Bežecké lyžovanie

Familiárne známe ako bežkovanie – zo zdravotného a fyziologického hľadiska patrí k jedným z najvhodnejších športov  pre každého nadšenca,  a to bez ohľadu na vek, ktorý má obľubu vo fyzickej aktivite, zároveň spojenou s pobytom na čerstvom vzduchu, pričom odmenou sú nie len pozitívne účinky pre naše telo a celkové zdravie, ale aj okolité čaro zimnej krajiny, ktoré sa ponúka všade okolo.  Pri tomto type športovania je záťaž zameraná prevažne aeróbne, no  na členitom teréne už s výrazným silovým charakterom, pričom rovnomerne zaťažuje celé telo. Dôkazom toho, že beh na lyžiach patrí k tým najúčinnejším zimným športom vôbec, je úmera medzi fyzickou aktivitou, pri ktorej zapájame 90% svalstva – no na strane druhej je veľmi šetrný ku našim kĺbom (keďže pohyb spočíva v kĺzaní po snehu), a riziko úrazu je v porovnaní s inými zimnými aktivitami minimálne až mizivé. Bežeckým lyžovaním posilňujeme chrbticu, trup, paže a samozrejme v najväčšej miere nohy (trojhlavý sval lýtka, štvorhlavý sval stehna, sedacie svaly), ďalej srdcovo-cievny systém, okysličujeme celý organizmus, je vhodnou prevenciou voči hypertenzii a obezite, zlepšujeme si celkové držanie tela a zároveň naše telo aj otužujeme. Tak ako pred každým športovým výkonom, i tu je potrebné sa poriadne v úvode rozcvičiť dostatočným strečingom, ako príprava nášho organizmu na prichádzajúcu záťaž, a to postupne hornú časť tela, ako aj dolné končatiny. Frekvenciu pohybu si už určuje každý sám podľa svojich schopností a síl, ako aj podľa typu terénu či momentálneho stavu počasia a kvality trate a snehu. Na bežkách je možné absolvovať niekoľkohodinové vytrvalostné tréningy i krátke šprinty.

• Vhodné oblečenie

Základom bežkárskeho oblečenia je termoprádlo. Používa sa ako prvá, najspodnejšia vrstva, ktorej základnou funkciou je schopnosť odvádzať pot. Druhú vrstvu by mala tvoriť zateplená bunda a nohavice vytvorené pre bežecké lyžovanie. Ako poslednú vrstvu musí tvoriť odev, ktorý je odolný voči vetru, vode a neprepúšťa vlhkosť, ako aj slnečné žiarenie a pritom je priedušný. Nepodceňujte správny výber čiapky, rukavíc a ponožiek špeciálne vyrobených pre bežecké lyžovanie.

Bežkovanie je pomerne finančne nenáročný šport. Za využitie trás sa zväčša platí len symbolický poplatok. Navyše  nemusíte platiť drahé sky-pass lístky. S investíciou čo sa náročnosti lyžiarskej výbavy týka je neporovnateľné s ostatnými zimnými športmi. Jedinou priebežnou investíciou bude nákup kvalitných voskov (záleží od kvality a teploty snehu, bývajú na obale farebne označené pre konkrétny druh). Ďalšou výhodou je, že na bežkách strávite pohybom oveľa viac času ako na zjazdovke. Či sa do prírody vyberiete vo väčšej, alebo naopak užšej skupine ľudí, závisí tiež len na vás. Pričom pri bežnom lyžovaní si ľudí okolo seba a ani ich množstvo na zjazdovke nevyberáme. Beh na lyžiach je nenáročný na zvládnutie techniky. Osvojí si ju aj priemerne pohybovo zdatný človek, a to v  krátkom čase. Trate bez náročných stúpaní a zjazdov poskytnú rekreačným športovcom možnosť výdatného telesného pohybu počas zimnej sezóny.

Nespavosť

Spánok je fyziologický proces nevyhnutný pre náš život. Nedá sa ničím nahradiť a pri jeho dlhodobom nedostatku sa vystavujeme riziku psychických a neskôr somatických chorôb. Jeho dĺžka je veľmi individuálna – u človeka sa mení  vekom a závisí aj od genetických dispozícií a fyzickej kondície. Dojča spí osemnásť až dvadsať hodín denne, dospelý človek v priemere sedem až osem hodín, pričom za posledné desaťročia sa skrátila priemerná dĺžka spánku o hodinu až hodinu a pol. Ide taký  zložitý systém, že vedci doteraz presne nevedia, ako dochádza k navodeniu spánku. Stmievaním, respektíve tmou, sa začína v ľudskom tele vyplavovať spánkový hormón melatonín. Od jeho množstva závisí dĺžka a kvalita spánku. Medzi päťdesiatym a šesťdesiatym rokom života klesá jeho hladina v organizme, preto starší ľudia spia menej. Počas spánku dochádza k metabolickým pochodom, ktoré cez deň neprebiehajú a nedokážeme ich nahradiť zvýšeným príjmom potravy, tekutín, liekov alebo oddychom bez spánku. Trpí celý organizmus, centrálny nervový a kardiovaskulárny systém, znižuje sa imunita a vzniká hormonálna nerovnováha, v dôsledku ktorej môže človek priberať. V noci sa totiž tvoria hormóny, ktoré majú na svedomí to, že sa cítime sýtejší. Nespavosť nie je choroba, ale príznak. Môže byť krátkodobá, teda prechodná, dlhodobá a chronická. Stres je častou príčinou krátkodobých porúch spánku. Môže byť spôsobený zmenou prostredia či životných návykov, alebo ochorením. Vyplýva z nadmernej záťaže a silného vnútorného napätia. Veľmi početná skupina sú tiež starší ľudia s množstvom telesných ochorení, ktoré zhoršujú kvalitu spánku – napríklad bolesti chrbtice, kĺbov, kardiaci, ktorí netolerujú horizontálnu polohu, a podobne. U nich je jednoznačnou cestou k lepšiemu spánku liečba ochorenia, ktoré je za tým. Nespavosť sprevádza mnoho psychických ochorení. Ľudia ňou trpiaci  sú nervózni, podráždení, unavení a depresívni. Ich telesná i duševná výkonnosť sa minimalizuje a kvalita života klesá. Nespavosť si vyžaduje dôkladnú diagnostiku a následnú liečbu. Trvá pomerne dlho a vyžaduje si spoluprácu lekára a pacienta.

Príznaky nespavosti:

Problematické zaspávanie – napriek pocitu únavy, za problematické sa považuje ak pacient zaspáva dlhšie ako polhodinu

Časté prebúdzanie sa zo spánku – a zároveň neúspech opätovne zaspať

Včasné prebudenie sa  – vstávanie bez externého podnetu  skôr, ako je potrebné

Nekvalitný spánok – pocit, že telo nie je oddýchnuté a zregenerované, čo sa prejavuje napríklad únavou, poruchami sústredenia sa či poruchami nálady

Dodržiavaním zásad spánkovej hygieny dosiahneme minimalizáciu nespavosti. Odporúča sa:

  • ísť spať každý deň v rovnakom čase a keď cítite únavu
  • vstávať vždy v rovnakom čase (aj počas víkendov)
  • denne cvičiť, ale nikdy nie pred spaním
  • dopriať si denne prechádzku na čerstvom vzduchu
  • zabezpečiť vhodné podmienky pre spanie (vetranú chladnejšiu miestnosť, tmu, ticho)
  • nejesť viac ako dve hodiny a nepiť viac ako tri hodiny pred spaním
  • pred spaním sa pozitívne naladiť, upokojiť, nepodliehať negatívnym emóciám a stresu
  • spánok si šetriť na večer – nespať počas dňa

Spánková hygiena ako súbor doporučení by mala predchádzať nasadzovaniu liekov na liečbu porúch zaspávania a udržania spánku. Jej režimové opatrenia nemajú vedľajšie účinky ani obmedzenia pre seniorov, tehotné ženy ani pre deti. Netreba zabúdať, že množstvo spánku, ktoré potrebuje naše telo je individuálne a preto by sme sa mali naučiť ho počúvať a poslúchať.

