Relaxácia

Je účinná forma odstránenia napätia z tela i mysle pôsobiaca ako protiváha činností, ktoré nám do tela vnášajú napätie. Hlavým cieľom je dosiahnutie harmónie tela, duše a ducha. Naučiť sa odpočívať prispieva ku kvalite a intenzite života, ba dokonca, podľa výskumov má vplyv aj na jeho dĺžku, a zároveň zlepšuje fyzické i duševné schopnosti. Potrebná miera relaxácie a pokoja tiež napomáha vyliečeniu z rôznych infekčných ochorení, napr. prechladnutie, chrípka, zápal pľúc, ale aj pri zraneniach. Je to najrýchlejšia cesta k regenerácii síl a uvoľneniu sa z napätia a celodenného stresu. Duševnej nepohody sa môžeme veľmi účinne zbaviť metódou, ktorá je nám nadmieru prirodzená – dýchaním. V strese dýchame plytko a rýchlo, preto za účelom odbúrania napätia musíme dych prehĺbiť a predĺžiť. Stačí na pár minút zaujať pohodlnú pozíciu a sústrediť sa výlučne na dýchanie.

• Účinky

    • napomáha odstrániť napätie z tela a mysle
    • prispieva k zlepšeniu celkového zdravotného stavu a pomáha odstraňovať choroby psychosomatického pôvodu
    • zlepšuje koncentráciu, myslenie a schopnosť učiť sa
    • podporuje kreatívne myslenie
    • zlepšuje kvalitu spánku i schopnosť oddychovať
    • stimuluje vnútorný pokoj, harmóniu a radosť
    • zvyšuje pocit sebaakceptácie a sebavedomia

• Dýchacie cvičenia

V uvoľňovaní nášho tela a mysle hrajú dôležitú úlohu intenzívne a precítené nádychy a výdychy. Účinné sú hlboké nádychy sústredené do brušnej dutiny, ktoré sa väčšinou precvičujú tak, že vzduch vdychujeme zhlboka tri sekundy a vydychujeme 6 sekúnd pri maximálnej koncentrácii. Sústreďujeme sa na plynulosť a vnímame presný pohyb vzduchu v tele.

• Meditácia

Je psychologické cvičenie, presmerovanie toku myšlienok smerom do svojho vnútra, teda zahĺbenie a odpútanie od vonkajších podnetov. Dôležitú úlohu zohráva sústredenie sa na dýchanie aj správna poloha tela. Pri meditácií najčastejšie sedíme v tureckom sede. Chrbát máme vystretý, oči zatvorené a ruky voľne položené na kolenách. Pozorujeme dych alebo zvukový tón a na nič iné nemyslíme. Snažíme sa vydržať čo najdlhšie – až kým je myseľ úplne pokojná a dych spomalený.

Jacobsonova progresívna relaxácia

Spočíva v systematickom stiahnutí svalov a ich následnom uvoľnení v jednotlivých na seba nadväzujúcich krokoch. V priebehu týchto krokov dochádza k vedomému stiahnutiu a uvoľneniu svalových skupín – od uvoľňovania horných končatín, cez svaly tváre a krku, hrudníka, brucha, chrbta, až po svaly dolných končatín a následne prichádza k uvoľneniu celého tela.

Relaxácia je nevyhnutná podmienka zachovania našej osobnej rovnováhy. Ak sa napätie iba zbiera a neuvoľňuje, rovnováha sa naruší a spustia sa v tele negatívne procesy, ktoré majú dopad na naše zdravie i psychiku.

Svieža tvár

Peelingy sú vhodné pre všetky typy pleti, vekové kategórie a rovnako pre dámy ako aj pre pánov. Koža chráni naše telo pred škodlivými vplyvmi, baktériami a vírusmi z okolitého prostredia. Pokiaľ je pokožka dlhodobo znečistená, póry upchané mazom, prachom či zvyškami krémov, tak nie je schopná v potrebnom množstve prijímať výživné látky. Preto je veľmi dôležitá pravidelná starostlivosť o pokožku ako aj o  jej hĺbkové čistenie. Nemali by na ne zabúdať najmä ľudia s mastnou a zmiešanou pleťou. Každá pokožka potrebuje minimálne jedenkrát za mesiac kvalitne očistiť. Hlavnou podstatou peelingu je regenerácia pokožky tváre a tela, otvorenie pórov, prekrvenie pleti, celkové zjemnenie, omladenie a odstránenie odumretých častí a kožných nezrovnalostí, a následné odkrytie spodnejšej vrstvy kože, ktorá je mladšia a viac svieža. Vhodná doba pre aplikáciu peelingu je večer, pretože k samotnej regenerácii dochádza počas spánku. Vždy ho nanášame na odlíčenú a očistenú pleť. Po pôsobení len opláchneme tvár vlažnou vodu a nanesieme hydratačný krém. Dobu nanášania peelingu volíme podľa typu pleti. V prípade, že to s dávkovaním preženieme, môžeme si privodiť  príliš mastnú pleť a zvýšenú tvorbu šupiniek na tvári. Pleť sa častým aplikovaním stáva zraniteľnejšia a jemnejšia, a tak môže dôjsť k podráždeniu. V súčasnosti je známa široká škála produktov pre hĺbkové čistenie – môžu obsahovať syntetické mikročastice, alebo prírodné zložky ako morskú soľ, piesok, kryštálový cukor, bylinky, kávové zrná, čokoládu, kakao, pomleté škrupinky orechov, dokonca marhuľové jadierka. Na telo sú vhodné prípravky s väčšími zrniečkami. Na tvár alebo dekolt sa používajú peelingy s hladkými a zaoblenými zrnkami.

Poznáme dva typy peelingov:

• Chemický peeling : využíva produkty obsahujúce hydroxykyseliny, ako je kyselina glykolová alebo kyselina mliečna, ktoré pomáhajú prelomiť väzby držiace odumreté kožné bunky pohromade.  Aplikácia by mala byť presná podľa pokynov výrobcu – pričom niektoré sa aplikujú na pár minút, iné sú vo forme séra.

