Poskytovanie starostlivosti pre seniorov

 Často sa stáva, že členovia rodiny sú pre svojich starších blízkych významným článkom v oblasti dlhodobej starostlivosti, ktorá môže byť náročná, pokiaľ ide práve o milovaného človeka. Môžeme však skonštatovať, že táto zodpovednosť si časom môže vybrať svoju emocionálnu, fyzickú a zároveň aj finančnú daň. Preto znalosť dostupných zdrojov o opatrovateľskej starostlivosti môže zmierniť každodenný stres opatrujúcej osoby.

Starostlivosť o seniorov je splnením špecifických potrieb a požiadaviek. Tento široký pojem zahŕňa služby ako asistované bývanie pre dospelých dennej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti, domovoch dôchodcov, hospicovej starostlivosti a domácej starostlivosti. Takáto starostlivosť kladie dôraz na ich sociálne a osobné potreby, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť, pomoc s každodennými činnosťami a taktiež si želajú, aby mohli dôstojne zostarnúť.

Čo je úlohou profesionálneho opatrovateľa?

V prvom rade treba zdôrazniť, že profesionálny opatrovateľ nezastáva funkciu náhradníka lekárskeho odborníka alebo člena rodiny. Pretože niektoré úlohy zvládne len kvalifikovaný zdravotnícky personál, či priamy člen rodiny.

Stručne povedané, profesionálny opatrovateľ by mal pri starostlivosti o seniorov predovšetkým dbať na zmysluplnú kvalitu ich života a pomáhať im ostať nezávislými. Profesionálny opatrovateľ pomáha s nelekárskymi úlohami, ktoré senior nezvládne vykonávať bezpečne a pohodlne sám. Primárne sa jedná o nasledovné činnosti, ktoré sú venované s rešpektom k dôstojnosti seniora:

  • byť im správnym poslucháčom, nechať im priestor, aby sa mohli podeliť o svoje myšlienky, či spomienky
  • pomáhať im ostať aktívnymi prostredníctvom obľúbených aktivít, prechádzok, či rekreačných výletov
  • osobná starostlivosť – pomoc pri kúpaní, obliekaní, byť im nápomocným v oblasti ich mobility, polohovanie, cvičenie, starať sa o ich stravovanie, upratovanie domácnosti
  • dbať na užívanie potrebných predpísaných liekov
  • mnohé ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z prípadných typv ochorení seniorov

 S neustále starnúcou populáciou vo všetkých vyspelých spoločnostiach sa stáva rola profesionálneho opatrovateľa stále viac uznávanou.

 Niekedy sa však stáva, že pri takejto opatere dochádza ku komplikáciám. Jeden z najťažších problémov, ktorým môžete čeliť pri starostlivosti o seniorov je ich odpor voči samotnej starostlivosti.

Život s demenciou

 V našom uponáhľanom každodennom živote sa zvyčajne stretávame s pojmom demencia. Avšak nie každý si uvedomuje jej pravý význam a predovšetkým jej vážnosť. Duševné poruchy prejavujúce sa u starších ľudí, nad 65 rokov, môžu postihovať bežné funkcie organizmu a tým dokážu zasahovať do kvality života duševne chorých ľudí a taktiež aj do života ich príbuzných. So zvyšujúcim sa vekom sa zvyšuje aj prevalencia duševných porúch.

Do kategórie chronických duševných ochorení sa zaraďuje takzvaná demencia, ktorá je definovaná ako syndróm zhoršenia pamäťových, jazykových schopností, priestorového vnímania a ďalších príbuzných kognitívnych funkcií mozgu. Častým prejavom spomínanej poruchy sú náladovosť a zmeny osobnosti. Takto duševne chorí ľudia dokážu svojou až chorobnou obrazotvornosťou rozprávať výmysly a skresľovať realitu. Ďalším prvkom demencie je ich nereálny pojem o čase, pričom si dokážu zameniť minulosť s prítomnosťou, neustále niekoľkokrát opakujú určité veci. V niektorých prípadoch a situáciách sa môže u ľudí s demenciou prejaviť aj agresívnejšie správanie.

Rozlišujeme niekoľko druhov demencií, pričom jednou z nich je napríklad degeneratívna demencia. Do tejto skupiny duševných ochorení patrí Alzheimerova demencia. Dôvod prečo sa zamerať práve na tento typ demencie je prostý. Je najčastejšie sa vyskytujúcou demenciou z pomedzi všetkých, čo u nás predstavuje až do 60%. Môže sa však prejaviť už aj pred 65.rokom života, ako aj po ňom. Pri Alzheimerovej demencii dochádza k výraznejším a rýchlejším zmenám v činnostiach, ktoré človek vykonáva oproti činnostiam vykonávaným, pokiaľ prirodzene starne.

Môžeme hovoriť napríklad o:

1. Poruchách pamäti, ktoré neskôr spôsobujú nastupujúce komplikácie v každodennom živote. Začína sa to zabúdaním vecí, mien, čísel. Pacienti s Alzheimerovou demenciou sa opakovane pýtajú na tie isté skutočnosti.