Prečo začať pravidelne plávať

Význam plávania je veľmi obšírny. Všestranne rozvíja základné funkcie ľudského organizmu a rovnomerne zaťažuje naše svalstvo. Otužovaním posilňujeme imunitný systém, zvýšeným úsilím dýchacích svalov sa rozvíja dýchací systém a horizontálna poloha pozitívne ovplyvňuje  činnosť srdcovo-cievnej sústavy. Rozsah pohybov horných a dolných končatín má priaznivý vplyv na udržiavanie kĺbovej pohyblivosti, čo ocenia najmä ľudia vyšších vekových kategórii a tí, ktorí majú problém s nadváhou. Plávanie  už okrem spomenutých aspektov vplýva aj na správne držanie tela a má príjemné a relaxačné pocity, teda celkovo prispieva k znižovaniu stresu.

Pri plávaní zapájame takmer všetky väčšie svalové skupiny, pričom každý jeden plavecký štýl iným spôsobom.. K ich správnemu zapájaniu napomáha práve správna technika a prevedenie jednotlivých spôsobov. Pri  plávaní je naše telo v horizontálnej polohe a pravidelné vytáčanie do strán rovnomerne rozvíjajú jeho pravú a ľavú časť. Dobre precvičujeme nie len  veľké svalové skupiny, ale taktiež  aj drobné svaly, ktoré až tak často nepoužívame a tým sa zabezpečuje komplexný rozvoj celého tela. Je to plne vytrvalostná, aeróbna aktivita  a môžeme ju zaradiť do tréningu ako efektívny kardiotréning.  Ale na to, aby bol účinný, musí byť pravidelný a musí byť vykonávaný istou intenzitou  dostatočne dlhý čas a správnou technikou. Plávaním získavame zvýšenie kondície, spevnenie svalstva, zvýšenie pohyblivosti kĺbov, zvyšuje  schopnosť relaxácie svalstva a rozsah pohybov, odďaľuje nástup únavy a predlžuje dobu práce.

Srdcovo-cievny systémčinnosť srdcovo-cievneho systému je pri plávaní výrazne ovplyvnená polohou plávajúceho a jeho ponorením. Pravidelná činnosť svalov a pravidelné dýchanie uľahčujú cirkuláciu krvi. Pri plávaní je srdce menej namáhané, pretože nemusí prekonávať gravitáciu pri čerpaní krvi z dolných končatín. Pri ponorení do vody s teplotou 18-30 ºC nastáva väčšinou pokles srdcovej frekvencie. Pri ponorení do vody s teplotou 35-37 ºC alebo pod 15ºC  frekvencia stúpa.

Dýchací systém – pôsobením tlaku vody na telo sa prejavujú účinky predovšetkým na pružných stlačiteľných tkanivách, najmä na tých, ktoré obsahujú plyny alebo uzatvorené priestory vyplnené vzduchom. Horizontálna poloha tela a tlak vody na hrudník znižujú vitálnu kapacitu pľúc pri ponorení už do hÍbky 12-22 cm. Tlak vody pôsobí na sťaženie vdychu. Dýchacie svaly musia vynakladať väčšie úsilie na prekonanie odporu stlačených dýchacích ciest a pľúc. Dýchanie a jeho frekvencia je pri plávaní súčasťou plaveckej techniky. Zvýšeným úsilím dýchacích svalov v priebehu plávania sa rozvíja i dýchací systém, jeho funkcie i celkové zvýšenie vitálnej kapacity pľúc.

Nervový systém – vlastnosti vody a predovšetkým vztlak pôsobia na zníženie hmotnosti človeka, ovplyvňujú kvalitu a koordináciu pohybu. Vytváranie pohybového návyku pri plávaní v nezvyčajnom prostredí a vo vodorovnej polohe je spojené s rozsiahlou prestavbou existujúcich spojov medzi nervovými centrami a s obmedzenými možnosťami využitia pohybových návykov, vypracovaných v iných pohybových činnostiach. Každý plavecký spôsob, ktorý vyžaduje samostatné vypracovanie zvláštneho pohybového návyku a dynamického stereotypu, predpokladá vypracovanie nových dočasných spojov medzi nervovými centrami. Tieto koordinujú jednak prácu horných a dolných končatín, jednak časové a priestorové vzťahy medzi záberovými cyklami končatín a medzi počtom a hÍbkou vdychu časovým priebehom fázy dýchania.

Svalový systém – plávanie uľahčuje pohyb svalov, zvyšuje ich schopnosť relaxácie a rozsah pohybov, odďaľuje nástup únavy a predlžuje dobu práce. Do činnosti sú zapojené takmer všetky svalové skupiny podľa techniky a intenzity plaveckého spôsobu ako i úrovne ich zvládnutia.

Ostať aktívny aj vo vyššom veku sa mnohonásobne vráti. Pravidelný pohyb prospieva nielen kostiam a svalom, ale aj vnútorným orgánom a všetkým sústavám v ľudskom tele. Kosti sa udržia pevné a odolávajú rednutiu aj vďaka cielenej aktivite. Svaly neochabnú a naďalej plnia podpornú funkciu pre kostru. Výkon srdca a pľúc neslabne. Najšetrnejšia fyzická aktivita pre kĺby je pohyb vo vode. Pre starších ľudí je vhodné relaxačné, pomalé plávanie s plynulým pohybom (prsia, znak). Nevhodný je plavecký štýl kraul a motýlik – vzhľadom na ich technickú náročnosť správneho prevedenia. Plávanie prinesie svoje výsledky  iba pri pravidelnej aktivite, najvhodnejšie 2 až 3x do týždňa v dĺžke 30 minút.

Alzheimerova choroba

Je najčastejšou formou demencie. V ľudskom mozgu začína veľmi nenápadne a jej vývin pretrváva niekoľko rokov. Alzheimer je progresívna neurologická choroba, ktorá postupom času končí až vo fáze, kedy mozog prestáva správne fungovať. Symptómy Alzheimera zahŕňajú problémy s pamäťou, komunikáciou a porozumením k samému sebe a okoliu. Zmeny vplývajú aj na samotnú osobnosť človeka . Ako choroba postupuje, postihnutý jedinec stráca schopnosť fungovať mentálne, sociálne a nakoniec aj fyzicky. Presná diagnóza na začiatku umožňuje, aby sa so správnou liečbou začalo skôr. Podávajú sa lieky, ktoré fungujú lepšie, ak sú podávané v úvodných a nie pokročilých fázach. Vyšetrenia zahŕňajú testy na rôzne ďalšie ochorenia, ktoré sa môžu tváriť ako Alzheimerova choroba, ako napríklad depresia, na odlíšenie od iných druhov demencie ako cievna demencia a iné.