• Mechanický peeling: pri normálnom a zmiešanom type pleti sa odporúča naniesť jedenkrát v týždni. Odporúčaná  dávka dvakrát za sedem dní je pri mastnej pleti, pri suchej zasa jedenkrát za desať až štrnásť dní. Spočíva v mechanickom obrusovaní prostredníctvom krémov s brúsiacim účinkom, pri ktorom sa obrusuje len najvrchnejšia vrstva. Pri nanášaní na pokožku jemne masírujeme hmotu približne na jednu až dve minúty, pričom sa vyhneme kontaktu s očným okolím. Na záver zmyjeme vlažnou vodou. Typ pleti nezohráva dôležitú úlohu len pri  pravidelnosti nanášania, ale aj pri samotnom výbere vhodného druhu. V zásade platí – čím mastnejšia pokožka, tým hrubší materiál. Ak je pleť suchšia zvolíme typ, ktorý viac hydratuje. Mechanický peeling nie je vhodný pre typ pokožky so zvýšenou citlivosťou a sklonmi k podráždeniu, nakoľko dochádza k sčervenaniu.

• Typy na domáci peeling:

Levanduľový balzam : potrebujeme – 2 šálky cukru, 1 šálka oleja z hroznových jadierok, 1 čajovú lyžičku vanilkového extraktu, 2 lyžice sušenej levandule, 12 kvapiek levanduľového esenciálneho oleja – upokojí nie len pokožku, telo, ba aj myseľ, je vhodný pred spaním

Kávová energia : zmiešame 1 šálku kokosového oleja, ½ šálky hnedého cukru, 1/3 šálky čerstvej usadeniny z kávy, 23 čajových lyžičiek olivového oleja – nabudí nás pred náročným dňom

Domáca jogurtová klasika: lyžicu ovsených vločiek a dve lyžice bieleho jogurtu necháme chvíľu odstáť, potom krúživými pohybmi masírujeme – jogurt dodá pleti vláčnosť

Citrónovo-medové pokušenie : zmiešame pár kvapiek citrónu, lyžicu medu a lyžicu hnedého cukru – citrón vytiahne nečistoty z pórov, med pokožku zjemní a cukor odstráni odumreté bunky

Banánová bomba : 1 rozpučený banán, 1 šálka trstinového cukru, 1/4 šálky kokosového oleja, 1/4 šálky bambuckého masla, 1/4 šálky kokosového masla – banán je skvelý zdroj vitamínov, na našu pleť pôsobí priam blahodárne

Existujú aj také druhy peelingov, ktoré pomáhajú pri pigmentových škvrnách a vyhlasujú súboj s celulitídou. Výhodou, najmä v lete je, že sa zefektívni opaľovanie, pretože po peelingu sa pokožka opáli omnoho rovnomernejšie a opálenie neprerušujú nečistoty. Starostlivosť o pokožku tváre a tela nezanedbávajte, naopak, doprajte jej zaslúžený oddych a relaxáciu. Niekoľko násobne sa vám to vráti nie len na samotnom vzhľade zvonku, ale aj pocitom sviežosti a odľahčenia zvnútra.

Nástrahy počas zimy

V zime je riziko pádov a nebezpečných úrazov prirodzene vyššie. Nezvyšuje sa len pri zimnom športovaní, ale na akomkoľvek zamrznutom, šmykľavom povrchu. Dôsledkom bývajú často zlomeniny horných a dolných končatín, podvrtnutia a úrazy hlavy. Treba byť teda opatrný aj pri bežnej prechádzke zimnou krajinou. Nepodceňujte dostatočný počet vrstiev teplého oblečenia, ako aj pokrývku hlavy a šálom si počas sychravého, najmä veterného  počasia, či mrazu zakrývajte ústa a nos. Dbajte na kvalitnú a teplú obuv a vhodnou podrážkou. Aj dostatočne hrubý odev totiž dokáže stlmiť nepríjemný pád. Ak je to možné, pri samotnom páde sa vždy snažte chrániť si hlavu.

Bez toho, aby sme si to uvedomili, môžeme byť ľahko vystavení podchladeniu. K hypotermii dochádza, ak telesná teplota klesne pod 35˚C. Príznakmi sú bledá a studená pokožka, triaška, ospalosť alebo poruchy vedomia, plytké dýchanie, pomalý a slabý pulz, v extrémnych prípadoch až zástava srdca – to všetko závisí od poklesu teploty v tele človeka. Medzi rizikové skupiny patria deti, seniori a veľmi štíhli ľudia. Pozor, podchladeniu sa vystavujete nie len vonku, v nepriaznivom počasí pri podcenení svojich síl, ako aj nedostatočnému odevu, ale hrozí vám aj vo vašom obydlí, ak nie je dostatočne vykúrené.

S príchodom zimy nie je dôvod prestať aktívne, či rekreačne športovať. Každý pohyb, najmä ten na čerstvom vzduchu sa počíta a prospieva nášmu zdraviu. Stačí si nájsť si svoj obľúbený zimný šport a prispôsobiť ho svojim možnostiam – či už zdravotným, časovým, ale aj tým finančným. Pri všetkých zimných športoch sú najčastejšími príčinami úrazov pády, zrážky s ďalšími osobami či predmetmi, strata kontroly nad pohybom, zlyhanie výbavy, únava a najmä neprimerané správanie. Platí tu nepísané pravidlo, že väčšina úrazov sa stáva pri precenení našich síl a schopností. Najvyšší výskyt je popoludní, a to následkom únavy či mierneho podchladenia. Oblečenie je dôležitým prvkom prevencie. Niekoľko vrstiev odevu, ktorý prepúšťa odparujúci sa pot, bráni vniknutiu vlhkosti, chráni pred vetrom a udržiava telesné teplo. Rovnako sú dôležité aj reflexné prvky, pre lepšiu viditeľnosť na svahu – voľte preto odev s výraznejšími farbami  či vzormi. Samozrejmosťou by mala byť prilba, pretože následky poranenia hlavy môžu byť v mnohých prípadoch aj smrteľné. Buďte ohľaduplní a pamätajte, že svah nepatrí iba vám. Rešpektujte aj ďalších milovníkov zimných aktivít.

Špecifickú kategóriu tvoria omrzliny. Ide o lokálne poškodenia kože na horných a dolných končatinách či na ušiach a tvári. Postihnuté miesto je bledé, no môže mať aj modrastý až čierny farebný nádych, je necitlivé, postihnutá oblasť je spojená s nepríjemnou bodavou bolesťou. Pri omrzlinách je potrebné postihnuté miesto zahrievať, ihneď vyhľadať lekársku pomoc a najmä príznaky nepodceňovať. Často postačí k ich vzniku teplota klesnutá mierne pod 0˚C a mokrý odev či obuv.

Zimné mesiace nám ponúkajú krásne prírodné scenérie. Je veľká škoda ich premárniť v pohodlí domova. Vyrazte preto denne na prechádzku, alebo si doprajte aktívny pohyb na svahu. Pamätajte vždy ale na dobre vybavený a dostatočne teplý odev, obuv a samozrejmosťou by mala byť teplá čiapka, ako aj rukavice a šál. Nikdy do prírody nechoďte sami, ak sa cítite unavení a už vôbec po požití alkoholu. Nenechajte chlad, mráz a menej priaznivé počasie, aby vám vzalo chuť a radosť z pobytu na čerstvom vzduchu, pretože aj zima má určite svoje čaro.

Chrípka

Chrípka je infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva rýchlo sa šíriaci a premenlivý vírus. Sezóna tohto ochorenia sa začína už v októbri a pretrváva do apríla. Prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Často začína zimnicou, triaškou, bolesťami hlavy, kašľom, nechutenstvom a prudko stúpajúcou teplotou na 39 – 40˚C. Pacient má bolesti svalov a kĺbov. Nádcha začína 1-2 dni po začiatku ochorenia. Pri chrípke platí pravidlo, že najlepšie je ju vyležať a nepodceniť. Pacienti, ktorí nechcú obetovať pár dní v posteli pre svoje zdravie, ale snažia sa ju tzv. prechodiť, sa vystavujú riziku chorôb ako zápal priedušiek, zápal prínosových dutín či zápal stredného ucha až zápal pľúc. Rizikovou skupinou sú osoby so zníženou imunitou a deti predškolského veku, ako aj osoby s rôznymi chronickými ochoreniami, napr. kardiovaskulárneho systému a chronickými ochoreniami dýchacích ciest. Čo sa týka možných komplikácií chrípky sú rizikovou skupinou seniori.

Prevencia

– vyhýbanie sa chorým osobám, ako aj fyzickému kontaktu s ďalšími osobami

– časté vetranie miestnosti

– zvýšené umývanie rúk (napr. po kýchnutí)

– dostatočná telesná aktivita, pobyt na čerstvom vzduchu a otužovanie

– správny pitný režim, ako aj racionálna výživa

– voliť vhodný odev v závislosti od počasia

– oddych a dostatok spánku

– očkovanie

Liečba

Zachovajte pokoj – psychická pohoda je veľmi dôležitá, predovšetkým pri horúčke, pretože jedným z hlavným spúšťačom chrípky je vyčerpanie a nepokoj, čo mnohí z nás netušia. Doprajte si preto dostatočne dlhý pobyt v pokoji na lôžku a nepodceňujte toto ochorenie. Snažte sa čo najviac odpočívať, no najmä nechajte odpočinúť svoju myseľ.

Pite, pite a pite! Dostatočný pitný režim (vyvarujte sa nápojom obsahujúcim kofeín) napomáha udržať rovnováhu tekutín v potrebnom objeme, čo vedie k udžaniu vlhkosti slizníc. Najvhodnejšie je požiť pohár vlažnej vody, teplého čaju, ale vhodnou alternatívou sú i džúsy, ktoré sa môžu riediť s vodou. Najviac potrebnej sily a stratenej vitality vám dodá, keď si doprajete číry, teplý, jemne osolený vývar.

Zabezpečte vysokú vlhkosť vzduchu – chrípkové vírusy prežívajú v suchom prostredí (v suchom vzduchu) oveľa lepšie. Je to zároveň vysvetlenie, prečo vírus chrípky sa šíri v zime – zapríčiňuje ho v značnej miere vysušený vzduch z kúrenia. Ak teda udržíte dostatočnú vlhkosť vo vašej domácnosti, budete sa nie len lepšie cítiť, ale aj potlačíte výskyt vírusov.

Podporujte vykašliavanie – kašeľ, ktorý podporuje vykašliavanie hlienu by sa nemal potláčať liekmi proti kašľu. Pre vykašliavanie je dôležitá vyššia spotreba tekutín, a to najmä čajov, ale vhodná je aj kombinácia mlieka a medu, či domáci cibuľovo-medový sirup a inhalácia.

Chrípka patrí medzi najčastejšie ochorenia, prebiehajúce každý rok. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že každoročne postihnú chrípkové epidémie 5 – 15 % svetovej populácie. Pre väčšinu ľudí je vírus chrípky iba nepríjemná skúsenosť, ale v niektorých prípadoch môže mať vážny priebeh. Základom stále zostáva, že zdravý a otužilý organizmus má väčšiu šancu ubrániť sa pred infekciou ako organizmus oslabený. Je preto potrebné udržiavať sa stále v dobrej fyzickej kondícii, najmä správnou životosprávou.

Hladovanie

Hladovka je témou, ktorá v sebe nosí rôzne rozpory. Je príznakom, ktorý môže mať množstvo príčin. Tie môžu byť psychické, ale aj fyzické. Medzi najčastejšie psychické poruchy patrí anorexia a bulímia. Výskyt pri telesných problémoch je variabilný. Nechutenstvo môže odhaľovať buď príznaky nejakej choroby, alebo len o dočasný stav. V prípade, ak má človek napríklad nevoľnosti od žalúdka, tak je celkom pochopiteľné odmietanie jedla a hladovanie. Medicína ani odborná literatúra neuznáva žiadnu hladovku, pretože sa v tele spúšťajú mnohé záchranné mechanizmy v čase, keď sa preruší príjem energie (potravy). Spomaľuje sa náš metabolizmus, telo začne hospodáriť s energiou a dôležitými látkami, ktoré by sa za iných okolností vylučovali ďalej (hormóny a iné). Hladovka ohrozuje život, čo platí najmä u ľudí, ktorí majú zdravotné problémy, ako je napríklad diabetes, pretože sú závislí od inzulínu. Telo začne v čase hladovky spaľovať vlastné svalové bielkoviny (aminokyseliny), čiže nastáva neželaný metabolický proces s názvom katabolizmus. Je to presne opak anabolizmu, kedy má organizmus dostatok živín na to, aby staval nové a opravoval poškodené tkanivá a najmä svaly. Rizikovými skupinami sú deti, tehotné a dojčiace ženy a seniori.

