Zubný kaz

Počas najkrajších sviatkov v roku konzumuje každý z nás väčšie množstvo jedál,  no najmä rôznych cukroviniek, čokolád a koláčov. Dôsledkom toho býva nie len zvýšenie hmotnosti, ale aj pokazené zuby. Zubný kaz spôsobujú ústne mikroorganizmy, tzv. kariogénne mikroorganizmy, ktoré vytvárajú zubný povlak nazývaný zubný plak.  Baktérie v povlaku premieňajú cukry prijaté v potrave na kyseliny, ktoré narušujú zubnú sklovinu. Rozpúšťajú minerálne soli zo zubnej skloviny v dôsledku čoho vzniká kaz. Zubný kaz je postihnutie zubných tkanív, ktoré sa prejavuje rozpadom skloviny a zuboviny. Vďaka svojmu častému výskytu sa zaraďuje medzi najčastejšie civilizačné choroby (až 97%), pričom nie je nákazlivý, no nedá sa ani liečiť – jedinou možnosťou je okamžitá návšteva stomatológa, ktorý ho odstráni. Zo začiatku nebolí, je to len biela škvrna (vyskytujúca sa najmä v okolí ďasien), ktorá nie je na prvý pohľad viditeľná. Avšak v skutočnosti je to narušená odvápnená sklovina zuba prerastajúca do vážnejšieho poškodenia našich zubov a do nepríjemných bodavých  bolestí. To, že sa nám zub pokazil, sa dá pomerne ľahko rozpoznať podľa toho, že v mieste poškodenia je zvýšená citlivosť na sladké, horúce alebo studené jedlá. V prípade, že odmietame navštíviť stomatológa hrozí nám následne zápal, nakoľko sa šíri postupne ďalej do kostnej drene. V najťažších prípadoch, keď sa kaz v zube nelieči, sa môžu baktérie zo zuba rozšíriť aj do iných častí organizmu. Zapálené zuby môžu spôsobiť aj za ťažké stavy ako infarkt, mŕtvica ako aj výrazné zhoršenie cukrovky či anémie, ďalej  zápal srdcového svalu, obličiek, kĺbov či močového mechúra. Neliečený zubný kaz a následné rozšírenie mikroorganizmov v tele môže dokonca spustiť predčasný pôrod. Preto sa často apeluje tehotným ženám, aby lekára navštevovali pravidelne a starostlivosť o svoj chrup nezanedbali.

Prevenciou je dbať na čistenie zubov zubnou pastou s obsahom fluoridu. Pomáha aj žuvanie žuvačiek bez obsahu cukru, ktoré podporujú vzniku slín – tie zabraňujú koncentrácii mikroorganizmov spôsobujúcich zubný povlak. Preto množstvo vzniku zubných kazov je najviac v noci, keď sa v našich ústach tvorí najmenej slín. Aj to je jeden z dôvodov prečo sa kladie dôraz na čistenie zubov pred spaním. Avšak najväčším živiteľom baktérií spôsobujúcich zubný kaz sú zvyšky jedla – preto je dôležité si vždy vypláchnuť ústnu dutinu po každom jedle ústnou vodou.

Zápal močových ciest

Infekcie v močových cestách sú druhou najčastejšou bakteriálnou infekciou na svete, po baktériami spôsobujúcich zápaly dýchacích ciest. Tento zdravotný problém môžeme jasne rozpoznať – neustále nutkanie na toaletu, močenie po kvapkách, zakalená farba moču, štípanie, pálenie, samovoľný únik moču, výtok z pošvy a bolesti  podbruška, drieku, bedier a chrbta. V závažnejších prípadoch aj zimnica, a následne zvýšená teplota,  človek cíti celkovú slabosť a vyčerpanie, pričom  moč môže obsahovať aj hnis či krv.  Bolestivý zápal sa týka najmä žien v reprodukčnom veku, postihuje ich až 50-krát častejšie, než mužov. Dôvodom je práve kratšia močová rúra. Z anatomického hľadiska  je ústie ženskej močovej rúry v porovnaní s mužským penisom bližšie ku konečníku, odkiaľ majú črevné baktérie ľahší prístup k močovým cestám. Ochorenie môže mať rozličný pôvod – bežné baktérie, sexuálne prenosné choroby, vrodené anomálie alebo oslabenie imunitného systému pri rôznych chorobách. Po každom prekonanom zápale sa sliznica hojí, po častých a podcenených zápaloch môže ostať taká zjazvená, že spôsobí nepriechodnosť močových ciest. Časté infekcie môžu poškodiť aj zvierač močového mechúra, a tým sa podpísať na vzniku inkontinencie.

Prevencia:

  • denne vypiť najmenej 1,5l vody, nesýtenej minerálnej vody, prípadne čajov, najmä tých s vyšším obsahom vitamínu C (vhodné sú čaje zo zlatobyľu, prasličky, púpavy, medvedice lekárskej a urologické čaje)
  • jesť močopudné ovocie (veľmi osvedčené sú brusnice)
  • pri močení je potrebné mechúr úplne vyprázdniť
  • udržiavanie sa v teple a suchu, používať bavlnenú spodnú bielizeň miesto syntetickej
  • dbať na dôslednú hygienu, najmä po stolici, používať mydlá s neutrálnym pH
  • relaxovať s nohami vo vyvýšenej polohe
  • teplý sedavý kúpeľ, ktorý zmierňuje najmä nepríjemné pocity pálenia a svrbenia
  • pri akýchkoľvek príznakoch pretrvávajúcich dlhšie ako 24 hodín vyhľadať pomoc lekára

Neodporúča sa: zadržiavanie moču, prehnaná hygiena (viac ako dvakrát denne), utierania konečníka po stolici smerom dozadu, príliš parfumovaná kozmetika agresívna pre intímnu hygienu, vlhké a zaparené prostredie, agresívne pracie prostriedky, chlórovaná voda v bazénoch

Ochorenie možno liečiť rýchlo a efektívne. Lekár zvyčajne nasadí liečbu antibiotikami. Ak sa infekcia nelieči, môže prejsť do chronického stavu a spôsobiť závažné zdravotné komplikácie ako zápal obličiek či výskyt močových kameňov.

