Šesť tipov pre kúpanie ľudí s demenciou

Jedna z najťažších činností, ktoré zažije každý opatrovateľ. Kúpanie. Musíte skĺbiť praktickosť, rýchlosť ale i komfortnosť a precíznosť počas kúpania. Tento proces je často pre kúpaných veľmi nepríjemný, štítia sa a pre ľudí s demenciou to je jeden z najhorších častí dňa. Je však potrebný a pripravili sme pre vás 6 tipov, ako spríjemniť na prvý pohľad nepríjemnú činnosť. Skúste prispôsobiť hygienu týmto tipom a povahe človeka a spozorujete okamžitý progres.

1.         Preferencie

Po každé  keď sa staráte o človeka majte na pamäti že vy ste tými, ktorý sa musia prispôsobiť. V rámci určitej komfortnosti je nutné položiť im pár otázok týkajúce sa kúpeľa. Preferujú kúpeľ či sprchu? Je im lepšie kúpať sa ráno či večer? Aké produkty majú najradšej? Počúvajte.

2.         Rešpektujte ich súkromie

Ak je človek chorý či trpí demenciou, neznamená to automaticky otupenie všetkých prirodzených pudov. V praxi to znamená že každý človek má vrodený pud, ktorý musíte rešpektovať. Vyvoláva v nás nutnosť mať svoje súkromie, čo určite ocenia i ľudia o ktorých sa staráte. Je nám jasné, že nie je možné nechať ich kúpať sa samých avšak musíte sa postarať o to, aby ste boli jediná osoba v kúpeľni – alebo osoba, ktorá je schopná kúpať daného človeka a človek jej plne dôveruje.

3.         Vcíťte sa

Vcíťte sa do ich role. Jednoducho si predstavte seba v ich koži.  Nie je to ľahké, ale často vám to pomôže zistiť príčiny ich špecifického chovania a následne ich vyriešiť vzájomným kompromisom.

4.         Opatrovateľ rovnakého pohlavia

Pre ľudí trpiacich demenciou je ľahšie vyzliecť sa pred človekom s rovnakým pohlavím. Je to logické a skúste to rešpektovať. Ak nie ste opatrovateľom s rovnakým pohlavím, opatrite ich kúpanie väčšou dávkou súkromia, avšak nie na úkor bezpečnosti!

5.         Všetko na mieste

Pre ľudí s touto chorobou je naozaj dôležité cítiť bezpečnosť, komfortnosť a hlavne pripravenosť. Čo sa týka praktickej časti, vyžaduje to istú dávku pripravenosti aj pre vás. Všetky pomôcky ktoré budete potrebovať počas kúpania majte na mieste. Dbajte na to, aby každá vec mala svoje miesto a majte ich po ruke. Počas kúpania neodbiehajte od opatrovaného za účelom toho, že ste si zabudli priniesť čistý ručník. Majte všetko pripravené!

6.         Vyhrejte miestnosť

Ani pre nás ani pre nich nie je príjemný chlad v miestnosti, kde majú byť úplne nahý. Nie len že im je chladnejšie ale takáto miestnosť má za následok chvíľkovú psychickú nevyrovnanosť a nervozitu. Vyhriata miestnosť pomôže opatrovanému uvoľniť sa. Hodinu či dve, podľa výkon radiátorov či iného výhrevného telesa, vyhrejte danú miestnosť na mierne teplejšiu teplotu.

Štyri najčastejšie príznaky demencie

 Nie je to zase až tak dávno, kedy ľudia verili názoru, že zábudlivosť a zmätenosť je normálnou súčasťou starnutia. Verili tomu, že sa jedná o niečo nevyhnutné, ako je menopauza alebo okuliare na čítanie. Avšak dnes už vieme, že tomu tak nie je.

Snáď jedným z najčastejších mylných predstáv je, že výpadky pamäte automaticky predznamenávajú nástup Alzheimerovej choroby. To však nie je tento prípad. Ľudia sa stávajú zábudlivými z rôznych dôvodov a väčšina z nich nemá nič spoločného s Alzheimerovou chorobou. Napríklad nutričné nedostatky, lieky, poruchy spánku, depresie a ďalšie. To všetko môže spôsobiť problémy s pamäťou.

Demencia je termín, ktorý opisuje súbor príznakov a konkrétne neodkazuje na jednu chorobu. Demencia skôr znamená neurologické poruchy, ktoré vyplývajú z poškodenia alebo choroby mozgu. Tie môžu byť spôsobené ľubovoľným počtom chorôb alebo stavov z ktorých najčastejšia je už spomínaná Alzheimerova choroba.

Aké sú najčastejšie príznaky demencie?

Krátkodobá strata pamäte

Osoba, ktorá trpí demenciou si môže pamätať dávne detaily, ako napríklad čo mal oblečené jej šéf na firemnom plese pred pár rokmi, ale nedokáže si spomenúť čo robila pred niekoľko málo minútami. To je dôvod prečo môže človek s demenciou položiť opakovane rovnakú otázku. Doslova si nemôže spomenúť na to, že sa vás to už pýtal.

Bludy

Tento príznak sa stáva čoraz bežnejším v dobe, kedy demencia postupuje. A to i v prípade, že sa v skorších štádiách vôbec neobjavil. Charakteristickým znakom bludov je, že osoba trpí alebo verí v ilúziu a to s jej absolútnym presvedčením. Nemôžete jej tvrdiť, že to nie je pravda. Ilúziu je veľmi ťažké posúdiť, nakoľko každý človek vníma svoju realitu subjektívne.

Depresie

Nie je jasné, či demencia  neskôr spôsobuje depresie, ale značný počet ľudí s demenciou depresiou trpí. Náladovosť a apatia sú niektoré typické prejavy depresie. Ostatné príznaky sú však potenciálne oveľa vážnejšie, napríklad nespavosť, chudnutie alebo samovražedné myšlienky. Klinická depresia je veľmi odlišná od bežných depresií, ktoré sa vyznačujú tvrdeniami „cítim sa na dne“. Každý z nás občas v živote prechádza podobnými pocitmi. Diagnóza klinickej depresie preto musí byť určená zdravotníckym pracovníkom.

Chudnutie

Váhový úbytok sa často vyskytuje už pred zistením akýchkoľvek iných príznakov demencie. Vedci sa domnievajú, že príčinou môže byť poškodenie určitých častí mozgu, ktoré kontrolujú metabolizmus a chuť k jedlu. Tento problém sa môže rovnako tak vyskytnúť aj u ľudí s depresiou, ktorí môžu prísť o značné množstvo hmotnosti bez presne danej príčiny.

Päť varovných príznakov Alzheimerovej choroby

 Tým, že človek starne dochádza v jeho pamäti k zmenám. Niektoré z týchto zmien sú považované za normálne a prirodzené. S pribúdajúcim vekom však u staršieho človeka dochádza k výpadkom pamäte, ktoré už za prirodzené považovať nemôžeme.

Príznaky Alzheimerovej choroby neznamenajú len jednoduché výpadky pamäte. Ľudia, ktorí touto chorobou trpia majú problémy s komunikáciou, učením, myslením i uvažovaním. Ide o problémy natoľko vážne, že majú vplyv nielen na prácu jednotlivcov, ich spoločenské aktivity, ale rovnako tak aj na ich rodinu. Asociácia Alzheimerovej choroby vytvorila kontrolný zoznam najbežnejších príznakov, ktorými sa táto choroba vyznačuje. Tieto príznaky človeku pomôžu rozpoznať rozdiel medzi bežnými zmenami pamäte, ktoré súvisia so starnutím a prípadnými varovnými príznakmi Alzheimerovej choroby.

Tu je päť varovných príznakov Alzheimerovej choroby:

1. Strata pamäte

Zabúdanie nových informácií je jedným z najčastejších skorých príznakov demencie. Všeobecná strata pamäte, zabúdanie dôležitých udalostí, pýtanie sa na rovnaké informácie znovu a znovu, sú bežné príznaky štádia Alzheimerovej choroby.

2. Náročnosť vykonávania známych úloh

Pre ľudí trpiacich demenciou je veľmi náročné plánovať každodenné činnosti. Títo ľudia tak môžu stratiť prehľad o jednotlivých krokoch a postupoch, ktoré bez problémov zvládali celý život. Napríklad ako sa pripravuje jedlo, ovláda telefón alebo hrá nejaká hra. Títo ľudia občas zabúdajú kvôli čomu prišli do miestnosti alebo čo mali v pláne povedať.

3. Problémy s písaním a hovorením

Ľudia s Alzheimerovou chorobou často zabúdajú jednoduché slová alebo používajú nezvyčajné slová, takže je niekedy ťažké ich reč pochopiť. Napríklad nie sú schopní nájsť zubnú kefku a namiesto toho vás požiadajú o „tú vec, ktorá sa dáva do mojich úst.“

4. Zmätok s určením času a miesta

Ľudia, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou sa môžu veľmi ľahko stratiť vo svojom okolí. Nespomínajú si, kde sú a ani ako sa tam dostali. Často zabúdajú, aký je deň v týždni alebo na aké miesto sa vlastne vybrali.

5. Znížená schopnosť rozhodovania

Ľudia s Alzheimerovou chorobou si môžu na seba obliecť niekoľko vrstiev oblečenia aj, keď je vonku teplý deň. Rovnako tak si môžu obliecť krátke letné veci v zimnom období. Môžu ukazovať zlý úsudok napríklad pri nakupovaní predražených vecí.

Neexistuje žiadny jednoznačný bod, ktorý by označoval rozdiel medzi normálnymi zmenami pamäte a výstražnými znameniami. V tomto prípade je vždy najlepším rozhodnutím poradiť sa s lekárom, ak má človek pocit, že niečo nie je v poriadku.

Rizikové faktory a prevencia vzniku preležanín

Veková skupina, pre ktorú predstavujú preležaniny veľmi veľké riziko sú starší ľudia. Platí totiž, že čím starší človek, tým zraniteľnejšia koža. U seniorov, ktorí majú problém s pohybom sa môže dokonca aj veľmi malé porušenie kože rýchlo vyvinúť do preležanín. Medzi hlavné rizikové faktory vzniku preležanín u starších ľudí patrí napríklad

  • fajčenie,
  • nedostatok vnímania bolesti,
  • močová inkontinencia,
  • výživa,
  • demencia alebo ďalšie zdravotné problémy, ako je napríklad cukrovka.

Vzniku preležanín sa však dá dodržiavaním určitých odporúčaní vyhnúť. Tu sú tri najdôležitejšie.

1. Pravidelná zmena polohy

Premiestňovanie tela každé 2 hodiny alebo každých 30 minút môže zabrániť vzniku preležanín. Toto premiestňovanie však môže byť taktiež spojené s určitými problémami. Je veľmi náročné pre človeka, ktorý sa zotavuje z choroby, operácie alebo úrazu, aby menil polohu svojho tela. Preto môže táto situácia znamenať obrovskú výzvu pre zariadenia poskytujúce opatrovateľské služby. Či sa už jedná o nemocnice alebo o opatrovateľské ústavy.

2. Špeciálny matrac

Posteľný matrac, ktorý je možné automaticky alebo ručne v pravidelných intervaloch prestaviť môže byť veľký pomocou. V takomto prípade však znovu platí, že je takéto zmeny polohy pacienta konzultovať s lekárom a to najmä v prípade, že je človek ochrnutý alebo má jeho zdravotný stav iné rizikové faktory.

3. Kontrola

Kontrola je rozhodujúca prevencia pri skorých štádiách vývoja preležanín, kedy je ich oveľa jednoduchšie liečiť. Aj, keď si táto situácia vyžaduje, aby sa ošetrovateľ dostal do úzkeho osobného kontaktu s pacientom, jedná sa o nevyhnutný proces.