Seniori sa často menej pohybujú, či už zo zvyku, alebo v dôsledku chorôb obmedzujúcich ich  pohyblivosť. Preto treba prispôsobiť množstvo potravy nárokom organizmu. Môže to byť problém, pretože stravovacie návyky sa veľmi ťažko menia. Starší ľudia sa pomalšie prispôsobujú zmenám. Nedokážu znížiť príjem potravy pri zníženej pohyblivosti, ale, naopak, ani zvýšiť jej príjem po období hladovania, alebo počas rekonvalescencie po operácii alebo úraze. Vo všeobecnosti ľudia starší než 75 rokov jedia menej. Príjem stravy je ovplyvnený viacerými faktormi. V starobe sa napríklad oslabuje vnímanie slanej chuti. Preto môžu mať seniori tendenciu viacej soliť. To však môže zvyšovať krvný tlak a nepriaznivo pôsobiť u ľudí s chorobami srdca. Ľudia s narušeným chrupom alebo nevhodnou zubnou protézou môžu obmedziť príjem potravy, ktorá je tuhšia. Výber potravín je, samozrejme, ovplyvnený aj ich finančnou situáciou. Kvalitné potraviny sú drahšie (ovocie, ryby, mliečne výrobky).

Pri nechutenstve sa odporúča podávať menšie porcie jedál (výhradne tých, na ktoré máme chuť) a v častejších časových intervaloch. Strava by mala byť plnohodnotná a pestrá. Zaradzovať čoraz viac ovocia a zeleniny, najmä si pokrmy obzvláštniť ( napr. nastrúhať jabĺčko, pridať trošku bieleho jogurtu a škorice, popučiť banán s podrvenými keksami, zo zeleniny zaradiť do svojho jedálneho lístka ku obedu a večery misku so šalátom podľa chuti – či už paradajkový, alebo uhorkový. Snažiť sa nie len o konzum zeleniny ako takej, ale vyskúšať aj čerstvo odšťavené nápoje zriedené s vodou, ktoré okrem vitamínov a minerálov obsahujú aj dôležitú vlákninu).

Čoraz častejšie sa stretávame s absurdnými názormi o tom, ako telo po hladovke ozdravie. Vyznávači takýchto tvrdení podávajú (nepodložené) tvrdenia o tom, že hladujúce telo sa začne  zbavovať toxínov a jedov, ktoré spôsobovali chorobu. Tieto tvrdenia často sľubujú úplné vyliečenie aj vážnych chorôb ( najčastejšie sa spomína rakovina a výhra nad ňou vďaka tzv. „vyhladovaniu choroby“) a údajne na to stačí len striktný príjem ovocných a zeleninových štiav. V skutočnosti za mnohými zdravotnými ťažkosťami stojí neznášanlivosť niektorých potravín, alebo ich kombinácií. Príznaky ustúpia nie vďaka hladovke, ale pretože sa odstránila príčina – potravina, na ktorú je človek citlivý.

Štyri tipy pre lepšiu starostlivosť

Hoci je to vskutku všestranný názov existujú aj určité tipy, ktorých je takmer nutné sa držať. Vo vašej práci, či ste už opatrovateľ alebo sa staráte o svojich rodičov, nepracujete s papiermi, so strojmi ale so živými bytosťami, ktoré si čo to odžili a vnímajú i tie najmenšie maličkosti a detaily. Možno sa to na prvý pohľad nezdá ale práca opatrovateľa nie je náročná len fyzicky, ale  vyžaduje si tiež istú psychickú pripravenosť. V tomto článku vám ponúkame 4 tipy, ktoré skvalitnia vašu starostlivosť o starších ľudí.

1 . Čas

Pokiaľ ste už mali niekedy skúsenosť so starostlivosťou o staršieho človeka, určite budete súhlasiť že čas je naozaj skutočným zázrakom. Možno to v súvislosti so staršími znie akosi paradoxne, realita je iná. Čas bude vašim najlepším priateľom. Potrebujete ho, aby ste sa lepšie spoznali. Potrebujete ho, aby ste si dôverovali a aby človek zistil, že nie ste ani hrozba a ani mu nedávate najavo ich neschopnosť. Nečudujte sa že po pár milých slovách a úsmevoch vám budú veriť a mať vás radi. Chyba! Starší človek nie je ako každý iný. Majú čo to odžité, hoci to znie morbídne. Vedia odhadnúť človeka, hoci to vyznie podozrievajúco. Ale je to tak.

2. Aké pocity mu preukazujete?

Dôležitá vec či čin. Nie je to priama úmera toho, čo robíte. Môžete sa mu/jej láskavo prihovárať, usmievať a povzbudzovať, ale pokiaľ vykonávate svoju prácu tak, že im dávate najavo ich neschopnosť na ich psychike sa to ihneď odzrkadlí. Nie je to ľahké poskytnúť človeku na lôžku ako taký pocit toho, že nie je len na príťaž. Ak to ich bezpečnosť dovoľuje, a nie prehnaná, dovoľte im vykonať určité veci sami. Dajte im ten pocit, že nie ste tam nato, robiť všetko za nich. Ste ich pomocník a to neznamená žiť ich život za nich. Poskytnite im tento pocit.

3. Učte sa!

Hoci vám určite nedali prácu opatrovateľa len tak a či už ste ich dcérou či synom, na tom nezáleží. Učte sa a vzdelávajte sa! Nemusí sa jednať čisto len o štúdie chorôb či rôznych postupov, ale i o úplne bežné veci. Spýtajte sa na ich obľúbený koláč či jedlo a naučte sa ho! Naučte sa, ako človeka rozveseliť.