Antioxidanty

Antioxidanty neutralizujú pre organizmus škodlivé voľné radikály, ktoré oslabujú imunitný systém, sú zodpovedné za cievne ochorenia, starnutie pokožky, tvorbu rakoviny a rôzne zápaly. Svojou činnosťou teda posilňujú imunitný systém, regenerujú bunky, pomáhajú chrániť srdce, bojujú proti baktériám. Ľudské telo si síce vyrába vlastné, ale to nestačí na obmedzenie množstva radikálov, preto ich potrebuje viac, ako si vie samo vyrobiť. Voľné radikály sa vytvárajú  počas metabolizmu, vplyvom slnečného svetla a toxínov – preto je nevyhnutné  v záujme zachovania nášho zdravia antioxidanty  pravidelne dopĺňať.  To platí najmä vtedy, ak je človek chorý. Antioxidanty sa našťastie nachádzajú v mnohých potravinách. V stručnosti ich môžeme charakterizovať ako látky, ktoré chránia bunky pred oxidáciou, teda poškodením. Navyše niektoré disponujú i schopnosťou poškodené bunky opravovať, a nájdu sa aj také, ktoré na seba viažu ťažké kovy, spôsobujúce tvorbu voľných radikálov, ako napríklad ortuť či arzén, a tým ich zneškodnia. Medzi antioxidantmi sa nachádzajú aj také, ktoré sa vzájomne regenerujú, napríklad vitamín C obnovuje vitamín E. Organizmus vyrába voľné radikály aj pri prirodzenom, optimálnom fungovaní, ale  súčasne vytvára aj antioxidanty, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podporujú v činnosti, zároveň si navzájom zabezpečujú aj energiu. Avšak s pribúdajúcimi rokmi tento systém prestáva dokonale fungovať.

Antioxidanty plnia v ľudskom organizme tieto funkcie:

  • chránia organizmus pred vznikom nádorových ochorení
  • zvyšujú celkovú imunitu
  • podporujú správnu činnosť srdca
  • pomáhajú zlepšovať zrak
  • znižujú hladinu cholesterolu v krvi
  • spomaľujú proces starnutia organizmu
  • predlžujú dĺžku života

Antioxidanty sú hojne zastúpené v rastlinných potravinách, najmä tých, ktoré majú tmavé farby, sú cenené pre svoju úžasnú schopnosť bojovať aj proti príznakom starnutia. Nájdeme ich vo:

Fazuli – najmä v červenej – obsahuje osem flavonoidov (rastlinné látky, ktoré pôsobia ako ochrancovia buniek), podávajte ju ako prílohu alebo ju pokojne nahraďte občas za mäso

Hrozienkachnapomáhajú pri likvidácií voľných radikálov, podporujú peristaltiku čriev a dodávajú energiu

Brusniciach – obsahujú vysoké množstvo antioxidantov a ďalších fytonutrientov dôležitých pre ochranu tela proti srdcovým ochoreniam, rakovine či stratou pamäti

Sušených slivkách – pomáhajú na pomalé, vekom súvisiace duševné a fyzické problémy a sú bohaté na vlákninu

Malináchchránia organizmus pred vírusmi a baktériami, zabraňujú degeneratívnym zmenám v bunkách

Špenáteposilňuje srdce a cievy, aktivuje látkovú premenu, predchádza predčasnému rednutiu kostí

Brokolicispevňuje kosti, má silné protirakovinové účinky, chráni pred infekciami, priaznivo vplýva na oči, kožu a nervovú sústavu

Červenej repeprečisťuje krv, má protirakovinové vlastnosti, podporuje obranyschopnosť organizmu, napomáha regenerácii bielych krviniek

Červenej paprikepredchádza prechladnutiu, nádche, chrípke, eliminuje príznaky starnutia, degenerácie kože

Semienkachchráni kožu pred starnutím, vyhladzuje vrásky, podporuje imunitu, aktivuje činnosť nervov, mozgu a posilňuje srdce a kosti

Súčasný životný štýl, neustály stres či nesprávne stravovacie návyky vedú k zhoršovaniu nášho zdravotného stavu. Látky, ktoré prijímame v potrave , teda antioxidanty chránia náš organizmus pred procesom oxidácie.  Ak si chceme udržať pevné zdravie a spomaliť celkové starnutie organizmu, je potrebné, aby sme prijímali čo najviac antioxidantov a zároveň telu zabezpečili dostatok látok, z ktorých si ich môže vyrobiť. Základom zdravia je mať pestrý jedálny lístok.

Selén

Stopový, nutrične významný prvok, ktorý posilňuje imunitný systém, chráni organizmus pred voľnými radikálmi, vírusovými a bakteriálnymi infekciami. Do organizmu ľudí a zvierat sa dostáva z pôdy prostredníctvom rastlín. Európska pôda je v porovnaní s americkou na selén chudobnejšia.

Bez selénu by ľudský organizmus nerástol a nerozmnožoval sa, pečeň by neplnila svoju funkciu a netvorili by sa ani dôležité hormóny.  Pomáha pri zápaloch rôzneho druhu, vrátane ochorení kĺbov a kože. Spolu s vitamínom E podporuje  prevenciu rakoviny a srdcových ochorení, mozgových príhod – je teda nevyhnutný pre srdce a krvný obeh. Pre ľudský organizmus je vynikajúcim antioxidantom – spomaľuje proces starnutia, slúži na zachovanie dobrého zraku (prevencia voči sivému zákalu), zdravého stavu pokožky, vlasov a pevných nechtov. Selén pôsobí podporne na činnosť enzýmov, ktoré pomáhajú chrániť bunky, a zároveň neutralizuje ťažké kovy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú ľudské zdravie.  Enzýmy obsiahnuté v seléne chránia bunky pred oxidatívnym poškodením, čím zasahujú do metabolizmu a vývoja organizmu. Dokáže vynikajúce detoxikovať alkohol , nikotín a ľahké drogy. V našom tele sa nachádza najmä v pečeni, obličkách, slezine, pankrease a v mužských semenníkoch. Jeho nedostatok trápi najmä ľudí vo vyššom veku.

Selén v organizme je zabudovaný do celého radu životne dôležitých bielkovín, ktoré sa nazývajú selenoproteíny.

Zdroje :

– para orechy, kokosové orechy, pistácie, sezamové semiačka a pšeničné klíčky

– ovsené vločky a hnedá ryža, celozrnné obilniny, celozrnný chlieb

– mäso – morské ryby, riasy a plody mora,  kuracia a bravčová pečeň, hovädzie mäso a vnútornosti vo všeobecnosti

– vajcia

– huby

– zelenina a ovocie

– droždie

– byliny (praslička roľná, šípky, hloh, žihľava, rebríček obyčajný)

Denná potreba je 65 mcg pre mužov aj pre ženy. Liečebné dávky môžu byť až do 200 mcg denne. Dávky 600 mcg sa môže používať len po určitú dobu pri vírusových ochoreniach, alebo ako súčasť liečebného programu pri liečení rakoviny.

Pri nedostatku selénu sa vyskytuje vyčerpanie, svalová slabosť, únava, poruchy rastu, vysoká hladina cholesterolu, infekcie, poruchy pečene a prejavy neplodnosti (ako u mužov, tak i u žien), infarkty, rakovina, zápaly a kožné choroby. V priebehu tehotnosti nedostatok selénu zvyšuje riziko vrodených vád, najmä srdcových. Naopak ku prebytku selénu môže dôjsť len pri prijímaní selénových doplnkov. K príznakom  patria nervozita, depresia, nevoľnosť a zvracanie, vypadávanie vlasov a zvýšená lámavosť nechtov. Nadmerné dávky selénu môžu spôsobiť nepríjemný cesnakový zápach z úst. V prípade ešte vyšších dávok sa selén stáva jedom, na ktorý sa môže aj zomrieť.

Štípance

Už na začiatku jari, no najmä v letnom období, má s nimi skúsenosť snáď každý z nás. No ak vieme, čo treba robiť, môžeme bolesť veľmi rýchlo zmierniť, alebo sa dá aj uštipnutiu hmyzom úplne vyhnúť. Včely, osy a červené mravce – všetky tieto druhy hmyzu majú žihadlo, ktorým do nášho tela dopravia jed. Bežnou aj prirodzenou reakciou tela na uštipnutie je začervenanie pokožky, svrbenie a bolesť. V niektorých prípadoch postihnuté miesto opuchne, prípadne sa v ľudskom organizme spustí alergická reakcia – takáto reakcia pretrváva zvyčajne niekoľko hodín. Tie najagresívnejšie alergické reakcie sa rozšíria na celé telo. Medzi symptómy alergických reakcii zaraďujeme – ekzémy, dychčanie, nevoľnosť až mdloby. Následne môže nastať aj šok. Pre ľudí alergických na uštipnutie hmyzom je nutné vyhľadať okamžitú lekársku pomoc. V jednom poštipnutí sa dostane do organizmu 0,5 až 2,05 ml jedu.

Typy na zmiernenie bolesti

  • natrite postihnuté miesto antiseptickým prípravkom, ktorý zmierni opuch, bolesť a dezinfikuje
  • vyberte žihadlo – najmä po uštipnutí včelou zostáva žihadlo zapichnuté v pokožke – treba ho ihneď odstrániť, pretože ešte niekoľko minúť po poštípaní sa z neho vylučuje jed
  • priložte ľad – zmierni bolesť, pomáha proti opuchnutiu a zapáleniu
  • užite antihistamíny – ak svrbenie prechádza až do dráždenia, prinesú vám úľavu – sú však na lekársky predpis

Ako sa vyhnúť uštipnutiu

  • zostať pokojný – pokiaľ okolo poletuje bodavý hmyz, netreba výrazne pohybovať rukami, či oháňať sa predmetmi – pri prudkých pohyboch sa hmyz cíti ohrozený a môže začať útočiť
  • nenoste výrazné farby a kvetované vzory – pretože takýto odev hmyz obľubuje , rovnako ako drsné materiály
  • nepoužívajte parfémy – ale aj parfumované mydlá, vody po holení, laky na vlasy – aj keď sa bez svojej obľúbenej vône necítite dobre, snažte sa o obmedzenie aspoň na miestach, o ktorých viete, že je zvýšený výskyt hmyzu
  • šperky nechajte doma – lesklé a kovové predmety sú pre hmyz veľkým lákadlom
  • zakrývajte potraviny – v letnom období sú v obľube pikniky  a stolovanie vonku – ak je možné držte jedlo dobre prikryté, nakoľko ich vôňa hmyz rýchlo priláka
  • opatrne pri pití nápojov – nepite sladené nápoje no najmä nikdy nepite z plechovky, alebo podobných nádob, do ktorých nevidíte – štípanec do krku, jazyka či samotné prehltnutie hmyzu je veľmi nebezpečné
  • prezrite pozorne okolie – pri práci v záhrade si dajte pozor na hniezda, ktoré sa často nachádzajú v blízkostí dažďových odkvapov, pod strechou, v stromoch či kopách dreva – pri poškodení hniezda sa stáva hmyz agresívny

Poštípanie u postihnutej osoby môže vyvolať veľmi široké spektrum ťažkostí, vznikajúce na podklade toxických účinkov jedu hmyzu i alergickej reakcie na jeho rôzne zložky. Pre správnu liečbu je dôležité rozpoznať, o aký druh reakcie po bodnutí hmyzom ide a v nutnom prípade – po spustení alergickej reakcie vyhľadať ihneď lekársku pomoc.

Nespavosť

Spánok je fyziologický proces nevyhnutný pre náš život. Nedá sa ničím nahradiť a pri jeho dlhodobom nedostatku sa vystavujeme riziku psychických a neskôr somatických chorôb. Jeho dĺžka je veľmi individuálna – u človeka sa mení  vekom a závisí aj od genetických dispozícií a fyzickej kondície. Dojča spí osemnásť až dvadsať hodín denne, dospelý človek v priemere sedem až osem hodín, pričom za posledné desaťročia sa skrátila priemerná dĺžka spánku o hodinu až hodinu a pol. Ide taký  zložitý systém, že vedci doteraz presne nevedia, ako dochádza k navodeniu spánku. Stmievaním, respektíve tmou, sa začína v ľudskom tele vyplavovať spánkový hormón melatonín. Od jeho množstva závisí dĺžka a kvalita spánku. Medzi päťdesiatym a šesťdesiatym rokom života klesá jeho hladina v organizme, preto starší ľudia spia menej. Počas spánku dochádza k metabolickým pochodom, ktoré cez deň neprebiehajú a nedokážeme ich nahradiť zvýšeným príjmom potravy, tekutín, liekov alebo oddychom bez spánku. Trpí celý organizmus, centrálny nervový a kardiovaskulárny systém, znižuje sa imunita a vzniká hormonálna nerovnováha, v dôsledku ktorej môže človek priberať. V noci sa totiž tvoria hormóny, ktoré majú na svedomí to, že sa cítime sýtejší. Nespavosť nie je choroba, ale príznak. Môže byť krátkodobá, teda prechodná, dlhodobá a chronická. Stres je častou príčinou krátkodobých porúch spánku. Môže byť spôsobený zmenou prostredia či životných návykov, alebo ochorením. Vyplýva z nadmernej záťaže a silného vnútorného napätia. Veľmi početná skupina sú tiež starší ľudia s množstvom telesných ochorení, ktoré zhoršujú kvalitu spánku – napríklad bolesti chrbtice, kĺbov, kardiaci, ktorí netolerujú horizontálnu polohu, a podobne. U nich je jednoznačnou cestou k lepšiemu spánku liečba ochorenia, ktoré je za tým. Nespavosť sprevádza mnoho psychických ochorení. Ľudia ňou trpiaci  sú nervózni, podráždení, unavení a depresívni. Ich telesná i duševná výkonnosť sa minimalizuje a kvalita života klesá. Nespavosť si vyžaduje dôkladnú diagnostiku a následnú liečbu. Trvá pomerne dlho a vyžaduje si spoluprácu lekára a pacienta.

Príznaky nespavosti:

Problematické zaspávanie – napriek pocitu únavy, za problematické sa považuje ak pacient zaspáva dlhšie ako polhodinu

Časté prebúdzanie sa zo spánku – a zároveň neúspech opätovne zaspať

Včasné prebudenie sa  – vstávanie bez externého podnetu  skôr, ako je potrebné

Nekvalitný spánok – pocit, že telo nie je oddýchnuté a zregenerované, čo sa prejavuje napríklad únavou, poruchami sústredenia sa či poruchami nálady

Dodržiavaním zásad spánkovej hygieny dosiahneme minimalizáciu nespavosti. Odporúča sa:

  • ísť spať každý deň v rovnakom čase a keď cítite únavu
  • vstávať vždy v rovnakom čase (aj počas víkendov)
  • denne cvičiť, ale nikdy nie pred spaním
  • dopriať si denne prechádzku na čerstvom vzduchu
  • zabezpečiť vhodné podmienky pre spanie (vetranú chladnejšiu miestnosť, tmu, ticho)
  • nejesť viac ako dve hodiny a nepiť viac ako tri hodiny pred spaním
  • pred spaním sa pozitívne naladiť, upokojiť, nepodliehať negatívnym emóciám a stresu
  • spánok si šetriť na večer – nespať počas dňa

Spánková hygiena ako súbor doporučení by mala predchádzať nasadzovaniu liekov na liečbu porúch zaspávania a udržania spánku. Jej režimové opatrenia nemajú vedľajšie účinky ani obmedzenia pre seniorov, tehotné ženy ani pre deti. Netreba zabúdať, že množstvo spánku, ktoré potrebuje naše telo je individuálne a preto by sme sa mali naučiť ho počúvať a poslúchať.

Dekubity

Čiže rany spôsobené tlakovým poškodením tkanív, zapríčinené dlhým súvislým ležaním pacienta. Svoj názov preležaniny dostali pretože vznikajú u pacientov, ktorí sú odkázaní na lôžko. Sú častým problémom najmä u imobilných, spravidla starších pacientov s celkovo zhoršeným zdravotným stavom. Ide o  poškodenie kože a svalstva vyvolané mnohými navzájom súvisiacimi vplyvmi. Ojedinelou príčinou ich vzniku môže byť i pôsobenie  trenia, kedy dôjde ku vzniku šmykových síl, ktoré spôsobujú posunutie kožných vrstiev proti sebe s následným útlakom ciev. Dochádza ku treniu kože o podložku. Tak sú poškodzované povrchové vrstvy kože. Dekubity vznikajú väčšinou na miestach s malou vrstvou tuku a svalových tkanív a tlakom z vonkajšieho prostredia oproti kosti. Čím je vrstva týchto tkanív tenšia, tým je väčšie nebezpečenstvo vzniku dekubitov. Z rany môže tiež vytekať kalná zapáchajúca tekutina i s prímesou odumretých tkanív. Preležaniny spôsobujú silné utrpenie pacientom, dokonca ohrozujú ich životy. Napriek pokroku v medicíne sú závažným problémom. Môžu sa vytvoriť kdekoľvek na tele. Za najčastejšie miesta vzniku možno považovať sakrálnu oblasť, päty, sedacie kosti a vonkajšie kotníky. Prvým príznakom, ktorý nemožno podceňovať  je začervenanie pokožky spojené s  bolestivosťou, pálením alebo tŕpnutím. V pokročilejších štádiách sa tvoria pľuzgiere a dochádza k postupnému odumretiu pokožky a svalov. V tých najťažších štádiách môže byť postihnutá i kosť.

Prevencia a liečba

Dôležitou súčasťou prevencie vzniku dekubitov je hygienická starostlivosť. Ide o obmedzenie nepriaznivého vplyvu moču, stolice a potu. Patrí sem častá výmena osobnej a posteľnej bielizne, plienok, kúpele, sprchovanie a umývanie, ďalej akýkoľvek možný pohyb, nie len samotné polohovanie, vyvážená strava a udržiavanie pacienta v suchu a teple. Veľmi prospešná je starostlivosť o kožu, krémovanie, masírovanie, opatrne však s výberom krému – nesmie byť mastiaci, no osvedčený najmä pri prvých príznakoch dekubitov je gél s obsahom beta-glukánu. Finančne náročnejšie je zadováženie si antidekubitných podložiek, pasívnych alebo aktívnych matracov a polohovacích postelí. Zásadnou funkciou týchto podložiek je odľahčiť postihnuté časti na tele a zároveň obnoviť prekrvovanie. Prekrvenie je jednou z podmienok na zahojenie preležaním.

Ak je človek pripútaný na lôžko je potrebné začať celý rad krokov, ktoré majú rehabilitačnú funkciu, kedy znovu obnovujeme deficity, ktoré boli z nejakého dôvodu postihnuté. Ide spravidla o rehabilitáciu pohybového aparátu. No v prvej rade sa musí pristúpiť k liečbe základného ochorenia a ku zlepšeniu celkového zdravotného stavu pacienta.  V liečbe je možné zvoliť liečbu konzervatívnu ale aj operačnú. Voľba však spočíva v posúdení stupňa dekubitu, samotného ochorenia a rozhodnutia lekára.

Štádia

– 1. štádium – začervenaná a  otlačená koža, v tomto štádiu je pri správnom postupe viac ako možná regenerácia pokožky.

– 2. štádium – tvorba vodnatých pľuzgierikov  prekrytých jemnou kožou, náchylných na prasknutie  a odlupovanie sa, čím dochádza k otvorenej povrchovej rane.

– 3. štádium – otvorená rana, ktorá môže mať tmavočervenú až čiernu farbu, dochádza k prenikaniu do hlbších časti tkanív

– 4. štádium – rana je silno zapáchajúca, vyteká z nej hnis, tkanivo je v rozklade.

Dekubity vznikajú veľmi rýchlo, už za niekoľko hodín až dní, pričom väčšina sa na tele objaví obvykle počas prvých dvoch týždňov. Vznikajú na základe nedostatočného polohovania a prejavujú sa na koži, pričom však pôvodne vznikajú z podkožných vrstiev. Delia sa podľa závažnosti na rôzne stupne, pričom každý dekubit začína najprv na prvom najľahšom stupni, kedy je ešte možné proces zvrátiť polohovaním a končí pri nedostatočnej liečbe pri najťažšom stupni, ktorý si už vyžaduje operáciu.

Prečo začať pravidelne plávať

Význam plávania je veľmi obšírny. Všestranne rozvíja základné funkcie ľudského organizmu a rovnomerne zaťažuje naše svalstvo. Otužovaním posilňujeme imunitný systém, zvýšeným úsilím dýchacích svalov sa rozvíja dýchací systém a horizontálna poloha pozitívne ovplyvňuje  činnosť srdcovo-cievnej sústavy. Rozsah pohybov horných a dolných končatín má priaznivý vplyv na udržiavanie kĺbovej pohyblivosti, čo ocenia najmä ľudia vyšších vekových kategórii a tí, ktorí majú problém s nadváhou. Plávanie  už okrem spomenutých aspektov vplýva aj na správne držanie tela a má príjemné a relaxačné pocity, teda celkovo prispieva k znižovaniu stresu.

Pri plávaní zapájame takmer všetky väčšie svalové skupiny, pričom každý jeden plavecký štýl iným spôsobom.. K ich správnemu zapájaniu napomáha práve správna technika a prevedenie jednotlivých spôsobov. Pri  plávaní je naše telo v horizontálnej polohe a pravidelné vytáčanie do strán rovnomerne rozvíjajú jeho pravú a ľavú časť. Dobre precvičujeme nie len  veľké svalové skupiny, ale taktiež  aj drobné svaly, ktoré až tak často nepoužívame a tým sa zabezpečuje komplexný rozvoj celého tela. Je to plne vytrvalostná, aeróbna aktivita  a môžeme ju zaradiť do tréningu ako efektívny kardiotréning.  Ale na to, aby bol účinný, musí byť pravidelný a musí byť vykonávaný istou intenzitou  dostatočne dlhý čas a správnou technikou. Plávaním získavame zvýšenie kondície, spevnenie svalstva, zvýšenie pohyblivosti kĺbov, zvyšuje  schopnosť relaxácie svalstva a rozsah pohybov, odďaľuje nástup únavy a predlžuje dobu práce.

Srdcovo-cievny systémčinnosť srdcovo-cievneho systému je pri plávaní výrazne ovplyvnená polohou plávajúceho a jeho ponorením. Pravidelná činnosť svalov a pravidelné dýchanie uľahčujú cirkuláciu krvi. Pri plávaní je srdce menej namáhané, pretože nemusí prekonávať gravitáciu pri čerpaní krvi z dolných končatín. Pri ponorení do vody s teplotou 18-30 ºC nastáva väčšinou pokles srdcovej frekvencie. Pri ponorení do vody s teplotou 35-37 ºC alebo pod 15ºC  frekvencia stúpa.

Dýchací systém – pôsobením tlaku vody na telo sa prejavujú účinky predovšetkým na pružných stlačiteľných tkanivách, najmä na tých, ktoré obsahujú plyny alebo uzatvorené priestory vyplnené vzduchom. Horizontálna poloha tela a tlak vody na hrudník znižujú vitálnu kapacitu pľúc pri ponorení už do hÍbky 12-22 cm. Tlak vody pôsobí na sťaženie vdychu. Dýchacie svaly musia vynakladať väčšie úsilie na prekonanie odporu stlačených dýchacích ciest a pľúc. Dýchanie a jeho frekvencia je pri plávaní súčasťou plaveckej techniky. Zvýšeným úsilím dýchacích svalov v priebehu plávania sa rozvíja i dýchací systém, jeho funkcie i celkové zvýšenie vitálnej kapacity pľúc.

