Nespavosť

Spánok je fyziologický proces nevyhnutný pre náš život. Nedá sa ničím nahradiť a pri jeho dlhodobom nedostatku sa vystavujeme riziku psychických a neskôr somatických chorôb. Jeho dĺžka je veľmi individuálna – u človeka sa mení  vekom a závisí aj od genetických dispozícií a fyzickej kondície. Dojča spí osemnásť až dvadsať hodín denne, dospelý človek v priemere sedem až osem hodín, pričom za posledné desaťročia sa skrátila priemerná dĺžka spánku o hodinu až hodinu a pol. Ide taký  zložitý systém, že vedci doteraz presne nevedia, ako dochádza k navodeniu spánku. Stmievaním, respektíve tmou, sa začína v ľudskom tele vyplavovať spánkový hormón melatonín. Od jeho množstva závisí dĺžka a kvalita spánku. Medzi päťdesiatym a šesťdesiatym rokom života klesá jeho hladina v organizme, preto starší ľudia spia menej. Počas spánku dochádza k metabolickým pochodom, ktoré cez deň neprebiehajú a nedokážeme ich nahradiť zvýšeným príjmom potravy, tekutín, liekov alebo oddychom bez spánku. Trpí celý organizmus, centrálny nervový a kardiovaskulárny systém, znižuje sa imunita a vzniká hormonálna nerovnováha, v dôsledku ktorej môže človek priberať. V noci sa totiž tvoria hormóny, ktoré majú na svedomí to, že sa cítime sýtejší. Nespavosť nie je choroba, ale príznak. Môže byť krátkodobá, teda prechodná, dlhodobá a chronická. Stres je častou príčinou krátkodobých porúch spánku. Môže byť spôsobený zmenou prostredia či životných návykov, alebo ochorením. Vyplýva z nadmernej záťaže a silného vnútorného napätia. Veľmi početná skupina sú tiež starší ľudia s množstvom telesných ochorení, ktoré zhoršujú kvalitu spánku – napríklad bolesti chrbtice, kĺbov, kardiaci, ktorí netolerujú horizontálnu polohu, a podobne. U nich je jednoznačnou cestou k lepšiemu spánku liečba ochorenia, ktoré je za tým. Nespavosť sprevádza mnoho psychických ochorení. Ľudia ňou trpiaci  sú nervózni, podráždení, unavení a depresívni. Ich telesná i duševná výkonnosť sa minimalizuje a kvalita života klesá. Nespavosť si vyžaduje dôkladnú diagnostiku a následnú liečbu. Trvá pomerne dlho a vyžaduje si spoluprácu lekára a pacienta.

Príznaky nespavosti:

Problematické zaspávanie – napriek pocitu únavy, za problematické sa považuje ak pacient zaspáva dlhšie ako polhodinu

Časté prebúdzanie sa zo spánku – a zároveň neúspech opätovne zaspať

Včasné prebudenie sa  – vstávanie bez externého podnetu  skôr, ako je potrebné

Nekvalitný spánok – pocit, že telo nie je oddýchnuté a zregenerované, čo sa prejavuje napríklad únavou, poruchami sústredenia sa či poruchami nálady

Dodržiavaním zásad spánkovej hygieny dosiahneme minimalizáciu nespavosti. Odporúča sa:

  • ísť spať každý deň v rovnakom čase a keď cítite únavu
  • vstávať vždy v rovnakom čase (aj počas víkendov)
  • denne cvičiť, ale nikdy nie pred spaním
  • dopriať si denne prechádzku na čerstvom vzduchu
  • zabezpečiť vhodné podmienky pre spanie (vetranú chladnejšiu miestnosť, tmu, ticho)
  • nejesť viac ako dve hodiny a nepiť viac ako tri hodiny pred spaním
  • pred spaním sa pozitívne naladiť, upokojiť, nepodliehať negatívnym emóciám a stresu
  • spánok si šetriť na večer – nespať počas dňa

Spánková hygiena ako súbor doporučení by mala predchádzať nasadzovaniu liekov na liečbu porúch zaspávania a udržania spánku. Jej režimové opatrenia nemajú vedľajšie účinky ani obmedzenia pre seniorov, tehotné ženy ani pre deti. Netreba zabúdať, že množstvo spánku, ktoré potrebuje naše telo je individuálne a preto by sme sa mali naučiť ho počúvať a poslúchať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *