Úzkosť

Ovplyvňuje bežné fungovanie človeka a jeho telesnú a duševnú pohodu negatívnym smerom – nejasný pocit niečoho zlého, napätie, zvieranie žalúdka, pocit tlaku v hlave, obavy, nutnosť stále myslieť na to, čo sa môže stať až úplná bezradnosť. Úzkosť sa radí medzi psychiatrické ochorenia na organickom podklade, ktoré vzniká pôsobením vonkajších podnetov na jedinca neschopného ich prijať a prekonať. Prichádza náhle, nepredvídateľne a často sa neobmedzuje ani na žiadnu špecifickú situáciu. V stave úzkosti býva človek podráždený, mierne hyperaktívny. Pociťuje nervozitu a často sa aj navonok prejavuje nejakou mimovoľnou činnosťou ako napr. obhrýzaním nechtov. Má problém myslieť na niečo iné, je neschopný sústrediť sa. Postihnutého prenasledujú silné obavy z čohokoľvek čo môže prísť a narušiť jeho každodenný život. Dĺžka trvania tohto zvieravého stavu duše je zvyčajne 5 až 20 minút, no výnimočne až 2 hodiny. Po ňom často pretrváva triaška, napätie a vyčerpanie, ktoré býva spojené s bolesťou hlavy či chrbtice, bolesťou na hrudi, potením, suchom v ústach, pocitmi závratu a nevoľnosti.

• Prejavy

  • pocit dusenia, zrýchlené dýchanie
  • návaly tepla a zimy, zvýšené potenie
  • chvenie, triaška, zvýšené búšenie srdca
  • podráždenosť, nespavosť, nepokoj, vyčerpanie
  • závraty, mdloby, točenie a bolesti hlavy
  • pocit na vracanie alebo žalúdočná nervozita
  • tŕpnutie v prstoch, chodidlách, slabosť v končatinách, kŕče pri dýchaní, brnenie okolo pier
  • znížené libido

Pri boji s úzkosťou sa osvedčili najmä pravidelná a vyčerpávajúca telesná aktivita, dôsledná spánková hygiena, potláčanie negatívnych pocitov a hľadanie odpovedi k príčine strachu a panike, vhodné sú aj dychové cvičenia vedúce k upokojeniu tela a mysle, počúvanie príjemnej hudby, ktorá nás pozitívne naladí, pozeranie zábavných filmov a čítanie motivačnej literatúry, stretávanie sa s príjemnými ľuďmi, a naopak odtrhnúť sa od tých pesimistických, nájsť si záľubu, ktorá nás napĺňa a pre potlačenie pocitov úzkosti je dôležité vyhýbať sa alkoholu.

Pokiaľ je úzkosť často sa vyskytujúca a neprimeraná, ovplyvňuje bežné fungovanie a kvalitu života človeka,  ako aj  jeho telesný a duševný stavu negatívnou cestou, tak vtedy je dôležité vyhľadať a poradiť sa s odborníkom. Úzkosť môže byť hlavnou charakteristikou viacerých porúch. Preto odborník musí zistiť, či sa úzkosť viaže na konkrétnu situáciu – následne sa vylúčia alebo potvrdia fóbie, generalizovaná úzkostná porucha, alebo  panický záchvat.

Ako zmierniť pracovný stres.

 Pracujúci človek niekedy cíti, že jeho povinnosti ho vystavujú mimoriadnemu tlaku. Určité napätie nám aj dokáže plniť viacero zadelených pracovných úloh, avšak dlhodobý stres je pre naše telo už celkom iná záležitosť. Doprajme nášmu telu takú stravu, ktorá nám pomôže zmierniť následky stresu a dodá dostatok živín pre naše fungovanie.

Samotná príčina stresu na pracovisku je kombinácia hneď viacerých faktorov, ako – množstvo práce, termíny plnenia úloh, samotná výkonnosť. Uponáhľané obedňajšie prestávky nás možno nabádajú k rýchlemu nákupu niečoho sladkého čo myslíme, že nás povzbudí., alebo prípadne k požití nápojov s obsahom kofeínu čím sa celková situácia iba zhorší.

