Hladovanie

Hladovka je témou, ktorá v sebe nosí rôzne rozpory. Je príznakom, ktorý môže mať množstvo príčin. Tie môžu byť psychické, ale aj fyzické. Medzi najčastejšie psychické poruchy patrí anorexia a bulímia. Výskyt pri telesných problémoch je variabilný. Nechutenstvo môže odhaľovať buď príznaky nejakej choroby, alebo len o dočasný stav. V prípade, ak má človek napríklad nevoľnosti od žalúdka, tak je celkom pochopiteľné odmietanie jedla a hladovanie. Medicína ani odborná literatúra neuznáva žiadnu hladovku, pretože sa v tele spúšťajú mnohé záchranné mechanizmy v čase, keď sa preruší príjem energie (potravy). Spomaľuje sa náš metabolizmus, telo začne hospodáriť s energiou a dôležitými látkami, ktoré by sa za iných okolností vylučovali ďalej (hormóny a iné). Hladovka ohrozuje život, čo platí najmä u ľudí, ktorí majú zdravotné problémy, ako je napríklad diabetes, pretože sú závislí od inzulínu. Telo začne v čase hladovky spaľovať vlastné svalové bielkoviny (aminokyseliny), čiže nastáva neželaný metabolický proces s názvom katabolizmus. Je to presne opak anabolizmu, kedy má organizmus dostatok živín na to, aby staval nové a opravoval poškodené tkanivá a najmä svaly. Rizikovými skupinami sú deti, tehotné a dojčiace ženy a seniori.

Seniori sa často menej pohybujú, či už zo zvyku, alebo v dôsledku chorôb obmedzujúcich ich  pohyblivosť. Preto treba prispôsobiť množstvo potravy nárokom organizmu. Môže to byť problém, pretože stravovacie návyky sa veľmi ťažko menia. Starší ľudia sa pomalšie prispôsobujú zmenám. Nedokážu znížiť príjem potravy pri zníženej pohyblivosti, ale, naopak, ani zvýšiť jej príjem po období hladovania, alebo počas rekonvalescencie po operácii alebo úraze. Vo všeobecnosti ľudia starší než 75 rokov jedia menej. Príjem stravy je ovplyvnený viacerými faktormi. V starobe sa napríklad oslabuje vnímanie slanej chuti. Preto môžu mať seniori tendenciu viacej soliť. To však môže zvyšovať krvný tlak a nepriaznivo pôsobiť u ľudí s chorobami srdca. Ľudia s narušeným chrupom alebo nevhodnou zubnou protézou môžu obmedziť príjem potravy, ktorá je tuhšia. Výber potravín je, samozrejme, ovplyvnený aj ich finančnou situáciou. Kvalitné potraviny sú drahšie (ovocie, ryby, mliečne výrobky).

Pri nechutenstve sa odporúča podávať menšie porcie jedál (výhradne tých, na ktoré máme chuť) a v častejších časových intervaloch. Strava by mala byť plnohodnotná a pestrá. Zaradzovať čoraz viac ovocia a zeleniny, najmä si pokrmy obzvláštniť ( napr. nastrúhať jabĺčko, pridať trošku bieleho jogurtu a škorice, popučiť banán s podrvenými keksami, zo zeleniny zaradiť do svojho jedálneho lístka ku obedu a večery misku so šalátom podľa chuti – či už paradajkový, alebo uhorkový. Snažiť sa nie len o konzum zeleniny ako takej, ale vyskúšať aj čerstvo odšťavené nápoje zriedené s vodou, ktoré okrem vitamínov a minerálov obsahujú aj dôležitú vlákninu).

Čoraz častejšie sa stretávame s absurdnými názormi o tom, ako telo po hladovke ozdravie. Vyznávači takýchto tvrdení podávajú (nepodložené) tvrdenia o tom, že hladujúce telo sa začne  zbavovať toxínov a jedov, ktoré spôsobovali chorobu. Tieto tvrdenia často sľubujú úplné vyliečenie aj vážnych chorôb ( najčastejšie sa spomína rakovina a výhra nad ňou vďaka tzv. „vyhladovaniu choroby“) a údajne na to stačí len striktný príjem ovocných a zeleninových štiav. V skutočnosti za mnohými zdravotnými ťažkosťami stojí neznášanlivosť niektorých potravín, alebo ich kombinácií. Príznaky ustúpia nie vďaka hladovke, ale pretože sa odstránila príčina – potravina, na ktorú je človek citlivý.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *