Syndróm vyhorenia

Známy aj pod názvom syndróm vyhasnutia, syndróm vypálenia, alebo syndróm vyprahlosti. Vzniká ako dôsledok pracovného preťaženia a neschopnosti regenerovať sily. Ide o vážny zdravotný problém, ktorý zasahuje do fyzickej, psychickej a sociálnej oblasti života človeka. Vyvíja sa ako narušenie psychickej a psychofyziologickej rovnováhy organizmu vplyvom záťažových situácií. Trpí ním viac žien ako mužov – no v skutočnosti môže postihovať každého, kto má vysoké životné tempo, mnoho pracovných povinností, vysoké očakávania od samého seba a nadmerné množstvo stresu. Práve stres je jeho prvotným spúšťačom. Syndróm vyprahnutia býva často zamieňaný s depresiou či chronickým únavovým syndrómom, keďže niektoré príznaky môžu byť rovnaké. Kľúčovou zložkou je emočné vyčerpanie a celková únava. Symptómami úplného vyhorenia je nadmerné vyčerpanie, poruchy sústredenia, pamäte, spánku, depresia, stavy úzkosti, tráviace ťažkosti, negatívne emócie, frustrácia, sklamanie pesimizmus, slabý pracovný výkon. Tým, že syndróm vypálenia sa rozvíja postupne a dopracovanie sa k poslednému štádiu trvá aj niekoľko mesiacov či rokov, dôležité je rozpoznať príznaky začínajúceho sa syndrómu v čo najskoršom štádiu.

Ako predchádzať

  • dbať na zdravý životný štýl – racionálna výživa, dostatok fyzickej aktivity, spánku a relaxácie, socializácia
  • naučiť sa počúvať svoje telo a myseľ
  • predchádzať stereotypu, snažiť sa prácu si maximálne spríjemniť a obmieňať pracovné postupy
  • udržiavať sa v dobrej psychickej kondícii (joga, meditácia, prechádzky), nepodliehať stresu, panike, negatívnym emóciám a pasívnym kolegom
  • hľadať riešenia, ktoré vyhovujú vám, zároveň sa za dobre odvedenú prácu odmeniť niečím, čo vám urobí radosť
  • zorganizovať svoj voľný čas, a to so zameraním na svoje záujmy, zároveň si dopriať dostatok regenerácie
  • každý deň hľadať niečo pozitívne – čo vás rozosmeje a vylepší vašu náladu
  • pestovať si dobré vzťahy na pracovisku
  • v krajnom riešení si dopriať dovolenku
  • vždy si vážiť a poznať svoju hodnotu

Syndróm vyhorenia sa objavuje najčastejšie v skupine zamestnaní, kde je hlavnou náplňou práce kontakt s ľuďmi. Postihuje najmä tých  s vysokou motiváciou, veľkým záujmom, mimoriadne aktívnych, pracujúcich až s prílišným nasadením. Začína sklamaním, postupne sa dostavuje fyzická a psychická vyčerpanosť, až napokon človek pochybuje o sebe samom. Do vyhorenia neprerastú tie stavy stresu, kde je práca pre človeka zmysluplná a prekážky sú zdolateľné.

Poskytovanie starostlivosti pre seniorov

 Často sa stáva, že členovia rodiny sú pre svojich starších blízkych významným článkom v oblasti dlhodobej starostlivosti, ktorá môže byť náročná, pokiaľ ide práve o milovaného človeka. Môžeme však skonštatovať, že táto zodpovednosť si časom môže vybrať svoju emocionálnu, fyzickú a zároveň aj finančnú daň. Preto znalosť dostupných zdrojov o opatrovateľskej starostlivosti môže zmierniť každodenný stres opatrujúcej osoby.

Starostlivosť o seniorov je splnením špecifických potrieb a požiadaviek. Tento široký pojem zahŕňa služby ako asistované bývanie pre dospelých dennej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti, domovoch dôchodcov, hospicovej starostlivosti a domácej starostlivosti. Takáto starostlivosť kladie dôraz na ich sociálne a osobné potreby, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť, pomoc s každodennými činnosťami a taktiež si želajú, aby mohli dôstojne zostarnúť.

Čo je úlohou profesionálneho opatrovateľa?

V prvom rade treba zdôrazniť, že profesionálny opatrovateľ nezastáva funkciu náhradníka lekárskeho odborníka alebo člena rodiny. Pretože niektoré úlohy zvládne len kvalifikovaný zdravotnícky personál, či priamy člen rodiny.

Stručne povedané, profesionálny opatrovateľ by mal pri starostlivosti o seniorov predovšetkým dbať na zmysluplnú kvalitu ich života a pomáhať im ostať nezávislými. Profesionálny opatrovateľ pomáha s nelekárskymi úlohami, ktoré senior nezvládne vykonávať bezpečne a pohodlne sám. Primárne sa jedná o nasledovné činnosti, ktoré sú venované s rešpektom k dôstojnosti seniora:

  • byť im správnym poslucháčom, nechať im priestor, aby sa mohli podeliť o svoje myšlienky, či spomienky
  • pomáhať im ostať aktívnymi prostredníctvom obľúbených aktivít, prechádzok, či rekreačných výletov
  • osobná starostlivosť – pomoc pri kúpaní, obliekaní, byť im nápomocným v oblasti ich mobility, polohovanie, cvičenie, starať sa o ich stravovanie, upratovanie domácnosti
  • dbať na užívanie potrebných predpísaných liekov
  • mnohé ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z prípadných typv ochorení seniorov

 S neustále starnúcou populáciou vo všetkých vyspelých spoločnostiach sa stáva rola profesionálneho opatrovateľa stále viac uznávanou.

 Niekedy sa však stáva, že pri takejto opatere dochádza ku komplikáciám. Jeden z najťažších problémov, ktorým môžete čeliť pri starostlivosti o seniorov je ich odpor voči samotnej starostlivosti.

Čo je dlhodobá starostlivosť?

Dlhodobá starostlivosť zahŕňa celý rad služieb, ktoré spĺňajú potreby zdravotnej a osobnej starostlivosti, teda pomáhajú plniť lekárske a nelekárske potreby konkrétnemu človeku počas určitej doby. Takéto služby napomáhajú ľuďom žiť samostatnejšie a bezpečnejšie, v prípadoch, kedy už nie sú schopní vykonávať každodenné činnosti na vlastnú päsť. Takáto starostlivosť je poskytovaná na rôznych miestach a rôznymi ošetrovateľmi (zdravotné sestry, asistenti domácej zdravotnej starostlivosti, terapeuti), vždy veľmi závisí od potrieb danej osoby, väčšinou sa však starostlivosť poskytuje v domácom prostredí prostredníctvom profesionálneho opatrovateľa. Sú situácie, kedy je dlhodobejšia starostlivosť v domácom prostredí nemožná, v takom prípade sa zvolí možnosť sociálneho zariadenia s opatrovateľskou službou. Niekedy je dlhodobá starostlivosť zamieňaná s inými formami zdravotnej starostlivosti, pretože tá zahŕňa širokú škálu liečebných a podporných služieb v rôznych prostrediach.

Najbežnejším typom dlhodobej starostlivosti je osobná starostlivosť, respektíve pomoc pri každodenných činnostiach, ktoré môžeme nazvať aj ako „činnosti v rámci každodenného života“. Tieto aktivity zahŕňajú kúpanie, obliekanie, stravovanie, použitie toalety, pomoc pri príprave jedál, domáce práce, dynamickú starostlivosť, teda presun danej osoby napríklad z postele na stoličku a podobne.

Ľudia často potrebujú dlhodobú starostlivosť, ak majú vážne, prebiehajúce zdravotné problémy alebo postihnutie. Potreba dlhodobej starostlivosti môže vzniknúť náhle, napríklad po infarkte alebo mŕtvici. Najčastejšie sa však vyvíja postupne, ako ľudia starnú, taktiež s rozvojom ochorení alebo postihnutí, kedy sa stávajú krehkejšími a menej samostatnými. Dlhodobá starostlivosť je v podstate flexibilnou starostlivosťou, pretože jej doba trvania sa pohybuje v rôznych časových intervaloch v závislosti od podmienok, ktoré si daná osoba vyžaduje. Približne 70 % ľudí starších ako 65 rokov si vyžadujú určitý druh dlhodobej starostlivosti v priebehu svojho života, pričom viac ako 40 % potrebuje starostlivosť v opatrovateľských domovoch počas určitej doby.

Kto potrebuje dlhodobú starostlivosť?

Je ťažké predvídať, aký typ dlhodobej starostlivosti a s akou intenzitou môže človek vo svojom živote potrebovať. Ale môže sa to týkať každého z nás. Avšak niekoľko faktorov môže zvýšiť potrebu využiť dlhodobú starostlivosť:

  • vek, samozrejme, že s pribúdajúcim vekom sa nároky na starostlivosť zvyšujú
  • pohlavie, pričom ženy sú viac ohrozené ako muži a to predovšetkým preto, že často sa dožívajú vyššieho veku ako muži
  • rodinný stav – rozvedení, opustení väčšinou potrebujú starostlivosť častejšie ako ľudia žijúci s partnerom
  • životný štýl – nesprávna životospráva, cvičenie návykov môže zvýšiť potrebu po starostlivosti
  • zdravie a rodinná anamnéza sú taktiež dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú dopyt po dlhodobej starostlivosti

Pri výbere dlhodobej starostlivosti je dôležité, aby sa komplexne zvážili všetky potreby, ktoré sa majú vyžadovať pre danú osobu. V každom prípade je veľmi vhodné prediskutovať všetky možnosti s členmi rodiny a blízkymi príbuznými, aj keď priebeh takýchto diskusií nemusí byť vždy príjemný.

Upratovanie domácnosti

  V dnešnej rýchlej dobe, je už viac než bežné, že mnohí hľadajú pomoc pri upratovaní bytu alebo rodinného domu. Pravidelnosť v upratovaní je jednou zo základných činností, ktoré by sa mali vykonávať v každej domácnosti. Dôvodov môže byť viac. V našich zemepisných šírkach to však až také bežné nebolo. Ak si niekto takúto pomoc objednal, ostatní pozerali naňho mnoho krát až pohŕdavo a s otázkou. To je taký problém  upratať si? V dnešnej dobe sa aj v tomto smere  zmýšľanie našinca podstatne zmenilo a mnohí pomoc v domácnosti berú ako normálnu vec.

 V zahraničí je to naopak už dávno úplne bežná vec. Pomoc v domácnosti hľadajú rodiny s malými deťmi, s väčšími ale aj rodiny, kde je väčšina z jej členov pracovne veľmi vyťažená. Nesmieme zabudnúť na starších, ktorí už toľko nevládzu, prípadne nie sú schopní v domácnosti urobiť už takmer nič. Každá činnosti im spôsobuje nemalé problémy.

Každý má vlastnú predstavu a potrebu o tom, ako často upratovať a čo upratovať. Sú činnosti, ktoré je potrebné vykonávať jeden krát týždenne, naopak sú zasa také, ktoré stačí robiť jeden krát za dva týždne. Samozrejme, záleží na každej jednej rodine. Upratovanie je pojem, pod ktorým sa skrýva viacero činností. Ak sa vykonávajú v správnom poradí a použijú sa správne čistiace prostriedky,  poskytnú Vám hrejivý pocit z čistej a upratanej domácnosti.

Veľa námahy nás stojí „veľké upratovanie“, čo môže zahŕňať umývanie okien, pranie záclon, tepovanie kobercov, sedačky a tiež upratovanie po maliaroch. Pomoc si môžete zavolať aj pri sťahovaní, kedy chcete prísť do čistého bez väčšej roboty. V týchto prípadoch stojí za to, obetovať trochu financií a pozvať si do domácnosti pomoc. Ušetrí Vám to kopu času a aj stresu.

Veľké, či malé upratovanie môže byť pre niekoho relaxom a bude sa pri tejto práci usmievať. Ale pre väčšinu je tento druh činnosti menej obľúbený a ušetrený čas strávia relaxovaním v kruhu rodiny a priateľov, alebo športom.

Niečo o komunikácii opatrovateľa s pacientom

 Komunikácia je vlastne rozhovor. Môžeme ju špecifikovať aj ako výmenu informácií medzi jednotlivcami. Komunikácia vo veľkej miere ovplyvňuje život človeka, prináša mu nové poznatky, nové postoje, usmerňuje naše konanie a tiež aj správanie. Prostredníctvom komunikácie sa dokážeme začleniť do spoločnosti a vytvárať si sociálne kontakty. Pri komunikácii je veľmi dôležité dbať na zrozumiteľnosť, jasnosť a v neposlednom rade na presnosť informácie, aby sa nestalo, že dôjde k deformácii obsahu.

