Päť najčastejších zdravotných komplikácií u cukrovky II. typu

 Vysoký počet ľudí zistí, že trpí cukrovkou II. typu až vtedy, keď absolvuje vyšetrenie u lekára z úplne iných dôvodov. Lekári a diabetológovia odporúčajú ľuďom po dosiahnutí 45 roku života absolvovať glukózový test. V prípade, že sú jeho výsledky v poriadku tak do budúcna postačí tento test absolvovať o ďalšie 3 roky. Je však možné, že budete chcieť tento test absolvovať už v mladšom veku a to hlavne v prípade, keď ste zistili, že vám hrozia niektoré z rizikových faktorov vzniku cukrovky II. typu ako je chudnutie či priberanie na váhe, rozmazané videnie atď. Bližší popis týchto príznakov nájdete v minulom článku.

V prípade, že sa cukrovka II. typu nelieči a jej stav nie je kontrolovaný môže dôjsť k nasledovným zdravotným komplikáciám:

Retinopatia (poškodenie očí)

Neliečenie cukrovky II. typu môže viesť k strate zraku. U väčšiny ľudí s cukrovkou dochádza k zhoršeniu fungovania krvných ciev očnej sietnice. Cukrovka je hlavnou príčinou slepoty u dospelých ľudí vo veku 20 až 74 rokov.

Nefropatia (poškodenie obličiek)

Obličky majú na starosti filtrovanie krvi a odstraňovanie odpadu, ktorý sa vylučuje močovou cestou. Vzniknutá cukrovka u dospelého človeka môže mať za následok práve poškodenie fungovania tejto činnosti obličiek.

Samotné poškodenie obličiek sa prejavuje opuchmi rúk, nôh a členkov. Rovnako tak anémiou, dýchavičnosťou a vysokým krvným tlakom. Ťažké poškodenie obličiek vedie k trvalej strate ich zdravej funkcie ku ktorému dochádza v konečnom štádiu ochorenia obličiek.

Srdcovo-cievne ochorenie

Cukrovka výrazne zvyšuje riziko srdcového infarktu a mozgovej mŕtvice. Rovnako tak môže mať vplyv na zníženie výsledkov dobrého cholesterolu (HDL) a na zvýšenie zlého cholesterolu (LDL).

Infekcie

Hladiny glukózy majú vplyv na fungovanie imunitného systému a schopnosť organizmu bojovať s baktériami a vírusmi. Okrem toho cukrovka taktiež zhoršuje schopnosť liečiť tkanivá, ktoré sa stali infikovanými.

Neuropatia (poškodenie nervov)

U niektorých ľudí, ktorí trpia cukrovkou nakoniec môže dôjsť k poškodeniu nervov. Vzhľadom k tomu, že končatiny strácajú citlivosť si človek môže nevšimnúťdrobné poškodenia, odreniny alebo vážne zranenia. V konečnom dôsledku to však môže znamenať veľký problém. Najmä u zranení dolných končatín.

Neliečenie a nekontrolovanie cukrovky II. typu môže viesť k veľkým zdravotným komplikáciám, ktoré sa môžu prejaviť až neskôr. Preto je lepšie v prípade, že máte nejaké podozrenie na príznaky cukrovky II. typu vyhľadať lekára a podrobiť sa vyšetreniu. Zdravie má totiž každý z nás iba jedno.

Štyri rizikové faktory vzniku cukrovky II. typu

 Aby sme dokázali pochopiť čo samotnú cukrovku spôsobuje, je užitočné si najprv povedať niečo o tom ako, vaše telo bežne používa inzulín. Po skonzumovaní potravín vaše telo odbúra sacharidy z pečiva, ryže, cestovín, zeleniny, ovocia a ďalších potravín do molekúl cukru – najmä glukózy. Avšak samotná glukóza nemôže „vstúpiť“ do svojich buniek bez pomoci inzulínu, ktorý pankreas u zdravého jedinca produkuje nepretržite. Tým, ako dochádza po jedle k zvyšovaniu krvného cukru, rovnako tak dochádza aj k zvyšovaniu inzulínu. Inzulín „odomkne bunky“ takže glukóza do nich vstúpiť môže.