Príznaky :

  • Zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť bežné jednoduché úlohy
  • Časté opakovanie otázok spojené s výpadkami pamäte
  • Problémy s formulovaním viet
  • Rapídne zmeny nálad a správania
  • Nezáujem o okolitý svet
  • Ukladanie vecí na nesprávne miesta a následne neschopnosť ich nájsť
  • Zlá orientácia v známom prostredí
  • Časová dezorientácia

Prevencia :

Pridajte do vášho jedálneho lístka

kokosový olej – ide o najznámejšiu formu prevencie, uľahčuje priebeh aj tým čo ňou trpia – obsahuje totiž nápomocné ketóny

hroznovú šťavu – výskumy skutočne dokazujú, že polyfenoly obsiahnuté v červenom hrozne a šťave pôsobia pozitívne a rovnako pomáhajú udržiavať zdravú a jasnú myseľ, vylepšujú koncentráciu sa učiť novým veciam a stimulujú pamäť

škoricu – pre jej obsah proantocyanidinu a cinnamaldehydu, ktoré ničia hlavné príznaky  Alzheimerovej choroby –  tau-proteíny

ryby – nie len pre ich množstvo vitamínu D, ale najmä pre omega-3 mastné kyseliny (sleď, makrela, losos, sardinky), odporúčajú sa podávať skôr pečené či dusené, nie smažené

Nie je vhodné sa upnúť na konzumáciu len niektorých druhov potravín, naopak ľahká  pestrá strava s dostatkom vitamínov a stopových prvkov, z vitamínov najmä B, C, E je pre náš organizmus nenahraditeľná. To nie len pri prevencii voči Alzheimerovej chorobe, ale všeobecne pre správne fungovanie ľudského organizmu. Vhodnejšie než príjem vitamínov v potravinových doplnkoch je prijímať ich v bežnej strave.

Doprajte mozgu správnu kondíciu

ľahké pamäťové cviky – krížovky, sudoku, alebo si spoločne s rodinou vymyslite nové hry – napr. vymenujte čo najviac miest na vybrané písmeno, vypíšte štáty Európy, či tradičné meno, mesto, zviera, vec, a iné podľa oblasti, ktorá vám je blízka   

nestrácajte chuť sa učiť – prečo sa vo vyššom veku prestať vzdelávať? Dajte príležitosť kurzom zameraným na témy, zručnosti  ktoré vás vždy zaujímali a nemali ste na tieto záujmy možno dostatok voľného času

čítajte – romány, detektívne príbehy, cestopisy – možností na výber je neobmedzene. Aj tu záleží na osobných záujmoch. Obsah knihy potom skúste prerozprávať vašim priateľom či rodine, a pokojne si počas čítania tvorte poznámky, vypisujte odseky, ktoré sa vo vás zanechali dojem.

Pohybová aktivita

jóga – výborný je nie len samotný pohyb, ktorý pôsobí priaznivo na našu chrbticu, panvu a končatiny, ale aj samotné cvičenie v skupine a následné spoznávanie sa s novými priateľmi

rýchla chôdza – nepotrebujete špeciálny cvičebný úbor a nemusíte sa časovo prispôsobovať tréningom. Stačí vám športová obuv, pohodlné oblečenie a vaša chuť ísť na čerstvý vzduch, pričom tempo si prispôsobíte vašej kondícií a môžete si ho podľa záťaže striedať.

každá záťaž sa počíta – nemusíte robiť náročné výkony, stačí doma denne urobiť zopár drepov, prejsť sa po byte alebo urobiť niekoľko zhybov. Telo sa vám tak rozohreje, v mozgu sa rozprúdi krv. Každý deň si postupne pridávajte množstvo.

Ak chcete predchádzať Alzheimerovej chorobe a túžite starobu prežiť naplno, sústreďte sa na príjem antioxidantov. Preferujte hlavne zeleninu a tú vhodne doplňte ovocím. Nezabúdajte, že čím bude váš jedálny lístok v tomto smere pestrejší, tým lepšie. Nebojte sa vyskúšať aj to, čo nepoznáte. Aj napriek tomu, že choroba je nevyliečiteľná, existujú určité výživové  tipy a princípy, ktoré rozvoj tohto ochorenia môžu výrazne spomaliť.

Tajomstvo dlhovekosti.

 Tajomstvom dlhého života sa zaoberá ľudstvo už tisíce rokov. Ľudia už od nepamäti hľadajú recept na dlhovekosť, zachovanie čulej mysle a pocitu sviežosti. Dlhovekosť však neznamená iba samotná dĺžka života. Ide súčasne o zachovanie zdravia do vysokého veku. Ibaže byť dlho aktívny a zdravý si žiada aj pre daný výsledok niečo podstúpiť. Nemusíme byť vedci, aby sme rozumeli, že k samotnému tajomstvu výrazne prispieva aj zdravý životný štýl, ktorého najvýznamnejšou zložkou je práve pestrá a vyvážená strava a pravidelná telesná aktivita.

Prevencia začína vo včasnom detstve a je hlavným predpokladom zdravého starnutia. S pribúdajúcim  vekom stúpa potreba výživových látok. Ak nie sme dostatočne aktívni, naše svalové tkanivo sa stráca a nahrádza ho tuk. Ako sa o seba staráme v mladšom veku, presne tak z toho budeme profitovať neskôr. So stúpajúcim vekom začínajú prevažovať škodlivé mikroorganizmy na úkor užitočných.  Okrem primeranej životosprávy, pohybovej aktivite je podstatným faktorom i naučiť sa zvládať stres a vytvoriť si pozitívny vzťah k svojmu telu, mysli a celkovo k sebe samému.

Ak chceme zostať čo najdlhšie svieži a mladí, tak zostaviť si dobrý plán stravovania je tým najlepším predpokladom ako dosiahnuť dlhší kvalitný život:

  •          zvoliť potraviny prevažne rastlinného pôvodu a jesť najmä pestrú stravu
  •          päť až viackrát denne jesť ovocie  a zeleninu
  •          do svojho jedálneho lístka zaradiť vysokovlákninovú stravu
  •          obmedziť živočíšne tuky, najmä tučné jedlá
  •          minimálny príjem cukru
  •         dodržiavať pitný režim, najmä minerálne a stolové vody – obmedziť, alebo     úplne vylúčiť pitie sladených nápojov a alkoholu

Ovocie a zelenina

Obsahujú sacharidy na tvorbu energie a sú zdrojom sú zdrojom veľmi dôležitých živín – flavonidov, vitamínov C a E a beta-karoténu. Tieto živiny zabraňujú procesu oxidácie, kde sa produkujú veľmi škodlivé radikály, ktoré spôsobujú starnutie.