 Pri práci opatrovateľa je vhodne zvolená komunikácia veľmi dôležitý sociálny a psychologický proces. Práve vhodne zvolená komunikácia zabezpečí klientovi  príjemné prostredie, ktoré bude nabité dôverou. Môžeme hovoriť o verbálnej a neverbálnej komunikácia. Rozdiel medzi nimi nie je veľmi viditeľný.

 Pri neverbálnej komunikácii je veľmi dôležitý prvý dojem, ale nie je dobré na jeho základe hneď robiť hodnotenia a závery. Nemusí nám byť hneď na prvom stretnutí každý sympatický. Prvý dojem môže byť ovplyvnený mnohými okolnosťami, pohybom, farbou a výškou hlasu, mimikou, výrazom, ktorý máme v tvári, a tiež aj naším subjektívnym názorom. Môže sa však stať, že práve negatívny prvý dojem bude zložité vyvrátiť. Nie je to však nemožné. Môže nás to stáť veľa úsilia a preto bude každá ďalšia informácia dôležitá. S jej pomocou sa nám môže podariť zmeniť názor, ktorý bol utvorený pri prvom stretnutí. Z tohto dôvodu je prvý kontakt s rodinou a ďalšími príbuznými o dôležitý. Najdôležitejšie je, aby dobrý dojem urobil hlavne opatrovateľ.

 Dôležité sú pohľady a reč očí. Nie nadarmo sa hovorí, že oči sú bránou do duše. Sú najcitlivejším prijímačom informácií. Aj dĺžka očného kontaktu nám môže prezradiť, čo si o nás dotyčný myslí. Dlhší pohľad môže naznačovať záujem a sympatie, naopak, krátky apatiu, odmietanie až agresiu.

 Poloha tela, čiže pasturika, nám môže ukázať, aký má človek vzťah k okolitému prostrediu. Dá sa z nej vyčítať aj úroveň sebavedomia, strach, neistota či nervozita. Ďalším dôležitým ukazovateľom je kinezika, ktorá nám odkrýva aktuálne pocity opatrovaného človeka. Je však potrebné zohľadniť celkovú situáciu, v ktorej sa chorý nachádza. Haptika je komunikácia na základe dotykov. Má na pacienta veľmi pozitívny vplyv a je pri práci opatrovateľa veľmi dôležitá. Tento druh kontaktu sa prejavuje objatím, pohladkaním, tiež napríklad položením ruky na rameno. Naopak by sme sa mali vyhýbať štípancom, silnému stlačeniu ruky alebo odstrčeniu. Pri práci opatrovateľa dochádza k dotykom aj na intímnych miestach tela, preto je dôležité vopred pacienta na túto skutočnosť upozorniť. Podanie ruky môže tiež veľa napovedať. Ruky by mali byť čisté a stisk by mal byť primeraný.

 Opatrovateľ by mal byť upravený, oblečenie by malo byť čisté, vyžehlené, vlasy a nechty upravené. U opatrovateliek by mala byť aj úprava tváre decentná a primerane zvolená. Nesmieme zabudnúť na tzv. osobnú zónu, intimitu. Má ju každý z nás. Ak je narušená, môže prísť k určitému napätiu. Práve pri opatrovateľskej práci sa  často stane, že sa opatrovateľ dostane do tejto osobnej zóny pacienta. Dôležité sú faktory, ako je napr. kultúrne prostredie alebo pohlavie, ktoré vplývajú na priestor jednotlivých zón.

 Verbálna komunikácia je nevyhnutná pri opatrovateľskej práci. Pacientovi môže prejaviť úctu, uznanie a vážnosť. Dôležité je aby opatrovateľ  zvyšoval ľudskú hodnotu a nie ju znižoval. Jednou z najdôležitejších vlastností je empatia, kedy sa opatrovateľ dokáže vcítiť do duše a situácie opatrovaného klienta. Pre jeho emocionálny stav to má veľmi pozitívny vplyv. Asertivita, čiže presadzovanie pomáha zvyšovať sebavedomie a sebaúctu. Je jedným zo spôsobov, akým človek dokáže úprimne vyjadriť svoje myšlienky.