Keď má človek cukrovku – buď pankreas neprodukuje dostatok inzulínu alebo bunky začnú samotnému inzulínu odolávať. Keď k tomu dôjde začnú sa prejavovať príznaky popísané vyššie.

A aké sú rizikové faktory vzniku cukrovky II. typu?

Nadváha

Nadbytok tukového tkaniva zvyšuje odolnosť voči inzulínu. Aj nízke zníženie hmotnosti tak môže byť pre mnoho ľudí s cukrovkou II. typu prospešné.

Rodinná zdravotná história cukrovky II. typu

Ľudia u ktorých rodinní príslušníci (rodičia alebo súrodenci) trpia alebo trpeli cukrovkou II. typu majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa ich táto choroba bude v budúcnosti týkať taktiež. Gény človeka k cukrovke II. typu nepredurčujú, ale „zaťažujú“ ho predispozíciou k tejto chorobe.

Ľudia starší ako 45 rokov

Možno je to tým, že v súvislosti so starnutím, človeku prestane viac záležať na zvyšovaniu hmotnosti. Rovnako tak naše bunky začínajú fungovať menej efektívne. Jednoducho povedané čím dlhšie človek žije, tým je u neho riziko vzniku cukrovky II. typu vyššie.

Stres a depresia

Ďalším faktorom, ktorý môže viesť k poruche v produkcii inzulínu je pretrvávajúca vysoká hladina stresu. Niektoré výskumné štúdie z roku 2005 ukázali, že stres z rasizmu a chudoby ovplyvňuje mnoho fyziologických dôsledkov a to vrátane zvýšenej produkcie inzulínu a z toho vyplývajúci nárast cukrovky II. typu.

Je veľmi pravdepodobné, že tieto rizikové faktory ovplyvňujú vznik cukrovky II. typu. V prípade, že ste vo svojom živote vystavení trom alebo štyrom týmto faktorom, budete musieť byť veľmi ostražití v dodržiavaní zdravého životného štýlu.

Šesť varovných príznakov začínajúcej cukrovky II. typu

 Počet ľudí s ochorením na cukrovku dnes vo svete dosahuje doslova epidemických rozmerov. Táto choroba postihuje čoraz viac a viac ľudí v mladšom veku.

Cukrovka I. typu postihuje 5 % všetkých ľudí, ktorí trpia cukrovkou a vyskytuje sa väčšinou u ľudí mladších ako dvadsať rokov. U tohto typu cukrovky pankreas produkuje nedostatočné množstvo inzulínu, ktoré je potrebné pre udržanie normálnej hladiny glukózy (cukru v krvi) v krvi.

Drvivá väčšina ľudí s cukrovkou však trpí ochorením cukrovky II. typu. Ten sa vyznačuje hyperglykémiou (nadbytkom cukru v krvi) a inzulínovou rezistenciou (odolnosťou). Tento typ cukrovky tak môže spôsobiť nielen stratu zraku, ale taktiež aj zlyhanie obličiek, poškodenie nervov, kardiovaskulárne choroby, zvýšené riziko infekcií a spomalené hojenie rán, ktoré môžu neskôr viesť v niektorých prípadoch až k amputácii.

Príznaky cukrovky II. typu

Medzi najčastejšie príznaky cukrovky II. typu patrí zvyšujúci sa smäd a časté močenie. Prebytok glukózy v krvi totiž nasáva vodu z tkanív a núti vaše telo k vyššiemu príjmu tekutín. Cukrovka II. typu sa mnoho rokov žiadnym spôsobom nemusí vôbec prejavovať a to až do doby, než sa ukážu počiatočné príznaky tohto ochorenia. Patria medzi ne:

1. Chrípková únava

Pocit letargie, únavy a chronickej slaboty môže byť príznakom cukrovky II. typu. Keď vaše telo nedokáže správne spracovať cukor bude dochádzať k chronickému pocitu nízkej energie.