2. Poruchách rozhodovania a plánovania, ktoré súvisia s narušením sústredenosti

3. Neschopnosti finančne plánovať, či disponovať s peniazmi v bežných každodenných záležitostiach

4. Poruchách orientovať sa v čase alebo aj na známych miestach, čiastočná alebo úplná dezorientácia

5. Sťaženej konverzácii, či častej zábudlivosti. Ľudia s touto poruchou majú problém zapájať sa do rozhovorov.

6. Častej zábudlivosti, ktorá súvisí s odkladaním jednotlivých predmetov na nesprávne miesta.

7. Častých zmenách nálady a osobnosti, ktoré sa prejavujú úzkosťou, depresiami, plachosťou, podozrievavosťou, či vzťahovačnosťou.

Ľudia postihnutí touto duševnou poruchou v pokročilom štádiu si vyžadujú nepretržitú starostlivosť. Buď sa o týchto pacientov dokáže postarať niekto z rodiny, čo často krát býva veľkou obetou alebo sa zvolí odborná ošetrovateľská opatera. V každom prípade býva pre pacienta s Alzheimerovou demenciou tou najlepšou voľbou starostlivosť v domácom prostredí. Aj v prípade voľby profesionálneho ošetrovateľa je pre pozitívny priebeh liečby dôležitá spolupráca s rodinou chorého. Avšak o úplnom vyliečení pacienta sa hovoriť nedá, vhodnou edukáciou je možné len zjemniť priebeh Alzheimerovej demencie u postihnutého. Aj keď je človek postihnutý Alzheimerovou demenciou, má právo, aby sa s ním pri starostlivosti jednalo ako s dospelým človekom so všetkým, čo k tomu patrí. Či už ide o osobnostný postoj, režim stravovania, hygienu, či obliekanie. Je nutné sa k nemu postaviť s toleranciou, trpezlivosťou, empatiou a nie so súcitom k jeho ochoreniu. Pri vybudovávaní vzťahu s pacientom sa treba nastaviť na priateľskú líniu, pretože akýkoľvek odstup, či napätie sa jednoznačne prenáša na postihnutého demenciou. V styku s pacientom sa preferuje predchádzať vzniku kritických situácií. Vhodným prvkom “liečby” je jednoduché počúvanie so záujmom a pritom dať najavo človeku s Alzheimerovou demenciou, že nám na ňom záleží. V komunikácii s pacientom nesmie figurovať kritika, ponižovanie, práve naopak k stabilizácii priebehu ochorenia prospieva pozitívny prístup ošetrujúceho.

Predpoklady dobrého opatrovateľa

Pri práci dobrého opatrovateľa patrí  medzi najdôležitejšie predpoklady psychická a tiež fyzická kondícia na výbornej úrovni. Tieto jeho schopnosti mu umožňujú striedanie práce s odpočinkom, dodržiavanie životného štýlu a nechýba mu pozitívna nálada. Dôležitá je odolnosť voči stresu a schopnosť vedieť sa realizovať. Len takto bude opatrovateľ vo svojom povolaní prospešný.

Vzťah k tomuto povolaniu je podmienený mnohými faktormi. Jedným z nich je aj vnímať toto povolanie ako poslanie. Mal by túto profesiu vykonávať z vlastného presvedčenia a nemali by ho ovplyvňovať žiadne vonkajšie faktory. Osobnosť opatrovateľa musí vytvárať celok a základ by  mali tvoriť etické princípy, bez ktorých sa táto práca nedá vykonávať.

 Patria medzi ne úcta a trpezlivosť, čo v praxi znamená, že klientovi je poskytnutý dostatok času, pokiaľ niečo potrebuje, netlačíme naňho, nenaháňame ho. Pokiaľ má požiadavky ohľadne oslovovania, tak ich rešpektujeme. Predstavenie a pozdrav sú vizitkou slušného správania. Komunikácia bude vtedy vhodná, pokiaľ bude opatrovateľ aktívne počúvať, nebude sľubovať to, čo nemôže splniť. Pozitívne môže pôsobiť pohladenie, úsmev, prípadne objatie. Dôležitý je individuálny prístup ku klientovi. Správať sa k nemu  ako k seberovnému, neponižovať ho, nepoužívať iróniu. Vylúčiť karhanie za omyly, alebo nešikovnosť, taktne sa správať v intímnej oblasti klienta a  konať vždy v prospech klienta. Pomáhať pri umývaní, obliekaní, prípadne pri kŕmení, ak je to potrebné. Denne zabezpečovať fyzickú, psychickú aj sociálnu pohodu klienta. Vychádzať mu v ústrety, pomáhať pri uspokojovaní jeho potrieb, čo zahŕňa nielen hygienu, stravu či obliekanie ale zaistiť aj jeho bezpečnosť. Tiež je potrebné dodržiavať mlčanlivosť. Zneužitie  dôvery môže  mať veľmi nepríjemné následky.

Opatrovateľ pri  práci automaticky vstupuje do života nielen svojho klienta, ale celej jeho rodiny. Je vlastne jeho súčasťou, či chce alebo nie. Často býva svedkom rôznych udalostí a situácií, ktoré sa v rodine odohrávajú. Dostáva sa do dilemy, do akej miery zasahovať do osobného života klienta a jeho blízkych. Je v rodine sám, bez kolegov, či nadriadených a rozhodnúť sa musí sám.

