Štyri etapy rozvoja preležanín

 Prirodzenosťou ľudského tela je pohyb. Je to jeho biologická nutnosť. Ľudské telo trpí najviac práve vo chvíli, keď sa mu dostatočného pohybu nedostáva. Sedavé zamestnanie alebo dlhodobý pobyt na lôžku mu tak v žiadnom prípade neprospieva. Naopak. Škodí mu. A to vo veľkej miere.

Pri dlhodobom pobyte na lôžku z dôvodu zdravotných problémov u človeka dochádza k ďalším nepríjemnostiam a chorobám. Najčastejším z nich sú preležaniny. Jedná sa o kožné rany, ku ktorým dochádza pri dlhšom tlaku, ktorému je koža ľudského tela vystavená. K tomuto stavu dochádza najmä pri kontakte s posteľou alebo s invalidným vozíkom. Preležaniny sú bolestivé, liečia sa dlhú dobu a sú veľmi často predchodcom život ohrozujúcich zdravotných komplikácií, ako sú napríklad kožné infekcie.

Samotný stav preležanín je možné rozdeliť do jednotlivých etáp ich rozvoja.

Etapy rozvoja preležanín:

I. etapa

V prvej etape preležanín dochádza k začervenaniu kože, ktorá môže svrbieť alebo bolieť. Niektoré miesta kože sa môžu vyznačovať tmavšou farbou – modrou, fialovou alebo sivou. Tieto rany vzniknuté z dôvodu preležanín dokážu zvyčajne ustúpiť za krátky čas potom, ako je miesto zbavené tlaku, ktorému bolo vystavené.

II. etapa

V druhej etape preležanín dochádza už k ohrozeniu samotnej kože. Dochádza k vzniku pľuzgierov, ktoré môžu prejsť do otvorených rán. V prípade, že sa na tieto rany zareaguje okamžite, dochádza k ich rýchlemu hojeniu. Predpokladom je dobrý zdravotný stav človeka. Ak je tento stav horší môže dôjsť k ďalším zdravotným problémom, ako je napríklad cukrovka.

III. etapa

Preležaniny vyskytujúce sa v tretej etape sú často veľmi bolestivé a ťažko liečiteľné. Dochádza k rozšíreniu tlakového vredu všetkými vrstvami kože až do svalu. Hlboký kráter, ktorý podobné rany obsahujú poukazuje na trvale zničené tkanivo.

IV. etapa

Posledná štvrtá etapa preležanín je najvážnejším a pokročilým štádiom. Tu dochádza k zničeniu svalov, kostí, šliach i kĺbov. Preležaniny v tejto poslednej štvrtej etapy bývajú veľmi často smrteľné.

Ľudské telo bolo jednoducho vytvorené pre aktívny život. Na čo súčasný životný štýl čím ďalej tým viac zabúda.

Päť varovných príznakov Alzheimerovej choroby

 Tým, že človek starne dochádza v jeho pamäti k zmenám. Niektoré z týchto zmien sú považované za normálne a prirodzené. S pribúdajúcim vekom však u staršieho človeka dochádza k výpadkom pamäte, ktoré už za prirodzené považovať nemôžeme.

Príznaky Alzheimerovej choroby neznamenajú len jednoduché výpadky pamäte. Ľudia, ktorí touto chorobou trpia majú problémy s komunikáciou, učením, myslením i uvažovaním. Ide o problémy natoľko vážne, že majú vplyv nielen na prácu jednotlivcov, ich spoločenské aktivity, ale rovnako tak aj na ich rodinu. Asociácia Alzheimerovej choroby vytvorila kontrolný zoznam najbežnejších príznakov, ktorými sa táto choroba vyznačuje. Tieto príznaky človeku pomôžu rozpoznať rozdiel medzi bežnými zmenami pamäte, ktoré súvisia so starnutím a prípadnými varovnými príznakmi Alzheimerovej choroby.

Tu je päť varovných príznakov Alzheimerovej choroby:

1. Strata pamäte

Zabúdanie nových informácií je jedným z najčastejších skorých príznakov demencie. Všeobecná strata pamäte, zabúdanie dôležitých udalostí, pýtanie sa na rovnaké informácie znovu a znovu, sú bežné príznaky štádia Alzheimerovej choroby.

2. Náročnosť vykonávania známych úloh

Pre ľudí trpiacich demenciou je veľmi náročné plánovať každodenné činnosti. Títo ľudia tak môžu stratiť prehľad o jednotlivých krokoch a postupoch, ktoré bez problémov zvládali celý život. Napríklad ako sa pripravuje jedlo, ovláda telefón alebo hrá nejaká hra. Títo ľudia občas zabúdajú kvôli čomu prišli do miestnosti alebo čo mali v pláne povedať.

3. Problémy s písaním a hovorením

Ľudia s Alzheimerovou chorobou často zabúdajú jednoduché slová alebo používajú nezvyčajné slová, takže je niekedy ťažké ich reč pochopiť. Napríklad nie sú schopní nájsť zubnú kefku a namiesto toho vás požiadajú o „tú vec, ktorá sa dáva do mojich úst.“

4. Zmätok s určením času a miesta

Ľudia, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou sa môžu veľmi ľahko stratiť vo svojom okolí. Nespomínajú si, kde sú a ani ako sa tam dostali. Často zabúdajú, aký je deň v týždni alebo na aké miesto sa vlastne vybrali.

5. Znížená schopnosť rozhodovania

Ľudia s Alzheimerovou chorobou si môžu na seba obliecť niekoľko vrstiev oblečenia aj, keď je vonku teplý deň. Rovnako tak si môžu obliecť krátke letné veci v zimnom období. Môžu ukazovať zlý úsudok napríklad pri nakupovaní predražených vecí.

Neexistuje žiadny jednoznačný bod, ktorý by označoval rozdiel medzi normálnymi zmenami pamäte a výstražnými znameniami. V tomto prípade je vždy najlepším rozhodnutím poradiť sa s lekárom, ak má človek pocit, že niečo nie je v poriadku.

Šesť vecí, ktoré by ste mali vedieť o mozgovej mŕtvici

 Približne 600 000 nových ľudí v USA každý rok ochorie na mozgovú mŕtvicu. Práve táto choroba je považovaná za hlavnú príčinu dlhodobej práceneschopnosti u dospelých ľudí. Dobrou správou však je, že existujú riešenia, ktoré môžu výrazne znížiť škody, ktoré mŕtvica spôsobí. Podstatné však je príznaky nastupujúcej mŕtvice rozpoznať a dostať daného človeka čo najrýchlejšie do najbližšej nemocnice. Lekárska pomoc do 1 hodiny od rozpoznania týchto príznakov môže človeku zachrániť život.

Aby ste príznaky mozgovej mŕtvice dokázali rozpoznať čo najrýchlejšie a hlavne, aby ste sa tejto chorobe dokázali vyhnúť prinášame Vám 5 dôležitých informácií, ktoré by ste mali o mozgovej  mŕtvici vedieť.

1. Čo je to mozgová mŕtvica?

Mozgová mŕtvica, ktorá je niekedy nazývaná aj „útok na mozog“ nastáva hneď ako dôjde k prerušeniu toku krvi do mozgu. Keď dôjde k mŕtvici, mozgové bunky začnú bezprostredne umierať, pretože sa zastaví prívod kyslíka a živín, ktoré mozog potrebuje pre svoje správne fungovanie.

2. Čo spôsobuje mozgovú mŕtvicu?

Existujú dva hlavné druhy mozgovej mŕtvice.

Prvý druh sa nazýva ischemická mŕtvica. Tá je spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá blokuje cievy alebo tepny v mozgu. Približne 80% všetkých mozgových mŕtvic je ischemických. Druhý druh je známy, ako hemoragická mŕtvica. Tá je spôsobená, že cievy v mozgu prasknú a následne nastane krvácanie do mozgu. Tieto mozgové mŕtvice tvoria približne 20% zo všetkých mozgových mŕtvic ku ktorým dochádza.

3. K akým postihnutiam môže dôjsť po mozgovej mŕtvici?

Aj, keď je mozgová mŕtvica ochorenie mozgu, môže mať vplyv na fungovanie celého tela. Môže sa to prejavovať rôznymi príznakmi. Ochrnutie, problémy s myslením, ťažkosti s rozprávaním a rovnako tak môže dochádzať k emočným problémom. Títo pacienti môžu po mozgovej mŕtvici taktiež pociťovať bolesť alebo necitlivosť.

4. Aké sú príznaky mozgovej mŕtvice?

Príznaky mozgovej mŕtvice sú zreteľné, pretože k nim dochádza rýchlo:

  • Náhla znížená citlivosť alebo slabosť tváre, rúk alebo nôh (zvlášť na jednej strane tela).
  • Náhly zmätok, problémy s rozprávaním alebo porozumením.
  • Náhle problémy videnia u jedného alebo u oboch očí.
  • Náhle problémy s chôdzou, závrate, strata rovnováhy alebo koordinácie.
  • Náhla silná bolesť hlavy bez známej príčiny.

5. Prečo je potrebné konať rýchlo?

Ischemická mŕtvica, ktorá patrí k najbežnejším typom mozgovej mŕtvice, môže byť liečená liekom nazvaným t-PA. Ten rozpúšťa krvné zrazeniny, ktoré zabraňujú prietok krvi do mozgu. Čas, kedy je potrebné začať liečbu po mozgovej mŕtvici sú tri hodiny. Je však potrebné dostať pacienta do nemocnice do 60 minút od kedy k mozgovej mŕtvici došlo.

6. Ako zabrániť vzniku mozgovej  mŕtvice?

Najlepšia liečba, ako mozgovej mŕtvici zabrániť je prevencia. Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré zvyšujú riziká vzniku mozgovej mŕtvice:

  • vysoký krvný tlak,
  • ochorenie srdca,
  • fajčenie,
  • cukrovka,
  • vysoká hladina cholesterolu.

Keď fajčíte, prestaňte. Keď máte vysoký krvný tlak, srdcové choroby alebo cukrovku, či vysoký cholesterol, držte ich pod kontrolou. Dokážete tak výrazne znížiť riziko mozgovej mŕtvice.

Rizikové faktory a prevencia vzniku preležanín

Veková skupina, pre ktorú predstavujú preležaniny veľmi veľké riziko sú starší ľudia. Platí totiž, že čím starší človek, tým zraniteľnejšia koža. U seniorov, ktorí majú problém s pohybom sa môže dokonca aj veľmi malé porušenie kože rýchlo vyvinúť do preležanín. Medzi hlavné rizikové faktory vzniku preležanín u starších ľudí patrí napríklad

  • fajčenie,
  • nedostatok vnímania bolesti,
  • močová inkontinencia,
  • výživa,
  • demencia alebo ďalšie zdravotné problémy, ako je napríklad cukrovka.

Vzniku preležanín sa však dá dodržiavaním určitých odporúčaní vyhnúť. Tu sú tri najdôležitejšie.

1. Pravidelná zmena polohy

Premiestňovanie tela každé 2 hodiny alebo každých 30 minút môže zabrániť vzniku preležanín. Toto premiestňovanie však môže byť taktiež spojené s určitými problémami. Je veľmi náročné pre človeka, ktorý sa zotavuje z choroby, operácie alebo úrazu, aby menil polohu svojho tela. Preto môže táto situácia znamenať obrovskú výzvu pre zariadenia poskytujúce opatrovateľské služby. Či sa už jedná o nemocnice alebo o opatrovateľské ústavy.

2. Špeciálny matrac

Posteľný matrac, ktorý je možné automaticky alebo ručne v pravidelných intervaloch prestaviť môže byť veľký pomocou. V takomto prípade však znovu platí, že je takéto zmeny polohy pacienta konzultovať s lekárom a to najmä v prípade, že je človek ochrnutý alebo má jeho zdravotný stav iné rizikové faktory.

3. Kontrola

Kontrola je rozhodujúca prevencia pri skorých štádiách vývoja preležanín, kedy je ich oveľa jednoduchšie liečiť. Aj, keď si táto situácia vyžaduje, aby sa ošetrovateľ dostal do úzkeho osobného kontaktu s pacientom, jedná sa o nevyhnutný proces.

Aj napriek tomu, že bude pacientovi s preležaninami poskytnutá tá najlepšia lekárska starostlivosť môžu si preležaniny vyžiadať chirurgický zákrok. Zdravé tkanivá tak môžu byť vzaté s určitej časti tela, aby mohli byť použité na obnovu poškodenej plochy. Táto liečba je dlhý a náročný proces s častými komplikáciami. Preto práve prevencia zostáva naďalej najlepšou liečbou.

Úzkostné stavy u seniorov

 Veľké množstvo ľudí počas svojho života zažilo aspoň jeden krát pocit úzkosti. Stav, kedy ste sa necítili dobre a nevedeli, ako ďalej. Mnoho ľudí tento stav považuje za úplne normálnu situáciu, ktorá sa proste niekedy v živote prihodí každému z nás. Skutočný problém však nastáva vo chvíli, kedy sa úzkosť stáva rušivým elementom nášho života. Obťažuje nás a robí náš život ťažší a zložitejší.

¼ dospelých ľudí tohto sveta trpí úzkosťou, ktorá škodí ich zdraviu a kvalite ich života. Tieto úzkostné stavy však určitá časť populácie tohto sveta zažíva vo vyššej miere. Tou skupinou sú seniori. U starších ľudí totiž stavy úzkosti vyskytujú častejšie a to z niekoľkých dôvodov.