Vysokovlákninové potraviny

Zaraďme nie len celozrnné pečivo, ryžu ale i strukoviny – sú tým najlepším zdrojom energie a obsahujú  vitamíny skupiny B, ktoré nám zabezpečujú lepší stav našich nervov. Najviac konzumáciou strukovín a celozrnných výrobkov dokážeme nahradiť aj niektoré mäsové jedlá. Azda najväčším dôvodom prečo do svojho jedálneho lístka zaradiť potraviny bohaté na vlákninu je , že obsahujú neškrobové polysacharidy, ktoré fermentujú v hrubom čreve , kde majú blahodarné účinky :

  •       nestrávené zvyšky jedál napučia počas prechodu cez hrubé črevo čo zabraňuje zápche a vytváraniu hemoroidov
  •          redukujú riziko srdcových chorôb znižovaním hladiny cholesterolu
  •          pôsobia ako účinná prevencia voči rakovine
  •      podporujú rast probiotických baktérií, ktoré optimalizujú náš imunitný systém

Zaraďme ryby

Olejovité ryby obsahujú omega -3 mastné kyseliny, ktoré znižujú zrážanie krvi, znižujú krvný tlak a pomáhajú predchádzať artritíde. Či už zaradíme makrelu, sardinky, lososa. Avšak príjem omega -3 mastných kyselín si môžeme doplniť aj konzumáciou vlašských orechov, tmavozelenej listovej zeleniny a výmenou slnečnicového oleja za repkový.

Pravidelná fyzická aktivita

  •          zlepšuje odolnosť voči infekciám pretože posilňuje imunitný systém
  •          chráni pred osteoporózou
  •     prevencia voči srdcovým chorobám, cukrovkou, odstraňuje príznaky depresie a strachu

Význam karnozínu

V našom tele je prítomný všade tam, kde je potrebná vysoká hladina energie – srdce, mozog, svaly. Chráni tieto dôležité časti tela pred metabolickými požiadavkami na tvorbu a spracovanie energie. Počas procesu starnutia jeho hladina klesá, telo ho produkuje v menšom množstve a je ľahšie zničiteľný. Nedostatok karzonínu môže byť čiastočne spojený sa viditeľné starnutie a stratu funkčnosti  v mnohých oblastiach tela.

Predĺžiť si mladosť nám pomôžu aj vhodne zvolené látky, ktoré dodávame nášmu telu – dôležitý je prísun minerálov, vitamínov. Vo veľkej miere v procese starnutia absentuje nedostatok horčíka, ktorý je dôležitý pre správny fyziologický priebeh väčšiny biochemických reakcií tela. Ľudský organizmus ho potrebuje najmä pre dobré psychické a fyzické zdravie, pre lepšiu odolnosť voči stresu, pre lepšie využitie kyslíka v bunkách.

Je dôležité pamätať, že nikdy nie je neskoro začať sa zdravo stravovať a pravidelne hýbať. Výsledky budú zo dňa na deň určite lepšie

Štyri tipy pre zdravé a bezpečné cestovanie so seniormi

 Starší ľudia trpia omnoho častejšie rôznymi chorobami, ako ľudia stredného či mladšieho veku. Preto aj cestovanie so staršími ľuďmi môže byť oveľa náročnejšie. Či už cestujete autom, loďou alebo lietadlom je veľmi dôležité starších ľudí na takúto cestu pripraviť. V prvom rade je podstatné si uvedomiť, či zvolený cieľ cesty je senior schopný zvládnuť. Rovnako je treba myslieť na to, aby ste všetko dopredu naplánovali tak, aby ste si vy i vaša rodina mohli užiť bezproblémový výlet.

Tu je niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu zažiť bezproblémové cestovanie so starším človekom:

1. navštívenie lekára a poskytnutie primeranej vakcíny

Úplne najdôležitejším prvým krokom je overiť si u lekára, že zdravotný stav staršieho človeka je v poriadku a dovoľuje mu cestovať.  Pred samotnou cestou by senior mal podstúpiť očkovanie napríklad proti osýpkam, mumpsu, rubeole (MMR) a sezónnej chrípke. Niektoré z týchto chorôb môžu byť považované za „detské“ očkovacie látky, tieto ochorenia sa však môžu vyskytnúť aj u starších ľudí.  Viac, ako polovica prípadov tetanu sa vyskytuje u ľudí nad 65 rokov. Preto by mali zvážiť preočkovanie skôr, ako sa vydajú na cestu.

Seniori by mali prijať aj ďalšie vakcíny odporúčané pre krajiny, ktoré navštevujú. Môže sa jednať o vakcíny proti hepatitíde, týfusu, detskej obrne alebo žltej zimnici. Je dôležité preto navštíviť lekára ešte predtým, ako sa starší človek vydá na cestu.

2.  Cestovanie s liekmi

Opýtajte sa lekára staršieho človeka nielen na konkrétne tipy pre cestovanie, ale taktiež aj na všetky lieky, ktoré je potrebné užívať. Okrem liekov predpísaných špeciálne pre cestovanie, je veľmi pravdepodobné, že starší človek užíva pravidelne aj ďalšie lieky či už na vysoký krvný tlak, cukrovku alebo artritídu. Je veľmi dôležité dbať na to, ako sa tieto lieky navzájom môžu ovplyvňovať.

3. Žiadosť o pomoc na letisku

Seniori môžu pri cestovaní lietadlom požiadať na letisku o pomoc a to od okamihu, kedy  sa na letisko dostavia až do okamihu kedy nastúpia do lietadla. Starší ľudia môžu požiadať u odbavovacej prepážky o odvoz na invalidnom vozíku alebo o pomoc so samotným invalidným vozíkom. Rovnako tak môžu seniori požiadať o pomoc pri chôdzi na kratšiu vzdialenosť.

4. Cestovať uvážlivo, aby nedošlo k zraneniu

Úrazy sú najčastejšou príčinou zbytočných úmrtí medzi cestovateľmi. Starší ľudia môžu pri cestovaní minimalizovať riziko vážneho zranenia na základe nasledujúcich pravidiel:

  • Vždy používajte bezpečnostný pás
  • Nejazdite v rozvojových krajinách autom po zotmení
  • Nejazdite v noci v problematických oblastiach

Seniori by pri cestovaní po svete mali zvážiť doplnkové cestovné zdravotné poistenie pre prípad úrazu alebo choroby.

Štyri zdravé záľuby pre seniorov

 Snáď každý človek vie, že zdravý životný štýl významne ovplyvňuje kvalitu jeho života. Najnovšie štúdie však ukazujú, že to neplatí iba pre ľudí v produktívnom veku. Pre starších ľudí hrá zdravý životný štýl, ich koníčky a spoločenská aktivita rovnako dôležitú úlohu.

Už dlhú dobu je známy fakt, že zdravé stravovanie, cvičenie prospieva starším ľuďom cítiť sa oveľa energickejšie. Skutočnosť je však taká, že podľa vedcov, ktorí sa zaoberajú problémom dlhovekosti a kvality života hrajú okrem fyzickej aktivity a zdravého spôsobu stravovania rovnako dôležitú úlohu aj sociálne aktivity. Ide teda o záľuby, voľnočasové aktivity a šťastné vzťahy s inými ľuďmi, ktoré prospievajú seniorom žiť dlhší a kvalitnejší život.

Práve preto sme pre vás pripravili 7 tipov zdravých záľub, ktoré prospievajú k vyššej kvalite života seniorov.

1. Plávanie

V prípade, že starší človek trpí chorobou, ako je napríklad osteoartritída, plávanie je pre neho pravdepodobne najjednoduchšou formou pohybu. Pre týchto ľudí môže byť chôdza alebo aerobik bolestivá. Práve preto je vhodný pobyt vo vode, ktorý môže ich zdravotnému stavu prospieť a nie uškodiť. Pravidelný pohyb v bazéne môže starším ľuďom zlepšiť kardiovaskulárne zdravie, zlepšiť svalový tonus a držanie tela.

