Plní energie počas zimy

V zimnom období keď je menej slnečných dní, naše telo priam baží po energii. Mnohí z nás sa cítia vyčerpanejší a akoby bez života. V súvislosti s chladným počasím nie je možné tráviť každý deň aktívne na čerstvom vzduchu. Existujú však potraviny, ktoré naše telo dokážu doslova nabiť prospešnou energiou. Vo všeobecnosti platí, že naše telo dokáže najlepšie hospodáriť vtedy, keď jeme mnoho čerstvých sezónnych surovín a minimalizujeme príjem lepku. Veľmi dôležité popritom je počúvať ho – mnohokrát našepkáva čo potrebujeme a čoho máme nedostatok. Optimálne je, keď nekonzumujeme stále tie isté potraviny, ale robíme si obmeny – tak ľahšie udržíme svoje telo vo sviežom stave. Keď alarmuje nedostatok energetických zásob je nutné ich okamžite dodať. Ideálnymi zdrojmi sú:

Ovocie a zeleninasú plné vitamínu C, ktorý podporuje imunitu, zvyšuje odolnosť organizmu voči nepriaznivým vplyvom prostredia a pomáha telu vstrebávať železo, ktoré je zodpovedné za našu aktivitu, ďalej vysoký obsah kyseliny listovej, vitamínov a minerálov – sú to vitamínové bomby, ktoré vás doslova nabijú energiou

Strukoviny – červená fazuľa, šošovica, sója – vysoký obsah bielkovín (dokážu nahradiť bielkoviny, ktoré obsahuje mäso), sacharidov, vlákniny, vitamínov a minerálov

Orechyobsahujú veľa bielkovín a látok znižujúcich hladinu cholesterolu v krvi, okrem toho sú bohaté na hormón melatonín (zmierňuje stres), sú skvelé pre kompletnú nervovú sústavu

Mandlemajú viac vitamínu E ako ostatné orechy, okrem toho obsahujú vápnik prospešný pre kosti

Semiačka – ľanové, tekvicové, slnečnicové, chia – sú výrobným zdrojom vlákniny pre naše tráviace ústrojenstvo (nezaťažujú organizmus), obsahujú vysokú dávku horčíka

Pohánka – neobsahuje lepok, je plná množstva vitamínov, minerálov a vlákniny, po jej konzumácii sa dostavuje pocit sýtosti a energia sa uvoľňuje pomaly

Ovos – pomáha znižovať hladinu cholesterolu a dokáže doplniť energiu na celé hodiny

Losos – najmä pre svoj vysoký obsah omega 3-mastných kyselín, ktoré sú prospešné pre celkové fungovanie ľudského organizmu, ďalej je bohatý na bielkoviny a vitamín B6

Mäso – kuracie, morčacie, hovädzie (nemastné), je výdatným zdrojom proteínov a obsahuje aj tyrozín – aminokyselinu, ktoré podporuje mozgovú aktivitu a tiež zlepšuje náladu, ďalej vitamíny skupiny B12 (pomáhajú pri nespavosti a depresiách)

Sladké zemiaky – batáty – obsahujú vysoký podiel betakaroténu, draslíku, vlákninu, vitamín C, pektín (ktorý znižuje hladinu cholesterolu)

Vajcia – veľmi bohaté na proteíny, okrem toho sú kvalitným zdrojom minerálov (zinok, fosfor a chróm, ktoré doslova nabíjajú tak potrebnou energiou)

Huby – pre svoj vysoký obsah železa, ktoré je potrebné na prenos kyslíka v krvnom obehu do ďalších orgánov (bez kvalitného prísunu do hlavných orgánov sme unavení)

Jogurt – biely, prírodný obsahuje probiotiká, ktoré nám pomôžu nepriamo bojovať proti únave (je vhodný v kombinácii s obilninami či semiačkami), má vysoký podiel vápnika, pôsobí priaznivo na tráviacu sústavu, čím nezaťažuje organizmus, práve naopak, zbavuje nás malátnosti

Horká čokoláda – tá ozaj kvalitná, s vysokým podielom kakaa obsahuje flavonoidy, vylepšuje krvný tlak a dodáva energiu

Med – napriek tomu, že je sladký má nízky glykemický index, je vhodný ako prevencia voči viacerým ochoreniam

Zelený čaj – obsahuje kofeín a antioxidanty, zlepší vašu imunitu a pomôže vám schudnúť – samozrejme, ako ho pijete nesladený

Vodanajdôležitejšia látka na Zemi nevyhnutná pre fungovanie nášho organizmu. Prenáša živiny a kyslík do buniek. Potrebné je dodržiavanie pitného režimu – 2,5 – 3l denne.

Naše stravovacie návyky by nemala ovplyvňovať len naša chuť, ale rozumné zváženie potrieb nášho tela. Telo si budujeme kvalitnou potravou, ktorú jeme. Každá maličkosť, ktorú skonzumujeme sa odzrkadľuje na stave nášho organizmu – na našom zdraví. Činnosť akéhokoľvek orgánu má za následok stratu sily a energie a toto opotrebovanie sa napráva výživou, ktorú prijímame z  potravy. Každý telesný orgán denne potrebuje svoj prídel výživných látok. Mozog musí dostať svoj diel, tiež kosti, svaly i nervy. Spôsob transformácie potravy do krvi je jedinečný proces. Z krvi potom čerpajú rôzne časti tela potrebnú výživu. Preto sa častejšie zamýšľajme nad našim jedálnym lístkom a myslime pri tom na naše zdravie a potrebnú energiu, ktorá je potrebná pre správne fungovanie ľudského organizmu.