Aj napriek tomu, že bude pacientovi s preležaninami poskytnutá tá najlepšia lekárska starostlivosť môžu si preležaniny vyžiadať chirurgický zákrok. Zdravé tkanivá tak môžu byť vzaté s určitej časti tela, aby mohli byť použité na obnovu poškodenej plochy. Táto liečba je dlhý a náročný proces s častými komplikáciami. Preto práve prevencia zostáva naďalej najlepšou liečbou.

Päť zdravotných faktorov, ktoré ovplyvňujú vodičské schopnosti seniorov

 Čas. Hodnota, ktorú nedokážeme žiadnym spôsobom zastaviť. Každý z nás, každým dňom starne. Tým, že človek starne dochádza v jeho tele k rôznym zmenám, ktoré určitým spôsobom ovplyvňujú činnosti, ktoré vykonáva. Tieto činnosti následne ovplyvňujú aj kvalitu jeho života. Jednou z činností, ktorej sa ľudia venujú dlhé roky je šoférovanie. Zdalo by sa, že práve na túto činnosť vek človeka nemá žiadny vplyv. Opak je však pravdou. Šoférovanie totiž môže pre seniorov znamenať náročnú činnosť, ktorej vykonávanie v sebe nesie určité riziko. U staršieho človeka totiž s pribúdajúcim vekom klesajú určité schopnosti, ktoré majú vplyv na bezpečnosť pri šoférovaní vo vyššom veku.

Tu je 5 zdravotných faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu šoférovaniu u seniorov.

1. Zhoršenie kvality zraku a sluchu

Schopnosť videnia človeka klesá s jeho vekom a do v dôsledku fyziologických zmien a ochorení ako je napríklad glaukóm. Rovnako tak dochádza k zníženiu schopnosti počutia. U starších ľudí tak môže pri zhoršení úrovne sluchu nastať riziko a to tým, že nebudú schopní dostatočne rozoznať zvuky, ako sú núdzové sirény, trúbenie či zvuky na železničnom priecestí.

2. Vnímanie a rozoznávanie dopravnej situácie

Keď človek šoféruje, potrebuje skĺbiť viac zručností naraz, vrátane pamäte, vizuálneho vnímania a pozornosti. Tieto zručnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť bezpečnosť a ohroziť vodičské schopnosti šoféra, rozhodujú o tom, ako rýchlo dokáže starší človek spracovať informácie a urobiť správne rozhodnutie pri dopravnej situácii, ktorá nastane.

3. Motorické funkcie

Tým, ako človek starne jeho nervové spojenia sa spomaľujú, svaly oslabujú a flexibilita sa znižuje. Pre starších ľudí sa tak môže otáčanie hlavou pri sledovaní cestnej premávky, ovládanie pedálov plynu a brzdy pri šoférovaní stať oveľa ťažším a náročnejším procesom, ktorý prispieva ku kvalite šoférovania.

4. Lieky

Vplyv niektorých liekov, ktoré starší ľudia užívajú, môžu znižovať ich vodičské zručnosti a to vrátane liekov na spanie, liekov na depresiu, cukrovku a zníženie bolesti. Je tak veľmi dôležité informovať sa u svojho lekára, aké vplyvy na šoférovanie môžu mať lieky, ktoré užívate.

5. Zdravotný stav

Alzheimerova choroba, demencia a poruchy pamäte, diabetes, poranenia hlavy, vysoký alebo nízky tlak, ťažká artritída, depresia, poruchy spánku či mŕtvica. Tieto všetky choroby môžu u starších ľudí negatívne ovplyvniť ich vodičské zručnosti a kvalitu šoférovania.

Podľa lekárov síce starší ľudia majú veľké skúsenosti, ktoré sa zvyšujú s najazdenými kilometrami, problémom však z dôvodu vyššieho veku môže byť fakt, že už nedokážu pri únave alebo za zlého počasia reagovať dostatočne rýchlo a kvalitne. Preto je u šoférov staršieho veku veľmi dôležité dbať na opatrnosť a bezpečnosti pri vedení motorového vozidla.