2. Chôdza

Chôdza je pre starších ľudí skvelou činnosťou. Je lacná, jednoduchá a môže sa jej venovať takmer každý. Pre seniorov je obzvlášť účinná a to preto, že pomáha udržiavať pohyblivosť a nezávislosť. Prechádzka okolo domu, v parku alebo v prírode s rodinou alebo priateľmi môže byť výbornou zdravou voľbou k zlepšeniu ich zdravia a zvýšeniu socializácie.

3. Práce v záhrade

Záhradkárčenie má pre starších ľudí veľmi veľký zdravotný a liečebný prínos. Nie je to iba voľnočasová forma pohybu práce v záhrade rovnako tak zvyšujú úroveň fyzickej aktivity, zlepšujú mobilitu a flexibilitu. Tento druh pohybu taktiež zlepšuje vytrvalosť, silu, znižuje hladinu stresu a podporuje uvoľnenie a relaxáciu. Pre mnoho starších ľudí je práca na záhrade ich obľúbenou činnosťou.

4. Návšteva rodiny a priateľov

Navštevovanie rodiny a priateľov je pre starších ľudí jedným z najdôležitejších aktivít, ktoré im pomáhajú v boji proti izolácii. Práve sociálna izolácia a osamelosť sú spojené so zvýšeným rizikom vzniku depresie, vysokého krvného tlaku alebo úbytkom mentálnych funkcií. Navštevovanie rodiny a priateľov prispieva nielen k udržiavaniu rodinných pút, ale hrá taktiež dôležitú úlohu aj v zažívaní vyššieho pocitu šťastia.

Koniec koncov človek je tvor spoločenský a komunikácia i stretávanie sa s inými ľuďmi patrí k jeho prirodzenosti.

Liečba vysokého cholesterolu – pohyb, výživa a lieky

 Ukazovateľ hodnôt cholesterol u starších ľudí je dôležitým ukazovateľom celkového kardiovaskulárneho zdravia. V prípade, že sú prítomné ďalšie riziká ochorenia srdca, zníženie cholesterolu je jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť riziko srdcového infarktu, mŕtvice alebo ochorenia periférnych ciev.

Je pravdou, že človek nemôže zmeniť svoj vek alebo rodinnú anamnézu. Existujú však ďalšie možnosti, ako hladinu cholesterolu znížiť. Najjednoduchšími možnosťami je zvýšenie pohybovej aktivity, udržanie zdravej hmotnosti alebo úprava stravovacieho režimu. V prípade, že neexistuje iné riešenie je poslednou možnosťou užívanie liekov.

Lekári však varujú, že jeden z najväčších faktorov, ktorý prispieva k vysokej hladine cholesterolu je sedavý spôsob života. Naopak aktívny životný štýl a pravidelná chôdza dokážu hladiny cholesterolu znížiť.

Pohyb

Pohyb a cvičenie majú tendenciu znižovať krvný tlak. Rovnako tak tieto činnosti vedú k zníženiu hmotnosti a zníženiu rizika vzniku cukrovky. Už iba jednoduchá chôdza po schodoch namiesto použitia výťahu pomáha podporovať celkové kardiovaskulárne zdravie a to vrátane cholesterolu.

Vhodná je akákoľvek pohybová činnosť, ktorá človeka doslova zdvihne zo stoličky a odvedie ho preč zo sedavého spôsobu života. Či už sú to práce na záhradke, chôdza alebo zvýšené množstvo domácich prác.

Výživa

V boji s cholesterolom hrá dôležitú rolu taktiež aj výživa. Je potrebné vyhnúť sa spracovávaným potravinám, ktoré obsahujú nasýtené trans-mastné kyseliny, ktoré zvyšujú LDL cholesterol a zamerať sa na stravovanie s vysokým obsahom ovocia a zeleniny, ktoré majú zásadný význam pre znižovanie LDL cholesterolu. Priemyselne spracované potraviny majú vysoký obsah kalórií, vedú k nárastu hmotnosti a sú náchylné k tvorbe vysokej hladiny cholesterolu.

Dôraz na konzumáciu zelenej a listovej zeleniny (brokolica, kapusta, karfiol) je opodstatnený. Tieto potraviny totiž znižujú celkový kalorický príjem a poskytujú dostatok vlákniny, ktorá vedie zníženiu LDL cholesterolu. Rovnako tak konzumácia celozrnného chleba, cestovín, hnedej ryže alebo ovsených vločiek. Plus konzumácia omega-3 mastných kyselín. Napríklad losos a tuniak.

Lieky

Zmena životného štýlu je síce najjednoduchšia, ale nie je pohodlná. Preto väčšina ľudí radšej siahne po ešte jednoduchšom a pohodlnejšom riešení. A tým sú lieky. Tie vyriešia zdravotný problém cholesterolu lacno, efektívne a navždy. Lenže… negatíva týchto liekov sú v tom, že obsahujú niektoré nežiaduce účinky a vyžadujú, aby pacient pokračoval v liečbe po celý svoj život.

Štyri dôvody prečo sa pravidelne prechádzať

 Chôdza. Tak jednoduchý a pritom skvelý prostriedok k zlepšeniu nášho zdravia a zvýšeniu našej kondície. Chôdza nevyžaduje žiadne špeciálne vybavenie, či atletické zručnosti. Aj napriek tomu však ponúka celý rad zdravotných výhod – od chudnutia a zdvihnutia nálady, cez kontrolu hladiny cukru pri cukrovke až po zníženie krvného tlaku. Podľa odborných štúdií 150 minút svižnej chôdze týždenne predlžuje život človeka až o 3,5 roka.

Tento článok tak bude o dôvodoch a tipoch ako vďaka chôdzi zlepšiť Vaše zdravie a zvýšiť fyzickú kondíciu.

Dôvod č. 1

Prechádzka udržuje Vašu hmotnosť

Vyhnúť sa tomu, aby ste pribrali je jednoduché. Začnite sa prechádzať. Vedci z Harvardu sledovali po dobu 13 rokov viac ako 34 000 žien s normálnou hmotnosťou a prišli na to, že tieto ženy si svoju váhu boli schopné udržať tak, že pohybovú aktivitu strednej intenzity, vykonávali každý deň.

Náš tip

Vydajte sa na prechádzku s rodinou či priateľmi alebo s Vašim štvornohým miláčikom. Vedecké štúdie totiž ukazujú, že majitelia psov týždenne vykonávajú vyššiu pohybovú aktivitu ako ľudia, ktorí psov nemajú.

Dôvod č. 2

Prechádzka znižuje krvný tlak

Podľa štúdie z Národného laboratória v Berkeley chôdza miernej intenzity dokáže rovnako účinne znížiť riziko vysoko krvného tlaku ako beh.

Náš tip

Máte problém prechádzať sa 30 minút vkuse? Nevadí. Rozdeľte si to na tri 10 minútové úseky. Podľa vedcov je niekoľko kratších cvičení v priebehu celého dňa rovnako účinných ako jeden dlhší tréning.