  • starší ľudia majú viac skúseností z neúspešnými životnými situáciami,
  • trpia častejšími bolesťami a chronickými ochoreniami,
  • konzumujú väčšie množstvo liekov,
  • trpia chorobami, ako sú depresie alebo Alzheimerova choroba.

Veľká štúdia, ktorá bola zverejnená v americkom odbornom časopise American Journal of Psychiatry ukázala, že 10 % dospelých ľudí vo veku 55 až 85 rokov malo rovnaký počet stavov úzkosti, ako iné vekové skupiny.

Hlavné typy úzkostných porúch u starších ľudí:

Akútna stresová porucha: Úzkosť a poruchy správania, ktoré sa vyvíjajú v priebehu prvého mesiaca po vystavení organizmu extrémnemu stresu. Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Príznaky akútnej stresovej poruchy, ktoré pretrvávajú dlhšie, ako jeden mesiac. Záchvaty paniky: Nepredvídateľný, intenzívny, nelogický strach a hrôza, ktorý človeka bez varovania prepadne.

Sociálna úzkosť: Prílišné zaujímanie sa o to, ako človeka vidia ostatní ľudia.

Fóbie: Iracionálny strach zo situácií, ako je strach z výšok, alebo strach z uzavretých priestorov či niektorých zvierat.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD): Rušivé myšlienky, ktoré útočia na myseľ človeka a produkujú extrémnu úzkosť. Túto úzkosť je možné zmierniť iba vykonaním určitej akcie. Ak náhodou niekto trpí OCD, napríklad potrebuje si neustále umývať ruky, aby mal pocit čistoty, táto úzkosť sa zmierni v prípade, že si ich daný človek umyje.

Posledné dve menované stavy úzkosti – fóbie a OCD sú u starších ľudí menej časté.

Je veľmi dôležité uvedomiť si, že stavy úzkosti u ľudí nevznikajú kvôli nejakej morálnej slabosti alebo nedostatku charakteru. Jedná sa o skutočné biochemické poruchy. Určité role v tom hrajú rovnako tak aj genetické predispozície.

Nedávne štúdie jednovaječných dvojčiat zistili, že v prípade, že jedno z dvojčiat trpelo úzkostnými poruchami, existovala až 50 % pravdepodobnosť, že nimi bude trpieť aj druhé dvojča.

Ako tieto úzkostné stavy u starších ľudí vyliečiť?

Veľmi dobré výsledky pri liečení úzkosti u seniorov vykazuje kombinácia stretnutí so skúseným terapeutom  spolu s liekmi na predpis, ktoré by však mali byť u starších ľudí používané s opatrnosťou.

Päť tipov ako sa vyhnúť úpalu v staršom veku

 Teplé letné dni mnohým z nás prídu po dlhotrvajúcej zime veľmi vhod. Neplatí to však pre všetkých ľudí. Pre starších ľudí totiž môžu letné horúčavy predstavovať nebezpečenstvo ohrozenia. U seniorov je úpal a vyčerpanie z tepla skutočným problémom. Podľa nedávnej štúdie University of Chicago Medical Center tvorilo 40 % úmrtí, ktoré súviseli s horúčavami v USA, osoby nad 65 rokov.

Existuje niekoľko dôvodov prečo sú seniori na vysoké teploty viac citlivejší a zraniteľnejší.

a) schopnosť starších ľudí všímať si zmeny v ich telesnej teplote vekom klesá,

b) mnoho starších ľudí má zdravotné problémy, ktoré im spôsobujú problém prispôsobiť sa teplu,

c) niektoré lieky, ktoré seniori berú môžu prispievať k dehydratácii.

Našťastie existujú niektoré jednoduché opatrenia, ktoré pomôžu starších ľudí udržať v bezpečí aj počas letných horúčav.

Tu je našich 5 tipov, ako sa môžu seniori vyhnúť úpalu a vyčerpaniu z teplého počasia:

1. Pite veľké množstvo tekutín

Dehydratácia je koreňom mnohých zdravotných problémov, ktoré súvisia s teplom. Preto je potrebné piť veľa vody a to aj, keď necítite smäd. Pamätajte však na to, že alkohol a kofeín môže v skutočnosti prispievať k dehydratácii. Preto je vhodné sa im úplne vyhnúť alebo pri ich konzumácii zvýšiť dávky vody.

2. Noste vhodné oblečenie

Jedno staré švédske príslovie hovorí: „Neexistuje nič také, ako zlé počasie. Existuje iba zlé oblečenie.“ Keď je veľmi teplo, noste svetlo farebné, ľahké a priliehavé oblečenie. Nezabudnite rovnako tak na pokrývku hlavy – letný klobúk alebo šiltovku.

3. Nevychádzajte z domu počas obeda

Počas obdobia extrémneho tepla je obdobie dňa okolo 12 hodiny najhorším časom, kedy hrozí úpal alebo vyčerpanie z tepla. Vyberte si pre prechádzky alebo pre práce na záhrade čas ráno do 10 hodiny alebo poobede po 6 hodine, keď je denná teplota nižšia.

4. Spomaľte

Vyhnite sa cvičeniu alebo namáhavým prácam, keď je vonku veľmi horúco. Nemáte sa kam ponáhľať. Ide predsa o Vaše zdravie.

5. Pozrite sa na teplomer

Keď obsahuje vzduch veľa vlhkosti, schopnosť tela ochladiť sa potením je narušená. Informácie o vlhkosti, teplote a rýchlosti vetra tak môžu oznámiť, aké počasie nás v daný deň čaká. Podľa toho si môžete naplánovať svoje činnosti. Predpoveď počasia už dnes môžete nájsť kdekoľvek. V novinách, v rádiu, v televízii či na internete.

Ak by len predsa u Vás alebo u Vašich blízkych seniorov došlo k varovným príznakom súvisiacich s horúčavou, ako sú závraty, nevoľnosť, bolesť hlavy, búšenie srdca, bolesti na hrudníku, mdloby a dýchacie problémy, jedná sa o varovné signály po ktorých je dôležité okamžite vyhľadať odbornú pomoc.

Riziko a prevencia vzniku modrín u seniorov

 Ako človek starne, ľudské telo podstupuje celú radu prírodných zmien a to ako interne tak aj externe. Kožné bunky sa delia oveľa pomalšie a pokožka začína rednúť. Zachováva nižšiu vlhkosť čo spôsobuje, že je sa stáva suchšou, šupinatou a „pokrčenou.“ Rovnako tak stráca svoju elasticitu, pružnosť, začína sa prehýbať a jej schopnosť opravy vlastnými silami sa znižuje. To má za následok, že sa kožné rany pomalšie liečia. Cievy sa stávajú krehkejšími čo vedie k častejšiemu výskytu modrín a to najmä u seniorov. Svoju rolu v tomto prípade rovnako tak hrajú aj životné podmienky, choroby alebo lieky. Lekársky termín pre modrinu je pomliaždenie. Ekchymóza je viditeľná zmena farby kože, ktorá je spôsobená roztrhaním krvných ciev v tkanive, ktoré sa nachádzajú v blízkosti povrchu kože.

Ako vznikajú modriny?

K vzniku modrín dochádza pri údere alebo pri prasknutí drobných ciev pod kožou. Vo väčšine prípadov modriny nastávajú v dôsledku úrazu alebo pádu, alebo keď ľudia narazia do určitej veci. Nielen, že sú starší ľudia náchylnejší k tvorbe modrín, ale rovnako u nich postačí menšia sila úderu, ktorá modrinu spôsobí. Napríklad návšteva u lekára, ktorá zahŕňa klasický odber krvi môže u staršieho človeka spôsobiť väčšiu modrinu, zatiaľ čo u mladších pacientov k modrine vôbec nedôjde.

Tipy na prevenciu

Môže byť náročné, aby sa starší človek vyhýbal modrinám, podľa lekárov však existuje pár opatrení, ktoré môžu zabrániť situáciám, ktoré by mohli k vytvoreniu modrín viesť:

  • Odstráňte nábytok, alebo ďalšie prekážky, ktoré bránia k vytvoreniu jasnej cesty, aby sa starší človek mohol pohodlne a bezpečne pohybovať vo svojom osobnom priestore. Bude sa tak môcť potenciálne vyhnúť nárazom alebo pádom.
  • Pomôžte blízkym, starším ľuďom pri sadaní a vstávaní, znížite tak riziko ich pádu.
  • Prediskutujte s Vašim blízkym použitie vychádzkových palíc, ak sa u neho objaví nestabilita pri chôdzi či pri pokuse sedieť alebo vstať.
  • V prípade, že starší človek žije v dome, kde je schodisko, zabezpečte ho zábradlím, ktoré zabráni riziku pádu zo schodov.

Je dôležité upozorniť starších ľudí na nebezpečenstvo situácií, ktoré vedú k modrinám. V prípade, že modriny pochádzajú z neznámeho pôvodu, sú veľké, tvrdnú, stávajú sa bolestivými alebo sa dlhú dobu nehoja je najlepším riešením kontaktovať lekára.

Osteoartritída a reumatoidná artritída

 Väčšina ľudí si myslí, že príznakom artritídy sú bolestivé a stuhnuté kĺby. Skutočnosť je však o trochu odlišnejšia. Artritída totiž nemá iba jeden druh. Existuje viac druhov ochorení artritídou , z ktorých každý má rôzne príznaky a spôsoby liečby. Je však pravdou, že väčšina druhov artritíd sú chronické a prejavujú sa príznakmi, ktoré trvajú dlhé roky.

Artritída môže napadnúť kĺby v takmer každej časti ľudského tela. Niektoré formy artritídy spôsobujú zmeny, ktoré je možné vidieť a cítiť (napr. bolesť, opuchy, teplo či začervenanie kĺbov).  Ďalšie druhy artritídy sú známe menej nepríjemnými príznakmi, ale tieto rovnako tak pomalým procesom poškodzujú Vaše kĺby. Seniori najčastejšie trpia druhmi artritídy ako sú osteoartritída, reumatoidná artritída alebo dna.

Osteoartritída

Osteoartritída  je najčastejšie sa vyskytujúcim druhom artritídy u starších ľudí. K osteoartritíde dochádza  pri opotrebovaní chrupavky. Chrupavka je tkanivo, ktoré tvorí podložku medzi kosťami v kĺbe. V prípade, že dôjde k opotrebovaní chrupavky, začnú sa kosti o seba vzájomne trieť čo vedie k nepríjemnej bolesti. Osteoartritída vzniká najčastejšie v rukách, dolnej časti chrbta alebo vo veľkých nosných kĺbov, ako sú kolená a bedrá.

Reumatoidná artritída

Reumatoidná artritída je autoimunitné ochorenie, ktoré vedie k zápalu kĺbov. Tento zápal spôsobuje bolesť, opuchy a stuhnutosť, ktorá trvá niekoľko hodín. Ľudia trpiaci reumatoidnou artritídou  môžu byť často unavení alebo mať zvýšenú teplotu. Táto choroba sa môže vyvinúť u všetky vekových kategórií bez rozdielu veku. Čo sa týka pohlavia, častejšie sa vyskytuje u žien. Reumatoidná artritída môže napadnúť takmer akýkoľvek kĺb v tele a to napríklad kĺby prstov, zápästí, ramien, lakťov, bedier, kolien, členkov a nôh. Pokiaľ človek trpí reumatoidnou artritídou v kĺbe na jednej strane tela, je veľmi pravdepodobné, že bude reumatoidnou artritídou postihnutý rovnaký kĺb aj na druhej strane tela. Táto choroba neničí iba kĺby. Rovnako tak môže napadnúť aj orgány a to napríklad srdce, svaly, cievy či nervový systém.

Spolu s prijatím správneho lieku, odpočinkom pre Vaše kĺby je cvičenie a pohyb rovnako tak výborným spôsobom, ako zostať fit, udržať Vaše svaly silné a liečiť príznaky artritídy. Denné cvičenie ako je chôdza alebo plávanie, pomáha udržiavať kĺby v pohybe, znižuje bolesť a vytvára silnejšie svalstvo okolo kĺbových spojení Vášho tela.

Päť zdravotných faktorov, ktoré ovplyvňujú vodičské schopnosti seniorov

 Čas. Hodnota, ktorú nedokážeme žiadnym spôsobom zastaviť. Každý z nás, každým dňom starne. Tým, že človek starne dochádza v jeho tele k rôznym zmenám, ktoré určitým spôsobom ovplyvňujú činnosti, ktoré vykonáva. Tieto činnosti následne ovplyvňujú aj kvalitu jeho života. Jednou z činností, ktorej sa ľudia venujú dlhé roky je šoférovanie. Zdalo by sa, že práve na túto činnosť vek človeka nemá žiadny vplyv. Opak je však pravdou. Šoférovanie totiž môže pre seniorov znamenať náročnú činnosť, ktorej vykonávanie v sebe nesie určité riziko. U staršieho človeka totiž s pribúdajúcim vekom klesajú určité schopnosti, ktoré majú vplyv na bezpečnosť pri šoférovaní vo vyššom veku.

Tu je 5 zdravotných faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu šoférovaniu u seniorov.