Niečo o komunikácii opatrovateľa s pacientom

 Komunikácia je vlastne rozhovor. Môžeme ju špecifikovať aj ako výmenu informácií medzi jednotlivcami. Komunikácia vo veľkej miere ovplyvňuje život človeka, prináša mu nové poznatky, nové postoje, usmerňuje naše konanie a tiež aj správanie. Prostredníctvom komunikácie sa dokážeme začleniť do spoločnosti a vytvárať si sociálne kontakty. Pri komunikácii je veľmi dôležité dbať na zrozumiteľnosť, jasnosť a v neposlednom rade na presnosť informácie, aby sa nestalo, že dôjde k deformácii obsahu.

 Pri práci opatrovateľa je vhodne zvolená komunikácia veľmi dôležitý sociálny a psychologický proces. Práve vhodne zvolená komunikácia zabezpečí klientovi  príjemné prostredie, ktoré bude nabité dôverou. Môžeme hovoriť o verbálnej a neverbálnej komunikácia. Rozdiel medzi nimi nie je veľmi viditeľný.

 Pri neverbálnej komunikácii je veľmi dôležitý prvý dojem, ale nie je dobré na jeho základe hneď robiť hodnotenia a závery. Nemusí nám byť hneď na prvom stretnutí každý sympatický. Prvý dojem môže byť ovplyvnený mnohými okolnosťami, pohybom, farbou a výškou hlasu, mimikou, výrazom, ktorý máme v tvári, a tiež aj naším subjektívnym názorom. Môže sa však stať, že práve negatívny prvý dojem bude zložité vyvrátiť. Nie je to však nemožné. Môže nás to stáť veľa úsilia a preto bude každá ďalšia informácia dôležitá. S jej pomocou sa nám môže podariť zmeniť názor, ktorý bol utvorený pri prvom stretnutí. Z tohto dôvodu je prvý kontakt s rodinou a ďalšími príbuznými o dôležitý. Najdôležitejšie je, aby dobrý dojem urobil hlavne opatrovateľ.

 Dôležité sú pohľady a reč očí. Nie nadarmo sa hovorí, že oči sú bránou do duše. Sú najcitlivejším prijímačom informácií. Aj dĺžka očného kontaktu nám môže prezradiť, čo si o nás dotyčný myslí. Dlhší pohľad môže naznačovať záujem a sympatie, naopak, krátky apatiu, odmietanie až agresiu.

 Poloha tela, čiže pasturika, nám môže ukázať, aký má človek vzťah k okolitému prostrediu. Dá sa z nej vyčítať aj úroveň sebavedomia, strach, neistota či nervozita. Ďalším dôležitým ukazovateľom je kinezika, ktorá nám odkrýva aktuálne pocity opatrovaného človeka. Je však potrebné zohľadniť celkovú situáciu, v ktorej sa chorý nachádza. Haptika je komunikácia na základe dotykov. Má na pacienta veľmi pozitívny vplyv a je pri práci opatrovateľa veľmi dôležitá. Tento druh kontaktu sa prejavuje objatím, pohladkaním, tiež napríklad položením ruky na rameno. Naopak by sme sa mali vyhýbať štípancom, silnému stlačeniu ruky alebo odstrčeniu. Pri práci opatrovateľa dochádza k dotykom aj na intímnych miestach tela, preto je dôležité vopred pacienta na túto skutočnosť upozorniť. Podanie ruky môže tiež veľa napovedať. Ruky by mali byť čisté a stisk by mal byť primeraný.

 Opatrovateľ by mal byť upravený, oblečenie by malo byť čisté, vyžehlené, vlasy a nechty upravené. U opatrovateliek by mala byť aj úprava tváre decentná a primerane zvolená. Nesmieme zabudnúť na tzv. osobnú zónu, intimitu. Má ju každý z nás. Ak je narušená, môže prísť k určitému napätiu. Práve pri opatrovateľskej práci sa  často stane, že sa opatrovateľ dostane do tejto osobnej zóny pacienta. Dôležité sú faktory, ako je napr. kultúrne prostredie alebo pohlavie, ktoré vplývajú na priestor jednotlivých zón.

 Verbálna komunikácia je nevyhnutná pri opatrovateľskej práci. Pacientovi môže prejaviť úctu, uznanie a vážnosť. Dôležité je aby opatrovateľ  zvyšoval ľudskú hodnotu a nie ju znižoval. Jednou z najdôležitejších vlastností je empatia, kedy sa opatrovateľ dokáže vcítiť do duše a situácie opatrovaného klienta. Pre jeho emocionálny stav to má veľmi pozitívny vplyv. Asertivita, čiže presadzovanie pomáha zvyšovať sebavedomie a sebaúctu. Je jedným zo spôsobov, akým človek dokáže úprimne vyjadriť svoje myšlienky.

 Pri opatrovateľskej praxi sa kladie na komunikáciu veľký dôraz a má v tejto práci významné postavenie.