2. Chudnutie alebo priberanie na váhe

Vzhľadom k tomu, že sa vaše telo snaží dohnať stratené tekutiny a energiu, môžete jesť viac. Rovnako tak však môže dôjsť aj k opaku. Aj napriek tomu, že sa stravujete ako obvykle, chudnete, pretože vaše svaly nemajú v krvi dostatok glukózy.

3. Rozmazané videnie

Nadmerné hladiny cukru v krvi vyťahujú tekutiny zo šošoviek vašich očí, ktoré ovplyvňujú vašu schopnosť sústrediť sa. Keď sa váš zrak znateľne zmení za krátku dobu, ihneď vyhľadajte lekára.

4. „Boľačky“ ktoré sa hoja pomaly alebo časté infekcie

Infekcie močových ciest sú obzvlášť problémom u starších ľudí.

5. Necitlivosť a brnenie končatín

Znížený krvný obeh môže spôsobiť neuropatiu (poškodenie nervov). Môže dochádzať k napríklad k pálivej bolesti v nohách alebo v rukách.

6. Ochorenie ďasien

Dávajte si pozor na zvýšené problémy so zubami a infekciami v ústach. Diabetes II. typu môže spôsobiť začervenanie ďasien, ktoré vedú k zápalu a môžu tak vážne ohroziť vaše zuby.

Cukrovka (diabetes mellitus)

„Diabetes musí žiť so mnou, nie ja s ním!“

Sir Steve Redgrave

14. novembra v roku 1881 sa narodil kanadský fyziológ Frederick Grant Banting, ktorý sa zaslúžil o objavenie inzulínu. Neskôr v roku 1922 samotný Banting spolu so študentom medicíny Charlesom Bestom vyskúšali účinnosť inzulínu sami na sebe. Zistili, že funguje. Vďaka inzulínu prvýkrát zachránili život štrnásťročnému chlapcovi. Týmto objavom sa začala nová éra dovtedy neliečiteľnej a smrteľnej choroby. O rok neskôr v roku 1923 Frederick Grant Banting a profesor John MacLeod získali za objav inzulínu Nobelovu cenu.

Čo je cukrovka a aké typy cukrovky poznáme?

Pri cukrovke (diabetes mellitus) dochádza k chronickej poruchy látkovej premeny, ktorá je charakteristická zvýšenou hladinou cukru v krvi. Rôzne príčiny ochorení a taktiež rôzne prejavy cukrovky si vyžadujú jej rozlišovanie na dva typy. A to na cukrovku 1. a 2. typu.

Cukrovka 1. typu (juvenilný diabetes)

Začína vo väčšine prípadov v mladosti a vzniká porušením buniek pankreasu, ktoré produkujú hormón inzulín. Ten je zodpovedný za zužitkovanie glukózy zo stravy. Poškodením týchto buniek dochádza k absolútnemu nedostatku inzulínu. Glukóza sa z potravy nemôže odbúravať a hladina cukru v krvi stúpa

Cukrovka 2. typu (diabetes dospelých alebo starecký diabetes)

Tento typ cukrovky sa vyvíja väčšinou vo vyššom veku. Je charakteristický tým, že pluripotentné kmeňové bunky, na ktorých má inzulín pôsobiť už na samotný inzulín nereagujú. Takýto relatívny nedostatok inzulínu, nazývaný taktiež ako rezistencia na inzulín sa považuje za následok permanentne vysokej hladiny cukru a inzulínu, ktorá nastáva napríklad u ľudí s nadmernou telesnou hmotnosťou.

Ako sa cukrovka lieči?

U liečby cukrovky 1. Typu je jediná možnosť a to podávanie inzulínu. Naopak terapia pri cukrovke 2. typu nastáva postupne.

  • pomocou diéty dochádza k pokusu o celkové zníženie hladiny cukru v krvi.
  • Keď opatrenia pomocou diéty nezaberajú dostatočne, nasadzujú sa lieky, ktoré znižujú hladinu cukru v krvi.
  • Keď nepomôžu ani tieto lieky, v pokročilom štádiu prichádza na rad inzulín.