Nespavosť

Spánok je fyziologický proces nevyhnutný pre náš život. Nedá sa ničím nahradiť a pri jeho dlhodobom nedostatku sa vystavujeme riziku psychických a neskôr somatických chorôb. Jeho dĺžka je veľmi individuálna – u človeka sa mení  vekom a závisí aj od genetických dispozícií a fyzickej kondície. Dojča spí osemnásť až dvadsať hodín denne, dospelý človek v priemere sedem až osem hodín, pričom za posledné desaťročia sa skrátila priemerná dĺžka spánku o hodinu až hodinu a pol. Ide taký  zložitý systém, že vedci doteraz presne nevedia, ako dochádza k navodeniu spánku. Stmievaním, respektíve tmou, sa začína v ľudskom tele vyplavovať spánkový hormón melatonín. Od jeho množstva závisí dĺžka a kvalita spánku. Medzi päťdesiatym a šesťdesiatym rokom života klesá jeho hladina v organizme, preto starší ľudia spia menej. Počas spánku dochádza k metabolickým pochodom, ktoré cez deň neprebiehajú a nedokážeme ich nahradiť zvýšeným príjmom potravy, tekutín, liekov alebo oddychom bez spánku. Trpí celý organizmus, centrálny nervový a kardiovaskulárny systém, znižuje sa imunita a vzniká hormonálna nerovnováha, v dôsledku ktorej môže človek priberať. V noci sa totiž tvoria hormóny, ktoré majú na svedomí to, že sa cítime sýtejší. Nespavosť nie je choroba, ale príznak. Môže byť krátkodobá, teda prechodná, dlhodobá a chronická. Stres je častou príčinou krátkodobých porúch spánku. Môže byť spôsobený zmenou prostredia či životných návykov, alebo ochorením. Vyplýva z nadmernej záťaže a silného vnútorného napätia. Veľmi početná skupina sú tiež starší ľudia s množstvom telesných ochorení, ktoré zhoršujú kvalitu spánku – napríklad bolesti chrbtice, kĺbov, kardiaci, ktorí netolerujú horizontálnu polohu, a podobne. U nich je jednoznačnou cestou k lepšiemu spánku liečba ochorenia, ktoré je za tým. Nespavosť sprevádza mnoho psychických ochorení. Ľudia ňou trpiaci  sú nervózni, podráždení, unavení a depresívni. Ich telesná i duševná výkonnosť sa minimalizuje a kvalita života klesá. Nespavosť si vyžaduje dôkladnú diagnostiku a následnú liečbu. Trvá pomerne dlho a vyžaduje si spoluprácu lekára a pacienta.

Príznaky nespavosti:

Problematické zaspávanie – napriek pocitu únavy, za problematické sa považuje ak pacient zaspáva dlhšie ako polhodinu

Časté prebúdzanie sa zo spánku – a zároveň neúspech opätovne zaspať

Včasné prebudenie sa  – vstávanie bez externého podnetu  skôr, ako je potrebné

Nekvalitný spánok – pocit, že telo nie je oddýchnuté a zregenerované, čo sa prejavuje napríklad únavou, poruchami sústredenia sa či poruchami nálady

Dodržiavaním zásad spánkovej hygieny dosiahneme minimalizáciu nespavosti. Odporúča sa:

  • ísť spať každý deň v rovnakom čase a keď cítite únavu
  • vstávať vždy v rovnakom čase (aj počas víkendov)
  • denne cvičiť, ale nikdy nie pred spaním
  • dopriať si denne prechádzku na čerstvom vzduchu
  • zabezpečiť vhodné podmienky pre spanie (vetranú chladnejšiu miestnosť, tmu, ticho)
  • nejesť viac ako dve hodiny a nepiť viac ako tri hodiny pred spaním
  • pred spaním sa pozitívne naladiť, upokojiť, nepodliehať negatívnym emóciám a stresu
  • spánok si šetriť na večer – nespať počas dňa

Spánková hygiena ako súbor doporučení by mala predchádzať nasadzovaniu liekov na liečbu porúch zaspávania a udržania spánku. Jej režimové opatrenia nemajú vedľajšie účinky ani obmedzenia pre seniorov, tehotné ženy ani pre deti. Netreba zabúdať, že množstvo spánku, ktoré potrebuje naše telo je individuálne a preto by sme sa mali naučiť ho počúvať a poslúchať.

Prečo začať pravidelne plávať

Význam plávania je veľmi obšírny. Všestranne rozvíja základné funkcie ľudského organizmu a rovnomerne zaťažuje naše svalstvo. Otužovaním posilňujeme imunitný systém, zvýšeným úsilím dýchacích svalov sa rozvíja dýchací systém a horizontálna poloha pozitívne ovplyvňuje  činnosť srdcovo-cievnej sústavy. Rozsah pohybov horných a dolných končatín má priaznivý vplyv na udržiavanie kĺbovej pohyblivosti, čo ocenia najmä ľudia vyšších vekových kategórii a tí, ktorí majú problém s nadváhou. Plávanie  už okrem spomenutých aspektov vplýva aj na správne držanie tela a má príjemné a relaxačné pocity, teda celkovo prispieva k znižovaniu stresu.