Nervový systém – vlastnosti vody a predovšetkým vztlak pôsobia na zníženie hmotnosti človeka, ovplyvňujú kvalitu a koordináciu pohybu. Vytváranie pohybového návyku pri plávaní v nezvyčajnom prostredí a vo vodorovnej polohe je spojené s rozsiahlou prestavbou existujúcich spojov medzi nervovými centrami a s obmedzenými možnosťami využitia pohybových návykov, vypracovaných v iných pohybových činnostiach. Každý plavecký spôsob, ktorý vyžaduje samostatné vypracovanie zvláštneho pohybového návyku a dynamického stereotypu, predpokladá vypracovanie nových dočasných spojov medzi nervovými centrami. Tieto koordinujú jednak prácu horných a dolných končatín, jednak časové a priestorové vzťahy medzi záberovými cyklami končatín a medzi počtom a hÍbkou vdychu časovým priebehom fázy dýchania.

Svalový systém – plávanie uľahčuje pohyb svalov, zvyšuje ich schopnosť relaxácie a rozsah pohybov, odďaľuje nástup únavy a predlžuje dobu práce. Do činnosti sú zapojené takmer všetky svalové skupiny podľa techniky a intenzity plaveckého spôsobu ako i úrovne ich zvládnutia.

Ostať aktívny aj vo vyššom veku sa mnohonásobne vráti. Pravidelný pohyb prospieva nielen kostiam a svalom, ale aj vnútorným orgánom a všetkým sústavám v ľudskom tele. Kosti sa udržia pevné a odolávajú rednutiu aj vďaka cielenej aktivite. Svaly neochabnú a naďalej plnia podpornú funkciu pre kostru. Výkon srdca a pľúc neslabne. Najšetrnejšia fyzická aktivita pre kĺby je pohyb vo vode. Pre starších ľudí je vhodné relaxačné, pomalé plávanie s plynulým pohybom (prsia, znak). Nevhodný je plavecký štýl kraul a motýlik – vzhľadom na ich technickú náročnosť správneho prevedenia. Plávanie prinesie svoje výsledky  iba pri pravidelnej aktivite, najvhodnejšie 2 až 3x do týždňa v dĺžke 30 minút.

Krvácajúce ďasná

Najčastejším ukazovateľom krvácania v ústnej dutine je nahromadenie povlaku pozdĺž ďasien, zvyčajne kvôli nesprávnej starostlivosti o naše zuby. Medzi najčastejšie formy ochorenia, pri ktorých vám krvácajú ústa patrí zápal ďasien a paradentóza. Vzhľadom na to, že parodontitída je zápalovej povahy, štúdie tiež ukázali, že závažné prípady tohto ochorenia môžu zvýšiť riziko iných chorôb. Zápal ďasien  (gingivitída) je infekčné ochorenie postihujúce ďasno. Jeho najčastejším prejavom sú opuchnuté a začervenané ďasná, ktoré majú vysokú náchylnosť k akémukoľvek mechanickému poškodeniu. Po ich podráždení dochádza ku krvácavosti a aj bolesti. Nedostatočné odstraňovanie zubného povlaku spôsobí jeho usadzovanie na zuboch a ďasnách. Baktérie zubného povlaku v ústach začnú produkovať agresívne látky, ktoré spôsobujú zápal, začervenanie a opuch ďasien. Zvýšene prekrvené ďasná majú potom tendenciu krvácať. Prvým krokom je profesionálna zubná hygiena v ambulancií a dôsledné dodržiavanie zásad čistenia zubov. Bežné krvácanie ďasien sa dá odstrániť správnou technikou čistenia zubov, čistením medzizubného priestoru, použitím mäkkej kefky a vhodnej pasty.  Je potrebné si uvedomiť, že gingivitída nie je prirodzená, ani dedičná a že zdravé ďasná nekrvácajú.

Faktory vplývajúce na krvácajúce ďasná :

  • Nedostatočná ústna hygiena
  • Nesprávna výživa
  • Fajčenie
  • Starnutie
  • Hormonálne zmeny
  • Niektoré lieky
  • Stres
  • Virózne infekcie
  • Chorobné stavy, ktoré znižujú imunitu
  • Tehotenstvo

Prevencia:

– Pravidelné čistenie zubov (minimálne dvakrát denne a dbať na medzizubné priestory)

– Zadovážiť si kvalitnú zubnú kefku a pravidelne ju meniť (po prekonaní choroby vymeniť ihneď za novú)

– Pravidelná návšteva stomatologickej ambulancie a zubnej hygieny (aspoň jedenkrát ročne)

Prírodné liečivá:

Repíkový alebo šalviový čaj (kloktanie, vyplachovanie), tinktúra z kostihoja, čajovníkový olej, prikladanie cesnaku na ďasná

Tým, že udržujete zdravie v ústnej dutine, krvácanie z ďasien je minimalizované. Každý rok by ste mali absolvovať prevenciu u stomatológa, používať na dezinfekciu chrupu správne dentálne nite, zubné pasty na odstránenie povlaku a mäkké zubné kefky. Po každom jedle treba vypiť pohár vody a prepláchnuť si ústa. Voda po jedle môže pomôcť umývať zvyšky potravy zo zubov a ďasien, aby sa odstránili baktérie spôsobujúce zubný plak.

Alzheimerova choroba

Je najčastejšou formou demencie. V ľudskom mozgu začína veľmi nenápadne a jej vývin pretrváva niekoľko rokov. Alzheimer je progresívna neurologická choroba, ktorá postupom času končí až vo fáze, kedy mozog prestáva správne fungovať. Symptómy Alzheimera zahŕňajú problémy s pamäťou, komunikáciou a porozumením k samému sebe a okoliu. Zmeny vplývajú aj na samotnú osobnosť človeka . Ako choroba postupuje, postihnutý jedinec stráca schopnosť fungovať mentálne, sociálne a nakoniec aj fyzicky. Presná diagnóza na začiatku umožňuje, aby sa so správnou liečbou začalo skôr. Podávajú sa lieky, ktoré fungujú lepšie, ak sú podávané v úvodných a nie pokročilých fázach. Vyšetrenia zahŕňajú testy na rôzne ďalšie ochorenia, ktoré sa môžu tváriť ako Alzheimerova choroba, ako napríklad depresia, na odlíšenie od iných druhov demencie ako cievna demencia a iné.