Telo nám na stres odpovedá vylučovaním hormónu adrenalínu do krvného obehu. Zvyšuje sa krvný tlak a naše srdce búši rýchlejšie. Prevažne súčasný spôsob sedavého zamestnania a celkového života  znamená pre naše telo časté škodlivé výkyvy hladiny adrenalínu, ktoré škodia pretože po nich nasleduje predpokladaná fyzická námaha. Hladina adrenalínu tak môže zostať trvalo zvýšená čoho následkom býva vysoký krvný tlak a vysoká hladina cholesterolu v krvi.

Môže dôjsť k oslabeniu imunity a vyčerpaniu zásob vitamínov a minerálov. Ak trpíte typickým stresom, tak sa vystavujete nebezpečenstvu zníženej výkonnosti. Najpodstatnejšiu úlohu tu zohráva celkový životný štýl – neuvážené stravovacie návyky, pitný režim, nedostatok pohybu, toto všetko iba umocňuje negatívny vplyv stresu. Môžete dokonca ochorieť či si na dlhodobo poškodiť zdravie.

Zvládať samotný stres je možné iba niekoľkými spôsobmi. Podstatné je stresu byť schopný čeliť. Veľa ľudí pri strese konzumuje rôzne sladkosti, obmedzuje svoje fyzické aktivity a vo väčšej miere požívajú alkoholické nápoje. Dôsledkom takého životného štýlu je nie len nadváha, vysoký krvný tlak, ale celkovo zhoršujúci sa zdravotný stav.

Stres veľmi ovplyvňuje aj našu chuť do jedla a celkovo naše stravovacie návyky. Jeho účinky vníma každý inak, no vo všeobecnosti platí, že ženy zväčša siahajú po sladkostiach, sušienkach či samotnej čokoláde. Tým sa však vystavujú riziku, že v ich strave bude prevládať množstvo kalórií nad vitamínmi a minerálmi.

Muži zvyčajne jedia menej, no požívajú väčšie množstvo alkoholu.

Prvým krokom na cestu ku životu bez stresu je nahradiť sladkosti zdravšími pochúťkami, ako napríklad orechy, mandle či sušené ovocie. Druhým krokom by mali byť pravidelné prestávky na obed a to i v prípade, e nemáte chuť v daný okamih na nijaké jedlo. Obedom získame potrebnú energiu na celé dopoludnie a neskôr keď poľaví stres a príde hlad nesiahame po nezdravých sladkostiach a iných rýchlo dostupných jedlách nablízku.

Opatrne s kofeínom. Býva totiž zradným priateľom. Na nejaký čas po požití nám síce dáva zvýšenú schopnosť pracovať, ale neskôr môže byť príčinou problému. Je dokázané, že zvyšuje krvný tlak a ľudia so sklonom k hypertenzii si môžu poškodiť zdravie.

Nie len zvládnutie kariéry, ale zvládať rovnako dobre aj výchovu detí je veľmi náročné aj pre tých najlepších organizátorov. V závislosti od nedostatku času výživa je časovo náročná a ustupuje tak do úzadia vo víre každodenných starostí. Bez starostlivého plánovania sa stávajú pracovné nároky víťazmi nad našimi dobrými úmyslami pre zdravie nás a našej rodiny.

Nejeden zamestnaný rodič musí priznať, že je pohodlnejšie a časovo nenáročné ohrievať kupované hotové pokrmy oproti ich samotnej príprave po ťažkom pracovnom dni. V okamihu keď však prestaneme vari domácu stravu vzniká riziko, že náš jedálny lístok ochudobňujeme o pestrú stravu, čo je tá najlepšia cesta k zabezpečeniu živín pre náš organizmus.

Pre pracujúcich rodičov môže pestrá strava hneď niekoľkými spôsobmi pomôcť zvládať povinnosti – budete lepšie čeliť únave, tlaku nárokov na pracovisku a najmä udržania dobrého zdravotného stavu všetkých členov rodiny.

Stravovanie detí

Každý rodič sa usiluje o maximum pre zdravie svojich detí, čo môže byť príčinou istej rozpoltenosti, ktorá je zrejmá u plne vyťažených rodičov. Na doma prestretý stôl by sa nie len deťom, ale celej rodine mali ponúkať jedlá výživné a také, ktoré deti obľubujú a tešia sa na ne. Tieto chvíle venujte plne rodine. Nachádzajte a objavujte neustále nové potraviny, ich kombinácie a nechajte deti nech vám počas víkendu pomôžu s varením.