Pri plávaní zapájame takmer všetky väčšie svalové skupiny, pričom každý jeden plavecký štýl iným spôsobom.. K ich správnemu zapájaniu napomáha práve správna technika a prevedenie jednotlivých spôsobov. Pri  plávaní je naše telo v horizontálnej polohe a pravidelné vytáčanie do strán rovnomerne rozvíjajú jeho pravú a ľavú časť. Dobre precvičujeme nie len  veľké svalové skupiny, ale taktiež  aj drobné svaly, ktoré až tak často nepoužívame a tým sa zabezpečuje komplexný rozvoj celého tela. Je to plne vytrvalostná, aeróbna aktivita  a môžeme ju zaradiť do tréningu ako efektívny kardiotréning.  Ale na to, aby bol účinný, musí byť pravidelný a musí byť vykonávaný istou intenzitou  dostatočne dlhý čas a správnou technikou. Plávaním získavame zvýšenie kondície, spevnenie svalstva, zvýšenie pohyblivosti kĺbov, zvyšuje  schopnosť relaxácie svalstva a rozsah pohybov, odďaľuje nástup únavy a predlžuje dobu práce.

Srdcovo-cievny systémčinnosť srdcovo-cievneho systému je pri plávaní výrazne ovplyvnená polohou plávajúceho a jeho ponorením. Pravidelná činnosť svalov a pravidelné dýchanie uľahčujú cirkuláciu krvi. Pri plávaní je srdce menej namáhané, pretože nemusí prekonávať gravitáciu pri čerpaní krvi z dolných končatín. Pri ponorení do vody s teplotou 18-30 ºC nastáva väčšinou pokles srdcovej frekvencie. Pri ponorení do vody s teplotou 35-37 ºC alebo pod 15ºC  frekvencia stúpa.

Dýchací systém – pôsobením tlaku vody na telo sa prejavujú účinky predovšetkým na pružných stlačiteľných tkanivách, najmä na tých, ktoré obsahujú plyny alebo uzatvorené priestory vyplnené vzduchom. Horizontálna poloha tela a tlak vody na hrudník znižujú vitálnu kapacitu pľúc pri ponorení už do hÍbky 12-22 cm. Tlak vody pôsobí na sťaženie vdychu. Dýchacie svaly musia vynakladať väčšie úsilie na prekonanie odporu stlačených dýchacích ciest a pľúc. Dýchanie a jeho frekvencia je pri plávaní súčasťou plaveckej techniky. Zvýšeným úsilím dýchacích svalov v priebehu plávania sa rozvíja i dýchací systém, jeho funkcie i celkové zvýšenie vitálnej kapacity pľúc.

Nervový systém – vlastnosti vody a predovšetkým vztlak pôsobia na zníženie hmotnosti človeka, ovplyvňujú kvalitu a koordináciu pohybu. Vytváranie pohybového návyku pri plávaní v nezvyčajnom prostredí a vo vodorovnej polohe je spojené s rozsiahlou prestavbou existujúcich spojov medzi nervovými centrami a s obmedzenými možnosťami využitia pohybových návykov, vypracovaných v iných pohybových činnostiach. Každý plavecký spôsob, ktorý vyžaduje samostatné vypracovanie zvláštneho pohybového návyku a dynamického stereotypu, predpokladá vypracovanie nových dočasných spojov medzi nervovými centrami. Tieto koordinujú jednak prácu horných a dolných končatín, jednak časové a priestorové vzťahy medzi záberovými cyklami končatín a medzi počtom a hÍbkou vdychu časovým priebehom fázy dýchania.

Svalový systém – plávanie uľahčuje pohyb svalov, zvyšuje ich schopnosť relaxácie a rozsah pohybov, odďaľuje nástup únavy a predlžuje dobu práce. Do činnosti sú zapojené takmer všetky svalové skupiny podľa techniky a intenzity plaveckého spôsobu ako i úrovne ich zvládnutia.

Ostať aktívny aj vo vyššom veku sa mnohonásobne vráti. Pravidelný pohyb prospieva nielen kostiam a svalom, ale aj vnútorným orgánom a všetkým sústavám v ľudskom tele. Kosti sa udržia pevné a odolávajú rednutiu aj vďaka cielenej aktivite. Svaly neochabnú a naďalej plnia podpornú funkciu pre kostru. Výkon srdca a pľúc neslabne. Najšetrnejšia fyzická aktivita pre kĺby je pohyb vo vode. Pre starších ľudí je vhodné relaxačné, pomalé plávanie s plynulým pohybom (prsia, znak). Nevhodný je plavecký štýl kraul a motýlik – vzhľadom na ich technickú náročnosť správneho prevedenia. Plávanie prinesie svoje výsledky  iba pri pravidelnej aktivite, najvhodnejšie 2 až 3x do týždňa v dĺžke 30 minút.