Sir Steve Redgrave, ktorého slovami sme začali tento článok dokázal aj napriek cukrovke získať na piatich olympijských hrách za sebou zlatú medailu vo veslovaní. Olympijské hry sa konajú každé štyri roky. Znamená to, že Redgrave aj napriek cukrovke vydržal trénovať na vysokej svetovej úrovne dvadsať rokov. Týmto prístupom tak ukázal, že cukrovke dokázal vzdorovať, žiť a dosahovať svoje sny tak ako zdravý človek.

 

Diabetes insipidus

Diabetes znamená v latinčine „sifón“, na základe toho, že pacient s diabetom nadmerne močí a insipidus znamená „bez chuti“. Slovo insipidus vychádza z toho, že v minulosti sa diabetes v skutočnosti diagnostikoval tak, že lekár ovoňal a ochutnal pacientov moč. Ak bol sladký, išlo o diabetes mellitus, ak pacient rovnako veľa močil a moč nebol sladký, stav sa uzavrel ako diabetes insipidus.

Diabetes insipidus je ochorenie systému žliaz s vnútorným vylučovaním, konkrétne ide o poruchu v oblasti hypofýzy, pri ktorej sa netvorí dostatok antidiuretického hormónu (ADH), iným názvom vazopresínu. Porucha môže byť aj na úrovni obličiek, kde ADH plní svoje funkcie, ale tu sa jedná o necitlivosť buniek obličky na účinky tohto hormónu. Podľa toho rozlišujeme centrálny a nefrogénny diabetes insipidus.

Antidiuretický hormón dôležitý pre zadržiavanie vody v organizme, čo úzko súvisí z dostatočným množstvom krvi v cievach a zabezpečením krvného obehu. Krv sa filtruje v obličkách a tu pôsobí ADH. Pri dehydratácii zabraňuje vylučovaniu vody a redukuje tak množstvo moču. Z jeho druhého názvu vazopresín vyplýva, že rovnako pri nedostatku tekutín a teda aj krvi zabezpečí kontrakciu ciev, čo podporuje nevyhnutné prúdenie krvi. Krv tak prúdi pod väčším tlakom, aj keď objemovo jej môže byť v cievach menej.

Príčiny

  • dedičné formy, vrodené syndrómy (Wolframov syndróm)
  • poškodenie podmozgovej žľazy (hypofýzy) – nádory, úrazy, krvácanie, zápal
  • nefrogénny DI je väčšinou dedičná forma, ide o mutáciu v géne pre kanály pre vodu v obličke (voda sa pôsobením ADH nemôže pri dehydratácii vstrebať)

Príznaky

  • nadmerné močenie- aj 20 litrov za deň
  • extrémny smäd- niekedy až zúfalé prahnutie po vode (pacient vypije aj vodu z vázy s kvetmi, v krajnej situácii pije aj vlastný moč)
  • príznaky dehydratácie- zvýšená teplota, vracanie, hnačka

Diagnostika

Lekár odoberie krv na základné biochemické vyšetrenia, ionogram, zisťuje sa prítomnosť glukózy v krvi, odoberie moč, pri ktorom sa stanovuje osmolarila, teda pomer iónov v moči a ďalej hustota moču. Moč býva zriedený, hustota je nižšia a obsahuje menej iónov. Ďalej sa robí koncentračný smädový test. Pacient nepije žiadne tekutiny a sledujú sa vyššie spomenuté parametre moču. Za normálnych okolností by malo účinkom ADH dôjsť k zníženému močeniu a moč by mal mať vyššiu hustotu.

Terapia

Základom terapie je podávanie náhrady ADH, podáva sa desmopresín pod jazyk. Tekutiny sa podávajú bez obmedzenia. Ak sa ochorenie podchytí a nasadí sa substitučná liečba, pacient žije normálny život bez spoločenských obmedzení a problémov, ako to často pred diagnostikou býva. Zároveň by sa mala zobrazovacím vyšetrením vylúčiť závažná príčina DI (nádor mozgu, úraz, krvácanie…).