Príznaky :

  • Zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť bežné jednoduché úlohy
  • Časté opakovanie otázok spojené s výpadkami pamäte
  • Problémy s formulovaním viet
  • Rapídne zmeny nálad a správania
  • Nezáujem o okolitý svet
  • Ukladanie vecí na nesprávne miesta a následne neschopnosť ich nájsť
  • Zlá orientácia v známom prostredí
  • Časová dezorientácia

Prevencia :

Pridajte do vášho jedálneho lístka

kokosový olej – ide o najznámejšiu formu prevencie, uľahčuje priebeh aj tým čo ňou trpia – obsahuje totiž nápomocné ketóny

hroznovú šťavu – výskumy skutočne dokazujú, že polyfenoly obsiahnuté v červenom hrozne a šťave pôsobia pozitívne a rovnako pomáhajú udržiavať zdravú a jasnú myseľ, vylepšujú koncentráciu sa učiť novým veciam a stimulujú pamäť

škoricu – pre jej obsah proantocyanidinu a cinnamaldehydu, ktoré ničia hlavné príznaky  Alzheimerovej choroby –  tau-proteíny

ryby – nie len pre ich množstvo vitamínu D, ale najmä pre omega-3 mastné kyseliny (sleď, makrela, losos, sardinky), odporúčajú sa podávať skôr pečené či dusené, nie smažené

Nie je vhodné sa upnúť na konzumáciu len niektorých druhov potravín, naopak ľahká  pestrá strava s dostatkom vitamínov a stopových prvkov, z vitamínov najmä B, C, E je pre náš organizmus nenahraditeľná. To nie len pri prevencii voči Alzheimerovej chorobe, ale všeobecne pre správne fungovanie ľudského organizmu. Vhodnejšie než príjem vitamínov v potravinových doplnkoch je prijímať ich v bežnej strave.

Doprajte mozgu správnu kondíciu

ľahké pamäťové cviky – krížovky, sudoku, alebo si spoločne s rodinou vymyslite nové hry – napr. vymenujte čo najviac miest na vybrané písmeno, vypíšte štáty Európy, či tradičné meno, mesto, zviera, vec, a iné podľa oblasti, ktorá vám je blízka   

nestrácajte chuť sa učiť – prečo sa vo vyššom veku prestať vzdelávať? Dajte príležitosť kurzom zameraným na témy, zručnosti  ktoré vás vždy zaujímali a nemali ste na tieto záujmy možno dostatok voľného času

čítajte – romány, detektívne príbehy, cestopisy – možností na výber je neobmedzene. Aj tu záleží na osobných záujmoch. Obsah knihy potom skúste prerozprávať vašim priateľom či rodine, a pokojne si počas čítania tvorte poznámky, vypisujte odseky, ktoré sa vo vás zanechali dojem.

Pohybová aktivita

jóga – výborný je nie len samotný pohyb, ktorý pôsobí priaznivo na našu chrbticu, panvu a končatiny, ale aj samotné cvičenie v skupine a následné spoznávanie sa s novými priateľmi

rýchla chôdza – nepotrebujete špeciálny cvičebný úbor a nemusíte sa časovo prispôsobovať tréningom. Stačí vám športová obuv, pohodlné oblečenie a vaša chuť ísť na čerstvý vzduch, pričom tempo si prispôsobíte vašej kondícií a môžete si ho podľa záťaže striedať.

každá záťaž sa počíta – nemusíte robiť náročné výkony, stačí doma denne urobiť zopár drepov, prejsť sa po byte alebo urobiť niekoľko zhybov. Telo sa vám tak rozohreje, v mozgu sa rozprúdi krv. Každý deň si postupne pridávajte množstvo.

Ak chcete predchádzať Alzheimerovej chorobe a túžite starobu prežiť naplno, sústreďte sa na príjem antioxidantov. Preferujte hlavne zeleninu a tú vhodne doplňte ovocím. Nezabúdajte, že čím bude váš jedálny lístok v tomto smere pestrejší, tým lepšie. Nebojte sa vyskúšať aj to, čo nepoznáte. Aj napriek tomu, že choroba je nevyliečiteľná, existujú určité výživové  tipy a princípy, ktoré rozvoj tohto ochorenia môžu výrazne spomaliť.

Následky reumatickej horúčky

 Reuma je jednou z najfrekventovanejších chorôb vyskytujúcich sa v seniorskom veku. Sprevádzaná je prvotnými štádiami, kde nemáme možnosť presne špecifikovať o akú chorobu ide. Ide o únavu, stratu hmotnosti, nechutenstvo – pri takýchto príznakoch nemusí ísť o fyzickú chorobu ale o duševnú poruchu, preto je presné špecifikovanie naozaj obtiažne.  V horších prípadoch, a rozhodne bolestivejších, trpia pacienti na opuch a silnú bolesť kĺbov.

Čo je to reumatická horúčka?

Ako z názvu vyplýva je to jeden zo symptómov a časť diagnózy samotnej reumy. Pri reumatickej horúčke nastáva opuch jedného alebo viacerých kĺbov. Reumatická horúčka je alarmujúcim príznakom choroby.  Mnohí pacienti si samotnú reumu všimnú až pri tejto horúčke, ktorá má za následok to, že pacienti sa odmietajú čo i len pohnúť z dôvodu veľkej bolesti.

Čo môžeme nazvať ako šťastím v pekle je, že reumatické horúčky majú pri správnej liečbe rýchly priebeh bez trvalých následkov. Prekonanie reumatickej horúčky nie je po správnom vyšetrení a včasnom podchytení zaznamenané ani na Röntgene.

Mnoho citlivejších pacientov má po reumatickej horúčke tendenciu prudšieho reagovania na počasie – sneh, dážď, nízky tlak, búrka. Ak sú vaše kĺby citlivé na zmenu počasia, nemusí to znamenať len prekonanie reumatickej horúčky. Ďalšími citlivými pacientmi, nazývajúcimi sa aj chronickými reumatikmi, sú ľudia s trvalým poškodením kĺbov – od narodenia.