Dobrým tipom ako predísť stresu je mať vždy v domácnosti dostatočnú zásobu potravín. Nečakaná situácia pre prípravu chutného a zdravého pokrmu Vás tak nemôže vyviesť z miery. Doporučuje sa mať v komore vždy najviac konzervy s bielou a červenou fazuľou, cícerom, šošovicou, paradajkami, paradajkovým pretlakom, lososom, tuniakom, sardinkami,  balenia kukuričnej a inej múky, kukuričné a celozrnné cestoviny, kuskus, ryžu, oleje a sušené ovocie.

Pre prípravu výdatného a zároveň chutného jedla nemusíte v kuchyni tráviť večnosť. Nasledovné pokrmy sú hotové do 30 minút a sú bohaté na vitamíny a minerálne látky:

Morčacie rezančeky opečené na panvici, podávané so šalátom zloženého z uhoriek, rajčín, olív a citrónovej šťavy, všetko spolu zabalené do pita chleba, alebo tmavé cestoviny s omáčkou zo šampiónov, cukety s papriky, pre odvážnejších stojí za to vyskúšať prudko restované kuracie prsia s pomarančovou šťavou, estragónom a curry ryžou. Pre milovníkov jednoduchosti odporúčam francúzske Ratatouille z cukiny, baklažánu, papriky na rajčinovom základe. Toto jednoduché sedliacke jedlo je rýchle a ozaj veľmi chutné. Pre tých, ktorí majú väčší apetít môžeme podávať s uvarenými sladkými zemiakmi na masle.

Nezabúdajte, že variant pre zdravé jedlo je neskutočne veľa. Stačí sa len zastaviť a nechať pracovať vašu fantáziu. Majte vždy na pamäti, že žijeme len jeden život, ta si ho nenechajme premárniť stresom a povinnosťami a orientujme sa na veci nám milšie a najdrahšie – na chvíle s našou rodinou a priateľmi.

Štyri rizikové faktory vzniku cukrovky II. typu

 Aby sme dokázali pochopiť čo samotnú cukrovku spôsobuje, je užitočné si najprv povedať niečo o tom ako, vaše telo bežne používa inzulín. Po skonzumovaní potravín vaše telo odbúra sacharidy z pečiva, ryže, cestovín, zeleniny, ovocia a ďalších potravín do molekúl cukru – najmä glukózy. Avšak samotná glukóza nemôže „vstúpiť“ do svojich buniek bez pomoci inzulínu, ktorý pankreas u zdravého jedinca produkuje nepretržite. Tým, ako dochádza po jedle k zvyšovaniu krvného cukru, rovnako tak dochádza aj k zvyšovaniu inzulínu. Inzulín „odomkne bunky“ takže glukóza do nich vstúpiť môže.

Keď má človek cukrovku – buď pankreas neprodukuje dostatok inzulínu alebo bunky začnú samotnému inzulínu odolávať. Keď k tomu dôjde začnú sa prejavovať príznaky popísané vyššie.

A aké sú rizikové faktory vzniku cukrovky II. typu?

Nadváha

Nadbytok tukového tkaniva zvyšuje odolnosť voči inzulínu. Aj nízke zníženie hmotnosti tak môže byť pre mnoho ľudí s cukrovkou II. typu prospešné.

Rodinná zdravotná história cukrovky II. typu

Ľudia u ktorých rodinní príslušníci (rodičia alebo súrodenci) trpia alebo trpeli cukrovkou II. typu majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa ich táto choroba bude v budúcnosti týkať taktiež. Gény človeka k cukrovke II. typu nepredurčujú, ale „zaťažujú“ ho predispozíciou k tejto chorobe.

Ľudia starší ako 45 rokov

Možno je to tým, že v súvislosti so starnutím, človeku prestane viac záležať na zvyšovaniu hmotnosti. Rovnako tak naše bunky začínajú fungovať menej efektívne. Jednoducho povedané čím dlhšie človek žije, tým je u neho riziko vzniku cukrovky II. typu vyššie.

