Diabetes znamená v latinčine „sifón“, na základe toho, že pacient s diabetom nadmerne močí a insipidus znamená „bez chuti“. Slovo insipidus vychádza z toho, že v minulosti sa diabetes v skutočnosti diagnostikoval tak, že lekár ovoňal a ochutnal pacientov moč. Ak bol sladký, išlo o diabetes mellitus, ak pacient rovnako veľa močil a moč nebol sladký, stav sa uzavrel ako diabetes insipidus.
Diabetes insipidus je ochorenie systému žliaz s vnútorným vylučovaním, konkrétne ide o poruchu v oblasti hypofýzy, pri ktorej sa netvorí dostatok antidiuretického hormónu (ADH), iným názvom vazopresínu. Porucha môže byť aj na úrovni obličiek, kde ADH plní svoje funkcie, ale tu sa jedná o necitlivosť buniek obličky na účinky tohto hormónu. Podľa toho rozlišujeme centrálny a nefrogénny diabetes insipidus.
Antidiuretický hormón dôležitý pre zadržiavanie vody v organizme, čo úzko súvisí z dostatočným množstvom krvi v cievach a zabezpečením krvného obehu. Krv sa filtruje v obličkách a tu pôsobí ADH. Pri dehydratácii zabraňuje vylučovaniu vody a redukuje tak množstvo moču. Z jeho druhého názvu vazopresín vyplýva, že rovnako pri nedostatku tekutín a teda aj krvi zabezpečí kontrakciu ciev, čo podporuje nevyhnutné prúdenie krvi. Krv tak prúdi pod väčším tlakom, aj keď objemovo jej môže byť v cievach menej. Príčiny- dedičné formy, vrodené syndrómy (Wolframov syndróm)
- poškodenie podmozgovej žľazy (hypofýzy) – nádory, úrazy, krvácanie, zápal
- nefrogénny DI je väčšinou dedičná forma, ide o mutáciu v géne pre kanály pre vodu v obličke (voda sa pôsobením ADH nemôže pri dehydratácii vstrebať)
- nadmerné močenie- aj 20 litrov za deň
- extrémny smäd- niekedy až zúfalé prahnutie po vode (pacient vypije aj vodu z vázy s kvetmi, v krajnej situácii pije aj vlastný moč)
- príznaky dehydratácie- zvýšená teplota, vracanie, hnačka
Lekár odoberie krv na základné biochemické vyšetrenia, ionogram, zisťuje sa prítomnosť glukózy v krvi, odoberie moč, pri ktorom sa stanovuje osmolarila, teda pomer iónov v moči a ďalej hustota moču. Moč býva zriedený, hustota je nižšia a obsahuje menej iónov. Ďalej sa robí koncentračný smädový test. Pacient nepije žiadne tekutiny a sledujú sa vyššie spomenuté parametre moču. Za normálnych okolností by malo účinkom ADH dôjsť k zníženému močeniu a moč by mal mať vyššiu hustotu.
TerapiaZákladom terapie je podávanie náhrady ADH, podáva sa desmopresín pod jazyk. Tekutiny sa podávajú bez obmedzenia. Ak sa ochorenie podchytí a nasadí sa substitučná liečba, pacient žije normálny život bez spoločenských obmedzení a problémov, ako to často pred diagnostikou býva. Zároveň by sa mala zobrazovacím vyšetrením vylúčiť závažná príčina DI (nádor mozgu, úraz, krvácanie…).