Katarakta- šedý zákal


 Šedý zákal je ľudové pomenovanie ochorenia šošovky v oku, ktorá sa skladá z obalu- kapsuly (kortexu) a tvrdšieho jadra. Zdravá šošovka je krištáľovo číra a neobsahuje cievy ani nervy. Katarakta sa vyskytuje okolo 55.- 60. roku. Základným prvkom, ktorý ovplyvňuje fungovanie pacienta v bežnom živote je zhoršené videnie. Môže sa vyskytovať na jednom alebo oboch očiach v rôznej kvalite.

Príčiny 1. Vek

Vek je významným faktorom a najčastejšou príčinou katarakty. V šošovke sa nachádzajú bielkoviny, ktoré s vekom strácajú dostatočnú kvalitu, teda ide o typicky vekom podmienenú degeneráciu. Samozrejme, neprebieha u každého človeka v rovnakej miere a k urýchleniu degeneratívnych procesov významne prispieva celkový stav pacienta (diabetes, hypertenzia).

2. Poranenia

Katarakta môže vzniknúť aj pri tupom poranení oka. Pri poškodení šošovky sa môže pod kapsulu dostať tekutina z prednej očnej komory a šošovka napučiava. Takéto dôsledky môže mať aj zasiahnutie elektrickým prúdom.

3. Radiácia Nebezpečné je ultrafialové žiarenie typu B alebo ionizačné žiarenie (X-rays). 4. Genetika

Katarakta sa vyskytuje pri niektorých genetických syndrómoch (Turnerov syndróm, Downov syndróm). Nejde teda o ochorenie, ktoré sa diagnostiku len vo vyššom veku.

Typy katarakty
  • zadná kortikálna (zasahuje zadnú časť puzdra)

  • kortikálna (postihuje celé puzdro)

  • nukleárna (zasahuje jadro)

  • kortikonukleárna (postihnuté sú obe štruktúry= celá šošovka)

Príznaky závisia od typu a stupňa postihnutia
  • postupujúci pokles videnia, zahmlievanie, pacienti hovoria, že vidia akoby cez vodu (odtiaľ katarakta=vodopád)
  • ak ide o nukleárnu kataraktu, videnie je lepšie v tme, kedy je zrenica rozšírená a svetlo prechádza cez periférnejšie časti šošovky
  • naopak pri kortikálnej katarakte je videnie ostrejšie počas dňa, kedy sa zrenica zužuje a svetelné lúče neprechádzajú cez skalenú perifériu
Diagnostika

Diagnóza sa zakladá na zistení lokálnych zákalov pri vyšetrení štrbinovou lampou. Lekár taktiež oko presvieti oftamologickým zrkadielkom, kedy sa sleduje červený odraz od očného pozadia viditeľný týmto zrkadielkom na oku spredu. Ak nie je prítomný, znamená to, že odraz od očného pozadia neprešiel nejakou časťou oka, vysoko pravdepodobne cez šošovku. Ďalej sa vyšetruje vízus, teda čítanie z určitej vzdialenosti a perimeter, periférne videnie.

Terapia

Trvalou liečbou je odstránenie skalenej šošovky v miestnej anestéze mikrochirurgickým výkonom a implantácia umelej vnútroočnej šošovky. Pooperačná rekonvalescencia býva krátka a ide o ambulantný zákrok. Ku komplikáciám patrí odlúčenie sietnice a infekcia, ktoré sa prejavia buď stratou zraku alebo výraznou bolesťou a dajú sa okamžite riešiť. Riziko je ale približne 0,4% pre odlúčenie sietnice a 10% pre infekciu. Nová šošovka je najčastejšie multifokálna, teda pacient ďalej potrebuje okuliare na čítanie, ak ich predtým nosil. Vo všeobecnosti sú pacienti po operácii veľmi spokojní, pretože zlepšenie zraku pociťujú veľmi výrazné.