Alzheimerova choroba

Je najčastejšou formou demencie. V ľudskom mozgu začína veľmi nenápadne a jej vývin pretrváva niekoľko rokov. Alzheimer je progresívna neurologická choroba, ktorá postupom času končí až vo fáze, kedy mozog prestáva správne fungovať. Symptómy Alzheimera zahŕňajú problémy s pamäťou, komunikáciou a porozumením k samému sebe a okoliu. Zmeny vplývajú aj na samotnú osobnosť človeka . Ako choroba postupuje, postihnutý jedinec stráca schopnosť fungovať mentálne, sociálne a nakoniec aj fyzicky. Presná diagnóza na začiatku umožňuje, aby sa so správnou liečbou začalo skôr. Podávajú sa lieky, ktoré fungujú lepšie, ak sú podávané v úvodných a nie pokročilých fázach. Vyšetrenia zahŕňajú testy na rôzne ďalšie ochorenia, ktoré sa môžu tváriť ako Alzheimerova choroba, ako napríklad depresia, na odlíšenie od iných druhov demencie ako cievna demencia a iné.

Príznaky :

  • Zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť bežné jednoduché úlohy
  • Časté opakovanie otázok spojené s výpadkami pamäte
  • Problémy s formulovaním viet
  • Rapídne zmeny nálad a správania
  • Nezáujem o okolitý svet
  • Ukladanie vecí na nesprávne miesta a následne neschopnosť ich nájsť
  • Zlá orientácia v známom prostredí
  • Časová dezorientácia

Prevencia :

Pridajte do vášho jedálneho lístka

kokosový olej – ide o najznámejšiu formu prevencie, uľahčuje priebeh aj tým čo ňou trpia – obsahuje totiž nápomocné ketóny

hroznovú šťavu – výskumy skutočne dokazujú, že polyfenoly obsiahnuté v červenom hrozne a šťave pôsobia pozitívne a rovnako pomáhajú udržiavať zdravú a jasnú myseľ, vylepšujú koncentráciu sa učiť novým veciam a stimulujú pamäť

škoricu – pre jej obsah proantocyanidinu a cinnamaldehydu, ktoré ničia hlavné príznaky  Alzheimerovej choroby –  tau-proteíny

ryby – nie len pre ich množstvo vitamínu D, ale najmä pre omega-3 mastné kyseliny (sleď, makrela, losos, sardinky), odporúčajú sa podávať skôr pečené či dusené, nie smažené

Nie je vhodné sa upnúť na konzumáciu len niektorých druhov potravín, naopak ľahká  pestrá strava s dostatkom vitamínov a stopových prvkov, z vitamínov najmä B, C, E je pre náš organizmus nenahraditeľná. To nie len pri prevencii voči Alzheimerovej chorobe, ale všeobecne pre správne fungovanie ľudského organizmu. Vhodnejšie než príjem vitamínov v potravinových doplnkoch je prijímať ich v bežnej strave.

Doprajte mozgu správnu kondíciu

ľahké pamäťové cviky – krížovky, sudoku, alebo si spoločne s rodinou vymyslite nové hry – napr. vymenujte čo najviac miest na vybrané písmeno, vypíšte štáty Európy, či tradičné meno, mesto, zviera, vec, a iné podľa oblasti, ktorá vám je blízka   

nestrácajte chuť sa učiť – prečo sa vo vyššom veku prestať vzdelávať? Dajte príležitosť kurzom zameraným na témy, zručnosti  ktoré vás vždy zaujímali a nemali ste na tieto záujmy možno dostatok voľného času

čítajte – romány, detektívne príbehy, cestopisy – možností na výber je neobmedzene. Aj tu záleží na osobných záujmoch. Obsah knihy potom skúste prerozprávať vašim priateľom či rodine, a pokojne si počas čítania tvorte poznámky, vypisujte odseky, ktoré sa vo vás zanechali dojem.