1. Zhoršenie kvality zraku a sluchu

Schopnosť videnia človeka klesá s jeho vekom a do v dôsledku fyziologických zmien a ochorení ako je napríklad glaukóm. Rovnako tak dochádza k zníženiu schopnosti počutia. U starších ľudí tak môže pri zhoršení úrovne sluchu nastať riziko a to tým, že nebudú schopní dostatočne rozoznať zvuky, ako sú núdzové sirény, trúbenie či zvuky na železničnom priecestí.

2. Vnímanie a rozoznávanie dopravnej situácie

Keď človek šoféruje, potrebuje skĺbiť viac zručností naraz, vrátane pamäte, vizuálneho vnímania a pozornosti. Tieto zručnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť bezpečnosť a ohroziť vodičské schopnosti šoféra, rozhodujú o tom, ako rýchlo dokáže starší človek spracovať informácie a urobiť správne rozhodnutie pri dopravnej situácii, ktorá nastane.

3. Motorické funkcie

Tým, ako človek starne jeho nervové spojenia sa spomaľujú, svaly oslabujú a flexibilita sa znižuje. Pre starších ľudí sa tak môže otáčanie hlavou pri sledovaní cestnej premávky, ovládanie pedálov plynu a brzdy pri šoférovaní stať oveľa ťažším a náročnejším procesom, ktorý prispieva ku kvalite šoférovania.

4. Lieky

Vplyv niektorých liekov, ktoré starší ľudia užívajú, môžu znižovať ich vodičské zručnosti a to vrátane liekov na spanie, liekov na depresiu, cukrovku a zníženie bolesti. Je tak veľmi dôležité informovať sa u svojho lekára, aké vplyvy na šoférovanie môžu mať lieky, ktoré užívate.

5. Zdravotný stav

Alzheimerova choroba, demencia a poruchy pamäte, diabetes, poranenia hlavy, vysoký alebo nízky tlak, ťažká artritída, depresia, poruchy spánku či mŕtvica. Tieto všetky choroby môžu u starších ľudí negatívne ovplyvniť ich vodičské zručnosti a kvalitu šoférovania.

Podľa lekárov síce starší ľudia majú veľké skúsenosti, ktoré sa zvyšujú s najazdenými kilometrami, problémom však z dôvodu vyššieho veku môže byť fakt, že už nedokážu pri únave alebo za zlého počasia reagovať dostatočne rýchlo a kvalitne. Preto je u šoférov staršieho veku veľmi dôležité dbať na opatrnosť a bezpečnosti pri vedení motorového vozidla.

Príznaky a prevencia srdcového infarktu

 Ľudské srdce okrem toho, že je najdôležitejším orgánom v našom tele je rovnako tak aj sval, ktorý najviac odráža zaobchádzanie zo strany svojho hostiteľa. Teda každého z nás. Zaobchádzajte so svojim srdcom dobre – často cvičte, jedzte zdravú stravu, nefajčite a Vaše srdce sa Vám za to odmení pevným zdravím. Nevenujte svojmu srdcu pozornosť – venujte sa sedavému spôsobu života, nevyberajte si stravu, ktorú konzumujete a nenájdite si čas na relax a šanca na srdcové ochorenie sa pre Vás dramaticky zvýši. Infarkt je lekárska skratka pre infarkt myokardu. K infarktu dochádza, keď z dôvodu nahromadenia cholesterolu alebo iných látok dôjde k upchatiu jednej alebo viacerých tepien, ktoré zásobujú srdce krvou.

Príznaky srdcového infarktu

Skoré príznaky srdcového infarktu sa často vyskytujú už niekoľko dní alebo dokonca týždňov predtým, než si obeť všimne, že niečo nie je v poriadku. Najčastejšou predpoveďou infarktu je opakujúca sa bolesť na hrudníku po určitej námahe, ktorú potom vystrieda oddych. Faktormi predpovede môžu byť taktiež abnormálne zadržiavanie tekutín a únava. Podľa lekárov mnoho obetí srdcového infarktu často popiera, že pocity, ktoré zažívajú sú vlastne srdcový záchvat. Títo ľudia totiž majú strach, že to je falošný poplach a oni sa tak zbytočne strápnia. Avšak podľa lekárov, je každá minúta liečby počas infarktu veľmi dôležitá. Čím skôr dôjde k obnoveniu prietoku krvi, tým existuje väčšia šanca, že poškodenie srdca bude odvrátené. V prípade, že si človek nevšimne skoré príznaky blížiaceho sa infarktu, dôjde k zvýšeniu náročnosti dýchania, k pocitu brnenia alebo znecitlivenia ľavej ruky a ramena a rovnako aj pocit tlaku v strede hrudníka. Človek sa rovnako tak môže začať potiť, cítiť nevoľnosť a závrate.

Rizikové faktory srdcového infarktu

Príčinou infarktu môže byť vrodená srdcová chyba, lekári sa však už dnes zhodujú, že hlavnými kľúčovými úspešnými faktormi pre boj s infarktom sú tri.  Zdravý životný štýl, vyvážená strava a zníženie stresu.

A ktoré rizikové faktory sú za vznik infarktu zodpovedné?

Tu sú:

  • fajčenie a dlhodobé vystavovanie pasívnemu fajčeniu,
  • vysoký krvný tlak (hypertenzia),
  • vysoká hladina cholesterolu,
  • sedavý spôsob života,
  • obezita a cukrovka,
  • stres a alkohol,
  • rodinná anamnéza infarktu a srdcových chorôb.

Na celom svete každých 46 sekúnd zomrie jeden človek na srdcové ochorenie. Môže sa nám zdať, že sme proti tomu bezmocní. Môžeme cítiť ľútosť alebo hnev na nespravodlivosť tohto sveta. Pravdou, ale zostáva, že o našom zdraví rozhodujeme my sami. My sme tí, ktorí si vyberáme, aké jedlo budeme jesť každý deň, či si pôjdeme zacvičiť alebo si ľahneme na gauč pred televízor. My sme tí, ktorí určujeme koľko cigariet vyfajčíme a koľko pohárov alkoholu vypijeme. Moderné pokroky v medicíne nám všetkým dávajú druhú šancu, aby sme mohli žiť svoj život ešte mnoho ďalších rokov. Nezabúdajme však na to, že zodpovednosť za Vaše zdravie má iba jediný človek. Ten, ktorého vidíte každé ráno v zrkadle.

Štyri dôvody prečo sa pravidelne prechádzať

 Chôdza. Tak jednoduchý a pritom skvelý prostriedok k zlepšeniu nášho zdravia a zvýšeniu našej kondície. Chôdza nevyžaduje žiadne špeciálne vybavenie, či atletické zručnosti. Aj napriek tomu však ponúka celý rad zdravotných výhod – od chudnutia a zdvihnutia nálady, cez kontrolu hladiny cukru pri cukrovke až po zníženie krvného tlaku. Podľa odborných štúdií 150 minút svižnej chôdze týždenne predlžuje život človeka až o 3,5 roka.

Tento článok tak bude o dôvodoch a tipoch ako vďaka chôdzi zlepšiť Vaše zdravie a zvýšiť fyzickú kondíciu.

Dôvod č. 1

Prechádzka udržuje Vašu hmotnosť

Vyhnúť sa tomu, aby ste pribrali je jednoduché. Začnite sa prechádzať. Vedci z Harvardu sledovali po dobu 13 rokov viac ako 34 000 žien s normálnou hmotnosťou a prišli na to, že tieto ženy si svoju váhu boli schopné udržať tak, že pohybovú aktivitu strednej intenzity, vykonávali každý deň.

Náš tip

Vydajte sa na prechádzku s rodinou či priateľmi alebo s Vašim štvornohým miláčikom. Vedecké štúdie totiž ukazujú, že majitelia psov týždenne vykonávajú vyššiu pohybovú aktivitu ako ľudia, ktorí psov nemajú.

Dôvod č. 2

Prechádzka znižuje krvný tlak

Podľa štúdie z Národného laboratória v Berkeley chôdza miernej intenzity dokáže rovnako účinne znížiť riziko vysoko krvného tlaku ako beh.

Náš tip

Máte problém prechádzať sa 30 minút vkuse? Nevadí. Rozdeľte si to na tri 10 minútové úseky. Podľa vedcov je niekoľko kratších cvičení v priebehu celého dňa rovnako účinných ako jeden dlhší tréning.

Dôvod č. 3

Prechádza chráni pred demenciou

Chôdza zlepšuje prietok krvi v mozgu a znižuje riziko cievnych ochorení. Vďaka tomu Vám môže pomôcť odvrátiť nástup stareckej demencie a stratu kognitívnych schopností, ktoré prichádzajú s vekom. Podľa vedcov z University of Pittsburgh je pravidelné cvičenie jedným z najlepších spôsobov ako bojovať proti vzniku a rozvoju Alzheimerovej choroby. Podľa vedeckých štúdií ľudia, ktorí sa prechádzajú 10 kilometrov týždenne majú menšiu stratu kognitívnych schopností a menšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby.

Náš tip

Pustite si do slúchadiel Vašu obľúbenú hudbu a vydajte sa na prechádzku. Hudba totiž prináša nielen príjemnejšie pocity, ale rovnako tak aj dokáže zvýšiť výdrž a intenzitu Vášho cvičenia.

Dôvod č. 4

Chôdza zabraňuje osteoartróze

Chôdza je výborným prostriedkom k zabráneniu vzniku osteoporózy, osteoartritídy a ďalších degeneratívnych ochorení, ktoré spôsobujú bolesti kĺbov, opuchy a stuhnutosť. Vedci z University of California prišli na to, že ľudia, ktorí pravidelne vykonávajú mierne aeróbne aktivity (chôdza, beh, plávanie, cyklistika) majú najzdravšie kolená, pretože im chôdza pomáha udržiavať ich kolenné chrupavky zdravé.

Náš tip

Odmeňte sa. Hneď potom, ako sa budete pravidelné niekoľko týždňov prechádzať doprajte si nové topánky, manikúru alebo niečo ďalšie čo ďalej udrží Vašu motiváciu.

Ako ste mohli v tomto článku vidieť, jednoduché veci sú tie najúčinnejšie. Prechádzať sa naozaj môžete kedykoľvek a kdekoľvek. Teraz už stačí iba jedno. Vybrať si trasu a vyraziť na prechádzku.

Päť tipov ako žiť zmysluplný život po odchode do dôchodku

 Podľa vedeckej štúdie z roku 2014, ktorú vykonali výskumníci z Carleton University v Ottawe a University of Rochester v New Yorku na 7000 dospelých Američanoch, sa ukázalo, že ľudia, ktorí si vo svojom živote určili svoj smer alebo svoje poslanie dokázali žiť dlhší život ako tí, ktorí vôbec nevedeli kam má ich život smerovať. S týmto problémom sa stretávajú najmä starší ľudia po odchode do dôchodku. Deti už opustili rodný dom a mnohým z nich tak pripadá, že ich život už nemá veľký zmysel. Život však odchodom do dôchodku nekončí. Naopak je to čas, kedy si konečne môžete užiť to čo ste celý život odkladali. Či už kvôli deťom či práci.

Tento článok je práve o inšpirácii, ako môžu starší ľudia dať svojmu životu zmysel a smer aj potom, ako odišli do dôchodku.

1. Začnite cvičiť

Pravidelným pohybom sa nielenže dostanete do lepšej fyzickej kondície, ale rovnako tak sa stretnete a skamarátite s novými ľuďmi, ktorí sa spolu s Vami zúčastňujú týchto aktivít.  Termíny pravidelného cvičenia so svojimi kamarátmi Vám naplnia diár a dajú Vám dôvod na čo sa môžete tešiť. Podľa nórskych vedcov je cvičenie na akejkoľvek úrovni spojené so zlepšením fyzického i duševného zdravia a to najmä u starších ľudí.

2. Pokračujte vo svojich koníčkoch

Čo Vás najviac bavilo kým ste odišli na dôchodok? Bola to záhradka, tanec, háčkovanie alebo cyklistika? Tak v tom pokračujte. Neexistuje žiadny dôvod prestať. Možno budete musieť svoje koníčky trošku upraviť alebo zmeniť, aby ste ich dokázali vykonávať vzhľadom na Vaše fyzické schopnosti, ale môžete a mali by ste aj naďalej robiť to čo Vás najviac baví.

3. Skúste niečo nové

Odchod do dôchodku neznamená, že odchádzate zo života. Naopak. Tento čas je príležitosť vyskúšať niečo nové. Naučiť sa nový jazyk alebo cestovať niekam, kde ste ešte nikdy neboli. Naplánujte si, ako budete tráviť svoj čas.

4. Vráťte sa späť do školy

Mnoho vysokých škôl už v súčasnosti ponúka možnosť štúdií univerzity tretieho veku. Môžete si rovnako tak vybrať rôzne kurzy napríklad ako sa naučiť variť alebo, ako lepšie ovládať počítač.

5. Staňte sa dobrovoľníkom

Miestne potraviny, knižnica, nemocnica alebo škola by pravdepodobne veľmi radi uvítali Vašu pomoc. Vďaka dobrovoľníctvu sa dostanete do kontaktu s ľuďmi rôznych generácií a budete rovnako tak musieť niečo robiť pravidelne. To vo Vás vyvolá a udrží pocit dôležitosti a potreby Vás samých pre iných ľudí.