 Pri opatrovateľskej praxi sa kladie na komunikáciu veľký dôraz a má v tejto práci významné postavenie.

Človek pre človeka

Práca opatrovateľky je náročná a vyčerpávajúca. Pre niektoré z nich je zároveň ich koníčkom a nevedia si inú prácu ani predstaviť. Opatrovateľka, ktorá nie je duševne vyrovnaná, nedokáže zo seba vydať to, čo opatrovaný človek potrebuje. Táto práca si vyžaduje nielen fyzickú, ale aj psychickú zdatnosť.  Každý z klientov  potrebuje individuálny prístup podľa závažnosti jeho ochorenia a  jednotlivých úkonov s tým spojených. Opatrovaný klient by mal mať pocit istoty, že sa vždy a vo všetkom môže na svoju opatrovateľku spoľahnúť. Mal by jej dôverovať a nemal by sa báť hovoriť pred ňou o svojich pocitoch a trápeniach, ktoré ho ťažia a sužujú.

Určite každého z blízkej rodiny starých  a chorých  znepokojuje úbytok ich fyzickej zdatnosti a odolnosti. Tieto skutočnosti si vyžadujú pozornosť každého, komu  na nich záleží. Vtedy prichádza ten pravý čas  na dobrú radu, o ktorej sa nie nadarmo hovorí, že je „nad zlato“.

Každý jeden klient potrebuje vedieť, že jeho opatrovateľka je tu pre neho, rozumie mu a zaujíma sa o neho. Je dôležité snažiť sa vcítiť do jeho potrieb a nálad. Nemenej dôležité je tiež poznať potreby a nálady  jeho príbuzných. Treba mu pomáhať, motivovať ho  k tomu, aby niektoré úkony vykonával samostatne, alebo s pomocou. Úlohou a poslaním opatrovateľky je, aby bola nápomocná nielen klientovi, ale aj jeho blízkym príbuzným, prípadne opatrovateľkám, s ktorými sa strieda. V tejto práci určite nie je dôležité vynikať a byť uznávaná. Dôležitejšie je byť tu hlavne pre tých, ktorí túto pomoc potrebujú.

Pomocná sila v domácnosti – gutbetreut24.sk

Na rozdiel od sezónnych prác, ktoré sú zväčša krátkodobé  a viažu  sa väčšinou k určitému ročnému obdobiu,  pomocnú silu v domácnosti je možné vykonávať časovo neobmedzene, aj niekoľko rokov. Činnosti, ktoré vykonáva pomocná sila v domácnosti sú nepostrádateľné hlavne v rodinách starších ľudí. Veľkou pomocou sú aj v rodinách, v ktorých je niektorý člen rodiny  postihnutý.

 Pri vykonávaní tejto činnosti sa nejedná o samotné opatrovanie rodinného príslušníka, ale starostlivosť o celú domácnosť.  Táto práca pozostáva z každodenných  menších, či väčších domácich činností, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou každodenného života. Sú to nákupy, príprava jedál, upratovanie, pranie, žehlenie, prípadne starostlivosť o domácich miláčikov alebo záhradu. Toto je len zopár činností, s ktorými sa stretávame denne a ktoré sú pre človeka plného sily bezproblémové, avšak pre človeka staršieho, chorého, prípadne postihnutého môžu byť veľkým problémom. A to je práca pre Vás, pre pomocnú silu v domácnosti, ktorá vykoná všetky činnosti a zároveň bude príjemným spoločníkom.

Standortverlegung – preloženie živnosti pri opatrovaní.

V tomto príspevku si povieme pár slov k problematike preloženia živnosti a k ohláseniu živnosti.

V prípade, že je živnosť prihlásená v rodine, v ktorej opatrovateľ vykonáva svoju činnosť, musí v prípade ukončenia svojej činnosti u pacienta preložiť aj svoju živnosť t. z. preložiť prevádzku.