Päť tipov ako si udržať mentálnu bdelosť aj vo vyššom veku

Máte pocit, že zabúdate?

Taktiež ste si všimli niektoré zmeny vo Vašom myslení?

Napríklad často rozmýšľate, kde ste odložili svoje kľúče alebo Vám nevie napadnúť správne slovo v nejakom rozhovore. Ale ako viete kedy sú tieto zmeny súčasťou starnutia alebo poukazujú na začínajúci zdravotný problém ako je starecká demencia?

Zabúdanie a strata pamäte je spojená predovšetkým s obdobím starnutia a vyššieho veku.

Udržanie duševných schopností u starších ľudí je však aj napriek pribúdajúcemu veku  jednoduchšie, ako si môžeme myslieť.

Stav mozgu u ľudí vo vyššom veku

Objem ľudského mozgu sa s pribúdajúcim vekom znižuje. Starnutím totiž dochádza k tomu, že sa niektoré nervové bunky môžu zmenšiť alebo úplne stratiť. Rovnako tak dochádza u starších ľudí k spomalenému prietoku krvi v mozgu. Každý človek má čas od času výpadky pamäte, ale je treba myslieť na to, že významná strata pamäte nie je primárne príznakom staroby. V prípade, že Vy alebo Váš blízky zažíva stratu pamäte a ďalších kognitívnych funkcií je dôležité sa v takomto prípade poradiť so svojim lekárom.

5 tipov ako ostať mentálne aktívny aj vo vyššom veku

Výskumy ukazujú, že pomocou týchto krokov je možné udržať mentálnu bdelosť ľudského mozgu aj vo vyššom veku:

1. Kontrola hodnôt cholesterolu a vysokého krvného tlaku

Vysokého hodnoty cholesterolu a krvného tlaku môžu zvyšovať riziko srdcových ochorení a mŕtvice. U týchto chorôb sa predpokladá, že prispievajú k rozvoju určitých typov demencie. Podľa štúdie Plos one v roku 2014 je s kardiovaskulárnym zdravím človeka úzko spojená vyššia činnosť kognitívnych funkcií.

2 .Obmedzenie fajčenia a pitie alkoholických nápojov

Oba tieto veľmi často užívané návykové látky vystavujú človeka k zvýšenému riziku výskytu demencie.

3. Pravidelné cvičenie

Pravidelná fyzická aktivita pomáha udržiavať prietok krvi v mozgu  a znižuje riziko vysokého krvného tlaku, ktorého výskyt je spojený s demenciou. Podľa štúdie Annals of Medicine z roku 2015 pomáha konzistentné intenzívne cvičenia znižovať riziko demencie.

4. Zdravé stravovanie

Podľa výskumov majú ľudia, ktorí konzumujú dostatok zeleniny a tučných rýb, a zdržiavajú sa konzumácie nasýtených mastných kyselín nižšie riziko úbytku kognitívnych funkcií.

5. Stimulácia mozgu

Podľa asociácie pre Alzheimerovu chorobu sú ľudia s nižším vzdelaním vystavený vyššiemu riziku demencie a to z toho dôvodu, že svoj mozog počas ich života nedostatočne stimulovali.

Duševná stimulácia totiž hrá veľmi dôležitú úlohu v otázke zdravia ľudského mozgu. Preto sa ľuďom vo vyššom veku odporúča udržiavať ľudskú myseľ aktívnu, či už prostredníctvom zvýšenia úrovne sociálnej interakcie, učením sa novým zručnostiam, hraním náročných hier alebo robením ďalších činností, ktoré vyžadujú zapojenú myseľ. Podľa výskumov sú totiž ľudia, ktorí sú viac spoločensky a intelektuálne zapojení, menej náchylní k rozvoji demencie.