Pohybová aktivita

jóga – výborný je nie len samotný pohyb, ktorý pôsobí priaznivo na našu chrbticu, panvu a končatiny, ale aj samotné cvičenie v skupine a následné spoznávanie sa s novými priateľmi

rýchla chôdza – nepotrebujete špeciálny cvičebný úbor a nemusíte sa časovo prispôsobovať tréningom. Stačí vám športová obuv, pohodlné oblečenie a vaša chuť ísť na čerstvý vzduch, pričom tempo si prispôsobíte vašej kondícií a môžete si ho podľa záťaže striedať.

každá záťaž sa počíta – nemusíte robiť náročné výkony, stačí doma denne urobiť zopár drepov, prejsť sa po byte alebo urobiť niekoľko zhybov. Telo sa vám tak rozohreje, v mozgu sa rozprúdi krv. Každý deň si postupne pridávajte množstvo.

Ak chcete predchádzať Alzheimerovej chorobe a túžite starobu prežiť naplno, sústreďte sa na príjem antioxidantov. Preferujte hlavne zeleninu a tú vhodne doplňte ovocím. Nezabúdajte, že čím bude váš jedálny lístok v tomto smere pestrejší, tým lepšie. Nebojte sa vyskúšať aj to, čo nepoznáte. Aj napriek tomu, že choroba je nevyliečiteľná, existujú určité výživové  tipy a princípy, ktoré rozvoj tohto ochorenia môžu výrazne spomaliť.

Štádia Alzheimera

 Pokiaľ vašich blízkych zasiahne Alzheimer, je nutné sa prvé s touto poruchou, chorobu oboznámiť. Poznať jej štádia, možné druhy liečenia. Alzheimer je choroba, ktorá sa nevyskytuje len výhradne v seniorskom veku. Rozvoj je naozaj takmer neviditeľný, veľa ľudí si ho všimne až neskôr najmä deti, ktoré s rodičmi už nežijú.

Štádiá:

Bez poškodenia – Najnebezpečnejšie čo sa môže stať. Výsledky u doktora nepreukazujú žiadne negatívne výsledky, strata pamäte nie je.

Slabé zhoršenie – Človek samovoľne začne pociťovať poruchu vypadávanie pamäti – je si toho vedomý. Počas fungovania však nezistíte žiadne väčšie výpadky pamäte.

Slabé zhoršenie – Rodina či priatelia si môžu všimnúť mierne výpadky pamäte. V tomto štádiu je pri návšteve doktora zistené určité príznaky demencie. Toto štádium zahŕňa výpadok mena, miesta, slova, problémy s pamätaním si nových ľudí. Medzi ďalšie už často badateľné a psychicky ťaživejšie môžeme zaradiť strácanie či prekladanie cenných vecí či problém s organizovaním práce a voľného času.

Mierne zhoršenie – Toto štádium zahŕňa už jasné výsledky u doktora. Medzi primárne zhoršenia môžeme zaradiť pamätanie nedávnych udalostí, zabúdanie osobných zážitkov, náladovosť, príznačná nervozita, problémy s vykonávaním komplexných úloh, problém s počítaním, hoci veľmi jednoduchým ( i do desať).

Stredne ťažké poškodenie – V štádiu stredne ťažkého zhoršenia sú výpadky myslenia, osobných zážitkov, mien či samotnej pamäte naozaj zreteľné. Osoba trpiaca piatym štádiom si vyžaduje už dennú opateru – nie je schopná vykonávať všetky základné aktivity sama. Nastávajú výpadky pamäte vlastného mena, adresy, úplná dezorientácia ktorá často vedie k únikom z vlastného domu, vyžaduje si asistenciu pri jedení a základných hygienických potrebách.

Ťažké zhorčenie – Je to predposledným štádiom. Stráca vedomie o okolnostiach či udalostiach dejúcich sa v jeho bezprostrednom okolí, nevie si spomenúť na priebeh svojho života, častá aktivita počas noci a prespané dni (vymenený režim).

Veľmi ťažké zhoršenie – Človek trpiaci siedmym a najťažším štádiom opakuje frázy, nedokáže si spomenúť na najbližších ľudí, svoje meno, adresu.

Štyri najčastejšie príznaky demencie

 Nie je to zase až tak dávno, kedy ľudia verili názoru, že zábudlivosť a zmätenosť je normálnou súčasťou starnutia. Verili tomu, že sa jedná o niečo nevyhnutné, ako je menopauza alebo okuliare na čítanie. Avšak dnes už vieme, že tomu tak nie je.