Novým miestom výkonu živnosti je vždy  bydlisko nového pacienta. Horšie je to v prípade, ak trvá dlhší čas, kým si opatrovateľ nájde nové miesto. Živnosť ostáva samozrejme prihlásená na mieste, kde už nevykonáva svoju činnosť. Kým opatrovateľ nemá nové pôsobisko, nemá vlastne kam svoju živnosť preložiť.

To často zo sebou prináša nepríjemnosti, či komplikácie, ako je napríklad doručovanie pošty. V prípade, ak o to živnostník požiada, je možné v písomnej forme (zriedka telefonicky), požiadať príslušné rakúske úrady (SVA, Finanzamt, WKO) o zasielanie písomností na uvedenú slovenskú adresu.

Ak sa zmení miesto vykonávania živnosti (nové pôsobenie, zmena rodiny…) je potrebné živnosť preložiť najneskôr do 30 dní, inak môže byť uložená vysoká pokuta vo výške do 2 180,-€.

Preloženie živnosti sa vykonáva na živnostenskom úrade – v mestách na Magistráte, mimo miest na okresných úradoch – Bezirkhauptmanschaft.

Živnostník môže preloženie živnosti vykonať buď osobne, poštou, emailom, alebo elektronicky, ak je takýto internetový portál na príslušnom úrade k dispozícií ako napr. v mestách ako je  Viedeň, St. Pölten, Krems a ďalšie…

O preložení živnosti a zmene pôsobiska je automaticky  informovaná aj SVA a WKO. Nie je potrebné to osobitne oznamovať. Žiadateľ obdrží poštou novú živnosť s novým registračným číslom. Preloženie živnosti nie je spoplatnené.

Ohlásenie živnosti – Gewerbeanmeldung

Stručný popis prihlasovania živnosti:

  • Prihlásenie k pobytu – Meldezettel (Magistrat, Gemeinde)
  • Potvrdenie z WKO-Neugründungsförderung – na základe ktorého je žiadateľ oslobodený od poplatku za otvorenie prvej živnosti
  • Prihlásenie živnosti na živnostenskom úrade (Magistrat, Bezirkhauptmanschaft)
  • Vyplnenie formuláru, v ktorom žiadateľ prehlási, že neexistujú žiadne prekážky v založení živnosti (napr. trestné stíhanie, konkurz na majetok apod.)

Potrebné doklady na ohlásenie živnosti:

OP, alebo cestovný pas, výpis z registra trestov v nemčine – úradný preklad, nie straší ako 3 mesiace, Meldezettel, Neugründungsförderung a vyššie spomínaný formulár o neexistencii prekážok k založeniu živnosti.

Ďalšie informácie o práci v Rakúsku nájdete na stránke www.gutbetreut24.sk, alebo na uvedených telefónnych číslach.

Základné informácie o právach a povinnostiach pri vykonávaní opatrovateľskej činnosti ako zamestnanec v pracovnom pomere, alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia.

 

V tom príspevku nájdete v prehľadnej forme základné informácie o právach a povinnostiach osôb poskytujúcich opatrovateľské služby na území Rakúskej republiky.

Práva a povinnosti  opatrovateľov  sú zakotvené vo viacerých zákonoch. Sú to:

  • Živnostenský zákon – Gewerbeordnung 1994 – GewO,
  • Zákon o domácej opatere – Hausbetreuungsgesetz – HbeG,
  • Zákon o pomocných silách a zamestnancoch v domácnostiach – Hausgehilfen- und Hausangestelltengesetz (HGHAG),
  • Zákon o zdravotníckej starostlivosti a ošetrovaní chorých – Gesundheit- und Krankenpflegegesetz – (GuKG),
  • Zákon o lekároch – Ärztegesetz 1998.

Je dôležité tiež pripomenúť podstatný rozdiel medzi opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe pracovnej zmluvy, t. j. ako zamestnanec  a opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe živnosti.