Diabetes mellitus (cukrovka)

Chronické a celoživotné ochorenie diabetes mellitus, inak známe aj ako cukrovka, zahŕňa skupinu metabolických porúch, pri ktorých sa u ľudí vyskytuje vysoký obsah cukru v krvi. Cukrovka je klasifikovaná ako porucha metabolizmu, to znamená, porucha mechanizmu akým dokáže naše telo využiť natrávenú potravu vo forme energie. Glukóza je hlavným zdrojom „paliva‟ pre náš organizmus. Prostredníctvom glukózy sa stráviteľné jedlo dostáva do nášho krvného obehu, avšak je pri tom nevyhnutná aj prítomnosť inzulínu, hormónu produkovaného v pankrease.  Zvýšený obsah cukru v krvi môže byť spôsobený nedostatočnou produkciou inzulínu, nesprávnou reakciou organizmu na inzulín alebo ich kombináciou. Chronická hyperglykémia diabetu je spojená s dlhodobým poškodením, dysfunkciou a zlyhaním rôznych orgánov, najmä očí, obličiek, srdca, nervov a ciev.

Existujú tri typy diabetu:

1.    Diabetes mellitus 1.typu – organizmus neprodukuje inzulín; Pacienti s týmto typom cukrovky si musia dávať po zvyšok svojho života inzulínové injekcie a dodržiavajú diétu. Tento typ cukrovky môže byť spôsobený genetickou predispozíciou, čo by mohlo byť dôsledkom narušených buniek v pankrease, ktoré za normálnych okolností produkujú inzulín. Nevyskytuje sa tak bežne ako diabetes mellitus 2.typu.

2.    Diabetes mellitus 2.typu – organizmus neprodukuje dostatočné množstvo inzulínu pre správnu funkciu alebo telo nereaguje na inzulín (inzulínová rezistencia). Približne 90 % všetkých prípadov cukrovky na celom svete sú tohto typu. Niektorí ľudia môžu byť schopní „ovládať‟ svoje príznaky zdravou výživou, dostatočným pohybom a sledovaním obsahom glukózy v krvi. Avšak diabetes mellitus 2.typu je obvykle progresívne ochorenie, postupne sa zhoršuje. Ľudia s nadváhou a obézni ľudia majú oveľa vyššie riziko vzniku cukrovky v porovnaní s tými, ktorí majú zdravú telesnú hmotnosť.

3.    Gestačný diabetes – tento typ postihuje ženy počas tehotenstva.

Včasná diagnóza a následne liečba cukrovky môže znížiť riziko vzniku prípadných komplikácií, ktoré môžu byť vyvolané týmto ochorením. Nasledovné príznaky diabetu sú typické, avšak niektorí ľudia s diabetom 2.typu môžu mať mierne príznaky, niekedy sú aj bez povšimnutia.

Bežné príznaky:

  • pocit veľkého smädu
  • pocit veľkého hladu, aj pri pravidelnom prísune potravy
  • časté močenie
  • rozmazané videnie
  • extrémna únava
  • podráždenosť, ktorá môže byť dôsledkom nedostatku energie
  • chudnutie – častejšie u ľudí s diabetom 1.typu
  • priberanie na váhe
  • brnenie, bolesť alebo necitlivosť v končatinách
  • hojenie rezných rán a modrín môže trvať dlhšie
  • svrbenie kože
  • opuchnuté ďasná

Liečba cukrovky závisí predovšetkým od jej typu a taktiež od závažnosti ochorenia. Každá liečba sa potom stanoví individuálne, pričom sa berie do úvahy už spomínaný typ diabetu a taktiež špecifické potreby každého pacienta. Zmena stravovacích návykov a zvýšenie fyzickej aktivity sú zvyčajne prvými krokmi k znižovaniu množstva cukru v krvi. Niekedy je u ľudí s diabetom 2.typu množstvo cukru v krvi stále vysoké, napriek tomu, že jedia zdravo a cvičia. V takom prípade sa predpisujú lieky, ktoré zvyšujú efektivitu prirodzeného inzulínu, znižujú tvorbu cukru v krvi, zvyšujú tvorbu inzulínu a bránia vstrebávaniu cukru v krvi. Niekedy sa lieky používajú v kombinácii s inzulínom.