V prípade, že sa Vám nebude dariť tak, ako ste si sami predstavovali, nezúfajte. Možno to bude chvíľku trvať, kým si nájdete aktivity, ktoré Vám budú vyhovovať. Nezabúdajte však, že ste počas Vášho života nazbierali mnoho vedomostí a skúsenosti, ktorými môžete pomôcť veľkému počtu ľudí. Možno si ani nedokážete predstaviť, koľkým ľuďom môžete byť ešte stále prospešní.

Šesť tipov aktivít pre pacientov s Alzheimerom

 Jedna vec, ktorá sa v živote ľudí s Alzheimerovou chorobou nemení je prepojenie s ostatnými ľuďmi. V tomto článku Vám tak prinesieme 6 tipov aké aktivity zvoliť, aby ste dokázali vytvoriť a posilniť väzby s osobami trpiacim Alzheimerovou chorobou v prípade, že ich máte vo svojom okolí.

Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou sa často vo svojich spomienkach vracajú späť do ich detstva a mladosti. Až teda nabudúce navštívite svojho známeho, ktorí trpí touto chorobou skúste niektoré z nasledujúcich činností k tomu, aby sa ste s ním dokázali vytvoriť spoločné spojenie:

  •  Vytvorte spomienku – prineste mu rôzne predmety, ktoré používali v ich dospievajúcom veku. Napríklad vône sú silne viazané na naše spomienky. Vyskúšajte teda mydlá, voňavky, vody po holení alebo prírodné vône byliniek ako sú borovica či mäta.
  •   Ukážte mu fotoalbumy – fotografie z jeho detstva či mladosti sú najlepšou voľbou. Môžete rovnako tak vyskúšať jeho obľúbené časopisy alebo noviny.
  •   Čítajte nahlas – v prípade, že má Váš blízky obľúbenú knihu, prečítajte mu z nej nahlas niektoré pasáže. Tieto slová môžu byť pre neho známe a upokojujúce. Dovoľte mu „cítiť“ vôňu jeho obľúbenej starej knihy.
  •  Pustite mu obľúbenú hudbu – nájdite a pustite mu obľúbenú hudbu, ktorú počúval v dospievaní. Dnes už existuje veľké množstvo možností ,ako nájsť hudbu starú aj niekoľko desiatok rokov.
  •  Spievajte staré piesne – v prípade, že Váš blízky chodil, ako dieta do kostola, spievajte s nim chválospevy. Vybrať môžete taktiež piesne z rôznych ročných období, ako napríklad Vianoce, Veľká noc.
  •  Vydajte sa na prechádzky do prírody – zoberte Vášho blízkeho do prírody, použite prírodu, ako pre integráciu zmyslových spomienok do Vašej spoločnej konverzácie. Počúvajte spev vtákov, dotknite sa mokrej trávy, ovoňajte ruže alebo len tak precíťte teplé slnečné lúče. Opýtajte sa ho aké boli jeho obľúbené aktivity v prírode, keď bol mladý a pokiaľ je to možné pokúste sa bezpečne obnoviť podobné scenáre.

Váš blízky kvôli Alzheimerovej chorobe môže byť inou osobou, ako býval pred rokmi. Aj on však stále túži po spoločnom spojení a ľudskej spoločnosti. Pomocou týchto aktivít tak môžete príjemne obohatiť Vaše spoločné chvíle.

Dentálne problémy u seniorov

Existuje staré príslovie, ktoré hovorí, že oči sú okná do duše.

Najnovšie názory lekárov a zubných lekárov ukazujú, že v ústach je doslova okno do nášho zdravia. Tým sú naše zuby a ďasná. Najmä u starších ľudí je dôležité dávať si pozor nielen na konzumáciu zdravého jedla a dostatok fyzickej aktivity, ale taktiež aj na zuby a ďasná. Zubné problémy u seniorov sa môžu prejavovať taktiež suchom v ústach a ochorením ďasien, ktoré sa nazýva parodontóza.

Tieto zdravotné problémy môžu mať priamy vplyv na zdravie nášho tela a preto je potrebné brať ich vážne. Starostlivosť o zuby a ďasná u seniorov je rovnako dôležitá ako starostlivosť o srdcovo-cievny či tráviaci systém.

Bežné choroby majú ústne príznaky

Vedci zistili, že veľké množstvo chorôb, ktoré sa vyskytujú v našom tele má príznaky v našej ústnej dutine. Pri detailnom vyšetrení zubov, ďasien a jazyka totiž dokázali zubári odhaliť príznaky ochorení srdca, pečene, príjmu potravy, anémiu, cukrovku, artritídu, HIV, osteoporózu a dokonca aj niektoré imunitné ochorenia. Ďalšie nedávne vedecké štúdie poukázali na súvislosť medzi ochoreniami ďasien a ochoreniami srdca.

Aké faktory vedú k ochoreniu ďasien?

V skutočnosti sú rizikové faktory, ktoré vedú k parodontóze a ku kardiovaskulárnym ochoreniam rovnaké a to fajčenie, stres, nesprávne stravovacie návyky, nadmerné zvýšenie telesnej hmotnosti a nedostatok pohybovej aktivity.

Ďalšia vedecká štúdia poukázala na to, že ľudia s ťažkou parodontózou majú až dvojnásobne vyššie riziko smrteľného srdcového ochorenia. Rovnako tak je vysoký stupeň parodontózy spojený s vyššou mierou výskytu mŕtvice. Za určitých okolností totiž zubná infekcia môže spôsobiť bakteriálnu endokarditídu, čo je infekcia vnútornej výstelky srdca alebo srdcových chlopní.

Hlavný príznak – sucho v ústach

Jedným z hlavných príznakov, ktorý môže viesť k zubným problémov je sucho v ústach. Tento problém sa obzvlášť týka seniorov. V prípade, že starší človek trpí nejakým chronickým ochorením a užíva pravidelnú dávku liekov, jedným z vedľajších účinkov je práve sucho v ústach. Tieto vedľajšie účinky spôsobuje až 400 druhov rôznych liekov, ktoré sa bežne užívajú a to vrátane liekov na vysoký krvný tlak a depresie. Kým malé problémy s ďasnami sú celkom bežné, u seniorov sa práve častým suchom v ústach dramaticky zvyšuje riziko ochorenia koreňov zubov.

5 tipov ako vyriešiť problém sucha v ústach

  •          Zvýšte príjem tekutín.
  •          Často si vyplachujte ústa vodou.
  •          Použite špeciálne zubné pasty, žuvačky alebo ústne vody.
  •          Vyhnite sa suchým a slaným potravinám.
  •          Použite hydratačný balzam na pery.

Ako ste mohli vidieť v dnešnom článku ústa sú naozaj oknom do nášho zdravia. Preto venujte pozornosť častým pocitom sucha v ústach a to najmä aj u starších ľudí.

Najlepšia prevencia pred starnutím? Cvičenie.

 Ľudia už po celé tisícročia hľadajú tajomstvo dlhého a zdravého života. Skúšajú mnoho rôznych vecí. Tú najjednoduchšiu a najúčinnejšiu vec však pritom majú doslova pod nosom. A čo ta najúčinnejšia vec vlastne je?

Je to pohyb.

Nielenže nám pravidelný pohyb dokáže upraviť hmotnosť, zvýšiť svalovú hmotu, spevniť kosti a zdvihnúť náladu. Podľa vedcov nám dokonca môže pridať aj niekoľko rokov života. Neveríte?

Cvičenie je rovnako účinné ako lieky

Štúdia, ktorú v roku 2013 vykonali vedci na Harvarde ukázala, že pohyb a cvičenie môžu byť pre zdravie človeka účinné rovnako ako lieky. A to najmä v prípadoch, kde sa jedná o prevenciu bežných chorôb, ako sú srdcové choroby, mŕtvica či diabetes.

Cvičením proste nášmu telu dávate určitú podporu a energiu bez toho, aby sme museli k tomu použiť podporné látky, ako sú alkohol či drogy. Vedci z University College v Londýne prišli na to, že starší ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni majú nižšie riziko chronických ochorení, ako je napríklad artritída. Rovnako tak výskumy ukazujú, že cvičenie pomáha k oddialeniu kognitívnych porúch, ktoré súvisia so starnutím. Ďalšia vedecká štúdia z University of Rochester ukazuje, že ľudia, ktorí sa venujú pravidelnému pohybu majú lepšiu funkciu imunitného systému a ich telo je viac odolné proti rôznym zápalom.

Cvičenie predlžuje život

Podľa výskumníkov z University of Texas postačí človeku 15 minút denne mierne intenzívnej aktivity, ktoré dokážu predĺžiť ľudský život až o tri roky! Cvičenie miernej intenzity znižuje riziko smrti z akýchkoľvek príčin až o 14%!

Denne Vám tak stačí napríklad iba 30 minút hrabať lístie  alebo 15 minút odpratávať sneh, aby ste si dokázali predĺžiť Váš život. Nemusíte byť žiadnym olympijským atlétom, aby ste získali tieto zdravotné výhody. Rovnako tak nemusíte každý deň dvíhať ťažké závažia vo fitnescentre a dokonca nemusíte ani behať maratón. Postačí Vám pohyb 30 minút denne 5 dní v týždni.

Aký pohyb vybrať?

Výbornou možnosťou je napríklad joga, čo je skvelý spôsob, ako zlepšiť rovnováhu a znížiť riziko pádov, ktoré hrozia najmä u starších ľudí. V prípade, že možnosť pre cvičenie jogy nemáte môžete zvoliť jednoduché cvičenia, ako sú napríklad stoj na jednej nohe, chôdza po vyznačenej čiare či chôdza prekladaním päty nohy pred špičku druhej nohy.

V prípade, že máte nejaké zdravotné problémy, poraďte sa so svojim lekárom predtým, ako sa pustíte do pravidelného cvičenia.

Nezabúdajte. Cvičenie je proste najúčinnejším receptom k dlhšiemu a zdravšiemu životu.

Päť tipov ako si udržať mentálnu bdelosť aj vo vyššom veku

Máte pocit, že zabúdate?

Taktiež ste si všimli niektoré zmeny vo Vašom myslení?

Napríklad často rozmýšľate, kde ste odložili svoje kľúče alebo Vám nevie napadnúť správne slovo v nejakom rozhovore. Ale ako viete kedy sú tieto zmeny súčasťou starnutia alebo poukazujú na začínajúci zdravotný problém ako je starecká demencia?

Zabúdanie a strata pamäte je spojená predovšetkým s obdobím starnutia a vyššieho veku.

Udržanie duševných schopností u starších ľudí je však aj napriek pribúdajúcemu veku  jednoduchšie, ako si môžeme myslieť.

Stav mozgu u ľudí vo vyššom veku

Objem ľudského mozgu sa s pribúdajúcim vekom znižuje. Starnutím totiž dochádza k tomu, že sa niektoré nervové bunky môžu zmenšiť alebo úplne stratiť. Rovnako tak dochádza u starších ľudí k spomalenému prietoku krvi v mozgu. Každý človek má čas od času výpadky pamäte, ale je treba myslieť na to, že významná strata pamäte nie je primárne príznakom staroby. V prípade, že Vy alebo Váš blízky zažíva stratu pamäte a ďalších kognitívnych funkcií je dôležité sa v takomto prípade poradiť so svojim lekárom.

5 tipov ako ostať mentálne aktívny aj vo vyššom veku

Výskumy ukazujú, že pomocou týchto krokov je možné udržať mentálnu bdelosť ľudského mozgu aj vo vyššom veku:

1. Kontrola hodnôt cholesterolu a vysokého krvného tlaku

Vysokého hodnoty cholesterolu a krvného tlaku môžu zvyšovať riziko srdcových ochorení a mŕtvice. U týchto chorôb sa predpokladá, že prispievajú k rozvoju určitých typov demencie. Podľa štúdie Plos one v roku 2014 je s kardiovaskulárnym zdravím človeka úzko spojená vyššia činnosť kognitívnych funkcií.

2 .Obmedzenie fajčenia a pitie alkoholických nápojov

Oba tieto veľmi často užívané návykové látky vystavujú človeka k zvýšenému riziku výskytu demencie.

3. Pravidelné cvičenie

Pravidelná fyzická aktivita pomáha udržiavať prietok krvi v mozgu  a znižuje riziko vysokého krvného tlaku, ktorého výskyt je spojený s demenciou. Podľa štúdie Annals of Medicine z roku 2015 pomáha konzistentné intenzívne cvičenia znižovať riziko demencie.

4. Zdravé stravovanie

Podľa výskumov majú ľudia, ktorí konzumujú dostatok zeleniny a tučných rýb, a zdržiavajú sa konzumácie nasýtených mastných kyselín nižšie riziko úbytku kognitívnych funkcií.

5. Stimulácia mozgu

Podľa asociácie pre Alzheimerovu chorobu sú ľudia s nižším vzdelaním vystavený vyššiemu riziku demencie a to z toho dôvodu, že svoj mozog počas ich života nedostatočne stimulovali.

Duševná stimulácia totiž hrá veľmi dôležitú úlohu v otázke zdravia ľudského mozgu. Preto sa ľuďom vo vyššom veku odporúča udržiavať ľudskú myseľ aktívnu, či už prostredníctvom zvýšenia úrovne sociálnej interakcie, učením sa novým zručnostiam, hraním náročných hier alebo robením ďalších činností, ktoré vyžadujú zapojenú myseľ. Podľa výskumov sú totiž ľudia, ktorí sú viac spoločensky a intelektuálne zapojení, menej náchylní k rozvoji demencie.