Pre komplexnejšiu informovanosť uvádzame aj najdôležitejšie charakteristiky  závislej pracovnej činnosti – zamestnanci:

  • opatrovateľská činnosť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy – Arbeitsvertrag, Dienstvertrag,
  • zamestnávateľ  musí dodržiavať podmienky zákona týkajúce sa prac. času, prac. voľna, sviatkov atď.,
  • opatrovateľ nesmie vykonávať turnusy dlhšie ako 2-týždňové,
  • odvody do soc. poisťovne a daň odvádza zamestnávateľ každý mesiac,
  • zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca na finančný úrad,
  • zamestnávateľ má povinnosť vystaviť po každom 2-týždňovom turnuse výplatný lístok –  Lohnzettel a kópiu zaslať finančnému úradu,
  • na konci roka musí zamestnávateľ vystaviť  opatrovateľovi zúčtovanie ročného príjmu – Jahreslohnzettel  a kópiu zaslať na finančný úrad,
  • opatrovateľ môže podať daňové priznanie zo závislej činnosti L1 – odporúčam/vo väčšine prípadov dochádza k nie malým preplatkom na dani.

Aké sú najdôležitejšie znaky nezávislej pracovnej činnosti pre  živnostníkov

  • opatrovateľská činnosť vykonávaná na základe opatrovateľskej zmluvy zmluvy o dieloWerkvertrag
  • doba vykonávanej činnosti  a odmena je určované na základe dohody zmluvných strán v opatrovateľskej zmluve,
  • opatrovateľ môže vykonávať opatrovateľskú činnosť neobmedzenú dobu (nie len ako je zvykom cca 2-týždňové turnusy),
  • za odvody do sociálnej poisťovne zodpovedá vždy opatrovateľ, keďže je živnostníkom,
  • opatrovateľ musí  vystaviť po každom turnuse klientovi faktúru za vykonané služby (tzv. Honorarnote) a viesť si evidenciu príjmov a výdavkov,
  • opatrovateľ sa musí byť zaevidovaný na finančnom úrade, v Sociálnej poisťovni a musí mať prihlásené miesto podnikania na území Rakúskej republiky (obvykle na adrese pacienta),
  • opatrovateľ je povinný vypracovať si za každý rok výkonu opatrovateľských služieb prehľad príjmov a výdavkov  tzv. Einnahme-Ausgaben-Rechnung, príp. to prenechá  dôveryhodnému účtovníkovi,
  • ak prekročí za príslušný rok hranicu čistého príjmu 11 000 €, resp. má pridelené DIČ (tzv. Steuernr.) , resp. je na to vyzvaný finančným úradom, je opatrovateľ povinný podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov – Einkommensteuergesetz 1988-EStG.

Ďalšie informácie nájdete na stránke www.gutbetreut24.sk, alebo na uvedených telefónnych číslach.

Samostatne zárobkovo činná osoba /opatrovateľ- opatrovateľka v Rakúsku /2.časť

V minulom príspevku sme bližšie rozpracovali problematiku práce opatrovateľa, opatrovateľky v Rakúsku z pozície živnostníka. Pre bližšie objasnenie jednotlivých úkonov, ktoré sú dôležité zrealizovať, Vám prinášame ďalšie doplnkové informácie, podstatné pri rozhodovaní.

Aby boli informácie komplexné, tak si teraz podrobnejšie povieme, čo všetko ďalšie je ešte potrebné vybaviť v Rakúsku – na úradoch, inštitúciách, pokiaľ ste sa rozhodli pôsobiť v Rakúsko ako  živnostník.

Samostatne zárobkovo činná osoba /opatrovateľ- opatrovateľka v Rakúsku

Ak ste sa rozhodli vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako opatrovateľka /opatrovateľ (selbstständige Betreuungskraft), t.j. pracovať v Rakúsku ako živnostník, je dôležité vykonať okrem založenia živnosti ešte ďalšie kroky:

B. Oznámenie o podnikateľskej činnosti finančnému úradu

Je Vašou povinnosťou oznámiť začiatok vašej podnikateľskej činnosti počas

jedného mesiaca miestne príslušnému finančnému úradu (Finanzamt) podľa miesta podnikania v Rakúsku. Krátke a neformálne písomné oznámenie je postačujúce.

Od  príslušného finančného úradu dostanete dotazník, ktorý po vyplnení musíte zaslať späť.

Na základe Vašich údajov rozhodne finančný úrad o tom, či budete podliehať

zdaneniu alebo zostanete vedený v evidencii.