Stres a depresia

Ďalším faktorom, ktorý môže viesť k poruche v produkcii inzulínu je pretrvávajúca vysoká hladina stresu. Niektoré výskumné štúdie z roku 2005 ukázali, že stres z rasizmu a chudoby ovplyvňuje mnoho fyziologických dôsledkov a to vrátane zvýšenej produkcie inzulínu a z toho vyplývajúci nárast cukrovky II. typu.

Je veľmi pravdepodobné, že tieto rizikové faktory ovplyvňujú vznik cukrovky II. typu. V prípade, že ste vo svojom živote vystavení trom alebo štyrom týmto faktorom, budete musieť byť veľmi ostražití v dodržiavaní zdravého životného štýlu.

Úzkostné stavy u seniorov

 Veľké množstvo ľudí počas svojho života zažilo aspoň jeden krát pocit úzkosti. Stav, kedy ste sa necítili dobre a nevedeli, ako ďalej. Mnoho ľudí tento stav považuje za úplne normálnu situáciu, ktorá sa proste niekedy v živote prihodí každému z nás. Skutočný problém však nastáva vo chvíli, kedy sa úzkosť stáva rušivým elementom nášho života. Obťažuje nás a robí náš život ťažší a zložitejší.

¼ dospelých ľudí tohto sveta trpí úzkosťou, ktorá škodí ich zdraviu a kvalite ich života. Tieto úzkostné stavy však určitá časť populácie tohto sveta zažíva vo vyššej miere. Tou skupinou sú seniori. U starších ľudí totiž stavy úzkosti vyskytujú častejšie a to z niekoľkých dôvodov.

  • starší ľudia majú viac skúseností z neúspešnými životnými situáciami,
  • trpia častejšími bolesťami a chronickými ochoreniami,
  • konzumujú väčšie množstvo liekov,
  • trpia chorobami, ako sú depresie alebo Alzheimerova choroba.

Veľká štúdia, ktorá bola zverejnená v americkom odbornom časopise American Journal of Psychiatry ukázala, že 10 % dospelých ľudí vo veku 55 až 85 rokov malo rovnaký počet stavov úzkosti, ako iné vekové skupiny.

Hlavné typy úzkostných porúch u starších ľudí:

Akútna stresová porucha: Úzkosť a poruchy správania, ktoré sa vyvíjajú v priebehu prvého mesiaca po vystavení organizmu extrémnemu stresu. Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Príznaky akútnej stresovej poruchy, ktoré pretrvávajú dlhšie, ako jeden mesiac. Záchvaty paniky: Nepredvídateľný, intenzívny, nelogický strach a hrôza, ktorý človeka bez varovania prepadne.

Sociálna úzkosť: Prílišné zaujímanie sa o to, ako človeka vidia ostatní ľudia.

Fóbie: Iracionálny strach zo situácií, ako je strach z výšok, alebo strach z uzavretých priestorov či niektorých zvierat.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD): Rušivé myšlienky, ktoré útočia na myseľ človeka a produkujú extrémnu úzkosť. Túto úzkosť je možné zmierniť iba vykonaním určitej akcie. Ak náhodou niekto trpí OCD, napríklad potrebuje si neustále umývať ruky, aby mal pocit čistoty, táto úzkosť sa zmierni v prípade, že si ich daný človek umyje.

Posledné dve menované stavy úzkosti – fóbie a OCD sú u starších ľudí menej časté.

Je veľmi dôležité uvedomiť si, že stavy úzkosti u ľudí nevznikajú kvôli nejakej morálnej slabosti alebo nedostatku charakteru. Jedná sa o skutočné biochemické poruchy. Určité role v tom hrajú rovnako tak aj genetické predispozície.

Nedávne štúdie jednovaječných dvojčiat zistili, že v prípade, že jedno z dvojčiat trpelo úzkostnými poruchami, existovala až 50 % pravdepodobnosť, že nimi bude trpieť aj druhé dvojča.

Ako tieto úzkostné stavy u starších ľudí vyliečiť?

Veľmi dobré výsledky pri liečení úzkosti u seniorov vykazuje kombinácia stretnutí so skúseným terapeutom  spolu s liekmi na predpis, ktoré by však mali byť u starších ľudí používané s opatrnosťou.