4. Pozorujte!

Nemyslíme tým žiadne sledovačky ani nepríjemné čumenie. Pozorujte ich povahu, ich reakcie, ich nálady. Ako, kedy, prečo? Pozorujte čo si na vás vážia a čo ich naopak vytočí do nepríčetnosti. Pozorujte ich, aké návyky si osvojili počas svojho života a nájdite skutočný balans či kompromis tak, aby boli obe strany spokojné. Naozaj to nie je priľahké, pokiaľ sa jedná o človeka,  ktorý prekypuje hrdosťou. Ukážte im že nie ste hrozba, ani posol znižovania ega i staršieho človeka. Nie každý starý človek je milý a dá vám to často pocítiť hoci možno nechcene. Pozorujte ich/ju a vďaka tomu, si nájdete k sebe  cestu

Zdravotné výhody smiechu

 Všetci vieme, že nám smiech prináša dobré pocity. Môže mať však smiech pozitívny účinok aj na naše zdravie? Môže smiech liečiť bežné choroby ako je rakovina, demencia alebo srdcové choroby? Je pravdou, že ľudia s kladným postojom žijú dlhšie a zdravšie?

Tento článok je o tom, ako smiech prospieva zdraviu seniorov.

Existuje mnoho mýtov, ktoré tvrdia, že pozitívny postoj dokáže človeka vyliečiť z choroby. Podľa vedeckých štúdií, zmena postojov a myslenia dokáže pomôcť ľuďom vyrovnať sa s nepríjemnou chorobou a rovnako tak zvýšiť ich kvalitu života v skutočnosti však ich život predĺžiť nedokáže.

Na vyliečenie choroby tak pozitívny postoj nestačí. Na druhú stranu však smiech zdraviu prospieva a to najmä u starších ľudí.

Tu sú niektoré zdravotné výhody smiechu:

  • Posilnenie imunitného systému
  • Zvyšovanie hladiny endorfínov – Endorfíny sú pre naše telo prírodným zabijakom bolesti a práve smiech túto hladinu endorfínov zvyšuje.
  • Zníženie krvného tlaku a cholesterolu – Starší ľudia sú vystavení vyššiemu riziku vysokého krvného tlaku a vysokej hladiny cholesterolu. Smiech zvyšuje okysličenie krvi a pomáha pri fungovaní krvného obehu, čo môže mať pozitívny vplyv na seniorov, ktorí majú zdravotné problémy so srdcových ochorením a vysokou hladinou cholesterolu.
  • Zníženie stresu, úzkosti a depresie – pri smiechu sa v našom tele zvyšujú hladiny dopamínu a ďalších chemikálií čo môže viesť k prirodzenému zníženiu stresu, úzkosti a depresii.
  • Posilňovanie bránice a brušných svalov – zapájanie týchto svalov je dôležité najmä pre starších ľudí, ľudí trpiacich astmou a bronchitídou.

Ako vplýva smiech na imunitný systém?

Profesor patológie na Loma Linda University v Kaliforniii Dr. Lee Berk, zistil vo svojom výskume na základe odberu krvi, že ľudia ktorí sledovali vtipné videa vykazovali výrazné zníženie stresových hormónov a zvýšenú funkciu imunitného systému (vrátane vyššej tvorby endorfínov).

Tento výskum tak ukázal, že smiech má naozaj pozitívne účinky na zdravie človeka.

Šesť varovných príznakov začínajúcej cukrovky II. typu

 Počet ľudí s ochorením na cukrovku dnes vo svete dosahuje doslova epidemických rozmerov. Táto choroba postihuje čoraz viac a viac ľudí v mladšom veku.

Cukrovka I. typu postihuje 5 % všetkých ľudí, ktorí trpia cukrovkou a vyskytuje sa väčšinou u ľudí mladších ako dvadsať rokov. U tohto typu cukrovky pankreas produkuje nedostatočné množstvo inzulínu, ktoré je potrebné pre udržanie normálnej hladiny glukózy (cukru v krvi) v krvi.

Drvivá väčšina ľudí s cukrovkou však trpí ochorením cukrovky II. typu. Ten sa vyznačuje hyperglykémiou (nadbytkom cukru v krvi) a inzulínovou rezistenciou (odolnosťou). Tento typ cukrovky tak môže spôsobiť nielen stratu zraku, ale taktiež aj zlyhanie obličiek, poškodenie nervov, kardiovaskulárne choroby, zvýšené riziko infekcií a spomalené hojenie rán, ktoré môžu neskôr viesť v niektorých prípadoch až k amputácii.

Príznaky cukrovky II. typu

Medzi najčastejšie príznaky cukrovky II. typu patrí zvyšujúci sa smäd a časté močenie. Prebytok glukózy v krvi totiž nasáva vodu z tkanív a núti vaše telo k vyššiemu príjmu tekutín. Cukrovka II. typu sa mnoho rokov žiadnym spôsobom nemusí vôbec prejavovať a to až do doby, než sa ukážu počiatočné príznaky tohto ochorenia. Patria medzi ne:

1. Chrípková únava

Pocit letargie, únavy a chronickej slaboty môže byť príznakom cukrovky II. typu. Keď vaše telo nedokáže správne spracovať cukor bude dochádzať k chronickému pocitu nízkej energie.

2. Chudnutie alebo priberanie na váhe

Vzhľadom k tomu, že sa vaše telo snaží dohnať stratené tekutiny a energiu, môžete jesť viac. Rovnako tak však môže dôjsť aj k opaku. Aj napriek tomu, že sa stravujete ako obvykle, chudnete, pretože vaše svaly nemajú v krvi dostatok glukózy.

3. Rozmazané videnie

Nadmerné hladiny cukru v krvi vyťahujú tekutiny zo šošoviek vašich očí, ktoré ovplyvňujú vašu schopnosť sústrediť sa. Keď sa váš zrak znateľne zmení za krátku dobu, ihneď vyhľadajte lekára.

4. „Boľačky“ ktoré sa hoja pomaly alebo časté infekcie

Infekcie močových ciest sú obzvlášť problémom u starších ľudí.

5. Necitlivosť a brnenie končatín

Znížený krvný obeh môže spôsobiť neuropatiu (poškodenie nervov). Môže dochádzať k napríklad k pálivej bolesti v nohách alebo v rukách.

6. Ochorenie ďasien

Dávajte si pozor na zvýšené problémy so zubami a infekciami v ústach. Diabetes II. typu môže spôsobiť začervenanie ďasien, ktoré vedú k zápalu a môžu tak vážne ohroziť vaše zuby.