Opuchy nôh

V horúcich letných dňoch ľahšie a rýchlejšie opuchajú nohy. Opuchnuté nohy v teplejšom počasí sú dôsledkom vyššieho prekrvenia  povrchu tela. Vek, genetická predispozícia spôsobujú, že niektorým z nás opuchajú nohy viac ako iným. Sprevádza nás nepríjemný pocit unavených a ťažkých nôh. Tak ako pri každom zdravotnom probléme je základom zdravý životný štýl. Teda úprava jedálnička a dostatok pohybu. Pod letné opuchy nôh sa väčšinou podpisuje viacero faktorov.

Rizikové faktory, ktoré zvyšujú šance na vznik žilových ochorení

– dedičná predispozícia

– vek (so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá, v kategórii – – – viac ako 65 rokov troj- až štvornásobne oproti 40-ročným)

– ženské pohlavie, najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria), hormonálna liečba

– nadváha a obezita

– nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, aj neprimeraná svalová záťaž a časté zdvíhanie ťažkých        bremien

– nevhodné oblečenie a obuv

– horúce prostredie, ktoré spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť

– fajčenie (vedie k zužovaniu a oslabovaniu cievnych stien)

– strava s nízkym obsahom vlákniny a následná zápcha (na cievy v podbrušku a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl)

– prekonaná žilová trombóza – teda chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie  formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak tá nebola včas a správne liečená)

Mnoho starších ľudí berie fakt, že má zdravotné problémy s dolnými končatinami, ako daň za starobu. Podľa lekárov však aj u seniorov v pokročilom veku je možné tieto zdravotné problémy úspešne liečiť a nohám tak uľaviť od bolesti.

Ako liečiť opuchy nôh

Znížte príjem soli

Medzi najčastejšie všeobecné odporúčania patrí strava s nízkym obsahom soli (sodíka). Rozšíreným, no nie veľmi ideálnym odporúčaním, býva aj obmedzenie príjmu tekutín, čo môže čiastočne odstrániť problém, no na druhej strane ochudobňuje telo o možnosť správneho prečisťovania sa od toxínov. Ak by sa obmedzovanie tekutín praktizovalo dlhodobo, mohlo by naopak viesť k problémom s obličkami a iným zdravotným komplikáciám.

Polohovanie nôh & relax

V prípade opuchnutých nôh sa odporúča vyskúšať ich polohovanie nad úroveň srdca a vyhýbanie sa ležania na chrbte za účelom zlepšenia krvného obehu. To je možné praktizovať len v prípade ak človek netrpí dýchavičnosťou. Po čase vo vyvýšenej polohe opuchy zvyčajne na čas odznejú.

Lieky na odvodnenie

Konvenční lekári často tiež predpisujú odvodňovacie tabletky, ktoré je možné užívať krátkodobo na odstránenie akútnych problémov, nie dlhodobo, lebo ich nadužívanie by zdravotnému stavu mohlo viac uškodiť ako prieť.

Kompresné pančuchy

Ak vám nohy opúchajú v dôsledku nefunkčnosti chlopní, potom sa odporúča zadovážiť si a osvojiť nosenie kompresných pančúch.

Vnútrožilová ablácia

Lekári v na opuchy nôh niekedy odporúčajú procedúru pod názvom vnútrožilová ablácia, ktorej cieľom je zlepšenie prietoku krvi v žilách a tepnách nôh.

Vaše opúchajúce nohy ocenia zvýšenú starostlivosť. Nebojte sa vyskúšať krémy a gély. Po sprche, pri ktorej je vhodné na záver znížiť teplotu vody a ňou opláchnuť nohy, sa venujte masáži. Masírovanie dolných končatín smerom od chodidiel na stehná v smere žilového obehu zvyšuje žilový návrat, čo je pre vás veľmi dôležité. Podobný efekt má aj vyloženie nôh na vyvýšenú podložku. Pomôcť môže aj ľad. Nezabudnite ho zabaliťdo uteráka, skôr než ho umiestnite na opuch, pomáhajú aj elastické, kompresívne obväzy, ktorými si ho zabalíte.

Aktívny pohyb v zrelom veku

Starnutie je proces, ktorý je v živote človeka prirodzený. Zdravým životným štýlom, teda pohybom a zdravou stravou, ho môžeme spomaliť. Dôležitú úlohu však zohráva i genetika. Vonkajšie známky starnutia sú jednak psychické a jednak somatické. Z psychických dominujú poruchy pamäti, znížené psychomotorické tempo, nerozhodnosť, emocionálna labilita, sklon k úzkosti a depresii. Starnúci ľudia majú nižšiu fantáziu a vynaliezavosť. A práve tu môžeme vidieť relatívny fenomén starnutia. Byť zdravým a aj výkonným do vysokého veku je túžbou každého z nás. Dnes je už známe, že ochorenia srdcovo-cievneho systému, problémy s krvným tlakom, opotrebovanie svalov a kĺbov vzniká v dôsledku zníženej pohyblivosti a aktivity.