To, že ľudské telo starne človek ovplyvniť nedokáže. Príroda to tak zariadila. Nemali by sme však zabúdať na to, že aj napriek starnutiu stále existujú možnosti, ktoré človeku pomáhajú žiť kvalitnejší a zdravší život aj vo vyššom veku. Prvým krokom však je, že začneme tieto možnosti naozaj využívať.

Päť telesných zmien v dôsledku starnutia

 Roky bežia a telo každého z nás starne. V ľudskom tele tak dochádza k mnohým zmenám, ktoré vo väčšine prípadov človek vníma negatívne. Keď však dokáže pochopiť čo naozaj sa v jeho tele odohráva, môže tak podniknúť konkrétne kroky, ktoré povedú k udržaniu kvality jeho zdravia.

Starnutie tak pre človeka ešte nemusí nutne znamenať, že bude trpieť zdravotnými problémami alebo zlou kvalitou života. Áno starší človek môže na svojom tele pozorovať určité výrazné telesné zmeny. Pokožka, kosti i mozog sa začnú správať inak. Keď však bude na tieto zmeny pripravený a bude im rozumieť, nemusí ho tak obdobie starnutia týmito zmenami prekvapiť.

A o aké najčastejšie zmeny sa jedná?

Tu je 5 najčastejších zmien, ku ktorým dochádza v dôsledku starnutia:

Kosti

Kosti sa v starobe stávajú krehkejšie a tenšie. Tento problém sa týka najmä žien. Nakoniec môže tento problém vyústiť k chorobe, ktorá sa volá osteoporóza. Rednutie kostí a zníženie kostnej hmoty môžu hrať u starších ľudí negatívnu roli v prípade pádov. U seniorov tak v prípade pádu môže rýchlejšie dochádzať k zlomeninám. Je preto dôležité, aby starší človek  venoval pozornosť informáciám, týkajúcich sa osteoporóze či prevencii pádov a poradil sa o týchto skutočnostiach so svojim lekárom.

Srdce

Zdravé stravovanie a pravidelný pohyb môžu udržať srdce staršieho človeka zdravé. Postupom veku síce môže dôjsť k zvýšenej pulzovej frekvencii a rýchlejšej únave, pri bežných činnostiach, ale tieto ukazovatele je možné aktívnym a zdravým životným štýlom upraviť a udržať tak srdce staršieho človeka zdravé.

Mozog a nervový systém

Starnutie môže u starších ľudí spôsobiť ich zmenu reflexov i zmyslov. Demencia nie je klasickým príznakom staroby, ale to že seniori s pribúdajúcim vekom stále viac a viac zabúdajú je normálnou vecou. Aj tento problém sa však dá zmierniť vykonávaním správnych aktivít, ktoré dostatočne stimulujú mozgovú činnosť staršieho človeka.

Tráviaci systém

U starších ľudí častejšie dochádza k problémom s tráviacou sústavou. Môžu sa tak u nich častejšie vyskytovať problémy ako je zápcha, bolesť brucha a pocity nevoľnosti. V takýchto prípadoch môže byť nápomocná zmena potravín, ktoré konzumuje a vyskúšanie zdravej formy stravovania.

Zmysly

U starších ľudí je možné pozorovať, že ich zrak a sluch už nefungujú tak dobre, ako pred pár rokmi. Ľudia v staršom veku rovnako tak môžu začať strácať niektoré chuťové zmysly. Chuť jedla tak preto pre nich už nemusí byť rovnakým pôžitkom, ako v minulosti. Rovnako tak v staršom veku môže dôjsť k oslabeniu čuchu a hmatu. Keď však starší človek o týchto zmenách vie, môže s nimi počítať a nemusí mať pocit, že sa jedná výhradne o určitý druh choroby.

U starších ľudí je teda dôležité a podstatné rozumieť tomu, že sa ich telo postupom času mení. S týmto stavom sa rovnako tak mení aj ich bežný, každodenný život. Je preto podstatné tieto telesné zmeny vnímať a prispôsobiť im tak každodenné činnosti a aktivity staršieho človeka.

Štyri tipy pre lepší spánok seniorov

 Problémy s nespavosťou či nekvalitou spánku trápi vysoké percento ľudí. Tento problém sa však taktiež týka aj ľudí staršieho veku. A hoci seniori nepotrebujú rovnako dlhý spánok ako mladší ľudia (klasických 7-8 hodín) aj napriek je pre väčšinu z nich problematické udržať zdravý a pokojný spánok po celé obdobie noci.

Preto v tomto článku prinášame nasledovné 4 tipy k tomu, ako môžu seniori dosiahnuť pokojný a zdravý spánok po celú noc:

1. Liečte všetky zdravotné ťažkosti

V prípade, že starší človek zažíva depresie, problémy s bolestivou artritídou alebo bolesti močového mechúra, ktoré ho často v noci nútia vstať a ísť na toaletu, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc, aby starší človek dokázal tieto ťažkosti dostať pod kontrolu.

2. Neležte po celú dobu v posteli

Mnoho ľudí a nielen seniorov má určitý zvyk. A to, keď príde ich tradičný čas na spánok, ľahnú si do postele a čakajú, kým nezaspia. Nemôžu zaspať a tak sa prehadzujú sa zo strany na stranu. Naša rada znie. Ak ani po 20 minútach nedokážete zaspať, postavte sa z postele a začnite sa venovať nejakej pokojovej a pohodovej činnosti. Začnite si čítať knihu, pustite si hudbu alebo si dajte horúcu sprchu či napustite vaňu plnú teplej vody.

3. Urobte zmeny v životnom štýle

Môže sa jednať o niekoľko malých zmien alebo jednu veľkú. Napríklad zníženie dávky kofeínu, ktorý cez deň prijímate. Nejedenie veľkých porcií jedla predtým, ako sa chystáte do postele. Rovnako tak je dôležitá časť dňa, kedy sa človek venuje cvičeniu. Lepšie ako poobede alebo vo večerných hodinách je ranné cvičenie. Rozhodne by ste nemali cvičiť krátko pred spaním.

4. Vytvorte si spánkovú rutinu

Nastavenie si pravidelného času, kedy budete chodiť každý večer spať a kedy budete každé ráno vstávať je pre ľudské telo veľmi pozitívnym krokom. Telo tak bude schopné a pripravené na určité obdobie, kedy je čas pre kvalitný a zdravý spánok. Rovnako tak prospieva aj krátke popoludňajšie zdriemnutie. Poobedný 20 minútový „šlofík“ praktizovali aj veľmi známe osobnosti našej histórie. Churchill, Einstein či Edison nedali dopustiť na každodenný krátky spánok. A nikto ich nemôže obviňovať z toho, že poobede spali pretože sa im nechcelo pracovať. Že to bolo úplne naopak dokazujú ich výsledky.

Mnoho ľudí v staršom veku je zmierených s tým, že starnutie a vyšší vek automaticky znamená častejšiu únavu a nekvalitný spánok. Nemusíte to však nutne znamenať pravdu. Práve preto sme pripravili tento článok. Stačí už iba naše tipy pre zdravý a pokojný spánok vyskúšať v praxi. A v prípade, že si stále nedokážete nájsť spôsob, ako Váš spánok zlepšiť, poraďte sa o tomto probléme so svojim lekárom.

Štyri jednoduché kroky k zdravému stravovaniu seniorov

 Pre ľudí v staršom veku už varenie nemusí znamenať rovnaké potešenie, ako ešte pred pár rokmi. Predsa len, dlhodobejšia námaha pri varení predstavuje pre staršie telo rýchlejšie vyčerpanie a tým pádom aj rýchlejší stav únavy. Našťastie v dnešnej dobe už existuje veľa zdravých alternatív, ktoré nie sú závislé na trávení mnoho hodín v kuchyni prípravou jedál. Dnešný svet už našťastie ponúka aj starším ľuďom zjednodušené možnosti, ako si zjednodušiť život.

Nie každý človek má v obľube každodenné varenie. Navyše u starších ľudí je každodenné varenie postupom času čím ďalej, tým viac náročnejšie.

Lenže každý človek sa potrebuje pravidelne každý deň stravovať a starší ľudia nie sú výnimkou. V prípade, že sa starší človek úplne vyhne vareniu a nenájde si alternatívne spôsoby pre zabezpečenie každodenného jedla, jeho telo sa tak nemusí prijať dostatok živín, ktoré potrebuje pre jeho optimálne fungovanie. Preto je v takýchto prípadoch potrebné hľadať iné spôsoby ako si v staršom veku zabezpečiť pravidelný prísun zdraviu prospešných jedál každý deň.

Zdravé stravovanie jednoducho

Mnoho ľudí ešte stále verí mýtu, že zdravé stravovanie je spojené s dlhými hodinami strávenými v kuchyni a problematickou dostupnosťou potravín.

V dnešnom článku tak prinášame pár tipov, ako je možné sa zdravo stravovať aj u ľudí v staršom veku.

1.         Zabezpečte si pomoc v kuchyni

V prípade, že starší človek nemá varenie v obľube alebo sa mu jednoducho z iných dôvodov nemôže venovať, je čas na zváženie pomoci od rodiny, priateľov alebo opatrovateľov, ktorí staršiemu človeku pomôžu s nákupom potravín a rovnako tak aj s ich samotnou prípravou.

2.         Kupujte hotové jedlá

V súčasnej dobe už takmer každý supermarket či väčší obchod ponúka možnosť kúpy hotového jedla. Starší človek si môže zakúpiť napríklad rôzne zeleninové šaláty, ktoré sú už pripravené ku konzumácii a obsahujú i ďalšie druhy potravín, ako sú mäso, ryby alebo  syry.

3.         Využite dopravu jedla až domov

Ak má starší človek problém s pohybom a nedokáže si sám navariť či ísť nakúpiť do obchodu môže využiť služby doručenia jedál z miestnych reštaurácií. Veľmi jednoduchým a rýchlym spôsobom tak môže získať chutné a zdravé jedlo k obedu alebo k večeri. Stačí zdvihnúť telefón a objednať si jedlo na, ktoré má práve chuť.

4.         Partnerstvo so susedmi

Ak má starší človek okolo seba susedov približne v rovnakom veku, ktorí nemajú radi varenie a veci s ním spojené, môžu si spoločne s nimi určité dni v týždni pri nákupe a príprave jedál navzájom pomáhať. Výhoda takejto spolupráca spočíva taktiež v možnosti vytvorenia sociálneho kontaktu s inými ľuďmi.

Či už si  starší človek kupuje pripravené alebo mrazené jedlo, využíva služby, ktoré poskytujú miestne reštaurácie, rozdeľuje si povinnosti ohľadom varenia medzi svojich priateľov alebo rodinu, či všetky tieto možnosti kombinuje, je vždy dôležité myslieť na to, že zdravé stravovanie je jedným z najdôležitejších krokov, ako sa cítiť dobre a zdravo aj v staršom veku.

Najčastejšie dôvody nespavosti u seniorov

Dostatočný a zdravý spánok potrebuje každý človek. Zvlášť však deti a ľudia v staršom veku. Práve starší ľudia sa však veľmi často stretávajú s problémom spánku. Mnohí z nich trpia tzv. nespavosťou.

Aké sú najčastejšie dôvody tejto nespavosti?

O tom bude tento článok.

Okrem toho, že sa starší ľudia stretávajú s mnohými zdravotnými problémami, ktoré súvisia so starnutím, rovnako tak majú veľmi častý problém aj s kvalitou spánku. Väčšia seniorov totiž trpí  nedostatkom zdravého spánku. V tomto prípade sa jedná o určité poruchy spánku, ktoré často prichádzajú s s vekom. Ako človek starne jeho kvalita spánku sa mení a preto seniori v hlbokom spánku netrávia toľko času, ako mladší ľudia.

Bežné príznaky poruchy spánku sú:

  • Problémy so zaspávaním,
  • Veľmi skoré ranné prebudenie,
  • Časté nočné prebúdzanie.

Prečo majú starší ľudia problémy so spánkom?

Mnoho seniorov má problémy so spánkom z dôvodu zdravotného stavu. Tu sú najbežnejšie  zdravotné problémy a ďalšie dôvody, ktoré bránia seniorom v zdravom spánku.

  • Nežiaduce účinky liekov na predpis,
  • Chronická bolesť,
  • Depresie,
  • Konzumácia alkoholu,
  • Nedostatok pohybu
  • Chrápanie,
  • Alzheimerova choroba alebo neurologické problémy,
  • Vysoká spotreba kofeínu,
  • Časté nočné močenie.

Biologické problémy, ktoré môžu spôsobiť problémy so spánkom

Rovnako tak je možné, že určité biologické zmeny negatívne pôsobia na kvalitu spánku u seniorov. Jedna teória hovorí, že seniori produkujú a uvoľňujú menšie množstvo melatonínu, ktorý pomáha ľuďom ku kvalitnejšiemu spánku.

Ďalším problémom je posun cirkadiánneho rytmu, ktorý má na starosti synchronizáciu rôznych funkcií v tele vrátane spánku. Tento posun robí starších ľudí viac unavených v skorších večerných hodinách, takže si do postele potrebujú ľahnúť skôr ako mladší ľudia. Tento dôvod tak následne vedie k tomu, že seniori vstávajú v skorých ranných hodinách.