Šesť vecí, ktoré by ste mali vedieť o mozgovej mŕtvici

 Približne 600 000 nových ľudí v USA každý rok ochorie na mozgovú mŕtvicu. Práve táto choroba je považovaná za hlavnú príčinu dlhodobej práceneschopnosti u dospelých ľudí. Dobrou správou však je, že existujú riešenia, ktoré môžu výrazne znížiť škody, ktoré mŕtvica spôsobí. Podstatné však je príznaky nastupujúcej mŕtvice rozpoznať a dostať daného človeka čo najrýchlejšie do najbližšej nemocnice. Lekárska pomoc do 1 hodiny od rozpoznania týchto príznakov môže človeku zachrániť život.

Aby ste príznaky mozgovej mŕtvice dokázali rozpoznať čo najrýchlejšie a hlavne, aby ste sa tejto chorobe dokázali vyhnúť prinášame Vám 5 dôležitých informácií, ktoré by ste mali o mozgovej  mŕtvici vedieť.

1. Čo je to mozgová mŕtvica?

Mozgová mŕtvica, ktorá je niekedy nazývaná aj „útok na mozog“ nastáva hneď ako dôjde k prerušeniu toku krvi do mozgu. Keď dôjde k mŕtvici, mozgové bunky začnú bezprostredne umierať, pretože sa zastaví prívod kyslíka a živín, ktoré mozog potrebuje pre svoje správne fungovanie.

2. Čo spôsobuje mozgovú mŕtvicu?

Existujú dva hlavné druhy mozgovej mŕtvice.

Prvý druh sa nazýva ischemická mŕtvica. Tá je spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá blokuje cievy alebo tepny v mozgu. Približne 80% všetkých mozgových mŕtvic je ischemických. Druhý druh je známy, ako hemoragická mŕtvica. Tá je spôsobená, že cievy v mozgu prasknú a následne nastane krvácanie do mozgu. Tieto mozgové mŕtvice tvoria približne 20% zo všetkých mozgových mŕtvic ku ktorým dochádza.

3. K akým postihnutiam môže dôjsť po mozgovej mŕtvici?

Aj, keď je mozgová mŕtvica ochorenie mozgu, môže mať vplyv na fungovanie celého tela. Môže sa to prejavovať rôznymi príznakmi. Ochrnutie, problémy s myslením, ťažkosti s rozprávaním a rovnako tak môže dochádzať k emočným problémom. Títo pacienti môžu po mozgovej mŕtvici taktiež pociťovať bolesť alebo necitlivosť.

4. Aké sú príznaky mozgovej mŕtvice?

Príznaky mozgovej mŕtvice sú zreteľné, pretože k nim dochádza rýchlo:

  • Náhla znížená citlivosť alebo slabosť tváre, rúk alebo nôh (zvlášť na jednej strane tela).
  • Náhly zmätok, problémy s rozprávaním alebo porozumením.
  • Náhle problémy videnia u jedného alebo u oboch očí.
  • Náhle problémy s chôdzou, závrate, strata rovnováhy alebo koordinácie.
  • Náhla silná bolesť hlavy bez známej príčiny.

5. Prečo je potrebné konať rýchlo?

Ischemická mŕtvica, ktorá patrí k najbežnejším typom mozgovej mŕtvice, môže byť liečená liekom nazvaným t-PA. Ten rozpúšťa krvné zrazeniny, ktoré zabraňujú prietok krvi do mozgu. Čas, kedy je potrebné začať liečbu po mozgovej mŕtvici sú tri hodiny. Je však potrebné dostať pacienta do nemocnice do 60 minút od kedy k mozgovej mŕtvici došlo.

6. Ako zabrániť vzniku mozgovej  mŕtvice?

Najlepšia liečba, ako mozgovej mŕtvici zabrániť je prevencia. Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré zvyšujú riziká vzniku mozgovej mŕtvice:

  • vysoký krvný tlak,
  • ochorenie srdca,
  • fajčenie,
  • cukrovka,
  • vysoká hladina cholesterolu.

Keď fajčíte, prestaňte. Keď máte vysoký krvný tlak, srdcové choroby alebo cukrovku, či vysoký cholesterol, držte ich pod kontrolou. Dokážete tak výrazne znížiť riziko mozgovej mŕtvice.

Štyri dôvody prečo sa pravidelne prechádzať

 Chôdza. Tak jednoduchý a pritom skvelý prostriedok k zlepšeniu nášho zdravia a zvýšeniu našej kondície. Chôdza nevyžaduje žiadne špeciálne vybavenie, či atletické zručnosti. Aj napriek tomu však ponúka celý rad zdravotných výhod – od chudnutia a zdvihnutia nálady, cez kontrolu hladiny cukru pri cukrovke až po zníženie krvného tlaku. Podľa odborných štúdií 150 minút svižnej chôdze týždenne predlžuje život človeka až o 3,5 roka.

Tento článok tak bude o dôvodoch a tipoch ako vďaka chôdzi zlepšiť Vaše zdravie a zvýšiť fyzickú kondíciu.

Dôvod č. 1

Prechádzka udržuje Vašu hmotnosť

Vyhnúť sa tomu, aby ste pribrali je jednoduché. Začnite sa prechádzať. Vedci z Harvardu sledovali po dobu 13 rokov viac ako 34 000 žien s normálnou hmotnosťou a prišli na to, že tieto ženy si svoju váhu boli schopné udržať tak, že pohybovú aktivitu strednej intenzity, vykonávali každý deň.

Náš tip

Vydajte sa na prechádzku s rodinou či priateľmi alebo s Vašim štvornohým miláčikom. Vedecké štúdie totiž ukazujú, že majitelia psov týždenne vykonávajú vyššiu pohybovú aktivitu ako ľudia, ktorí psov nemajú.

Dôvod č. 2

Prechádzka znižuje krvný tlak

Podľa štúdie z Národného laboratória v Berkeley chôdza miernej intenzity dokáže rovnako účinne znížiť riziko vysoko krvného tlaku ako beh.

Náš tip

Máte problém prechádzať sa 30 minút vkuse? Nevadí. Rozdeľte si to na tri 10 minútové úseky. Podľa vedcov je niekoľko kratších cvičení v priebehu celého dňa rovnako účinných ako jeden dlhší tréning.