Ľudia majú niekedy mylný dojem, že v seniorskom veku už nie je nutné cvičiť, strážiť sa v jedle a ani sa nejako zvlášť rozvíjať či starať o fyzickú kondíciu. Práve naopak – pre staršieho človeka je dôležitý pohyb. Šport odďaľuje príznaky starnutia – prekrvuje sa vďaka nemu mozog a tým sa stupňuje jeho výkonnosť. Pohyb je tou najlepšou prevenciou. Pri jeho pravidelnom zaradení do života redukujeme svoje zdravotné riziká. Pohybovo aktívny človek ľahšie zdoláva fyzickú námahu, lepšie odoláva rôznym vonkajším stresom. Dostatok pohybu znižuje tiež strach, potláča hnev i agresivitu. Lepším prekrvením mozgu sa zlepšuje koncentrácia. Cvičenia na posilnenie svalstva významne znižujú u seniorov riziko pádov a zlomenín. Za vyskúšanie stojí:

Chôdza

Je neoddeliteľná a prirodzená súčasť nášho života, rovnako ako spánok, či dýchanie. A práve preto nie je kondičná chôdza pre telo záťažou navyše, ale naopak skvelým prostriedkom na udržanie či zlepšenie celkového fyzického stavu. Stačí 30 minútová prechádzka denne a už po pár týždňoch uvidíte rozdiel. Je nenáročná, jednoduchá, nepotrebujete ku nej drahé vybavenie – nestojí Vás okrem Vášho času nič. Priaznivo vplýva na posilnenie svalov, psychiku, kardiovaskulárny systém, posilňuje pľúca, znižuje hladinu cukru v krvi a je prevenciou voči civilizačným chorobám. Pri chôdzi je dôležite dýchať zhlboka, voliť približne rovnaké tempo a dĺžku krokov a zachovať si správne  držanie tela.

Jóga

Medzi pozitívne účinky patria vyvážené emócie, lepšia kondícia, jasnejšia myseľ, vnútorný pokoj a nový pohľad na život. Pomocou nej môžete bojovať s bolesťami kĺbov, svalov, nesprávnym držaním tela, s funkčnými poruchami. Pomáha pri zdolávaní stresu a vyrovnaním sa s úzkosťou. K základným princípom jogy patrí uvoľnenie, harmónia, kontrola dýchania a správna výživa. Cvičením jogy sa posilňuje nervový systém, zbavujeme telo stresového hormónu a vnášame si pozitívne myslenie. Joga je vhodná pre všetkých a v každom veku – má viacero druhov, stačí si nájsť ten, ktorý je pre nás najvhodnejší.

Plávanie

Ľudovo sa hovorí že pri plávaní zapojíme každý sval tela – a skutočne, ďaleko od pravdy nie sme. Znamená to , že okrem toho ako telo spaľuje veľké množstvo tukov,  sa aj posilňuje a tvaruje. Pohyb vo vode nám prináša zábavu, relax, športové vyžitie. Voda je asi 800 krát hustejšia než vzduch, takže všetky naše svaly sú pod jej neustálym odporom. Keď je hlava  pod vodou, kyslíku je málo –  naše telo sa prispôsobí, aby efektívnejšie pracovalo s  kyslíkovou zásobou. Podstatou  je, že telo naučíme, aby prijalo viac čerstvého vzduchu s každým nádychom, zároveň z neho vyženiete viac oxidu uhličitého  každým výdychom. Plávanie pomáha rozvíjať hlboké stabilizačné svaly v strede tela a dolnej časti chrbta – tieto svalové skupiny sú často zanedbané.

Čím je človek starší, tým viac je dôležitá fyzická aktivita. Šport pomáha zvládať choroby a bolesť, dodáva energiu a pozitívnu náladu. S vekom prichádzajú problémy vznikajúce v dôsledku opotrebovania organizmu alebo vedenia nesprávneho životného štýlu. Človek nikdy nie je dosť starý na to, aby mohol začať s pravidelným cvičením – je to šanca na zmenu k lepšiemu a plnohodnotnému životu.

Štyri etapy rozvoja preležanín

 Prirodzenosťou ľudského tela je pohyb. Je to jeho biologická nutnosť. Ľudské telo trpí najviac práve vo chvíli, keď sa mu dostatočného pohybu nedostáva. Sedavé zamestnanie alebo dlhodobý pobyt na lôžku mu tak v žiadnom prípade neprospieva. Naopak. Škodí mu. A to vo veľkej miere.

Pri dlhodobom pobyte na lôžku z dôvodu zdravotných problémov u človeka dochádza k ďalším nepríjemnostiam a chorobám. Najčastejším z nich sú preležaniny. Jedná sa o kožné rany, ku ktorým dochádza pri dlhšom tlaku, ktorému je koža ľudského tela vystavená. K tomuto stavu dochádza najmä pri kontakte s posteľou alebo s invalidným vozíkom. Preležaniny sú bolestivé, liečia sa dlhú dobu a sú veľmi často predchodcom život ohrozujúcich zdravotných komplikácií, ako sú napríklad kožné infekcie.

Samotný stav preležanín je možné rozdeliť do jednotlivých etáp ich rozvoja.

Etapy rozvoja preležanín:

I. etapa

V prvej etape preležanín dochádza k začervenaniu kože, ktorá môže svrbieť alebo bolieť. Niektoré miesta kože sa môžu vyznačovať tmavšou farbou – modrou, fialovou alebo sivou. Tieto rany vzniknuté z dôvodu preležanín dokážu zvyčajne ustúpiť za krátky čas potom, ako je miesto zbavené tlaku, ktorému bolo vystavené.