C. Oznámenie o podnikateľskej činnosti sociálnej poisťovni

Povinnosť platiť povinné poistenie v nemocenskej, dôchodkovej a úrazovej poisťovni

začína pre živnostníkov dňom založenia živnosti. Prevádzkovatelia živnosti musia

oznámiť začiatok tejto poistnej povinnosti najneskôr do jedného mesiaca Úradu

sociálneho poistenia pre živnostníkov (Sozialversicherungsanstalt der gewerblichen

Wirtschaft (SVA)) v danej spolkovej krajine.

Použite na to formulár „Vyhlásenie o poistení pre živnostníkov“

(„Versicherungserklärung für Gewerbetreibende und Gewerbegesellschafter“).

Vyhlásenie o poistení môže byť doručené na SVA faxom alebo poštou.

D. Uzatvorenie dohody o vykonaní práce 

Ako samostatne zárobkovo činná osoba – poskytovateľ opatrovateľských služieb na území Rakúska uzatvárate so záujemcom o Vaše opatrovateľské služby – objednávateľom tzv. Werkvertrag, t. j. opatrovateľskú zmluvu, ktorá obsahuje detailné podmienky výkonu opatrovateľských služieb u opatrovanej osoby a ktoré ste povinní dodržiavať.

Objednávateľom v zmysle opatrovateľskej zmluvy môže byť:

•  samotná opatrovaná osoba

•  zmocnenec (Sachwalter) v mene opatrovanej osoby

•  tretia osoba (obvykle deti alebo iní príbuzní)

Podrobnejšie informácie k výkonu opatrovateľských služieb na území Rakúska ako samostatne zárobkovo činná osoba na stránke www.gutbetreut24.sk, alebo Vám budú poskytnuté na kontaktných číslach uvedených na stránke.

Práce v Rakúsku

Zamestnať sa dnes v Rakúsku už nie aj až také zložité, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Rakúsky pracovný trh je už dnes otvorený bez obmedzenia, čo umožňuje Slovákom si nájsť prácu na rôznych pozíciách a profesiách. Samozrejmosťou, s ktorou je potrebné počítať je znalosť nemeckého jazyka. Pri niektorých profesiách sa vyžaduje výborná znalosť jazyka, pri niektorých pracovných miestach stačí „vedieť sa dohovoriť“.

Rakúske úrady evidujú každoročne výrazný nárast našincov pracujúcich v Rakúsku. Úplné uvoľnenie pracovného trhu v Rakúsku sa uskutočnilo v máji 2011. Predtým bolo potrebné mať pracovné povolenie, čo bolo veľmi obmedzujúce, akurát to podporovalo čiernu prácu. V Rakúsku sa drží nezamestnanosť podľa Eurostatu na úrovni 5-6%. Po otvorení pracovného trhu v Rakúsku sa hlavne začal rozvíjať stavebný priemysel, Slováci, ktorí ovládajú rôzne stavebné profesie našli v Rakúsku uplatnenie.

Veľký boom nastal v oblasti zdravotníctva a opatrovateľských služieb. Na slovenskom trhu pôsobí veľké množstvo spoločností, ktoré ponúkajú výkon opatrovateľských služieb v Rakúsku – ako pomocná sila v domácnosti, ošetrovateľka a opatrovateľka. Je ale dobré, pokiaľ si záujemca o takúto prácu zistí čo najviac informácií o danej spoločnosti, prípadne získa aj nejaké referencie, pretože sa môže stať, že „narazí“ na podvodníka. Dôležitým kritériom pre výber vhodnej agentúry je celkový servis pre záujemcov, poskytovanie právneho poradenstva, pomoci pri riešení problémových a konfliktných situácií a pod.

Jednou zo spoločností, ktorá má veľmi dobré renomé medzi záujemcami o výkon opatrovateľských služieb v Rakúsku ako aj rakúskymi klientmi, ktorí potrebujú opatrovanie, je spoločnosť GutBetreut24 s.r.o.. Táto spoločnosť s tímom slovenských a rakúskych odborníkov z oblasti zdravotníctva a hospodárstva pokrýva komplexne oblasť opatrovateľských služieb v Rakúsku. Poskytuje poradenstvo a  pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí súvisiacich s opatrovaním v Rakúsku ako aj pri riešení vzniknutých problémov. Samozrejmosťou je zosúladenie schopností záujemcu o výkon opatrovateľských služieb s požiadavkami rakúskych klientov.