Príznaky a prevencia srdcového infarktu

 Ľudské srdce okrem toho, že je najdôležitejším orgánom v našom tele je rovnako tak aj sval, ktorý najviac odráža zaobchádzanie zo strany svojho hostiteľa. Teda každého z nás. Zaobchádzajte so svojim srdcom dobre – často cvičte, jedzte zdravú stravu, nefajčite a Vaše srdce sa Vám za to odmení pevným zdravím. Nevenujte svojmu srdcu pozornosť – venujte sa sedavému spôsobu života, nevyberajte si stravu, ktorú konzumujete a nenájdite si čas na relax a šanca na srdcové ochorenie sa pre Vás dramaticky zvýši. Infarkt je lekárska skratka pre infarkt myokardu. K infarktu dochádza, keď z dôvodu nahromadenia cholesterolu alebo iných látok dôjde k upchatiu jednej alebo viacerých tepien, ktoré zásobujú srdce krvou.

Príznaky srdcového infarktu

Skoré príznaky srdcového infarktu sa často vyskytujú už niekoľko dní alebo dokonca týždňov predtým, než si obeť všimne, že niečo nie je v poriadku. Najčastejšou predpoveďou infarktu je opakujúca sa bolesť na hrudníku po určitej námahe, ktorú potom vystrieda oddych. Faktormi predpovede môžu byť taktiež abnormálne zadržiavanie tekutín a únava. Podľa lekárov mnoho obetí srdcového infarktu často popiera, že pocity, ktoré zažívajú sú vlastne srdcový záchvat. Títo ľudia totiž majú strach, že to je falošný poplach a oni sa tak zbytočne strápnia. Avšak podľa lekárov, je každá minúta liečby počas infarktu veľmi dôležitá. Čím skôr dôjde k obnoveniu prietoku krvi, tým existuje väčšia šanca, že poškodenie srdca bude odvrátené. V prípade, že si človek nevšimne skoré príznaky blížiaceho sa infarktu, dôjde k zvýšeniu náročnosti dýchania, k pocitu brnenia alebo znecitlivenia ľavej ruky a ramena a rovnako aj pocit tlaku v strede hrudníka. Človek sa rovnako tak môže začať potiť, cítiť nevoľnosť a závrate.

Rizikové faktory srdcového infarktu

Príčinou infarktu môže byť vrodená srdcová chyba, lekári sa však už dnes zhodujú, že hlavnými kľúčovými úspešnými faktormi pre boj s infarktom sú tri.  Zdravý životný štýl, vyvážená strava a zníženie stresu.

A ktoré rizikové faktory sú za vznik infarktu zodpovedné?

Tu sú:

  • fajčenie a dlhodobé vystavovanie pasívnemu fajčeniu,
  • vysoký krvný tlak (hypertenzia),
  • vysoká hladina cholesterolu,
  • sedavý spôsob života,
  • obezita a cukrovka,
  • stres a alkohol,
  • rodinná anamnéza infarktu a srdcových chorôb.

Na celom svete každých 46 sekúnd zomrie jeden človek na srdcové ochorenie. Môže sa nám zdať, že sme proti tomu bezmocní. Môžeme cítiť ľútosť alebo hnev na nespravodlivosť tohto sveta. Pravdou, ale zostáva, že o našom zdraví rozhodujeme my sami. My sme tí, ktorí si vyberáme, aké jedlo budeme jesť každý deň, či si pôjdeme zacvičiť alebo si ľahneme na gauč pred televízor. My sme tí, ktorí určujeme koľko cigariet vyfajčíme a koľko pohárov alkoholu vypijeme. Moderné pokroky v medicíne nám všetkým dávajú druhú šancu, aby sme mohli žiť svoj život ešte mnoho ďalších rokov. Nezabúdajme však na to, že zodpovednosť za Vaše zdravie má iba jediný človek. Ten, ktorého vidíte každé ráno v zrkadle.

Stres náš každodenný

 Vedeli ste, že chrípka u nás vyvolá vyššiu hladinu stresu ako zníženiu príjmu? A, že strata zamestnania nás „stresuje“ viac ako prípadný pobyt vo väzení?