Dôvod č. 3

Prechádza chráni pred demenciou

Chôdza zlepšuje prietok krvi v mozgu a znižuje riziko cievnych ochorení. Vďaka tomu Vám môže pomôcť odvrátiť nástup stareckej demencie a stratu kognitívnych schopností, ktoré prichádzajú s vekom. Podľa vedcov z University of Pittsburgh je pravidelné cvičenie jedným z najlepších spôsobov ako bojovať proti vzniku a rozvoju Alzheimerovej choroby. Podľa vedeckých štúdií ľudia, ktorí sa prechádzajú 10 kilometrov týždenne majú menšiu stratu kognitívnych schopností a menšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby.

Náš tip

Pustite si do slúchadiel Vašu obľúbenú hudbu a vydajte sa na prechádzku. Hudba totiž prináša nielen príjemnejšie pocity, ale rovnako tak aj dokáže zvýšiť výdrž a intenzitu Vášho cvičenia.

Dôvod č. 4

Chôdza zabraňuje osteoartróze

Chôdza je výborným prostriedkom k zabráneniu vzniku osteoporózy, osteoartritídy a ďalších degeneratívnych ochorení, ktoré spôsobujú bolesti kĺbov, opuchy a stuhnutosť. Vedci z University of California prišli na to, že ľudia, ktorí pravidelne vykonávajú mierne aeróbne aktivity (chôdza, beh, plávanie, cyklistika) majú najzdravšie kolená, pretože im chôdza pomáha udržiavať ich kolenné chrupavky zdravé.

Náš tip

Odmeňte sa. Hneď potom, ako sa budete pravidelné niekoľko týždňov prechádzať doprajte si nové topánky, manikúru alebo niečo ďalšie čo ďalej udrží Vašu motiváciu.

Ako ste mohli v tomto článku vidieť, jednoduché veci sú tie najúčinnejšie. Prechádzať sa naozaj môžete kedykoľvek a kdekoľvek. Teraz už stačí iba jedno. Vybrať si trasu a vyraziť na prechádzku.

Strata pamäte. Ako jej zabrániť?

„Zabudnem na svojich rodinných príslušníkov, keď zostarnem?“

„Som predurčený k tomu, aby som stratil pamäť? A ak áno v akom veku?“

Keď si na tieto otázky spomenieme, obleje nás studený pot. Strata pamäte, ktorá je najdesivejším aspektom Alzheimerovej choroby a rovnako tak príznakom stareckej demencie negatívnym spôsobom ovplyvňuje jadro našej osobnej identity. Je tu však jedna dobrá správa: Nie každý človek, ktorý je náchylný k stareckej demencii, jej nakoniec podľahne. Aj, keď je strata pamäte veľmi často spájaná s vyšším vekom, vedci prišli na to, že naša pamäť sa nemusí nutne strácať v závislosti na čase a našom starnutí. Nedávny lekársky výskum ukázal, že správnou kombináciou fyzickej a duševnej aktivity je možné preventívne zabrániť strate pamäte alebo ju aspoň účinne oddialiť.

Ako zabrániť strate pamäte?

Zlepšenie našej pamäte môžeme docieliť prostredníctvom pravidelnej každodennej aktivity. Jedná sa o jednoduché duševné aktivity ako je pravidelné čítanie alebo hranie stolových hier, ktoré stimulujú naše mozgové spojenia a prispievajú tak k prevencii úbytku kognitívnych funkcií. Rovnako tak nášmu mozgu prospieva aj aktívny životný štýl. Pravidelný pohyb a prechádzky na čerstvom vzduchu majú na mentálne funkcie nášho mozgu pozitívny vplyv.

Naopak pasívny životný štýl, ktorý sa vyznačuje celodenným sedením alebo pozeraním televízie si nevyžaduje zapojenie žiadnych vyšších kognitívnych funkcií, ktoré by náš dostatočne stimulovali.

Aké aktivity sú vhodné ako prevencia straty pamäte?

Prinášame Vám pár tipov na rekreačné aktivity, ktoré sú obzvlášť efektívne v tom, že chránia náš mozog pred úbytkom mentálnych funkcií:

  • Pravidelné čítanie – v našom svete, kde väčšina ľudí trávi svoj voľný čas sledovaním televízie, poskytuje čítanie skvelú príležitosť k tomu, aby sme aktívne zapájali náš mozog.  Zvyk pravidelného čítania tak môže mať pozitívny vplyv nielen na  našu pamäť, ale rovnako tak aj na mentálnu výkonnosť  nášho mozgu.
  • Hranie spoločenských hier –poskytuje nielen sociálny kontakt s inými ľuďmi, ale rovnako tak dokáže rozvíjať naše kritické myslenie.
  • Hra na hudobné nástroje – vyžaduje duševnú disciplínu, ktorú potrebujeme, keď sa chcem naučiť hrať na nejaký hudobný nástroj. Táto aktivita nám tak dokáže prospieť udržať určité oblasti nášho mozgu v aktivite.
  • Tanec – pre ľudí, ktorí sú fyzicky zdatní poskytuje tanec kombináciu duševnej a fyzickej činnosti, ktorá je potrebná na to, aby si človek dokázal zapamätať a natrénovať tanečné kroky. Tým tak svoj mozog udržuje v aktivite.
  • Lúštenie krížoviek – posledné výskumy ukázali, že človek, ktorý 4 krát týždenne lúšti krížovky znižuje svoje riziko Alzheimerovej choroby až o 50 % v porovnaní s človekom, za celý týždeň vylúšti krížovku iba jednu.

Je dôležité si uvedomiť, že zvýšená mentálna aktivita nefunguje ako zázračný liek. Tieto aktivity nám však dávajú možnosť pochopiť, akým jednoduchým spôsobom môžeme náš mozog aktívne rozvíjať už v mladšom veku. Starnutie proste nie je proces, ktorý sa zo dňa na deň spustí, keď máte 70 rokov. Veľa našich životných rozhodnutí sa našom zdraví prejaví až v dobe staroby, kedy nadíde čas zúčtovania toho ako sme sa o naše telo a naše zdravie starali.

Stres náš každodenný

 Vedeli ste, že chrípka u nás vyvolá vyššiu hladinu stresu ako zníženiu príjmu? A, že strata zamestnania nás „stresuje“ viac ako prípadný pobyt vo väzení?

