Štádia Alzheimera

 Pokiaľ vašich blízkych zasiahne Alzheimer, je nutné sa prvé s touto poruchou, chorobu oboznámiť. Poznať jej štádia, možné druhy liečenia. Alzheimer je choroba, ktorá sa nevyskytuje len výhradne v seniorskom veku. Rozvoj je naozaj takmer neviditeľný, veľa ľudí si ho všimne až neskôr najmä deti, ktoré s rodičmi už nežijú.

Štádiá:

Bez poškodenia – Najnebezpečnejšie čo sa môže stať. Výsledky u doktora nepreukazujú žiadne negatívne výsledky, strata pamäte nie je.

Slabé zhoršenie – Človek samovoľne začne pociťovať poruchu vypadávanie pamäti – je si toho vedomý. Počas fungovania však nezistíte žiadne väčšie výpadky pamäte.

Slabé zhoršenie – Rodina či priatelia si môžu všimnúť mierne výpadky pamäte. V tomto štádiu je pri návšteve doktora zistené určité príznaky demencie. Toto štádium zahŕňa výpadok mena, miesta, slova, problémy s pamätaním si nových ľudí. Medzi ďalšie už často badateľné a psychicky ťaživejšie môžeme zaradiť strácanie či prekladanie cenných vecí či problém s organizovaním práce a voľného času.

Mierne zhoršenie – Toto štádium zahŕňa už jasné výsledky u doktora. Medzi primárne zhoršenia môžeme zaradiť pamätanie nedávnych udalostí, zabúdanie osobných zážitkov, náladovosť, príznačná nervozita, problémy s vykonávaním komplexných úloh, problém s počítaním, hoci veľmi jednoduchým ( i do desať).

Stredne ťažké poškodenie – V štádiu stredne ťažkého zhoršenia sú výpadky myslenia, osobných zážitkov, mien či samotnej pamäte naozaj zreteľné. Osoba trpiaca piatym štádiom si vyžaduje už dennú opateru – nie je schopná vykonávať všetky základné aktivity sama. Nastávajú výpadky pamäte vlastného mena, adresy, úplná dezorientácia ktorá často vedie k únikom z vlastného domu, vyžaduje si asistenciu pri jedení a základných hygienických potrebách.

Ťažké zhorčenie – Je to predposledným štádiom. Stráca vedomie o okolnostiach či udalostiach dejúcich sa v jeho bezprostrednom okolí, nevie si spomenúť na priebeh svojho života, častá aktivita počas noci a prespané dni (vymenený režim).

Veľmi ťažké zhoršenie – Človek trpiaci siedmym a najťažším štádiom opakuje frázy, nedokáže si spomenúť na najbližších ľudí, svoje meno, adresu.

Päť varovných príznakov Alzheimerovej choroby

 Tým, že človek starne dochádza v jeho pamäti k zmenám. Niektoré z týchto zmien sú považované za normálne a prirodzené. S pribúdajúcim vekom však u staršieho človeka dochádza k výpadkom pamäte, ktoré už za prirodzené považovať nemôžeme.

Príznaky Alzheimerovej choroby neznamenajú len jednoduché výpadky pamäte. Ľudia, ktorí touto chorobou trpia majú problémy s komunikáciou, učením, myslením i uvažovaním. Ide o problémy natoľko vážne, že majú vplyv nielen na prácu jednotlivcov, ich spoločenské aktivity, ale rovnako tak aj na ich rodinu. Asociácia Alzheimerovej choroby vytvorila kontrolný zoznam najbežnejších príznakov, ktorými sa táto choroba vyznačuje. Tieto príznaky človeku pomôžu rozpoznať rozdiel medzi bežnými zmenami pamäte, ktoré súvisia so starnutím a prípadnými varovnými príznakmi Alzheimerovej choroby.

Tu je päť varovných príznakov Alzheimerovej choroby:

1. Strata pamäte

Zabúdanie nových informácií je jedným z najčastejších skorých príznakov demencie. Všeobecná strata pamäte, zabúdanie dôležitých udalostí, pýtanie sa na rovnaké informácie znovu a znovu, sú bežné príznaky štádia Alzheimerovej choroby.

2. Náročnosť vykonávania známych úloh

Pre ľudí trpiacich demenciou je veľmi náročné plánovať každodenné činnosti. Títo ľudia tak môžu stratiť prehľad o jednotlivých krokoch a postupoch, ktoré bez problémov zvládali celý život. Napríklad ako sa pripravuje jedlo, ovláda telefón alebo hrá nejaká hra. Títo ľudia občas zabúdajú kvôli čomu prišli do miestnosti alebo čo mali v pláne povedať.

3. Problémy s písaním a hovorením

Ľudia s Alzheimerovou chorobou často zabúdajú jednoduché slová alebo používajú nezvyčajné slová, takže je niekedy ťažké ich reč pochopiť. Napríklad nie sú schopní nájsť zubnú kefku a namiesto toho vás požiadajú o „tú vec, ktorá sa dáva do mojich úst.“

4. Zmätok s určením času a miesta

Ľudia, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou sa môžu veľmi ľahko stratiť vo svojom okolí. Nespomínajú si, kde sú a ani ako sa tam dostali. Často zabúdajú, aký je deň v týždni alebo na aké miesto sa vlastne vybrali.