Snáď jedným z najčastejších mylných predstáv je, že výpadky pamäte automaticky predznamenávajú nástup Alzheimerovej choroby. To však nie je tento prípad. Ľudia sa stávajú zábudlivými z rôznych dôvodov a väčšina z nich nemá nič spoločného s Alzheimerovou chorobou. Napríklad nutričné nedostatky, lieky, poruchy spánku, depresie a ďalšie. To všetko môže spôsobiť problémy s pamäťou.

Demencia je termín, ktorý opisuje súbor príznakov a konkrétne neodkazuje na jednu chorobu. Demencia skôr znamená neurologické poruchy, ktoré vyplývajú z poškodenia alebo choroby mozgu. Tie môžu byť spôsobené ľubovoľným počtom chorôb alebo stavov z ktorých najčastejšia je už spomínaná Alzheimerova choroba.

Aké sú najčastejšie príznaky demencie?

Krátkodobá strata pamäte

Osoba, ktorá trpí demenciou si môže pamätať dávne detaily, ako napríklad čo mal oblečené jej šéf na firemnom plese pred pár rokmi, ale nedokáže si spomenúť čo robila pred niekoľko málo minútami. To je dôvod prečo môže človek s demenciou položiť opakovane rovnakú otázku. Doslova si nemôže spomenúť na to, že sa vás to už pýtal.

Bludy

Tento príznak sa stáva čoraz bežnejším v dobe, kedy demencia postupuje. A to i v prípade, že sa v skorších štádiách vôbec neobjavil. Charakteristickým znakom bludov je, že osoba trpí alebo verí v ilúziu a to s jej absolútnym presvedčením. Nemôžete jej tvrdiť, že to nie je pravda. Ilúziu je veľmi ťažké posúdiť, nakoľko každý človek vníma svoju realitu subjektívne.

Depresie

Nie je jasné, či demencia  neskôr spôsobuje depresie, ale značný počet ľudí s demenciou depresiou trpí. Náladovosť a apatia sú niektoré typické prejavy depresie. Ostatné príznaky sú však potenciálne oveľa vážnejšie, napríklad nespavosť, chudnutie alebo samovražedné myšlienky. Klinická depresia je veľmi odlišná od bežných depresií, ktoré sa vyznačujú tvrdeniami „cítim sa na dne“. Každý z nás občas v živote prechádza podobnými pocitmi. Diagnóza klinickej depresie preto musí byť určená zdravotníckym pracovníkom.

Chudnutie

Váhový úbytok sa často vyskytuje už pred zistením akýchkoľvek iných príznakov demencie. Vedci sa domnievajú, že príčinou môže byť poškodenie určitých častí mozgu, ktoré kontrolujú metabolizmus a chuť k jedlu. Tento problém sa môže rovnako tak vyskytnúť aj u ľudí s depresiou, ktorí môžu prísť o značné množstvo hmotnosti bez presne danej príčiny.

Päť varovných príznakov Alzheimerovej choroby

 Tým, že človek starne dochádza v jeho pamäti k zmenám. Niektoré z týchto zmien sú považované za normálne a prirodzené. S pribúdajúcim vekom však u staršieho človeka dochádza k výpadkom pamäte, ktoré už za prirodzené považovať nemôžeme.

Príznaky Alzheimerovej choroby neznamenajú len jednoduché výpadky pamäte. Ľudia, ktorí touto chorobou trpia majú problémy s komunikáciou, učením, myslením i uvažovaním. Ide o problémy natoľko vážne, že majú vplyv nielen na prácu jednotlivcov, ich spoločenské aktivity, ale rovnako tak aj na ich rodinu. Asociácia Alzheimerovej choroby vytvorila kontrolný zoznam najbežnejších príznakov, ktorými sa táto choroba vyznačuje. Tieto príznaky človeku pomôžu rozpoznať rozdiel medzi bežnými zmenami pamäte, ktoré súvisia so starnutím a prípadnými varovnými príznakmi Alzheimerovej choroby.

Tu je päť varovných príznakov Alzheimerovej choroby:

1. Strata pamäte

Zabúdanie nových informácií je jedným z najčastejších skorých príznakov demencie. Všeobecná strata pamäte, zabúdanie dôležitých udalostí, pýtanie sa na rovnaké informácie znovu a znovu, sú bežné príznaky štádia Alzheimerovej choroby.

2. Náročnosť vykonávania známych úloh

Pre ľudí trpiacich demenciou je veľmi náročné plánovať každodenné činnosti. Títo ľudia tak môžu stratiť prehľad o jednotlivých krokoch a postupoch, ktoré bez problémov zvládali celý život. Napríklad ako sa pripravuje jedlo, ovláda telefón alebo hrá nejaká hra. Títo ľudia občas zabúdajú kvôli čomu prišli do miestnosti alebo čo mali v pláne povedať.

3. Problémy s písaním a hovorením

Ľudia s Alzheimerovou chorobou často zabúdajú jednoduché slová alebo používajú nezvyčajné slová, takže je niekedy ťažké ich reč pochopiť. Napríklad nie sú schopní nájsť zubnú kefku a namiesto toho vás požiadajú o „tú vec, ktorá sa dáva do mojich úst.“

4. Zmätok s určením času a miesta

Ľudia, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou sa môžu veľmi ľahko stratiť vo svojom okolí. Nespomínajú si, kde sú a ani ako sa tam dostali. Často zabúdajú, aký je deň v týždni alebo na aké miesto sa vlastne vybrali.

5. Znížená schopnosť rozhodovania

Ľudia s Alzheimerovou chorobou si môžu na seba obliecť niekoľko vrstiev oblečenia aj, keď je vonku teplý deň. Rovnako tak si môžu obliecť krátke letné veci v zimnom období. Môžu ukazovať zlý úsudok napríklad pri nakupovaní predražených vecí.

Neexistuje žiadny jednoznačný bod, ktorý by označoval rozdiel medzi normálnymi zmenami pamäte a výstražnými znameniami. V tomto prípade je vždy najlepším rozhodnutím poradiť sa s lekárom, ak má človek pocit, že niečo nie je v poriadku.

Úzkostné stavy u seniorov

 Veľké množstvo ľudí počas svojho života zažilo aspoň jeden krát pocit úzkosti. Stav, kedy ste sa necítili dobre a nevedeli, ako ďalej. Mnoho ľudí tento stav považuje za úplne normálnu situáciu, ktorá sa proste niekedy v živote prihodí každému z nás. Skutočný problém však nastáva vo chvíli, kedy sa úzkosť stáva rušivým elementom nášho života. Obťažuje nás a robí náš život ťažší a zložitejší.

¼ dospelých ľudí tohto sveta trpí úzkosťou, ktorá škodí ich zdraviu a kvalite ich života. Tieto úzkostné stavy však určitá časť populácie tohto sveta zažíva vo vyššej miere. Tou skupinou sú seniori. U starších ľudí totiž stavy úzkosti vyskytujú častejšie a to z niekoľkých dôvodov.

  • starší ľudia majú viac skúseností z neúspešnými životnými situáciami,
  • trpia častejšími bolesťami a chronickými ochoreniami,
  • konzumujú väčšie množstvo liekov,
  • trpia chorobami, ako sú depresie alebo Alzheimerova choroba.

Veľká štúdia, ktorá bola zverejnená v americkom odbornom časopise American Journal of Psychiatry ukázala, že 10 % dospelých ľudí vo veku 55 až 85 rokov malo rovnaký počet stavov úzkosti, ako iné vekové skupiny.

Hlavné typy úzkostných porúch u starších ľudí:

Akútna stresová porucha: Úzkosť a poruchy správania, ktoré sa vyvíjajú v priebehu prvého mesiaca po vystavení organizmu extrémnemu stresu. Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Príznaky akútnej stresovej poruchy, ktoré pretrvávajú dlhšie, ako jeden mesiac. Záchvaty paniky: Nepredvídateľný, intenzívny, nelogický strach a hrôza, ktorý človeka bez varovania prepadne.

Sociálna úzkosť: Prílišné zaujímanie sa o to, ako človeka vidia ostatní ľudia.