Dôvod č. 3

Prechádza chráni pred demenciou

Chôdza zlepšuje prietok krvi v mozgu a znižuje riziko cievnych ochorení. Vďaka tomu Vám môže pomôcť odvrátiť nástup stareckej demencie a stratu kognitívnych schopností, ktoré prichádzajú s vekom. Podľa vedcov z University of Pittsburgh je pravidelné cvičenie jedným z najlepších spôsobov ako bojovať proti vzniku a rozvoju Alzheimerovej choroby. Podľa vedeckých štúdií ľudia, ktorí sa prechádzajú 10 kilometrov týždenne majú menšiu stratu kognitívnych schopností a menšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby.

Náš tip

Pustite si do slúchadiel Vašu obľúbenú hudbu a vydajte sa na prechádzku. Hudba totiž prináša nielen príjemnejšie pocity, ale rovnako tak aj dokáže zvýšiť výdrž a intenzitu Vášho cvičenia.

Dôvod č. 4

Chôdza zabraňuje osteoartróze

Chôdza je výborným prostriedkom k zabráneniu vzniku osteoporózy, osteoartritídy a ďalších degeneratívnych ochorení, ktoré spôsobujú bolesti kĺbov, opuchy a stuhnutosť. Vedci z University of California prišli na to, že ľudia, ktorí pravidelne vykonávajú mierne aeróbne aktivity (chôdza, beh, plávanie, cyklistika) majú najzdravšie kolená, pretože im chôdza pomáha udržiavať ich kolenné chrupavky zdravé.

Náš tip

Odmeňte sa. Hneď potom, ako sa budete pravidelné niekoľko týždňov prechádzať doprajte si nové topánky, manikúru alebo niečo ďalšie čo ďalej udrží Vašu motiváciu.

Ako ste mohli v tomto článku vidieť, jednoduché veci sú tie najúčinnejšie. Prechádzať sa naozaj môžete kedykoľvek a kdekoľvek. Teraz už stačí iba jedno. Vybrať si trasu a vyraziť na prechádzku.

Šesť tipov aktivít pre pacientov s Alzheimerom

 Jedna vec, ktorá sa v živote ľudí s Alzheimerovou chorobou nemení je prepojenie s ostatnými ľuďmi. V tomto článku Vám tak prinesieme 6 tipov aké aktivity zvoliť, aby ste dokázali vytvoriť a posilniť väzby s osobami trpiacim Alzheimerovou chorobou v prípade, že ich máte vo svojom okolí.

Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou sa často vo svojich spomienkach vracajú späť do ich detstva a mladosti. Až teda nabudúce navštívite svojho známeho, ktorí trpí touto chorobou skúste niektoré z nasledujúcich činností k tomu, aby sa ste s ním dokázali vytvoriť spoločné spojenie:

  •  Vytvorte spomienku – prineste mu rôzne predmety, ktoré používali v ich dospievajúcom veku. Napríklad vône sú silne viazané na naše spomienky. Vyskúšajte teda mydlá, voňavky, vody po holení alebo prírodné vône byliniek ako sú borovica či mäta.
  •   Ukážte mu fotoalbumy – fotografie z jeho detstva či mladosti sú najlepšou voľbou. Môžete rovnako tak vyskúšať jeho obľúbené časopisy alebo noviny.
  •   Čítajte nahlas – v prípade, že má Váš blízky obľúbenú knihu, prečítajte mu z nej nahlas niektoré pasáže. Tieto slová môžu byť pre neho známe a upokojujúce. Dovoľte mu „cítiť“ vôňu jeho obľúbenej starej knihy.
  •  Pustite mu obľúbenú hudbu – nájdite a pustite mu obľúbenú hudbu, ktorú počúval v dospievaní. Dnes už existuje veľké množstvo možností ,ako nájsť hudbu starú aj niekoľko desiatok rokov.
  •  Spievajte staré piesne – v prípade, že Váš blízky chodil, ako dieta do kostola, spievajte s nim chválospevy. Vybrať môžete taktiež piesne z rôznych ročných období, ako napríklad Vianoce, Veľká noc.
  •  Vydajte sa na prechádzky do prírody – zoberte Vášho blízkeho do prírody, použite prírodu, ako pre integráciu zmyslových spomienok do Vašej spoločnej konverzácie. Počúvajte spev vtákov, dotknite sa mokrej trávy, ovoňajte ruže alebo len tak precíťte teplé slnečné lúče. Opýtajte sa ho aké boli jeho obľúbené aktivity v prírode, keď bol mladý a pokiaľ je to možné pokúste sa bezpečne obnoviť podobné scenáre.

Váš blízky kvôli Alzheimerovej chorobe môže byť inou osobou, ako býval pred rokmi. Aj on však stále túži po spoločnom spojení a ľudskej spoločnosti. Pomocou týchto aktivít tak môžete príjemne obohatiť Vaše spoločné chvíle.

Najlepšia prevencia pred starnutím? Cvičenie.

 Ľudia už po celé tisícročia hľadajú tajomstvo dlhého a zdravého života. Skúšajú mnoho rôznych vecí. Tú najjednoduchšiu a najúčinnejšiu vec však pritom majú doslova pod nosom. A čo ta najúčinnejšia vec vlastne je?

Je to pohyb.

Nielenže nám pravidelný pohyb dokáže upraviť hmotnosť, zvýšiť svalovú hmotu, spevniť kosti a zdvihnúť náladu. Podľa vedcov nám dokonca môže pridať aj niekoľko rokov života. Neveríte?

Cvičenie je rovnako účinné ako lieky

Štúdia, ktorú v roku 2013 vykonali vedci na Harvarde ukázala, že pohyb a cvičenie môžu byť pre zdravie človeka účinné rovnako ako lieky. A to najmä v prípadoch, kde sa jedná o prevenciu bežných chorôb, ako sú srdcové choroby, mŕtvica či diabetes.

Cvičením proste nášmu telu dávate určitú podporu a energiu bez toho, aby sme museli k tomu použiť podporné látky, ako sú alkohol či drogy. Vedci z University College v Londýne prišli na to, že starší ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni majú nižšie riziko chronických ochorení, ako je napríklad artritída. Rovnako tak výskumy ukazujú, že cvičenie pomáha k oddialeniu kognitívnych porúch, ktoré súvisia so starnutím. Ďalšia vedecká štúdia z University of Rochester ukazuje, že ľudia, ktorí sa venujú pravidelnému pohybu majú lepšiu funkciu imunitného systému a ich telo je viac odolné proti rôznym zápalom.

Cvičenie predlžuje život

Podľa výskumníkov z University of Texas postačí človeku 15 minút denne mierne intenzívnej aktivity, ktoré dokážu predĺžiť ľudský život až o tri roky! Cvičenie miernej intenzity znižuje riziko smrti z akýchkoľvek príčin až o 14%!

Denne Vám tak stačí napríklad iba 30 minút hrabať lístie  alebo 15 minút odpratávať sneh, aby ste si dokázali predĺžiť Váš život. Nemusíte byť žiadnym olympijským atlétom, aby ste získali tieto zdravotné výhody. Rovnako tak nemusíte každý deň dvíhať ťažké závažia vo fitnescentre a dokonca nemusíte ani behať maratón. Postačí Vám pohyb 30 minút denne 5 dní v týždni.

Aký pohyb vybrať?

