Sjögrenov syndróm

 Sjögrenov syndróm je autoimunitné ochorenie, pri ktorom aktivovaný imunitný systém, konkrétne biele krvinky napádajú exokrinné žľazy v tele. Na rozdiel od endokrinných žliaz, exokrinné žľazy nevylučujú látky do krvi. Patria medzi ne slinné a slzné žľazy. Syndróm sa môže vyskytovať samostatne alebo v kombinácii s iným autoimunitným ochorením. Postihnuté sú asi 9x častejšie ženy, vekové rozmedzie pacientov je medzi 15. a 65. rokom.

Príčiny

Zriedkavo sa v súvislosti s autoimunitným ochorením zistí presná príčina. Svoj význam má genetická predispozícia, vírusové infekcie v minulosti aj celkový zdravotný stav.

Príznaky

• suchosť slizníc- xerostómia (nedostatok slín, suché pery)
• keratoconjunctivitis sicca (suchá keratokonjunktivitída – nedostatok sĺz, pálenie, rezanie, svetloplachosť, pocit cudzieho telesa v oku)
• chronická bronchitída
• suchá koža, znížená tvorba potu
• celkové príznaky- slabosť, únava, mierne zvýšená teplota, bolesti kĺbov, zväčšenie sleziny, pečene

Diagnostika

Pre definitívne stanovenie diagnózy je nutné, aby boli splnené viaceré kritériá. Objektívnym testom sa hodnotí keratokonjunktivitída a xerostómia. Z krvi sa zisťuje hladina autoprotilátok typu reumatoidných faktorov. Vyšetrí sa krvný obraz. K pomocným vyšetreniam, ktoré hodnotia stupeň a rozsah postihnutia žliaz patrí Schirmerov test, ktorý sa robí pomocou pásiku filtračného papiera, ktorý saje tekutinu. Na základe stupňa jeho vlhkosti sa dokáže porucha príslušnej žľazy. Na stanovenie diagnózy teda nestačí niektorý z príznakov, ale musia byť prítomné všetky hlavné príznaky (xerostómia, keratokonjunktivitída sicca, dôkaz autorpotilátok).

Terapia

Základom liečby a zvládania ochorenia je neustále zvlhčovanie úst, časté zapíjanie malých súst pri jedle a dôsledná starostlivosť o chrup. Pacientom hrozí vyššie riziko zubného kazu, pretože funkciou slín je aj odstraňovať baktérie z povrchu zubov. Ďalej sa podávajú kvapky nahrádzajúce slzy. Pacientom s vážnejšími príznakmi sa podávajú kortiokosteroidy alebo imunosupresívna liečba. Liečba je následne udržiavacia a prognóza je rôzna. Môže dôjsť k remisii, teda k ústupu príznakov, k stabilizácii alebo k zhoršeniu stavu. Liečba by teda mala byť komplexná a pacient by mal byť pravidelne sledovaný.