Fóbie: Iracionálny strach zo situácií, ako je strach z výšok, alebo strach z uzavretých priestorov či niektorých zvierat.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD): Rušivé myšlienky, ktoré útočia na myseľ človeka a produkujú extrémnu úzkosť. Túto úzkosť je možné zmierniť iba vykonaním určitej akcie. Ak náhodou niekto trpí OCD, napríklad potrebuje si neustále umývať ruky, aby mal pocit čistoty, táto úzkosť sa zmierni v prípade, že si ich daný človek umyje.

Posledné dve menované stavy úzkosti – fóbie a OCD sú u starších ľudí menej časté.

Je veľmi dôležité uvedomiť si, že stavy úzkosti u ľudí nevznikajú kvôli nejakej morálnej slabosti alebo nedostatku charakteru. Jedná sa o skutočné biochemické poruchy. Určité role v tom hrajú rovnako tak aj genetické predispozície.

Nedávne štúdie jednovaječných dvojčiat zistili, že v prípade, že jedno z dvojčiat trpelo úzkostnými poruchami, existovala až 50 % pravdepodobnosť, že nimi bude trpieť aj druhé dvojča.

Ako tieto úzkostné stavy u starších ľudí vyliečiť?

Veľmi dobré výsledky pri liečení úzkosti u seniorov vykazuje kombinácia stretnutí so skúseným terapeutom  spolu s liekmi na predpis, ktoré by však mali byť u starších ľudí používané s opatrnosťou.

Päť zdravotných faktorov, ktoré ovplyvňujú vodičské schopnosti seniorov

 Čas. Hodnota, ktorú nedokážeme žiadnym spôsobom zastaviť. Každý z nás, každým dňom starne. Tým, že človek starne dochádza v jeho tele k rôznym zmenám, ktoré určitým spôsobom ovplyvňujú činnosti, ktoré vykonáva. Tieto činnosti následne ovplyvňujú aj kvalitu jeho života. Jednou z činností, ktorej sa ľudia venujú dlhé roky je šoférovanie. Zdalo by sa, že práve na túto činnosť vek človeka nemá žiadny vplyv. Opak je však pravdou. Šoférovanie totiž môže pre seniorov znamenať náročnú činnosť, ktorej vykonávanie v sebe nesie určité riziko. U staršieho človeka totiž s pribúdajúcim vekom klesajú určité schopnosti, ktoré majú vplyv na bezpečnosť pri šoférovaní vo vyššom veku.

Tu je 5 zdravotných faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu šoférovaniu u seniorov.

1. Zhoršenie kvality zraku a sluchu

Schopnosť videnia človeka klesá s jeho vekom a do v dôsledku fyziologických zmien a ochorení ako je napríklad glaukóm. Rovnako tak dochádza k zníženiu schopnosti počutia. U starších ľudí tak môže pri zhoršení úrovne sluchu nastať riziko a to tým, že nebudú schopní dostatočne rozoznať zvuky, ako sú núdzové sirény, trúbenie či zvuky na železničnom priecestí.

2. Vnímanie a rozoznávanie dopravnej situácie

Keď človek šoféruje, potrebuje skĺbiť viac zručností naraz, vrátane pamäte, vizuálneho vnímania a pozornosti. Tieto zručnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť bezpečnosť a ohroziť vodičské schopnosti šoféra, rozhodujú o tom, ako rýchlo dokáže starší človek spracovať informácie a urobiť správne rozhodnutie pri dopravnej situácii, ktorá nastane.

3. Motorické funkcie

Tým, ako človek starne jeho nervové spojenia sa spomaľujú, svaly oslabujú a flexibilita sa znižuje. Pre starších ľudí sa tak môže otáčanie hlavou pri sledovaní cestnej premávky, ovládanie pedálov plynu a brzdy pri šoférovaní stať oveľa ťažším a náročnejším procesom, ktorý prispieva ku kvalite šoférovania.

4. Lieky

Vplyv niektorých liekov, ktoré starší ľudia užívajú, môžu znižovať ich vodičské zručnosti a to vrátane liekov na spanie, liekov na depresiu, cukrovku a zníženie bolesti. Je tak veľmi dôležité informovať sa u svojho lekára, aké vplyvy na šoférovanie môžu mať lieky, ktoré užívate.