II. etapa

V druhej etape preležanín dochádza už k ohrozeniu samotnej kože. Dochádza k vzniku pľuzgierov, ktoré môžu prejsť do otvorených rán. V prípade, že sa na tieto rany zareaguje okamžite, dochádza k ich rýchlemu hojeniu. Predpokladom je dobrý zdravotný stav človeka. Ak je tento stav horší môže dôjsť k ďalším zdravotným problémom, ako je napríklad cukrovka.

III. etapa

Preležaniny vyskytujúce sa v tretej etape sú často veľmi bolestivé a ťažko liečiteľné. Dochádza k rozšíreniu tlakového vredu všetkými vrstvami kože až do svalu. Hlboký kráter, ktorý podobné rany obsahujú poukazuje na trvale zničené tkanivo.

IV. etapa

Posledná štvrtá etapa preležanín je najvážnejším a pokročilým štádiom. Tu dochádza k zničeniu svalov, kostí, šliach i kĺbov. Preležaniny v tejto poslednej štvrtej etapy bývajú veľmi často smrteľné.

Ľudské telo bolo jednoducho vytvorené pre aktívny život. Na čo súčasný životný štýl čím ďalej tým viac zabúda.

Štyri dôvody prečo sa pravidelne prechádzať

 Chôdza. Tak jednoduchý a pritom skvelý prostriedok k zlepšeniu nášho zdravia a zvýšeniu našej kondície. Chôdza nevyžaduje žiadne špeciálne vybavenie, či atletické zručnosti. Aj napriek tomu však ponúka celý rad zdravotných výhod – od chudnutia a zdvihnutia nálady, cez kontrolu hladiny cukru pri cukrovke až po zníženie krvného tlaku. Podľa odborných štúdií 150 minút svižnej chôdze týždenne predlžuje život človeka až o 3,5 roka.

Tento článok tak bude o dôvodoch a tipoch ako vďaka chôdzi zlepšiť Vaše zdravie a zvýšiť fyzickú kondíciu.

Dôvod č. 1

Prechádzka udržuje Vašu hmotnosť

Vyhnúť sa tomu, aby ste pribrali je jednoduché. Začnite sa prechádzať. Vedci z Harvardu sledovali po dobu 13 rokov viac ako 34 000 žien s normálnou hmotnosťou a prišli na to, že tieto ženy si svoju váhu boli schopné udržať tak, že pohybovú aktivitu strednej intenzity, vykonávali každý deň.

Náš tip

Vydajte sa na prechádzku s rodinou či priateľmi alebo s Vašim štvornohým miláčikom. Vedecké štúdie totiž ukazujú, že majitelia psov týždenne vykonávajú vyššiu pohybovú aktivitu ako ľudia, ktorí psov nemajú.

Dôvod č. 2

Prechádzka znižuje krvný tlak

Podľa štúdie z Národného laboratória v Berkeley chôdza miernej intenzity dokáže rovnako účinne znížiť riziko vysoko krvného tlaku ako beh.

Náš tip

Máte problém prechádzať sa 30 minút vkuse? Nevadí. Rozdeľte si to na tri 10 minútové úseky. Podľa vedcov je niekoľko kratších cvičení v priebehu celého dňa rovnako účinných ako jeden dlhší tréning.

Dôvod č. 3

Prechádza chráni pred demenciou

Chôdza zlepšuje prietok krvi v mozgu a znižuje riziko cievnych ochorení. Vďaka tomu Vám môže pomôcť odvrátiť nástup stareckej demencie a stratu kognitívnych schopností, ktoré prichádzajú s vekom. Podľa vedcov z University of Pittsburgh je pravidelné cvičenie jedným z najlepších spôsobov ako bojovať proti vzniku a rozvoju Alzheimerovej choroby. Podľa vedeckých štúdií ľudia, ktorí sa prechádzajú 10 kilometrov týždenne majú menšiu stratu kognitívnych schopností a menšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby.

Náš tip

Pustite si do slúchadiel Vašu obľúbenú hudbu a vydajte sa na prechádzku. Hudba totiž prináša nielen príjemnejšie pocity, ale rovnako tak aj dokáže zvýšiť výdrž a intenzitu Vášho cvičenia.

Dôvod č. 4

Chôdza zabraňuje osteoartróze

Chôdza je výborným prostriedkom k zabráneniu vzniku osteoporózy, osteoartritídy a ďalších degeneratívnych ochorení, ktoré spôsobujú bolesti kĺbov, opuchy a stuhnutosť. Vedci z University of California prišli na to, že ľudia, ktorí pravidelne vykonávajú mierne aeróbne aktivity (chôdza, beh, plávanie, cyklistika) majú najzdravšie kolená, pretože im chôdza pomáha udržiavať ich kolenné chrupavky zdravé.

Náš tip

Odmeňte sa. Hneď potom, ako sa budete pravidelné niekoľko týždňov prechádzať doprajte si nové topánky, manikúru alebo niečo ďalšie čo ďalej udrží Vašu motiváciu.

Ako ste mohli v tomto článku vidieť, jednoduché veci sú tie najúčinnejšie. Prechádzať sa naozaj môžete kedykoľvek a kdekoľvek. Teraz už stačí iba jedno. Vybrať si trasu a vyraziť na prechádzku.