Stres je slovo, ktoré v dnešnej dobe u väčšiny ľudí vyvolá zimomriavky alebo obliatie potom. V dnešnej spoločnosti a životnom štýle väčšiny obyvateľov našej planéty je slovo stres veľmi dobre známe. Objavuje sa v ľudskom slovníku na každodennom poriadku.

Viete, ktoré veci nás v živote dokážu najviac vystresovať?

Tu je rebríček 10 najväčších pôvodcov stresu:

  1. Smrť manžela/manželky            100 bodov
  2. Smrť blízkeho člena rodiny        100 bodov
  3. Rozvod                                         73 bodov
  4. Strata zamestnania                      70 bodov
  5. Rozpad manželstva                     65 bodov
  6. Väzenie                                        63 bodov
  7. Ľahká choroba                             53 bodov
  8. Svadba                                         50 bodov
  9. Odchod do dôchodku                   45 bodov
  10. Choroba blízkej osoby                  44 bodov

Stres je považovaný za chorobou posledného desaťročia. Trpia ním vlastne takmer všetci ľudia modernej spoločnosti tejto planéty. Výnimku snáď tvoria indiánske kmene, ktoré žijú ďaleko od našej „modernej“ civilizácie. Aj, keď ani oni sa nevyhnú niektorým pôvodcom stresu ako je smrť manželka/manželky či blízkeho člena rodiny.

Čo vlastne môžeme označiť za stres?

 Stres pochádza z latinského slova „string, stringer“ čo znamená sťahovať alebo uťahovať. Stres je odpoveď organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá vyvoláva v tele človeka reakciu prispôsobenia sa novým podmienkam. Ide o tzv. stresovú reakciu, ktorej prostredníctvom sa organizmus uvedie do pohotovosti a snaží sa so záťažovou vyrovnať. Jednoducho povedané, stres pre nás predstavuje akákoľvek nová situácia, z ktorou sme sa v živote ešte nestretli a potrebujeme ju nejakým spôsobom sami spracovať a vyriešiť. Na záver je dôležité pripomenúť, že stres nie je vždy iba škodlivý, v určitých prípadoch môže človeka stimulovať k lepším alebo vyšším výkonom. Rovnako tak môže podporiť jeho duševné schopnosti a jeho tvorivosť. Musí sa však jednať od tzv. dobrý stres, ktorý trvá krátkodobo a jeho intenzita je primeraná.

Čo je dlhodobá starostlivosť?

Dlhodobá starostlivosť zahŕňa celý rad služieb, ktoré spĺňajú potreby zdravotnej a osobnej starostlivosti, teda pomáhajú plniť lekárske a nelekárske potreby konkrétnemu človeku počas určitej doby. Takéto služby napomáhajú ľuďom žiť samostatnejšie a bezpečnejšie, v prípadoch, kedy už nie sú schopní vykonávať každodenné činnosti na vlastnú päsť. Takáto starostlivosť je poskytovaná na rôznych miestach a rôznymi ošetrovateľmi (zdravotné sestry, asistenti domácej zdravotnej starostlivosti, terapeuti), vždy veľmi závisí od potrieb danej osoby, väčšinou sa však starostlivosť poskytuje v domácom prostredí prostredníctvom profesionálneho opatrovateľa. Sú situácie, kedy je dlhodobejšia starostlivosť v domácom prostredí nemožná, v takom prípade sa zvolí možnosť sociálneho zariadenia s opatrovateľskou službou. Niekedy je dlhodobá starostlivosť zamieňaná s inými formami zdravotnej starostlivosti, pretože tá zahŕňa širokú škálu liečebných a podporných služieb v rôznych prostrediach.

Najbežnejším typom dlhodobej starostlivosti je osobná starostlivosť, respektíve pomoc pri každodenných činnostiach, ktoré môžeme nazvať aj ako „činnosti v rámci každodenného života“. Tieto aktivity zahŕňajú kúpanie, obliekanie, stravovanie, použitie toalety, pomoc pri príprave jedál, domáce práce, dynamickú starostlivosť, teda presun danej osoby napríklad z postele na stoličku a podobne.

Ľudia často potrebujú dlhodobú starostlivosť, ak majú vážne, prebiehajúce zdravotné problémy alebo postihnutie. Potreba dlhodobej starostlivosti môže vzniknúť náhle, napríklad po infarkte alebo mŕtvici. Najčastejšie sa však vyvíja postupne, ako ľudia starnú, taktiež s rozvojom ochorení alebo postihnutí, kedy sa stávajú krehkejšími a menej samostatnými. Dlhodobá starostlivosť je v podstate flexibilnou starostlivosťou, pretože jej doba trvania sa pohybuje v rôznych časových intervaloch v závislosti od podmienok, ktoré si daná osoba vyžaduje. Približne 70 % ľudí starších ako 65 rokov si vyžadujú určitý druh dlhodobej starostlivosti v priebehu svojho života, pričom viac ako 40 % potrebuje starostlivosť v opatrovateľských domovoch počas určitej doby.

Kto potrebuje dlhodobú starostlivosť?

Je ťažké predvídať, aký typ dlhodobej starostlivosti a s akou intenzitou môže človek vo svojom živote potrebovať. Ale môže sa to týkať každého z nás. Avšak niekoľko faktorov môže zvýšiť potrebu využiť dlhodobú starostlivosť:

  • vek, samozrejme, že s pribúdajúcim vekom sa nároky na starostlivosť zvyšujú
  • pohlavie, pričom ženy sú viac ohrozené ako muži a to predovšetkým preto, že často sa dožívajú vyššieho veku ako muži
  • rodinný stav – rozvedení, opustení väčšinou potrebujú starostlivosť častejšie ako ľudia žijúci s partnerom
  • životný štýl – nesprávna životospráva, cvičenie návykov môže zvýšiť potrebu po starostlivosti
  • zdravie a rodinná anamnéza sú taktiež dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú dopyt po dlhodobej starostlivosti

Pri výbere dlhodobej starostlivosti je dôležité, aby sa komplexne zvážili všetky potreby, ktoré sa majú vyžadovať pre danú osobu. V každom prípade je veľmi vhodné prediskutovať všetky možnosti s členmi rodiny a blízkymi príbuznými, aj keď priebeh takýchto diskusií nemusí byť vždy príjemný.