To, že ľudské telo starne človek ovplyvniť nedokáže. Príroda to tak zariadila. Nemali by sme však zabúdať na to, že aj napriek starnutiu stále existujú možnosti, ktoré človeku pomáhajú žiť kvalitnejší a zdravší život aj vo vyššom veku. Prvým krokom však je, že začneme tieto možnosti naozaj využívať.

Život s demenciou

 V našom uponáhľanom každodennom živote sa zvyčajne stretávame s pojmom demencia. Avšak nie každý si uvedomuje jej pravý význam a predovšetkým jej vážnosť. Duševné poruchy prejavujúce sa u starších ľudí, nad 65 rokov, môžu postihovať bežné funkcie organizmu a tým dokážu zasahovať do kvality života duševne chorých ľudí a taktiež aj do života ich príbuzných. So zvyšujúcim sa vekom sa zvyšuje aj prevalencia duševných porúch.

Do kategórie chronických duševných ochorení sa zaraďuje takzvaná demencia, ktorá je definovaná ako syndróm zhoršenia pamäťových, jazykových schopností, priestorového vnímania a ďalších príbuzných kognitívnych funkcií mozgu. Častým prejavom spomínanej poruchy sú náladovosť a zmeny osobnosti. Takto duševne chorí ľudia dokážu svojou až chorobnou obrazotvornosťou rozprávať výmysly a skresľovať realitu. Ďalším prvkom demencie je ich nereálny pojem o čase, pričom si dokážu zameniť minulosť s prítomnosťou, neustále niekoľkokrát opakujú určité veci. V niektorých prípadoch a situáciách sa môže u ľudí s demenciou prejaviť aj agresívnejšie správanie.

Rozlišujeme niekoľko druhov demencií, pričom jednou z nich je napríklad degeneratívna demencia. Do tejto skupiny duševných ochorení patrí Alzheimerova demencia. Dôvod prečo sa zamerať práve na tento typ demencie je prostý. Je najčastejšie sa vyskytujúcou demenciou z pomedzi všetkých, čo u nás predstavuje až do 60%. Môže sa však prejaviť už aj pred 65.rokom života, ako aj po ňom. Pri Alzheimerovej demencii dochádza k výraznejším a rýchlejším zmenám v činnostiach, ktoré človek vykonáva oproti činnostiam vykonávaným, pokiaľ prirodzene starne.

Môžeme hovoriť napríklad o:

1. Poruchách pamäti, ktoré neskôr spôsobujú nastupujúce komplikácie v každodennom živote. Začína sa to zabúdaním vecí, mien, čísel. Pacienti s Alzheimerovou demenciou sa opakovane pýtajú na tie isté skutočnosti.

2. Poruchách rozhodovania a plánovania, ktoré súvisia s narušením sústredenosti

3. Neschopnosti finančne plánovať, či disponovať s peniazmi v bežných každodenných záležitostiach

4. Poruchách orientovať sa v čase alebo aj na známych miestach, čiastočná alebo úplná dezorientácia

5. Sťaženej konverzácii, či častej zábudlivosti. Ľudia s touto poruchou majú problém zapájať sa do rozhovorov.

6. Častej zábudlivosti, ktorá súvisí s odkladaním jednotlivých predmetov na nesprávne miesta.

7. Častých zmenách nálady a osobnosti, ktoré sa prejavujú úzkosťou, depresiami, plachosťou, podozrievavosťou, či vzťahovačnosťou.