Reumatickú horúčku si neradno mýliť s nepríjemnými bolesťami kĺbov – nie je to to isté! Majte na pamäti, že bolesti nemožno považovať za hotovú diagnózu. Pokiaľ sa vám okolo inklinovaného kĺbu nevytvára opuch, netrpíte horúčkou či aspoň zvýšenou teplotou, nemusíte sa plašiť.  Avšak v každom prípade zvážte návštevu vášho lekára.

Úplná anulácia výskytu týchto reumatických horúčok je hlavne prevencia, včasná a precízna starostlivosť a lekársky dozor. Pokiaľ je vo vašej rodine reumatické ochorenie, mali by ste svojho lekára navštevovať častejšie ako je zvykom. Odporučí vám rehabilitácie či včasne podchytí možný budúci problém.

Rizikové faktory a prevencia vzniku preležanín

Veková skupina, pre ktorú predstavujú preležaniny veľmi veľké riziko sú starší ľudia. Platí totiž, že čím starší človek, tým zraniteľnejšia koža. U seniorov, ktorí majú problém s pohybom sa môže dokonca aj veľmi malé porušenie kože rýchlo vyvinúť do preležanín. Medzi hlavné rizikové faktory vzniku preležanín u starších ľudí patrí napríklad

  • fajčenie,
  • nedostatok vnímania bolesti,
  • močová inkontinencia,
  • výživa,
  • demencia alebo ďalšie zdravotné problémy, ako je napríklad cukrovka.

Vzniku preležanín sa však dá dodržiavaním určitých odporúčaní vyhnúť. Tu sú tri najdôležitejšie.

1. Pravidelná zmena polohy

Premiestňovanie tela každé 2 hodiny alebo každých 30 minút môže zabrániť vzniku preležanín. Toto premiestňovanie však môže byť taktiež spojené s určitými problémami. Je veľmi náročné pre človeka, ktorý sa zotavuje z choroby, operácie alebo úrazu, aby menil polohu svojho tela. Preto môže táto situácia znamenať obrovskú výzvu pre zariadenia poskytujúce opatrovateľské služby. Či sa už jedná o nemocnice alebo o opatrovateľské ústavy.

2. Špeciálny matrac

Posteľný matrac, ktorý je možné automaticky alebo ručne v pravidelných intervaloch prestaviť môže byť veľký pomocou. V takomto prípade však znovu platí, že je takéto zmeny polohy pacienta konzultovať s lekárom a to najmä v prípade, že je človek ochrnutý alebo má jeho zdravotný stav iné rizikové faktory.

3. Kontrola

Kontrola je rozhodujúca prevencia pri skorých štádiách vývoja preležanín, kedy je ich oveľa jednoduchšie liečiť. Aj, keď si táto situácia vyžaduje, aby sa ošetrovateľ dostal do úzkeho osobného kontaktu s pacientom, jedná sa o nevyhnutný proces.

Aj napriek tomu, že bude pacientovi s preležaninami poskytnutá tá najlepšia lekárska starostlivosť môžu si preležaniny vyžiadať chirurgický zákrok. Zdravé tkanivá tak môžu byť vzaté s určitej časti tela, aby mohli byť použité na obnovu poškodenej plochy. Táto liečba je dlhý a náročný proces s častými komplikáciami. Preto práve prevencia zostáva naďalej najlepšou liečbou.

Riziko a prevencia vzniku modrín u seniorov

 Ako človek starne, ľudské telo podstupuje celú radu prírodných zmien a to ako interne tak aj externe. Kožné bunky sa delia oveľa pomalšie a pokožka začína rednúť. Zachováva nižšiu vlhkosť čo spôsobuje, že je sa stáva suchšou, šupinatou a „pokrčenou.“ Rovnako tak stráca svoju elasticitu, pružnosť, začína sa prehýbať a jej schopnosť opravy vlastnými silami sa znižuje. To má za následok, že sa kožné rany pomalšie liečia. Cievy sa stávajú krehkejšími čo vedie k častejšiemu výskytu modrín a to najmä u seniorov. Svoju rolu v tomto prípade rovnako tak hrajú aj životné podmienky, choroby alebo lieky. Lekársky termín pre modrinu je pomliaždenie. Ekchymóza je viditeľná zmena farby kože, ktorá je spôsobená roztrhaním krvných ciev v tkanive, ktoré sa nachádzajú v blízkosti povrchu kože.

Ako vznikajú modriny?

K vzniku modrín dochádza pri údere alebo pri prasknutí drobných ciev pod kožou. Vo väčšine prípadov modriny nastávajú v dôsledku úrazu alebo pádu, alebo keď ľudia narazia do určitej veci. Nielen, že sú starší ľudia náchylnejší k tvorbe modrín, ale rovnako u nich postačí menšia sila úderu, ktorá modrinu spôsobí. Napríklad návšteva u lekára, ktorá zahŕňa klasický odber krvi môže u staršieho človeka spôsobiť väčšiu modrinu, zatiaľ čo u mladších pacientov k modrine vôbec nedôjde.

Tipy na prevenciu

Môže byť náročné, aby sa starší človek vyhýbal modrinám, podľa lekárov však existuje pár opatrení, ktoré môžu zabrániť situáciám, ktoré by mohli k vytvoreniu modrín viesť:

  • Odstráňte nábytok, alebo ďalšie prekážky, ktoré bránia k vytvoreniu jasnej cesty, aby sa starší človek mohol pohodlne a bezpečne pohybovať vo svojom osobnom priestore. Bude sa tak môcť potenciálne vyhnúť nárazom alebo pádom.
  • Pomôžte blízkym, starším ľuďom pri sadaní a vstávaní, znížite tak riziko ich pádu.
  • Prediskutujte s Vašim blízkym použitie vychádzkových palíc, ak sa u neho objaví nestabilita pri chôdzi či pri pokuse sedieť alebo vstať.
  • V prípade, že starší človek žije v dome, kde je schodisko, zabezpečte ho zábradlím, ktoré zabráni riziku pádu zo schodov.

Je dôležité upozorniť starších ľudí na nebezpečenstvo situácií, ktoré vedú k modrinám. V prípade, že modriny pochádzajú z neznámeho pôvodu, sú veľké, tvrdnú, stávajú sa bolestivými alebo sa dlhú dobu nehoja je najlepším riešením kontaktovať lekára.