Výbornou možnosťou je napríklad joga, čo je skvelý spôsob, ako zlepšiť rovnováhu a znížiť riziko pádov, ktoré hrozia najmä u starších ľudí. V prípade, že možnosť pre cvičenie jogy nemáte môžete zvoliť jednoduché cvičenia, ako sú napríklad stoj na jednej nohe, chôdza po vyznačenej čiare či chôdza prekladaním päty nohy pred špičku druhej nohy.

V prípade, že máte nejaké zdravotné problémy, poraďte sa so svojim lekárom predtým, ako sa pustíte do pravidelného cvičenia.

Nezabúdajte. Cvičenie je proste najúčinnejším receptom k dlhšiemu a zdravšiemu životu.

Zdravie nôh u seniorov

 Mobilita a možnosť slobodného pohybu sú dôležitou súčasťou nezávislosti človeka. Podľa výskumov amerického Národného centra zaoberajúceho sa zdravotnými štatistikami (NCHS) sú zdravotné poruchy dolných končatín hlavnou príčinou obmedzenia pohybovej aktivity u starších ľudí. Problémy s chodidlami môžu neskôr viesť k bolestiam kolien, bedier alebo dolnej časti chrbta a môžu tak negatívnym spôsobom ohroziť mobilitu staršieho človeka. Podľa NCHS 25 % amerických seniorov, žijúcich v domovoch dôchodcov nemôže vôbec chodiť a ďalších 15 % zvládne chôdzu iba s pomocou inej osoby. Podľa štatistík to teda znamená, že takmer polovica amerických seniorov žijúcich v domovoch dôchodcov nedokáže bez cudzej pomoci prejsť ani pár metrov.

Existuje pre tento problém nejaké riešenie?

Mnoho starších ľudí berie fakt, že má zdravotné problémy s dolnými končatinami, ako daň za starobu. Podľa lekárov však aj u seniorov v pokročilom veku je možné tieto zdravotné problémy úspešne liečiť a nohám tak uľaviť od bolesti.

Prinášame Vám teda pár tipov ako by sa starší ľudia mali preventívne starať o svoje nohy.

Preventívne tipy pre zdravé nohy u seniorov

  • Noste topánky, ktoré Vám sadnú – mnoho ľudí nakupuje topánky v popoludňajších hodinách dňa, kedy sa ich noha po celodennom nosení zmenší a oni si tak kupujú menšie čísla topánok, ktoré tak môžu byť vinníkom nožných zdravotných problémov.
  • Pravidelná prechádzka – pravidelná chôdza je najlepším cvičením preto, aby ste Vaše nohy udržali zdravé.
  • Noste voľné ponožky – nosenie voľných ponožiek môže zabrániť podráždeniu kože.
  • Dajte si profesionálne upraviť mozole a kurie oká na Vašich nohách – neorezávajte si stvrdnutú kožu a mozole na nohách nožíkom, britvou alebo inými ostrými predmetmi ako to majú niektorí starší ľudia vo zvyku. Zájdite si radšej k odborníkovi, ktorý nedokonalosti na Vašich nohách profesionálne a odborne upraví.
  • Umývajte si a kontrolujte Vaše nohy každý deň – používajte pri tom vlažnú (nie horúcu) vodu a jemné mydlo, aby ste ich zbavili nečistôt. Ak si všimnete začervenanie, opuch alebo trhliny v koži poraďte sa so svojim lekárom.
  • Udržujte si Vaše nechty upravené – pravidelne si strihajte a udržujte Vaše nechty upravené.
  • Absolvujte pravidelné vyšetrenia – aby ste udržali Vaše nohy v čo najlepšom stave doprajte im minimálne dva krát ročne vyšetrenie u odborníka, lekára alebo ortopéda.

Nezabúdajte na to, že nohy nás nosia celý život. Je preto veľmi dôležité sa o nich pravidelne starať. O to dlhšie a kvalitnejšie nám tak dokážu slúžiť.

Plávanie – vhodná pohybová aktivita pre seniorov

 Je len veľmi málo pohybových aktivít, ktoré sú tak jednoduché a zároveň tak účinné pre telo staršieho človeka ako je plávanie. Samotné plávanie môžeme označiť za celoživotnú pohybovú aktivitu. Nie je obmedzené vekom. Jeho pozitívne účinky môžu využívať malé deti predškolského veku rovnako ako starší ľudia.

Aké sú výhody plávania?          

Plávaním sa zvyšuje rýchlosť metabolizmu ľudského tela a to od 20 až do 100 %. Záleží na intenzite, ktorou Vašu pohybovú činnosť v bazéne vykonávate. Pri pobyte vo vode tak Vaše telo dokáže rýchlejšie spaľovať prebytočnú energiu. Výsledkom je, že pri jeho pravidelnom vykonávaní dokážete znížiť svoju telesnú hmotnosť.

Pri plávaní si človek sám určuje svoje tempo a tým aj intenzitu zaťaženia. Je tak skvelým prostriedkom pre zlepšenie fyzickej kondície, relax a zlepšenie zdravotného stavu. Plávanie patrí medzi pohybové aktivity, ktoré majú komplexný charakter. To znamená, že pri ňom dochádza k zaťažovaniu takmer všetkých dôležitých svalových skupín. Zapájate pri ňom chrbtové svaly, svaly brucha, hrudníka, paží a rovnako i nôh.

Ďalšími výhodami, ktoré plávanie prináša sú:

  • nízke riziko zranení
  • šetrnosť k kĺbom (vhodné pre ľudí s nadváhou)
  • plávaním človek spotrebuje toľko energie ako pri behu a to s tým rozdielom, že toľko nenamáha svoje kĺby a svaly
  • výborný rehabilitačný účinok, pri liečení poúrazových stavoch (operácie, vyvrtnutia, narazenia)
  • dochádza k odľahčeniu posturálnych svalov (to sú svaly, ktoré udržujú naše telo v vzpriamenej polohe napr. prsné svaly, bedrové svaly, lýtkové svaly atď.)
  • má regeneračné účinky (uvoľní Vaše telo a príjemne unaví Vašu myseľ)

Pre plávanie sa za optimálnu teplotu vody považuje 26-28 stupňov Celzia. Už iba samotný pobyt vo vode má priaznivý vplyv na činnosť nášho srdca i celého krvného obehu a dýchania. Pri ponorení do vody po krk stúpne objem krvi, ktorú srdce prečerpá za 1 minútu o 60 %. Pobyt v bazéne je veľmi obľúbeným prostriedkom, ktorý prospeje Vášmu zdraviu nech už si vyberiete plávanie pre zlepšenie Vašej kondície, cvičenie vo vode pre zníženie pár kilogramov alebo sa vydáte iba tak oddýchnuť si a relaxovať do vírivky.

Význam a vplyv pohybových aktivít na starobu

  V roku 1951 sa v USA konal Medzinárodný gerontologický kongres na, ktorom vystúpil aj Dr. Ginzberg, ktorý prehlásil tieto pamätné slová.

„Tradičná predstava, že človek má byť starý a nepotrebný niekedy okolo 70 roku života, je vo veľkej miere zodpovedná za to, že ľudia v tomto veku „starnú“. V osvietenejšej dobe budú možno ľudia považovať sedemdesiatku za stredný vek.“

Väčšina fyziológov a lekárov sa zhoduje v tom, že činnosť aj keď je namáhavá, vedie v každom veku k zdraviu. Napríklad na to, aby sme cvičili, nie sme nikdy príliš starí. Možno sme chorí, ale nie starí. V tom je rozdiel. Je chybou myslieť si, že máme zásobu energie, ktorú je treba si šetriť. V chode sa udržujeme práve činnosťou. Odpočívať máme až po nej.