Okrem biologických problémov a ďalších zdravotných ťažkostí má mnoho seniorov problém s nespavosťou, ktoré sú často spojené  so psychologickými problémami.

Kvalitný a pokojný spánok je dôležitý pre každého človeka. A preto je dôležité sa zaoberať vyriešením problému s nespavosťou. Celkový nedostatok spánku u seniorov totiž môže mať negatívny dopad nielen na ich zdravotný stav, celkovú telesnú kondíciu, ale rovnako tak môže u nich viesť k zhoršeniu úrovne ich kognitívnych funkcií.

Zdravie nôh u seniorov

 Mobilita a možnosť slobodného pohybu sú dôležitou súčasťou nezávislosti človeka. Podľa výskumov amerického Národného centra zaoberajúceho sa zdravotnými štatistikami (NCHS) sú zdravotné poruchy dolných končatín hlavnou príčinou obmedzenia pohybovej aktivity u starších ľudí. Problémy s chodidlami môžu neskôr viesť k bolestiam kolien, bedier alebo dolnej časti chrbta a môžu tak negatívnym spôsobom ohroziť mobilitu staršieho človeka. Podľa NCHS 25 % amerických seniorov, žijúcich v domovoch dôchodcov nemôže vôbec chodiť a ďalších 15 % zvládne chôdzu iba s pomocou inej osoby. Podľa štatistík to teda znamená, že takmer polovica amerických seniorov žijúcich v domovoch dôchodcov nedokáže bez cudzej pomoci prejsť ani pár metrov.

Existuje pre tento problém nejaké riešenie?

Mnoho starších ľudí berie fakt, že má zdravotné problémy s dolnými končatinami, ako daň za starobu. Podľa lekárov však aj u seniorov v pokročilom veku je možné tieto zdravotné problémy úspešne liečiť a nohám tak uľaviť od bolesti.

Prinášame Vám teda pár tipov ako by sa starší ľudia mali preventívne starať o svoje nohy.

Preventívne tipy pre zdravé nohy u seniorov

  • Noste topánky, ktoré Vám sadnú – mnoho ľudí nakupuje topánky v popoludňajších hodinách dňa, kedy sa ich noha po celodennom nosení zmenší a oni si tak kupujú menšie čísla topánok, ktoré tak môžu byť vinníkom nožných zdravotných problémov.
  • Pravidelná prechádzka – pravidelná chôdza je najlepším cvičením preto, aby ste Vaše nohy udržali zdravé.
  • Noste voľné ponožky – nosenie voľných ponožiek môže zabrániť podráždeniu kože.
  • Dajte si profesionálne upraviť mozole a kurie oká na Vašich nohách – neorezávajte si stvrdnutú kožu a mozole na nohách nožíkom, britvou alebo inými ostrými predmetmi ako to majú niektorí starší ľudia vo zvyku. Zájdite si radšej k odborníkovi, ktorý nedokonalosti na Vašich nohách profesionálne a odborne upraví.
  • Umývajte si a kontrolujte Vaše nohy každý deň – používajte pri tom vlažnú (nie horúcu) vodu a jemné mydlo, aby ste ich zbavili nečistôt. Ak si všimnete začervenanie, opuch alebo trhliny v koži poraďte sa so svojim lekárom.
  • Udržujte si Vaše nechty upravené – pravidelne si strihajte a udržujte Vaše nechty upravené.
  • Absolvujte pravidelné vyšetrenia – aby ste udržali Vaše nohy v čo najlepšom stave doprajte im minimálne dva krát ročne vyšetrenie u odborníka, lekára alebo ortopéda.

Nezabúdajte na to, že nohy nás nosia celý život. Je preto veľmi dôležité sa o nich pravidelne starať. O to dlhšie a kvalitnejšie nám tak dokážu slúžiť.

Vplyv cholesterolu na naše zdravie

 Vysoká hladina cholesterolu nie je niečo čo dokážeme vyležať po pár dňoch ako prechladnutie alebo chrípku. Rovnako tak cholesterol  v potravinách (vajcia, pečeň alebo krevety) neovplyvňuje hladinu krvného cholesterolu natoľko ako druh konzumovaného tuku. Skôr sa jedná o stav, ktorý vyplýva zo vzťahu medzi tým, aké sú naše stravovacie návyky, aký je náš životný štýl a ako naše telo dokáže na tieto naše činnosti reagovať.

Ako cholesterol funguje a čo znamenajú jeho hodnoty?

Iba 25 % cholesterolu v krvi môžeme označiť ako cholesterol zo stravy. Ďalších 75 % cholesterolu je produkovaných v pečeni a je spojený s nosnými proteínmi známymi ako lipoproteíny, ktoré prúdia v krvnom obehu nášho tela spolu s cholesterolom zo stravy. Keď je však obsah cholesterolu príliš veľký má tendenciu hromadiť sa v tepnách a spomaľovať alebo blokovať tak prietok krvi. Tento problém sa vyskytuje najmä vo vencovitých tepnách, ktoré tak nedokážu dostať dostatok krvi do nášho srdca. Preto vysoké množstvo cholesterolu predstavuje dlhodobé riziko pre ochorenie srdca a hrozbu infarktu.

Je všetok cholesterol škodlivý?

Cholesterol rozdeľujeme na dva druhy.  LDL cholesterol a HDL cholesterol.

LDL cholesterol je veľmi často označovaný ako ten škodlivý. Tento LDL cholesterol sa prirodzene vytvára v ľudskom tele, keď je ho však príliš veľa lepí sa na steny tepien a zužuje ich (tento proces sa nazýva ateroskleróza). Tento proces následne vedie k tomu, že po vytvorení zrazeniny a zablokovaní zúženej tepny (trombózy) môže dôjsť k srdcovému infarktu alebo mozgovej mŕtvici. Hladinu LDL cholesterolu ovplyvňujú naše stravovacie návyky a životný štýl.

HDL cholesterol je označovaný ako dobrý cholesterol, jeho úlohou je odpratávať tuk z ľudského tela a vracať  ho do pečene. Vysoká hladina HDL cholesterolu znamená, že tuk v tepnách ukladá s menšou pravdepodobnosťou. Hladinu HDL cholesterolu pozitívne ovplyvňuje telesná aktivita a zdravé stravovanie.

Čo znamená veta, „Máte vysoký cholesterol?“

To, že má človek vysoký cholesterol vo všeobecnosti znamená, že musí znížiť hladinu svojho LDL (škodlivého) cholesterolu a zvýšiť hladinu HDL (dobrého) cholesterolu. Hodnoty cholesterolu pre dospelých ľudí, ktoré sú považované za zdraviu prospešné: Celková hladina cholesterolu v krvi – nižšia ako 200 mg/dl

Hladina LDL cholesterolu v krvi – nižšia ako 100 mg/dl.

Hladina HDL cholesterolu v krvi – vyššia ako 40 mg/dl pre muža a vyššia ako 50 mg/dl pre ženy. To ako sa stravujete, ako často sa venujete pohybovej aktivite a aký je Váš celkový životný štýl  má vplyv na Vaše zdravie a rovnako tak aj na hodnoty Vášho cholesterolu. V prípade, že nie ste s jeho hodnotami spokojní je najvyšší čas niečo zmeniť.

Stravovanie o samote – riziko pre seniorov

 Stravovanie o samote sa stáva čoraz bežnejším javom pre všetky vekové skupiny. Pre starších ľudí však môže takéto stravovanie predstavovať neriešiteľný problém. V staršom veku je varenie a príprava jedla už viac náročnejšia a menej zábavná. Zatiaľ čo niektorí seniori sú veľmi aktívni, dokážu sa v kuchyni otáčať a robí im to radosť, väčšina z nich už nemá energiu a ani dostatok fyzických síl na to, aby si dokázali ísť do obchodu nakúpiť a ešte si jedlo sami doma uvariť.

Strata hmotnosti

Pretože mnoho starších ľudí, ktorí žijú o samote si už nedokáže samo jedlo pripraviť, môže u nich dochádzať k rapídnemu zníženiu hmotnosti. Títo ľudia jednoducho prestanú jesť. Za tieto problémy môže vo väčšine prípadov ich zdravotný stav, ktorí im nedovoľuje sa o seba adekvátne postarať. Väčšinou sa jedná o ochorenia pohybového aparátu ako je napríklad artritída či osteoporóza.

Faktory, ktoré prispievajú k strate hmotnosti a podvýžive

Tým, že sa starší človek prestáva pravidelne stravovať dochádza u neho nielen k strate hmotnosti, ale aj k podvýžive. Táto nedostatočná výživa tak môže viesť k oslabeniu imunitného systému, čím sa zvyšuje riziko ďalšieho ochorenia, alebo infekcie. To všetko môže u starého človeka prispieť k duševnému zmätku, ktorý môže vyústiť až do depresií. Samotná depresia by tak mohla následne viesť k úplnej strate chuti k jedlu.

Faktory, ktoré môžu prispieť k podvýžive u seniorov sú najmä:

a)        nedostatok peňazí na nákup adekvátneho jedla,
b)        choroby pohybového aparátu,
c)         strata fyzických síl.

 

Preto je dôležité myslieť na to, že starší ľudia potrebujú pri varení a stravovaní pomoc. Prinášame Vám tak pár tipov ako im v tejto oblasti dokážete pomôcť.

  • Nájdite pre staršieho človeka suseda alebo človeka, ktorý sa ním bude v pravidelných intervaloch stravovať (pomôže mu s nákupom a varením).
  • Po navarení jedla mu jednotlivé porcie zamrazte a napíšte mu inštrukcie, ako si dokáže jedlo jednoducho ohriať tak, aby ho následne mohol konzumovať aj v ďalšie dni.
  • Nakúpte mu potraviny vhodné ku konzumácii.
  • Napíšte mu zoznam potravín, ktoré jeho chladnička obsahuje. Bude tak pre neho jednoduchšie predstaviť si čo si môže v daný deň pripraviť k jedlu.
  • Povzbudzujte starších ľudí, k tomu, aby sa zúčastňovali spoločných jedál v miestnom centre pre starších ľudí.
  • Ak má starší človek problém s prežúvaním potravy pripravte mu niekoľko kúskov ovocia a pridajte trochu proteínové prášku, celé to rozmixujte a podávajte. Zvyšok odložte do chladničky pre neskoršie použitie.

Existuje viac možností k tomu, aby sa starší ľudia nemuseli stravovať o samote. Či už to, že staršiemu človeku pomôžete nakúpiť, budete nápomocný pri príprave receptov alebo mu nájdete priateľov, ktorí si ním sadnú k spoločnému stolu, bude tak môcť vďaka Vám ostať zdravý a žiť kvalitnejší život.

Strata pamäte. Ako jej zabrániť?

„Zabudnem na svojich rodinných príslušníkov, keď zostarnem?“

„Som predurčený k tomu, aby som stratil pamäť? A ak áno v akom veku?“

Keď si na tieto otázky spomenieme, obleje nás studený pot. Strata pamäte, ktorá je najdesivejším aspektom Alzheimerovej choroby a rovnako tak príznakom stareckej demencie negatívnym spôsobom ovplyvňuje jadro našej osobnej identity. Je tu však jedna dobrá správa: Nie každý človek, ktorý je náchylný k stareckej demencii, jej nakoniec podľahne. Aj, keď je strata pamäte veľmi často spájaná s vyšším vekom, vedci prišli na to, že naša pamäť sa nemusí nutne strácať v závislosti na čase a našom starnutí. Nedávny lekársky výskum ukázal, že správnou kombináciou fyzickej a duševnej aktivity je možné preventívne zabrániť strate pamäte alebo ju aspoň účinne oddialiť.

Ako zabrániť strate pamäte?

Zlepšenie našej pamäte môžeme docieliť prostredníctvom pravidelnej každodennej aktivity. Jedná sa o jednoduché duševné aktivity ako je pravidelné čítanie alebo hranie stolových hier, ktoré stimulujú naše mozgové spojenia a prispievajú tak k prevencii úbytku kognitívnych funkcií. Rovnako tak nášmu mozgu prospieva aj aktívny životný štýl. Pravidelný pohyb a prechádzky na čerstvom vzduchu majú na mentálne funkcie nášho mozgu pozitívny vplyv.

Naopak pasívny životný štýl, ktorý sa vyznačuje celodenným sedením alebo pozeraním televízie si nevyžaduje zapojenie žiadnych vyšších kognitívnych funkcií, ktoré by náš dostatočne stimulovali.

Aké aktivity sú vhodné ako prevencia straty pamäte?