Najlepšia prevencia pred starnutím? Cvičenie.

 Ľudia už po celé tisícročia hľadajú tajomstvo dlhého a zdravého života. Skúšajú mnoho rôznych vecí. Tú najjednoduchšiu a najúčinnejšiu vec však pritom majú doslova pod nosom. A čo ta najúčinnejšia vec vlastne je?

Je to pohyb.

Nielenže nám pravidelný pohyb dokáže upraviť hmotnosť, zvýšiť svalovú hmotu, spevniť kosti a zdvihnúť náladu. Podľa vedcov nám dokonca môže pridať aj niekoľko rokov života. Neveríte?

Cvičenie je rovnako účinné ako lieky

Štúdia, ktorú v roku 2013 vykonali vedci na Harvarde ukázala, že pohyb a cvičenie môžu byť pre zdravie človeka účinné rovnako ako lieky. A to najmä v prípadoch, kde sa jedná o prevenciu bežných chorôb, ako sú srdcové choroby, mŕtvica či diabetes.

Cvičením proste nášmu telu dávate určitú podporu a energiu bez toho, aby sme museli k tomu použiť podporné látky, ako sú alkohol či drogy. Vedci z University College v Londýne prišli na to, že starší ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni majú nižšie riziko chronických ochorení, ako je napríklad artritída. Rovnako tak výskumy ukazujú, že cvičenie pomáha k oddialeniu kognitívnych porúch, ktoré súvisia so starnutím. Ďalšia vedecká štúdia z University of Rochester ukazuje, že ľudia, ktorí sa venujú pravidelnému pohybu majú lepšiu funkciu imunitného systému a ich telo je viac odolné proti rôznym zápalom.

Cvičenie predlžuje život

Podľa výskumníkov z University of Texas postačí človeku 15 minút denne mierne intenzívnej aktivity, ktoré dokážu predĺžiť ľudský život až o tri roky! Cvičenie miernej intenzity znižuje riziko smrti z akýchkoľvek príčin až o 14%!

Denne Vám tak stačí napríklad iba 30 minút hrabať lístie  alebo 15 minút odpratávať sneh, aby ste si dokázali predĺžiť Váš život. Nemusíte byť žiadnym olympijským atlétom, aby ste získali tieto zdravotné výhody. Rovnako tak nemusíte každý deň dvíhať ťažké závažia vo fitnescentre a dokonca nemusíte ani behať maratón. Postačí Vám pohyb 30 minút denne 5 dní v týždni.

Aký pohyb vybrať?

Výbornou možnosťou je napríklad joga, čo je skvelý spôsob, ako zlepšiť rovnováhu a znížiť riziko pádov, ktoré hrozia najmä u starších ľudí. V prípade, že možnosť pre cvičenie jogy nemáte môžete zvoliť jednoduché cvičenia, ako sú napríklad stoj na jednej nohe, chôdza po vyznačenej čiare či chôdza prekladaním päty nohy pred špičku druhej nohy.

V prípade, že máte nejaké zdravotné problémy, poraďte sa so svojim lekárom predtým, ako sa pustíte do pravidelného cvičenia.

Nezabúdajte. Cvičenie je proste najúčinnejším receptom k dlhšiemu a zdravšiemu životu.

Zdravie nôh u seniorov

 Mobilita a možnosť slobodného pohybu sú dôležitou súčasťou nezávislosti človeka. Podľa výskumov amerického Národného centra zaoberajúceho sa zdravotnými štatistikami (NCHS) sú zdravotné poruchy dolných končatín hlavnou príčinou obmedzenia pohybovej aktivity u starších ľudí. Problémy s chodidlami môžu neskôr viesť k bolestiam kolien, bedier alebo dolnej časti chrbta a môžu tak negatívnym spôsobom ohroziť mobilitu staršieho človeka. Podľa NCHS 25 % amerických seniorov, žijúcich v domovoch dôchodcov nemôže vôbec chodiť a ďalších 15 % zvládne chôdzu iba s pomocou inej osoby. Podľa štatistík to teda znamená, že takmer polovica amerických seniorov žijúcich v domovoch dôchodcov nedokáže bez cudzej pomoci prejsť ani pár metrov.

Existuje pre tento problém nejaké riešenie?

Mnoho starších ľudí berie fakt, že má zdravotné problémy s dolnými končatinami, ako daň za starobu. Podľa lekárov však aj u seniorov v pokročilom veku je možné tieto zdravotné problémy úspešne liečiť a nohám tak uľaviť od bolesti.

Prinášame Vám teda pár tipov ako by sa starší ľudia mali preventívne starať o svoje nohy.