Ľudia postihnutí touto duševnou poruchou v pokročilom štádiu si vyžadujú nepretržitú starostlivosť. Buď sa o týchto pacientov dokáže postarať niekto z rodiny, čo často krát býva veľkou obetou alebo sa zvolí odborná ošetrovateľská opatera. V každom prípade býva pre pacienta s Alzheimerovou demenciou tou najlepšou voľbou starostlivosť v domácom prostredí. Aj v prípade voľby profesionálneho ošetrovateľa je pre pozitívny priebeh liečby dôležitá spolupráca s rodinou chorého. Avšak o úplnom vyliečení pacienta sa hovoriť nedá, vhodnou edukáciou je možné len zjemniť priebeh Alzheimerovej demencie u postihnutého. Aj keď je človek postihnutý Alzheimerovou demenciou, má právo, aby sa s ním pri starostlivosti jednalo ako s dospelým človekom so všetkým, čo k tomu patrí. Či už ide o osobnostný postoj, režim stravovania, hygienu, či obliekanie. Je nutné sa k nemu postaviť s toleranciou, trpezlivosťou, empatiou a nie so súcitom k jeho ochoreniu. Pri vybudovávaní vzťahu s pacientom sa treba nastaviť na priateľskú líniu, pretože akýkoľvek odstup, či napätie sa jednoznačne prenáša na postihnutého demenciou. V styku s pacientom sa preferuje predchádzať vzniku kritických situácií. Vhodným prvkom “liečby” je jednoduché počúvanie so záujmom a pritom dať najavo človeku s Alzheimerovou demenciou, že nám na ňom záleží. V komunikácii s pacientom nesmie figurovať kritika, ponižovanie, práve naopak k stabilizácii priebehu ochorenia prospieva pozitívny prístup ošetrujúceho.

Starecká demencia

Žijeme v dobe, v ktorej sa aj nároky na našu pamäť neustále zvyšujú. Avšak existujú okolo nás skrytí zlodeji našej pamäte aj mozgu. Jedným z nich je aj starecká demencia, ktorá je veľkým strašiakom staršej generácie. Každý z nás bol dieťaťom, ale nie všetci si na to pamätajú. Mnohí dospelí si v staršom veku nevedia spomenúť na svoje detské roky. Kým Alzheimer postihuje aj mladšie vekové ročníky,  demencia sa prejavuje u ľudí v dôchodkovom veku, teda po 65 roku života. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť presné príčiny vzniku tohto ochorenia.

Pomenovanie „demencia“ zaviedol francúzsky psychiater P. Pinol v r. 1800. Je to získané chorobné oslabenie rozumových schopností človeka a zaraďujeme ju medzi najčastejšie  ochorenia starých ľudí. Je to choroba, ktorej následkom je obmedzovanie každodenných aktivít a po určitom čase si vyžiada starostlivosť. Je dôležité nepodceňovať prvotné príznaky tohto ochorenia. Je dôležité začať hľadať možnosti liečby, prípadne oddialiť nástup ochorenia podávaním vhodných liekov.

Medzi prvotné a ešte zvládnuteľné signály patria problémy logicky myslieť. Pacient začína mať problémy pri vyjadrovaní a hľadaní vhodných slov. Má medzery v pamäti, ktoré sa snaží zakryť vymyslenými historkami. Býva dezorientovaný, nespoznáva svojich príbuzných, nevie nájsť vhodné pomenovanie pre ľudí a veci, býva hašterivý. Stáva sa, že uloží veci, kam nepatria. Dokonca môže premiestňovať nábytok, veci ako je obuv a šatstvo si ukladá pod vankúš. Pokiaľ sa liečenie zanedbá, ochorenie sa stále viac komplikuje. Z pamäte človeka vypadnú aj tie najbežnejšie úkony. Nedokáže sa obliecť nerozozná teplo ani chlad, nereaguje na svoje meno. Ocitá sa vo vlastnom svete, rozpráva sa sám so sebou v zrkadle, pretože si myslí, že je to cudzia osoba. Nakoniec dochádza až k strate reči a zanedbávaniu osobnej hygieny.

            Ľudí s touto chorobou neustále pribúda. Vyliečenie v dnešnej dobe zatiaľ nie je možné, ale podávaním vhodných liekov sa dá proces choroby čiastočne spomaliť. Podáva sa vitamín B, používa sa psychoterapia. Tiež môže pomôcť aj fyzická námaha. V prípade nutnosti sa podávajú sedatíva.

Povinnosťou každej generácie je mať oči otvorené pred touto chorobou. Nikto z nás nevie, aká tá jeho staroba bude.