Prinášame Vám pár tipov na rekreačné aktivity, ktoré sú obzvlášť efektívne v tom, že chránia náš mozog pred úbytkom mentálnych funkcií:

  • Pravidelné čítanie – v našom svete, kde väčšina ľudí trávi svoj voľný čas sledovaním televízie, poskytuje čítanie skvelú príležitosť k tomu, aby sme aktívne zapájali náš mozog.  Zvyk pravidelného čítania tak môže mať pozitívny vplyv nielen na  našu pamäť, ale rovnako tak aj na mentálnu výkonnosť  nášho mozgu.
  • Hranie spoločenských hier –poskytuje nielen sociálny kontakt s inými ľuďmi, ale rovnako tak dokáže rozvíjať naše kritické myslenie.
  • Hra na hudobné nástroje – vyžaduje duševnú disciplínu, ktorú potrebujeme, keď sa chcem naučiť hrať na nejaký hudobný nástroj. Táto aktivita nám tak dokáže prospieť udržať určité oblasti nášho mozgu v aktivite.
  • Tanec – pre ľudí, ktorí sú fyzicky zdatní poskytuje tanec kombináciu duševnej a fyzickej činnosti, ktorá je potrebná na to, aby si človek dokázal zapamätať a natrénovať tanečné kroky. Tým tak svoj mozog udržuje v aktivite.
  • Lúštenie krížoviek – posledné výskumy ukázali, že človek, ktorý 4 krát týždenne lúšti krížovky znižuje svoje riziko Alzheimerovej choroby až o 50 % v porovnaní s človekom, za celý týždeň vylúšti krížovku iba jednu.

Je dôležité si uvedomiť, že zvýšená mentálna aktivita nefunguje ako zázračný liek. Tieto aktivity nám však dávajú možnosť pochopiť, akým jednoduchým spôsobom môžeme náš mozog aktívne rozvíjať už v mladšom veku. Starnutie proste nie je proces, ktorý sa zo dňa na deň spustí, keď máte 70 rokov. Veľa našich životných rozhodnutí sa našom zdraví prejaví až v dobe staroby, kedy nadíde čas zúčtovania toho ako sme sa o naše telo a naše zdravie starali.

Príčiny dehydratácie u seniorov

 Keď začneme pozorovať známky choroby u človeka, ktorý je blízky nášmu srdcu je to vždy náročné. Niektoré choroby dokážeme rozoznať celkom jasne, zatiaľ čo u iných to nie je tak jednoduché. Oba druhy chorôb však majú vplyv na náš každodenný život. Dehydratácia, v závislosti od jej závažnosti sa neradí k najviac nebezpečným chorobám, aj ona však dokáže narobiť nášmu zdraviu problémy. U dehydratácie sa tento fakt týka najmä starších ľudí. Dehydratácia u človeka nastáva v prípade, keď stráca viac vody ako jej dokáže prijať. Adekvátny príjem tekutín umožňuje nášmu organizmu regulovať teplotu tela potením, udržiavať krvný tlak v normále a eliminovať telesný odpad. Dehydratácia ak je vo veľmi závažnom štádiu môže k zmäteniu, slabosti, infekcii močových ciest, zápalu pľúc, preležaninám alebo dokonca k smrti. Pretože je všeobecne známe, že človek nedokáže bez vody prežiť viac ako 4 dni.

Aké sú príčiny dehydratácie u seniorov?

Starší ľudia sú k dehydratácii náchylnejší a to z niekoľkých dôvodov:

Lieky

Nie je nezvyčajnou informáciou, že starší ľudia užívaj viac druhov liekov. Niektoré z nich však môžu mať diuretické (odvodňovacie) účinky, zatiaľ čo iné môžu u starších ľudí zvýšiť potenie.

Znižuje sa pocit smädu

Starší ľudia majú oslabený pocit smädu. Je to veľmi nebezpečné pretože tak v ich organizme dochádza k poklesu vody bez toho, aby si toho všimli. Okrem tohto problému môžu mať starší ľudia problémy s chôdzou a tak si nedokážu ani sami zájsť po pohár vody, aby sa napili. Sú tak vo väčšine prípadov odkázaní na pomoc iných ľudí (rodiny alebo opatrovateľov), ktorí musia dávať pozor na to, aby starší človek cez deň prijal dostatok tekutín.

Znižuje sa funkcia obličiek

Tým, že človek starne dochádza u neho k poklesu funkcie obličiek, ktoré sú tak menej schopné uchovávať tekutiny. Pokles funkčnosti obličiek ľudského tela sa začína prejavovať približne od veku 50 rokov, aktuálnejším sa však tento problém stáva u starších ľudí vo veku nad 70 rokov.

Choroby

Vracaním alebo hnačkou, ktoré znamenajú stratu tekutín môže u starších ľudí veľmi rýchlo dôjsť k dehydratácií.

Ako sme mohli vidieť starší ľudia, sú náchylnejší k strate telesných tekutín a to hneď z niekoľkých dôvodov. Je preto potrebné u nich dbať k zvýšenej pozornosti a starostlivosti o ich pitný režim a rovnako tak o to aké lieky užívajú. V prípade, že sa jedná o lieky, ktoré majú diuretické účinky, je dôležité konzultovať s lekárom prípadnú zmenu práve týchto liekov. Dokážete tak svojim konaním staršiemu človeku uľahčiť a skvalitniť jeho život.

Stres náš každodenný

 Vedeli ste, že chrípka u nás vyvolá vyššiu hladinu stresu ako zníženiu príjmu? A, že strata zamestnania nás „stresuje“ viac ako prípadný pobyt vo väzení?

Stres je slovo, ktoré v dnešnej dobe u väčšiny ľudí vyvolá zimomriavky alebo obliatie potom. V dnešnej spoločnosti a životnom štýle väčšiny obyvateľov našej planéty je slovo stres veľmi dobre známe. Objavuje sa v ľudskom slovníku na každodennom poriadku.

Viete, ktoré veci nás v živote dokážu najviac vystresovať?

Tu je rebríček 10 najväčších pôvodcov stresu:

  1. Smrť manžela/manželky            100 bodov
  2. Smrť blízkeho člena rodiny        100 bodov
  3. Rozvod                                         73 bodov
  4. Strata zamestnania                      70 bodov
  5. Rozpad manželstva                     65 bodov
  6. Väzenie                                        63 bodov
  7. Ľahká choroba                             53 bodov
  8. Svadba                                         50 bodov
  9. Odchod do dôchodku                   45 bodov
  10. Choroba blízkej osoby                  44 bodov

Stres je považovaný za chorobou posledného desaťročia. Trpia ním vlastne takmer všetci ľudia modernej spoločnosti tejto planéty. Výnimku snáď tvoria indiánske kmene, ktoré žijú ďaleko od našej „modernej“ civilizácie. Aj, keď ani oni sa nevyhnú niektorým pôvodcom stresu ako je smrť manželka/manželky či blízkeho člena rodiny.

Čo vlastne môžeme označiť za stres?

 Stres pochádza z latinského slova „string, stringer“ čo znamená sťahovať alebo uťahovať. Stres je odpoveď organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá vyvoláva v tele človeka reakciu prispôsobenia sa novým podmienkam. Ide o tzv. stresovú reakciu, ktorej prostredníctvom sa organizmus uvedie do pohotovosti a snaží sa so záťažovou vyrovnať. Jednoducho povedané, stres pre nás predstavuje akákoľvek nová situácia, z ktorou sme sa v živote ešte nestretli a potrebujeme ju nejakým spôsobom sami spracovať a vyriešiť. Na záver je dôležité pripomenúť, že stres nie je vždy iba škodlivý, v určitých prípadoch môže človeka stimulovať k lepším alebo vyšším výkonom. Rovnako tak môže podporiť jeho duševné schopnosti a jeho tvorivosť. Musí sa však jednať od tzv. dobrý stres, ktorý trvá krátkodobo a jeho intenzita je primeraná.

Prekyslenie organizmu

 Prekyslenie organizmu inými slovami znamená – odchýlenie pH (kyslosti) krvi a vnútorného prostredia od normálu (normálne pH krvi je 7,35 – 7,45, pH moču môže kolísať od 6 do 7). Problém prekyslenia spôsobuje najmä konzumácia kyselinotvorných potravín a taktiež s dnešnou dobou súvisiace stresy, ktoré napomáhajú rýchlemu stravovaniu.

Aké sú príčiny prekyslenia organizmu?

Príčin, ktoré vedú k prekysleniu nášho organizmu je viac. A to najmä:

  • dlhodobý chronický stres, ktorý núti organizmus pracovať pod neustálym tlakom, bez možnosti regenerácie a odpočinku,
  • nedostatočný pitný režim („zahustenie“ kyslých odpadov v organizme),
  • najmä nevhodné zloženie stravy s prevahou kyselinotvorných potravín.

Tieto kyselinotvorné potraviny sú považované za jednu z hlavných príčin toho, že sa náš organizmus zakysľuje. Nakoniec to čo konzumujeme dokážeme ovplyvniť iba my sami. Medzi tieto kyselinotvorné potraviny patria napríklad: bravčové mäso, všetky sladkosti, biele pečivo, jedlá z rýchleho občerstvenia, alkohol, mlieko alebo nikotín.    Veľmi dôležité je však poznamenať, že v prípade dostatočného obsahu minerálov a zásaditých potravín vo Vašej strave sa nemusíte úplne vzdávať všetkých potravín, ktoré spôsobujú zakyslenie. Medzi tieto zásadité potraviny patria napríklad: zemiaky, listová a koreňová zelenina, kyslá kapusta, slnečnicové, sezamové a ľanové semienka a taktiež mak, kyslé uhorky a všetko ovocie. U ovocia však znovu pozor na to, že má vo veľkom množstve vďaka vysokému obsahu cukru okysľujúci efekt.

Samotné prekyslenie organizmu z dlhodobého hľadiska môže spôsobiť rôzne choroby a to napríklad: chronickú únavu, alergie, poruchy imunity, cukrovku, nadváhu, osteoporózu či onkologické choroby.

Žijeme vo svete, kde prevláda hojnosť potravín. Môžeme si každodenne vyberať z mnoho rôznych druhov. Vyberajme si teda to čo nám prospieva viac. Keď chcete svoje zdravie zlepšiť a skvalitniť Váš život obmedzte alebo vynechajte z Vašej stravy potraviny, ktoré Vám škodia a nahraďte ich tými, ktoré Vám prospievajú. Vaše telo Vám za to poďakuje a bude Vám poctivo slúžiť až do vysokého veku.

Pitný režim u seniorov

 Každý človek vie, že voda je jednou z najdôležitejších látok v jeho tele. Preto je veľmi podstatné každý deň dodržiavať stanovený pitný režim. Vieme to všetci. Aj napriek tomu najmä v letných mesiacoch dochádza k prípadom, kedy ľudia následkom nedostatku pitného režimu skolabujú. Tieto situácie sa týkajú najmä starších ľudí. Aj oni vedia, že majú každý deň vypiť dostatok tekutín. Lenže, keď oni smäd necítia… Oni nevedia, kedy by sa mali napiť.

Ako im teda pomôcť?

Starší ľudia v prípade, že už dodržujú pitný režim sa skôr prikláňajú k chuťovo výraznejším nápojom a to buď sladké limonády a nápoje alebo vodu so sladkým sirupom. Tieto sladké nápoje však môžu negatívne ovplyvňovať zdravotný stav seniora a to najmä, keď trpí cukrovkou, vysokým krvným tlakom alebo obehovými problémami.

Preto by seniori mali vo svojom pitnom režime prijímať tieto vhodné odporúčané nápoje:

  •   nesladené bylinné čaje
  •   zelený a čierny čaj
  •   čerstvé ovocné a zeleninové šťavy (paradajková šťava, ktorá je vhodná aj pre diabetikov 2. typu)
  •   nesladené prírodné džúsy
  •   kvalitná nasýtená voda

 Všeobecne sa každý deň odporúča vypiť 2-3 litre tekutín. Tento pomer však závisí na veku a fyzickej aktivite daného človeka. Pri náročných fyzických aktivitách je potrebné pitný režim človeka prispôsobiť tak, aby nedošlo k dehydratácii. Pri vysokých teplotách, ktoré sú mnohokrát príčinou kolapsov najmä u starých ľudí je potreba príjem tekutín zvýšiť. Opäť záleží na individuálnej potrebe človeka. Denný limit by u príjmu tekutín však nemal presiahnuť 5 litrov v prípade, že človek nevykonáva fyzicky náročnú aktivitu.

 Dostatok tekutín v ľudskom tele nám umožňuje plnú výkonnosť všetkých našich orgánov, telesných a duševných funkcií ako aj kvalitu pokožky. Práve u starších ľudí sa však stretávame s opačným pólom tejto problematiky a to s nedostatkom vody v organizme (tzv. dehydratáciou). To koľko vody potrebuje starší človek prijať ovplyvňuje okrem veku, prostredia a životného štýlu taktiež aj aktuálny zdravotný stav. Na potrebu denného príjmu tekutín majú taktiež vplyv niektoré lieky, poruchy regulácie tekutín a taktiež psychické aspekty ako obavy z nekontrolovateľného močenia (inkontinencie), ktoré ho obmedzujú v pravidelnom pitnom režime. Mnoho ľudí síce vie, že je potrebné pitný režim dodržiavať, nevie už však, ktoré nápoje sú pre nich vhodné a, ktoré nevhodné.  Preto veríme, že tento článok dokáže dostatočne informovať seniorov a ich rodinných príslušníkov o dôležitosti pitného režimu a prispieť tak ich lepšiemu zdravotnému stavu a kvalitnejšiemu spôsobu života.

Druhy stresu a ich vplyv na naše zdravie

 Pod pojmom stres si väčšina ľudí predstaví situácie, ktoré sú pre nich nepríjemné a je najlepšie sa im vyhnúť. Samotný stres však môže mať okrem negatívnej formy, ktorá je pre nás najznámejšia aj ďalšie iné formy.