Stres je slovo, ktoré v dnešnej dobe u väčšiny ľudí vyvolá zimomriavky alebo obliatie potom. V dnešnej spoločnosti a životnom štýle väčšiny obyvateľov našej planéty je slovo stres veľmi dobre známe. Objavuje sa v ľudskom slovníku na každodennom poriadku.

Viete, ktoré veci nás v živote dokážu najviac vystresovať?

Tu je rebríček 10 najväčších pôvodcov stresu:

  1. Smrť manžela/manželky            100 bodov
  2. Smrť blízkeho člena rodiny        100 bodov
  3. Rozvod                                         73 bodov
  4. Strata zamestnania                      70 bodov
  5. Rozpad manželstva                     65 bodov
  6. Väzenie                                        63 bodov
  7. Ľahká choroba                             53 bodov
  8. Svadba                                         50 bodov
  9. Odchod do dôchodku                   45 bodov
  10. Choroba blízkej osoby                  44 bodov

Stres je považovaný za chorobou posledného desaťročia. Trpia ním vlastne takmer všetci ľudia modernej spoločnosti tejto planéty. Výnimku snáď tvoria indiánske kmene, ktoré žijú ďaleko od našej „modernej“ civilizácie. Aj, keď ani oni sa nevyhnú niektorým pôvodcom stresu ako je smrť manželka/manželky či blízkeho člena rodiny.

Čo vlastne môžeme označiť za stres?

 Stres pochádza z latinského slova „string, stringer“ čo znamená sťahovať alebo uťahovať. Stres je odpoveď organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá vyvoláva v tele človeka reakciu prispôsobenia sa novým podmienkam. Ide o tzv. stresovú reakciu, ktorej prostredníctvom sa organizmus uvedie do pohotovosti a snaží sa so záťažovou vyrovnať. Jednoducho povedané, stres pre nás predstavuje akákoľvek nová situácia, z ktorou sme sa v živote ešte nestretli a potrebujeme ju nejakým spôsobom sami spracovať a vyriešiť. Na záver je dôležité pripomenúť, že stres nie je vždy iba škodlivý, v určitých prípadoch môže človeka stimulovať k lepším alebo vyšším výkonom. Rovnako tak môže podporiť jeho duševné schopnosti a jeho tvorivosť. Musí sa však jednať od tzv. dobrý stres, ktorý trvá krátkodobo a jeho intenzita je primeraná.

Druhy stresu a ich vplyv na naše zdravie

 Pod pojmom stres si väčšina ľudí predstaví situácie, ktoré sú pre nich nepríjemné a je najlepšie sa im vyhnúť. Samotný stres však môže mať okrem negatívnej formy, ktorá je pre nás najznámejšia aj ďalšie iné formy.

Stres môžeme rozdeliť na 3 rôzne formy:

Pozitívny stres – pri pozitívnom strese cítime rozochvenie. Máme pozitívne emócie, pretože očakávame netrpezlivo nejakú udalosť, ktoré má pre nás byť pozitívna. Pozitívny stres tak nielen, že nášmu zdraviu neškodí ale taktiež dokáže zlepšiť náš výkon a našu tvorivosť.

Negatívny stres – ten si nemusíme zvlášť predstavovať. Používa sa ako prívlastok pre nepriaznivé životné situácie. Pri bežnej komunikácii vždy používame stres v negatívnom slova zmysle.

Špecifický stres – je úmyselne vyvolaný. Tento druh stresu ľudia zažívajú najmä po adrenalínových športoch, kedy prichádza uvoľnenie.

Ako sa samotný stres prejavuje na našom zdraví?

To, že je človek vystavený stresovej situácii pozná podľa nasledujúcich faktorov:

Oslabenie imunitného systému – dlhodobý a permanentný stres oslabuje náš imunitný systém. Organizmus sa pri dlhodobom strese nedokáže brániť bežným infekciám čo sa na našom tele prejaví napríklad opakovanými herpesmi alebo virózami.

Pichanie v oblasti pravého rebra – stresová situácia môže vyvolať kŕče v oblasti žlčovodu a to sa následne prejaví bolesťou žlčníka a pichaním v pravom podrebrí. Tento príznak stresu trápi najmä cholerické povahy a ľudí, ktorí sú náchylní na tvorbu žlčníkových kameňov.