5. Zdravotný stav

Alzheimerova choroba, demencia a poruchy pamäte, diabetes, poranenia hlavy, vysoký alebo nízky tlak, ťažká artritída, depresia, poruchy spánku či mŕtvica. Tieto všetky choroby môžu u starších ľudí negatívne ovplyvniť ich vodičské zručnosti a kvalitu šoférovania.

Podľa lekárov síce starší ľudia majú veľké skúsenosti, ktoré sa zvyšujú s najazdenými kilometrami, problémom však z dôvodu vyššieho veku môže byť fakt, že už nedokážu pri únave alebo za zlého počasia reagovať dostatočne rýchlo a kvalitne. Preto je u šoférov staršieho veku veľmi dôležité dbať na opatrnosť a bezpečnosti pri vedení motorového vozidla.

Šesť tipov aktivít pre pacientov s Alzheimerom

 Jedna vec, ktorá sa v živote ľudí s Alzheimerovou chorobou nemení je prepojenie s ostatnými ľuďmi. V tomto článku Vám tak prinesieme 6 tipov aké aktivity zvoliť, aby ste dokázali vytvoriť a posilniť väzby s osobami trpiacim Alzheimerovou chorobou v prípade, že ich máte vo svojom okolí.

Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou sa často vo svojich spomienkach vracajú späť do ich detstva a mladosti. Až teda nabudúce navštívite svojho známeho, ktorí trpí touto chorobou skúste niektoré z nasledujúcich činností k tomu, aby sa ste s ním dokázali vytvoriť spoločné spojenie:

  •  Vytvorte spomienku – prineste mu rôzne predmety, ktoré používali v ich dospievajúcom veku. Napríklad vône sú silne viazané na naše spomienky. Vyskúšajte teda mydlá, voňavky, vody po holení alebo prírodné vône byliniek ako sú borovica či mäta.
  •   Ukážte mu fotoalbumy – fotografie z jeho detstva či mladosti sú najlepšou voľbou. Môžete rovnako tak vyskúšať jeho obľúbené časopisy alebo noviny.
  •   Čítajte nahlas – v prípade, že má Váš blízky obľúbenú knihu, prečítajte mu z nej nahlas niektoré pasáže. Tieto slová môžu byť pre neho známe a upokojujúce. Dovoľte mu „cítiť“ vôňu jeho obľúbenej starej knihy.
  •  Pustite mu obľúbenú hudbu – nájdite a pustite mu obľúbenú hudbu, ktorú počúval v dospievaní. Dnes už existuje veľké množstvo možností ,ako nájsť hudbu starú aj niekoľko desiatok rokov.
  •  Spievajte staré piesne – v prípade, že Váš blízky chodil, ako dieta do kostola, spievajte s nim chválospevy. Vybrať môžete taktiež piesne z rôznych ročných období, ako napríklad Vianoce, Veľká noc.
  •  Vydajte sa na prechádzky do prírody – zoberte Vášho blízkeho do prírody, použite prírodu, ako pre integráciu zmyslových spomienok do Vašej spoločnej konverzácie. Počúvajte spev vtákov, dotknite sa mokrej trávy, ovoňajte ruže alebo len tak precíťte teplé slnečné lúče. Opýtajte sa ho aké boli jeho obľúbené aktivity v prírode, keď bol mladý a pokiaľ je to možné pokúste sa bezpečne obnoviť podobné scenáre.

Váš blízky kvôli Alzheimerovej chorobe môže byť inou osobou, ako býval pred rokmi. Aj on však stále túži po spoločnom spojení a ľudskej spoločnosti. Pomocou týchto aktivít tak môžete príjemne obohatiť Vaše spoločné chvíle.

Život s demenciou

 V našom uponáhľanom každodennom živote sa zvyčajne stretávame s pojmom demencia. Avšak nie každý si uvedomuje jej pravý význam a predovšetkým jej vážnosť. Duševné poruchy prejavujúce sa u starších ľudí, nad 65 rokov, môžu postihovať bežné funkcie organizmu a tým dokážu zasahovať do kvality života duševne chorých ľudí a taktiež aj do života ich príbuzných. So zvyšujúcim sa vekom sa zvyšuje aj prevalencia duševných porúch.