Preventívne tipy pre zdravé nohy u seniorov

  • Noste topánky, ktoré Vám sadnú – mnoho ľudí nakupuje topánky v popoludňajších hodinách dňa, kedy sa ich noha po celodennom nosení zmenší a oni si tak kupujú menšie čísla topánok, ktoré tak môžu byť vinníkom nožných zdravotných problémov.
  • Pravidelná prechádzka – pravidelná chôdza je najlepším cvičením preto, aby ste Vaše nohy udržali zdravé.
  • Noste voľné ponožky – nosenie voľných ponožiek môže zabrániť podráždeniu kože.
  • Dajte si profesionálne upraviť mozole a kurie oká na Vašich nohách – neorezávajte si stvrdnutú kožu a mozole na nohách nožíkom, britvou alebo inými ostrými predmetmi ako to majú niektorí starší ľudia vo zvyku. Zájdite si radšej k odborníkovi, ktorý nedokonalosti na Vašich nohách profesionálne a odborne upraví.
  • Umývajte si a kontrolujte Vaše nohy každý deň – používajte pri tom vlažnú (nie horúcu) vodu a jemné mydlo, aby ste ich zbavili nečistôt. Ak si všimnete začervenanie, opuch alebo trhliny v koži poraďte sa so svojim lekárom.
  • Udržujte si Vaše nechty upravené – pravidelne si strihajte a udržujte Vaše nechty upravené.
  • Absolvujte pravidelné vyšetrenia – aby ste udržali Vaše nohy v čo najlepšom stave doprajte im minimálne dva krát ročne vyšetrenie u odborníka, lekára alebo ortopéda.

Nezabúdajte na to, že nohy nás nosia celý život. Je preto veľmi dôležité sa o nich pravidelne starať. O to dlhšie a kvalitnejšie nám tak dokážu slúžiť.

Strata pamäte. Ako jej zabrániť?

„Zabudnem na svojich rodinných príslušníkov, keď zostarnem?“

„Som predurčený k tomu, aby som stratil pamäť? A ak áno v akom veku?“

Keď si na tieto otázky spomenieme, obleje nás studený pot. Strata pamäte, ktorá je najdesivejším aspektom Alzheimerovej choroby a rovnako tak príznakom stareckej demencie negatívnym spôsobom ovplyvňuje jadro našej osobnej identity. Je tu však jedna dobrá správa: Nie každý človek, ktorý je náchylný k stareckej demencii, jej nakoniec podľahne. Aj, keď je strata pamäte veľmi často spájaná s vyšším vekom, vedci prišli na to, že naša pamäť sa nemusí nutne strácať v závislosti na čase a našom starnutí. Nedávny lekársky výskum ukázal, že správnou kombináciou fyzickej a duševnej aktivity je možné preventívne zabrániť strate pamäte alebo ju aspoň účinne oddialiť.

Ako zabrániť strate pamäte?

Zlepšenie našej pamäte môžeme docieliť prostredníctvom pravidelnej každodennej aktivity. Jedná sa o jednoduché duševné aktivity ako je pravidelné čítanie alebo hranie stolových hier, ktoré stimulujú naše mozgové spojenia a prispievajú tak k prevencii úbytku kognitívnych funkcií. Rovnako tak nášmu mozgu prospieva aj aktívny životný štýl. Pravidelný pohyb a prechádzky na čerstvom vzduchu majú na mentálne funkcie nášho mozgu pozitívny vplyv.

Naopak pasívny životný štýl, ktorý sa vyznačuje celodenným sedením alebo pozeraním televízie si nevyžaduje zapojenie žiadnych vyšších kognitívnych funkcií, ktoré by náš dostatočne stimulovali.

Aké aktivity sú vhodné ako prevencia straty pamäte?

Prinášame Vám pár tipov na rekreačné aktivity, ktoré sú obzvlášť efektívne v tom, že chránia náš mozog pred úbytkom mentálnych funkcií:

  • Pravidelné čítanie – v našom svete, kde väčšina ľudí trávi svoj voľný čas sledovaním televízie, poskytuje čítanie skvelú príležitosť k tomu, aby sme aktívne zapájali náš mozog.  Zvyk pravidelného čítania tak môže mať pozitívny vplyv nielen na  našu pamäť, ale rovnako tak aj na mentálnu výkonnosť  nášho mozgu.
  • Hranie spoločenských hier –poskytuje nielen sociálny kontakt s inými ľuďmi, ale rovnako tak dokáže rozvíjať naše kritické myslenie.
  • Hra na hudobné nástroje – vyžaduje duševnú disciplínu, ktorú potrebujeme, keď sa chcem naučiť hrať na nejaký hudobný nástroj. Táto aktivita nám tak dokáže prospieť udržať určité oblasti nášho mozgu v aktivite.
  • Tanec – pre ľudí, ktorí sú fyzicky zdatní poskytuje tanec kombináciu duševnej a fyzickej činnosti, ktorá je potrebná na to, aby si človek dokázal zapamätať a natrénovať tanečné kroky. Tým tak svoj mozog udržuje v aktivite.
  • Lúštenie krížoviek – posledné výskumy ukázali, že človek, ktorý 4 krát týždenne lúšti krížovky znižuje svoje riziko Alzheimerovej choroby až o 50 % v porovnaní s človekom, za celý týždeň vylúšti krížovku iba jednu.

Je dôležité si uvedomiť, že zvýšená mentálna aktivita nefunguje ako zázračný liek. Tieto aktivity nám však dávajú možnosť pochopiť, akým jednoduchým spôsobom môžeme náš mozog aktívne rozvíjať už v mladšom veku. Starnutie proste nie je proces, ktorý sa zo dňa na deň spustí, keď máte 70 rokov. Veľa našich životných rozhodnutí sa našom zdraví prejaví až v dobe staroby, kedy nadíde čas zúčtovania toho ako sme sa o naše telo a naše zdravie starali.