5. Znížená schopnosť rozhodovania

Ľudia s Alzheimerovou chorobou si môžu na seba obliecť niekoľko vrstiev oblečenia aj, keď je vonku teplý deň. Rovnako tak si môžu obliecť krátke letné veci v zimnom období. Môžu ukazovať zlý úsudok napríklad pri nakupovaní predražených vecí.

Neexistuje žiadny jednoznačný bod, ktorý by označoval rozdiel medzi normálnymi zmenami pamäte a výstražnými znameniami. V tomto prípade je vždy najlepším rozhodnutím poradiť sa s lekárom, ak má človek pocit, že niečo nie je v poriadku.

Strata pamäte. Ako jej zabrániť?

„Zabudnem na svojich rodinných príslušníkov, keď zostarnem?“

„Som predurčený k tomu, aby som stratil pamäť? A ak áno v akom veku?“

Keď si na tieto otázky spomenieme, obleje nás studený pot. Strata pamäte, ktorá je najdesivejším aspektom Alzheimerovej choroby a rovnako tak príznakom stareckej demencie negatívnym spôsobom ovplyvňuje jadro našej osobnej identity. Je tu však jedna dobrá správa: Nie každý človek, ktorý je náchylný k stareckej demencii, jej nakoniec podľahne. Aj, keď je strata pamäte veľmi často spájaná s vyšším vekom, vedci prišli na to, že naša pamäť sa nemusí nutne strácať v závislosti na čase a našom starnutí. Nedávny lekársky výskum ukázal, že správnou kombináciou fyzickej a duševnej aktivity je možné preventívne zabrániť strate pamäte alebo ju aspoň účinne oddialiť.

Ako zabrániť strate pamäte?

Zlepšenie našej pamäte môžeme docieliť prostredníctvom pravidelnej každodennej aktivity. Jedná sa o jednoduché duševné aktivity ako je pravidelné čítanie alebo hranie stolových hier, ktoré stimulujú naše mozgové spojenia a prispievajú tak k prevencii úbytku kognitívnych funkcií. Rovnako tak nášmu mozgu prospieva aj aktívny životný štýl. Pravidelný pohyb a prechádzky na čerstvom vzduchu majú na mentálne funkcie nášho mozgu pozitívny vplyv.

Naopak pasívny životný štýl, ktorý sa vyznačuje celodenným sedením alebo pozeraním televízie si nevyžaduje zapojenie žiadnych vyšších kognitívnych funkcií, ktoré by náš dostatočne stimulovali.

Aké aktivity sú vhodné ako prevencia straty pamäte?

Prinášame Vám pár tipov na rekreačné aktivity, ktoré sú obzvlášť efektívne v tom, že chránia náš mozog pred úbytkom mentálnych funkcií:

  • Pravidelné čítanie – v našom svete, kde väčšina ľudí trávi svoj voľný čas sledovaním televízie, poskytuje čítanie skvelú príležitosť k tomu, aby sme aktívne zapájali náš mozog.  Zvyk pravidelného čítania tak môže mať pozitívny vplyv nielen na  našu pamäť, ale rovnako tak aj na mentálnu výkonnosť  nášho mozgu.
  • Hranie spoločenských hier –poskytuje nielen sociálny kontakt s inými ľuďmi, ale rovnako tak dokáže rozvíjať naše kritické myslenie.
  • Hra na hudobné nástroje – vyžaduje duševnú disciplínu, ktorú potrebujeme, keď sa chcem naučiť hrať na nejaký hudobný nástroj. Táto aktivita nám tak dokáže prospieť udržať určité oblasti nášho mozgu v aktivite.
  • Tanec – pre ľudí, ktorí sú fyzicky zdatní poskytuje tanec kombináciu duševnej a fyzickej činnosti, ktorá je potrebná na to, aby si človek dokázal zapamätať a natrénovať tanečné kroky. Tým tak svoj mozog udržuje v aktivite.
  • Lúštenie krížoviek – posledné výskumy ukázali, že človek, ktorý 4 krát týždenne lúšti krížovky znižuje svoje riziko Alzheimerovej choroby až o 50 % v porovnaní s človekom, za celý týždeň vylúšti krížovku iba jednu.

Je dôležité si uvedomiť, že zvýšená mentálna aktivita nefunguje ako zázračný liek. Tieto aktivity nám však dávajú možnosť pochopiť, akým jednoduchým spôsobom môžeme náš mozog aktívne rozvíjať už v mladšom veku. Starnutie proste nie je proces, ktorý sa zo dňa na deň spustí, keď máte 70 rokov. Veľa našich životných rozhodnutí sa našom zdraví prejaví až v dobe staroby, kedy nadíde čas zúčtovania toho ako sme sa o naše telo a naše zdravie starali.