Podľa vedcov a lekárov je ľudské telo stvorené tak, aby sa človek dožíval 120 – 130 rokov života. Skutočnosť je však taká, že v dnešnom svete je už 80 ročný človek považovaný za zázrak.  Prečo tomu tak je?  Zisťujeme, že telo aj myseľ sa dajú vytrénovať, aby fungovali lepšie a zdravšie aj v neskoršom veku. Keď nie sú trénované a to v akomkoľvek veku, nastáva atrofia. Na rozdiel od stroja, ktorý vŕzga, keď sa dlho používa, naše kĺby začínajú bolieť a vŕzgať, keď sa naopak nepoužívajú. Pohyb totiž dochádza k ich premazávaniu. Ľudia, ktorí majú kĺby postihnuté artritídou a nemajú ich zapálené lekár odporučí rozhýbať ich a nie nechať stuhnúť.

Aký význam má cvičenie na zdravie človeka?

Mnohé štúdie ukázali, že cvičenie má pozitívne účinky nielen na udržanie kondície, ale aj na odstránenie mnohých zdravotných porúch. Pravidelným pohybom dochádza k zlepšeniu nasledovných mechanizmov ľudského tela:

  • srdcovo-cievneho systému
  • nervového systému
  • krvného obehu
  • dýchania
  • hormonálnej rovnováhe
  • pohyblivosti
  • chemického zloženia krvi
  • trávenia
  • nervovej a svalovej koordinácie

Ďalej pohyb aktivizuje obličky, črevá a kožu. Naopak nečinné svaly nestimulujú organizmus a objavujú sa rôzne poruchy, ktoré sa následne zvádzajú na starobu.

To však nemá s vekom nič spoločné, iba snáď to, že ľudia už dlhý čas necvičili, dostatočne sa nepohybovali a celkovo žili nezdravo.

 

Nevhodné pohybové aktivity pre seniorov

Starší ľudia sú náchylnejší na zranenia spôsobené cvičením a aktívnym pohybom. Naše telo postupom času stráca silu i koordináciu a práve to býva u seniorov najčastejším dôvodom zranení pohybového aparátu. Pri náročnosti a nesprávnom prevedení cvičení si seniori môžu privodiť vážnejšie zranenie alebo spôsobiť nepríjemnú bolesť.

Aké sú nevhodné pohybové aktivity u seniorov?

Starší ľudia trpia rôznymi zdravotnými problémami, ktoré ich limitujú v bežnom živote. Preto pri výbere pohybových aktivít musíme byť veľmi opatrní a obozretní. Všetky pohybové činnosti, ktoré si vyžadujú dynamiku, švihy, hmity či koordináciu sú spojené s rizikom úrazu. Hlavným dôvodom je, že u starších ľudí dochádza k zníženiu nervovo-svalovej kontroly pohybu. Preto je starších ľudí potrebné sa vyhnúť nasledovným činnostiam:

  • skoky zo schodov, skoky zo stoličky, doskoky po odbití lopty (napr. vybíjaná)
  • zjazdové lyžovanie, korčuľovanie, kontaktné športové hry
  • švihové a hmitové cvičenia, korekčné pohyby (možné natiahnutie alebo prasknutie svalu)
  • dlhodobé pochody (možné únavové zlomeniny)

Tieto odporúčania pri výbere pohybových aktivít u seniorov je potrebné brať vážne. Mohlo by tak u nich dôjsť  k vážnejšiemu zraneniu.

 Riziko pádu

 K vážnemu zraneniu však môže dôjsť nielen pri cvičení, ale aj pri vykonávaní bežných denných činností. Častým rizikom u starších ľudí je nebezpečenstvo pádu.

Pri páde dochádza k pomliaždeniu alebo poraneniu mäkkých tkanív čo vedie k vzniku hematómov, podvrtnutiu kĺbov, fraktúry ramenného krčku, stehennej kosti, zápästí alebo paží. Veľmi často taktiež dochádza k vzniku tržných rán a poraneniam hlavy.

Medzi jeden z rizikových faktorov pádu patrí vek starších ľudí. Až u viac ako 50% osôb nad 85 rokov dochádza k nebezpečným pádom. Najčastejšie k týmto pádom

dochádza hneď ráno, po rýchlom postavení sa z postele. Dôvodom je, znížený krvný tlak (hypotenzia).

Ďalšie faktory patria prílišné užívanie liekov, ktoré sú určené na najrôznejšie zdravotné problémy a svalová slabosť z dôsledku poklesu svalovej sily. Tým dochádza u staršieho človeka k bolestiam kĺbov a narušeniu samotnej chôdze.

Myslite teda pri výbere pohybových aktivít pre seniorov na to, že ich nervovo-svalová kontrola pohybu je na nižšej úrovni a preto je potreba pri vykonávaní cvičení byť veľmi opatrní.

Ako zvyšovať pohyb u seniorov

 Pohyb pre starších ľudí znamená jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré prospievajú ich zdraviu. Ukázalo sa, že starší organizmus potrebuje viac pohybu ako mladý. Štúdie na starších zvieratách priniesli výsledky, že staršie zvieratá rovnakého veku, ktoré boli držané bez pohybu vydržali nažive kratšie ako mladšie. Štúdie ukázali, že 40% zvierat, ktoré boli 7 dní držané bez pohybu po siedmich dňoch zomrelo. Naopak zvieratá, ktoré sa mohli hýbať denne 30 minút, vykázali výsledky v úmrtí iba 6 %.

Ďalšie výskumy ukázali, že vitálna kapacita pľúc u športujúceho seniora dosahuje vyšších hodnôt ako u seniora, ktorý je pohybovo neaktívny.

Ako často a ako sa odporúča seniorom  cvičiť?

Odborníci odporúčajú starším ľuďom pohybovať sa najmenej 3-5 krát týždenne a to minimálne 30 minút strednou intenzitou. To znamená, že pri cvičení dokážete plynule rozprávať.

Aké sú vhodné pohybové aktivity pre seniorov?

Medzi vhodné aktivity pre starších ľudí patria rôzne kondičné programy a posilňovacie cvičenia. Jedná sa o pohybové aktivity vytrvalostného charakteru (chôdza, poklus, beh, bicykel, tanec) spolu s kombináciou silových cvičení.

Aby sa starnúci organizmus správne adaptoval na podnety spojené s pohybovou aktivitou potrebuje jednotlivec pravidelne vykonávať pohybovú aktivitu. Tieto kondičné programy pre seniorov musia rešpektovať vekové špecifiká starnúceho organizmu, zdravotný stav, faktory motivácie, úroveň pohybových zručností a zdatností starších ľudí.

Je dôležité dbať na správne vykonávanie cvikov, ktoré by spolu so seniormi mali vykonávať kvalifikovaní inštruktori, ktorí dokážu vysvetliť a ukázať seniorom správny postup cvičenia. Pri nesprávnom vykonávaní cvikov by tak mohlo dôjsť k nejakým zraneniam.

Aby mala pohybová aktivita účinne prispievať k zdraviu a zdravému spôsobu života, mala by byť vykonávaná pravidelne, dlhodobo a mala by starším ľuďom prinášať radosť a psychické uspokojenie z pohybu.