Do kategórie chronických duševných ochorení sa zaraďuje takzvaná demencia, ktorá je definovaná ako syndróm zhoršenia pamäťových, jazykových schopností, priestorového vnímania a ďalších príbuzných kognitívnych funkcií mozgu. Častým prejavom spomínanej poruchy sú náladovosť a zmeny osobnosti. Takto duševne chorí ľudia dokážu svojou až chorobnou obrazotvornosťou rozprávať výmysly a skresľovať realitu. Ďalším prvkom demencie je ich nereálny pojem o čase, pričom si dokážu zameniť minulosť s prítomnosťou, neustále niekoľkokrát opakujú určité veci. V niektorých prípadoch a situáciách sa môže u ľudí s demenciou prejaviť aj agresívnejšie správanie.

Rozlišujeme niekoľko druhov demencií, pričom jednou z nich je napríklad degeneratívna demencia. Do tejto skupiny duševných ochorení patrí Alzheimerova demencia. Dôvod prečo sa zamerať práve na tento typ demencie je prostý. Je najčastejšie sa vyskytujúcou demenciou z pomedzi všetkých, čo u nás predstavuje až do 60%. Môže sa však prejaviť už aj pred 65.rokom života, ako aj po ňom. Pri Alzheimerovej demencii dochádza k výraznejším a rýchlejším zmenám v činnostiach, ktoré človek vykonáva oproti činnostiam vykonávaným, pokiaľ prirodzene starne.

Môžeme hovoriť napríklad o:

1. Poruchách pamäti, ktoré neskôr spôsobujú nastupujúce komplikácie v každodennom živote. Začína sa to zabúdaním vecí, mien, čísel. Pacienti s Alzheimerovou demenciou sa opakovane pýtajú na tie isté skutočnosti.

2. Poruchách rozhodovania a plánovania, ktoré súvisia s narušením sústredenosti

3. Neschopnosti finančne plánovať, či disponovať s peniazmi v bežných každodenných záležitostiach

4. Poruchách orientovať sa v čase alebo aj na známych miestach, čiastočná alebo úplná dezorientácia

5. Sťaženej konverzácii, či častej zábudlivosti. Ľudia s touto poruchou majú problém zapájať sa do rozhovorov.

6. Častej zábudlivosti, ktorá súvisí s odkladaním jednotlivých predmetov na nesprávne miesta.

7. Častých zmenách nálady a osobnosti, ktoré sa prejavujú úzkosťou, depresiami, plachosťou, podozrievavosťou, či vzťahovačnosťou.

Ľudia postihnutí touto duševnou poruchou v pokročilom štádiu si vyžadujú nepretržitú starostlivosť. Buď sa o týchto pacientov dokáže postarať niekto z rodiny, čo často krát býva veľkou obetou alebo sa zvolí odborná ošetrovateľská opatera. V každom prípade býva pre pacienta s Alzheimerovou demenciou tou najlepšou voľbou starostlivosť v domácom prostredí. Aj v prípade voľby profesionálneho ošetrovateľa je pre pozitívny priebeh liečby dôležitá spolupráca s rodinou chorého. Avšak o úplnom vyliečení pacienta sa hovoriť nedá, vhodnou edukáciou je možné len zjemniť priebeh Alzheimerovej demencie u postihnutého. Aj keď je človek postihnutý Alzheimerovou demenciou, má právo, aby sa s ním pri starostlivosti jednalo ako s dospelým človekom so všetkým, čo k tomu patrí. Či už ide o osobnostný postoj, režim stravovania, hygienu, či obliekanie. Je nutné sa k nemu postaviť s toleranciou, trpezlivosťou, empatiou a nie so súcitom k jeho ochoreniu. Pri vybudovávaní vzťahu s pacientom sa treba nastaviť na priateľskú líniu, pretože akýkoľvek odstup, či napätie sa jednoznačne prenáša na postihnutého demenciou. V styku s pacientom sa preferuje predchádzať vzniku kritických situácií. Vhodným prvkom “liečby” je jednoduché počúvanie so záujmom a pritom dať najavo človeku s Alzheimerovou demenciou, že nám na ňom záleží. V komunikácii s pacientom nesmie figurovať kritika, ponižovanie, práve naopak k stabilizácii priebehu ochorenia prospieva pozitívny prístup ošetrujúceho.