Kŕče svalstva a bolesť dolných končatín – počas stresovej situácie dochádza vo svaloch k výmene magnezitových a vápnikových iontov, čo spôsobuje kŕče kostrových svalov. Tento jav sa môže najčastejšie prejavovať kŕčmi v dolných končatinách. Po tom ako stres odoznie dôjde k uvoľneniu kŕču a objaví sa bolesť.

Časté močenie – kŕč v oblasti močového mechúra spôsobuje časté nútenie na močenie a to už niekoľko hodín pred situáciou, ktorá je dôvodom stresu (napríklad skúška alebo vystúpenie na verejnosti).

Pretože sme dennodenne vystavený rôznym formám stresu mali by sme viac snažiť rozoznávať signály nášho tela. To nám v každej situácii signalizuje čo, ktorý stres na nás pôsobí. Vďaka týmto signálom sa postupom času môžeme naučiť na stres adekvátne reagovať.

Obezita

„Nejedz toľko, pretože budeš obézny.“ 

Táto veta je väčšine z nás určite známa. Niečo pravdy na tom asi bude. Podľa vedcov má iba 2-5 % prípadov obezity objektívnu zdravotnú príčinu. Zvyšok je považovaný jednoznačne za dôsledok nevhodného životného štýlu.

Čo teda vlastne tá obezita je a z čoho vzniká? Môže za obezitu človeka naozaj iba jeho prejedanie sa?

Čo je obezita?

Obezita je ochorenie, ktoré sa charakterizuje na základe zvýšeného nahromadenia tukové tkaniva v ľudskom tele. U mužov sa za hraničný bod považuje množstvo 25 % telesného tuku. U žien je toto číslo vyššie a to 30 % telesného tuku z celkovej telesnej hmotnosti. Podľa WHO (svetová zdravotnícka organizácia) sa nadváha a obezita na prahu 21. storočia stávajú globálnou epidémiou, ktorá postihuje ako rozvinuté tak aj rozvojové krajiny. V Európe obezita postihuje 5-36 % dospelých jedincov a nadváha dokonca 30-80 % ľudí. Zdravotný význam obezity je však aj napriek týmto výsledkom podceňovaní ako laikmi tak aj zdravotníkmi. Hlavným argumentom je, že samotná obezita život človeka bezprostredne neohrozuje. Človek, ktorý má obezitu však trpí ďalšími zdravotnými komplikáciami, ktoré s obezitou súvisia. Ovplyvňuje to tak negatívne nielen jeho zdravotný stav, ale taktiež kvalitu a dĺžku života.

Ako vzniká obezita?

Keď zjednodušíme vznik obezity, hlavnú roli pri jej samotnom rozvoji bude stále zohrávať vyšší energetický príjem. Ten je v porovnaní s energetickým výdajom u obézneho človeka vyšší. Aj malý rozdiel týchto dvoch hodnôt môže viesť pri dlhodobom trvaní k obezite. Vzniknutý prebytok energie sa v tele ukladá vo forme tukových zásob. To je dôvod prečo následne dochádza ku zvýšeniu telesnej hmotnosti.

Riziká obezity

Podľa vedeckých výskumov samotná obezita skracuje života človeka až o 7 rokov. Zhoršuje jeho sociálnu a ekonomickú situáciu. Vedie k zhoršeniu kvality života k rozvoju ďalších druhov chorôb, ktoré sa zaraďujú pod pojem civilizačné choroby.

Jedná sa napríklad o vysoký krvný tlak, infarkt myokardu,  kardiovaskulárne choroby, cukrovku či ďalšie metabolické ochorenia. Samotné sťažené spoločenské uplatnenie obéznych ľudí sa podieľa na častom výskytu depresií a úzkosti. Výskumy uvádzajú, že je to až 3-4 krát častejšie než u normálnej populácie.

Zvýšený energetický príjem postihuje celý a to nielen ekonomicky vyspelý svet. Veľká časť obyvateľstva sa bohužiaľ prejedá sústavne. Príčin je niekoľko – stres, ľahká dostupnosť potravín, nevhodný životný štýl a neschopnosť ľudí vyvíjať vyššiu duševnú a fyzickú aktivitu. A tak si táto pohodlnosť neskôr vyžiada svoju daň.