Stres môžeme rozdeliť na 3 rôzne formy:

Pozitívny stres – pri pozitívnom strese cítime rozochvenie. Máme pozitívne emócie, pretože očakávame netrpezlivo nejakú udalosť, ktoré má pre nás byť pozitívna. Pozitívny stres tak nielen, že nášmu zdraviu neškodí ale taktiež dokáže zlepšiť náš výkon a našu tvorivosť.

Negatívny stres – ten si nemusíme zvlášť predstavovať. Používa sa ako prívlastok pre nepriaznivé životné situácie. Pri bežnej komunikácii vždy používame stres v negatívnom slova zmysle.

Špecifický stres – je úmyselne vyvolaný. Tento druh stresu ľudia zažívajú najmä po adrenalínových športoch, kedy prichádza uvoľnenie.

Ako sa samotný stres prejavuje na našom zdraví?

To, že je človek vystavený stresovej situácii pozná podľa nasledujúcich faktorov:

Oslabenie imunitného systému – dlhodobý a permanentný stres oslabuje náš imunitný systém. Organizmus sa pri dlhodobom strese nedokáže brániť bežným infekciám čo sa na našom tele prejaví napríklad opakovanými herpesmi alebo virózami.

Pichanie v oblasti pravého rebra – stresová situácia môže vyvolať kŕče v oblasti žlčovodu a to sa následne prejaví bolesťou žlčníka a pichaním v pravom podrebrí. Tento príznak stresu trápi najmä cholerické povahy a ľudí, ktorí sú náchylní na tvorbu žlčníkových kameňov.

Kŕče svalstva a bolesť dolných končatín – počas stresovej situácie dochádza vo svaloch k výmene magnezitových a vápnikových iontov, čo spôsobuje kŕče kostrových svalov. Tento jav sa môže najčastejšie prejavovať kŕčmi v dolných končatinách. Po tom ako stres odoznie dôjde k uvoľneniu kŕču a objaví sa bolesť.

Časté močenie – kŕč v oblasti močového mechúra spôsobuje časté nútenie na močenie a to už niekoľko hodín pred situáciou, ktorá je dôvodom stresu (napríklad skúška alebo vystúpenie na verejnosti).

Pretože sme dennodenne vystavený rôznym formám stresu mali by sme viac snažiť rozoznávať signály nášho tela. To nám v každej situácii signalizuje čo, ktorý stres na nás pôsobí. Vďaka týmto signálom sa postupom času môžeme naučiť na stres adekvátne reagovať.

Aké faktory ovplyvňujú zdravú starobu?

 Vo vnímaní ľudí prevláda obecne známy fakt, že zdravotný stav sa s vekom zhoršuje. Je prirodzené, že telo každého z nás starne. Musíme aj, keď neradi pripustiť, že práve staroba je obdobie, kedy sa choroby a zdravotné problémy objavujú o mnoho častejšie ako v mladšom veku. S tým ako človek starne dochádza k častejšiemu výskytu chronických chorôb a rovnako tak súčasne vzrastá vyšší počet chorôb u jedného človeka.                Existujú však aj výnimky. Jednu z nich tvorí indický maratónec Fauja Singh. Tento nestarnúci pán ukončil svoju športovú kariéru vo veku 102 rokov. Po jeho poslednom preteku prehlásil „Boli to najšťastnejšie dni môjho života.“

Keď toto dokázal jeden človek, prečo by to nemohli dokázať aj ostatní? Čo nám ostatným taktiež bráni byť fyzicky aktívny ešte aj v tak vysokom veku?

Podľa odborníkov je to fakt, že približne 70 % mužov a žien starších ako 55 rokov má problémy s pohybom alebo trpí niektorými druhmi chorôb. To ako človek dokáže prežiť svoju starobu ovplyvňuje mnoho faktorov. Jedná sa o faktory vnútorné a vonkajšie.

vnútorným faktorom patria najmä genetické predispozície k rôznym chorobám a ochoreniam. Tieto vnútorné faktory však môžu byť ovplyvnené vonkajšími faktormi ako sú napríklad spôsob života, životné podmienky, spôsob stravovania, pohybová aktivita a telesné cvičenie. Je veľmi známe, že samotné telesné cvičenie má pozitívny vplyv na zdravie človeka. Rovnako tak na druhej strane aj jeho nedostatok negatívne ovplyvňuje  náš zdravotný stav a kvalitu nášho života. Nedostatok pohybu je jeden z dôvodov prečo ľudia starnú predčasne. Aj starnutie sa však dá výberom vhodnej pohybovej aktivity spomaliť.Aktívny pohyb pozitívne ovplyvňuje celú našu osobnosť z psychického, fyzického i sociálneho hľadiska. Aj, keď s určitým stupňom obmedzení pohybu, ktoré staroba prináša je potrebné počítať u všetkých osôb vysokého veku, na príklade indického maratónca sme mohli vidieť, že pravidelný pohyb môžeme vykonávať aj napriek starobe a zdravotným obmedzeniam. Naše telo síce má svoje limity, ale tieto limity si stanovujeme my sami. Našim myslením…

 

 

 

Cukrovka (diabetes mellitus)

“Diabetes musí žiť so mnou, nie ja s ním!“

Sir Steve Redgrave

14. novembra v roku 1881 sa narodil kanadský fyziológ Frederick Grant Banting, ktorý sa zaslúžil o objavenie inzulínu. Neskôr v roku 1922 samotný Banting spolu so študentom medicíny Charlesom Bestom vyskúšali účinnosť inzulínu sami na sebe. Zistili, že funguje. Vďaka inzulínu prvýkrát zachránili život štrnásťročnému chlapcovi. Týmto objavom sa začala nová éra dovtedy neliečiteľnej a smrteľnej choroby. O rok neskôr v roku 1923 Frederick Grant Banting a profesor John MacLeod získali za objav inzulínu Nobelovu cenu.

Čo je cukrovka a aké typy cukrovky poznáme?

Pri cukrovke (diabetes mellitus) dochádza k chronickej poruchy látkovej premeny, ktorá je charakteristická zvýšenou hladinou cukru v krvi. Rôzne príčiny ochorení a taktiež rôzne prejavy cukrovky si vyžadujú jej rozlišovanie na dva typy. A to na cukrovku 1. a 2. typu.

Cukrovka 1. typu (juvenilný diabetes)

Začína vo väčšine prípadov v mladosti a vzniká porušením buniek pankreasu, ktoré produkujú hormón inzulín. Ten je zodpovedný za zužitkovanie glukózy zo stravy. Poškodením týchto buniek dochádza k absolútnemu nedostatku inzulínu. Glukóza sa z potravy nemôže odbúravať a hladina cukru v krvi stúpa

Cukrovka 2. typu (diabetes dospelých alebo starecký diabetes)

Tento typ cukrovky sa vyvíja väčšinou vo vyššom veku. Je charakteristický tým, že pluripotentné kmeňové bunky, na ktorých má inzulín pôsobiť už na samotný inzulín nereagujú. Takýto relatívny nedostatok inzulínu, nazývaný taktiež ako rezistencia na inzulín sa považuje za následok permanentne vysokej hladiny cukru a inzulínu, ktorá nastáva napríklad u ľudí s nadmernou telesnou hmotnosťou.

Ako sa cukrovka lieči?

U liečby cukrovky 1. Typu je jediná možnosť a to podávanie inzulínu. Naopak terapia pri cukrovke 2. typu nastáva postupne.

  • pomocou diéty dochádza k pokusu o celkové zníženie hladiny cukru v krvi.
  • Keď opatrenia pomocou diéty nezaberajú dostatočne, nasadzujú sa lieky, ktoré znižujú hladinu cukru v krvi.
  • Keď nepomôžu ani tieto lieky, v pokročilom štádiu prichádza na rad inzulín.

Sir Steve Redgrave, ktorého slovami sme začali tento článok dokázal aj napriek cukrovke získať na piatich olympijských hrách za sebou zlatú medailu vo veslovaní. Olympijské hry sa konajú každé štyri roky. Znamená to, že Redgrave aj napriek cukrovke vydržal trénovať na vysokej svetovej úrovne dvadsať rokov. Týmto prístupom tak ukázal, že cukrovke dokázal vzdorovať, žiť a dosahovať svoje sny tak ako zdravý človek.

 

Plávanie – vhodná pohybová aktivita pre seniorov

 Je len veľmi málo pohybových aktivít, ktoré sú tak jednoduché a zároveň tak účinné pre telo staršieho človeka ako je plávanie. Samotné plávanie môžeme označiť za celoživotnú pohybovú aktivitu. Nie je obmedzené vekom. Jeho pozitívne účinky môžu využívať malé deti predškolského veku rovnako ako starší ľudia.

Aké sú výhody plávania?          

Plávaním sa zvyšuje rýchlosť metabolizmu ľudského tela a to od 20 až do 100 %. Záleží na intenzite, ktorou Vašu pohybovú činnosť v bazéne vykonávate. Pri pobyte vo vode tak Vaše telo dokáže rýchlejšie spaľovať prebytočnú energiu. Výsledkom je, že pri jeho pravidelnom vykonávaní dokážete znížiť svoju telesnú hmotnosť.

Pri plávaní si človek sám určuje svoje tempo a tým aj intenzitu zaťaženia. Je tak skvelým prostriedkom pre zlepšenie fyzickej kondície, relax a zlepšenie zdravotného stavu. Plávanie patrí medzi pohybové aktivity, ktoré majú komplexný charakter. To znamená, že pri ňom dochádza k zaťažovaniu takmer všetkých dôležitých svalových skupín. Zapájate pri ňom chrbtové svaly, svaly brucha, hrudníka, paží a rovnako i nôh.

Ďalšími výhodami, ktoré plávanie prináša sú:

  • nízke riziko zranení
  • šetrnosť k kĺbom (vhodné pre ľudí s nadváhou)
  • plávaním človek spotrebuje toľko energie ako pri behu a to s tým rozdielom, že toľko nenamáha svoje kĺby a svaly
  • výborný rehabilitačný účinok, pri liečení poúrazových stavoch (operácie, vyvrtnutia, narazenia)
  • dochádza k odľahčeniu posturálnych svalov (to sú svaly, ktoré udržujú naše telo v vzpriamenej polohe napr. prsné svaly, bedrové svaly, lýtkové svaly atď.)
  • má regeneračné účinky (uvoľní Vaše telo a príjemne unaví Vašu myseľ)

Pre plávanie sa za optimálnu teplotu vody považuje 26-28 stupňov Celzia. Už iba samotný pobyt vo vode má priaznivý vplyv na činnosť nášho srdca i celého krvného obehu a dýchania. Pri ponorení do vody po krk stúpne objem krvi, ktorú srdce prečerpá za 1 minútu o 60 %. Pobyt v bazéne je veľmi obľúbeným prostriedkom, ktorý prospeje Vášmu zdraviu nech už si vyberiete plávanie pre zlepšenie Vašej kondície, cvičenie vo vode pre zníženie pár kilogramov alebo sa vydáte iba tak oddýchnuť si a relaxovať do vírivky.

Vysoký krvný tlak

 Ešte nikdy v histórii ľudstva nedochádzalo k toľkým úmrtiam z dôvodu ochorení srdca alebo krvného obehu ako dnes. Vysoký krvný tlak patrí medzi najčastejšie choroby, ktoré ľudí v súčasnej dobe postihujú. Jeho hodnoty sa väčšinou nedokážu znížiť sami od seba. Bez správnej liečby sa tieto hodnoty krvného tlaku väčšinou každý rok zhoršujú.

Aký vplyv má vysoký krvný tlak na zdravie človeka?

Čím viac sa krvný tlak zvyšuje tým viac sa namáha naše srdce. Keď proti vysokému krvnému tlaku človek nič nepodnikne, časom dôjde k zhrubnutiu (hypertrofii) steny ľavej srdcovej komory. V dôsledku ochabovania srdcovej svaloviny tak postupne dochádza k srdcovej slabosti a stúpa riziko infarktu. Okrem toho, že vysoký krvný tlak preťažuje srdce, vedie taktiež k zatvrdnutiu a zúženiu všetkých arteriálnych ciev. Postihuje tak najmä mozgové, obličkové, očné cievy a cievy srdcového svalu.  Výsledkom môže byť mŕtvica, infarkt alebo zlyhanie obličiek.

Keď sa dokáže vysoký krvný tlak včas diagnostikovať a účinne liečiť je možné zvýšené riziko vyššie uvedených chorôb obmedziť. Takmer v každom prípade je možné vysoký krvný tlak znížiť na relatívne normálne hodnoty zmenou životného štýlu.

Ako liečiť vysoký krvný tlak?

Keď sa u Vás zistí vysoký krvný tlak, mali by ste o tomto probléme povedať Vášmu ošetrujúcemu lekárovi. Ten sa pokúsi zistiť, či ide o primárnu alebo sekundárnu hypertenziu.

V zásade existujú dva spôsoby ako liečiť vysoký krvný tlak.

  • Zmena životného štýlu
  • Užívanie liekov znižujúcich krvný tlak

Mnoho ľudí si častejšie bohužiaľ vyberá pohodlnejšiu druhú možnosť. Nechcú vo svojom živote robiť zmeny aj, keď to ide na úkor ich zdravia.

Trvalý vysoký krvný tlak podstatne skracuje dĺžku života a môže mať vážne zdravotné následky (napr. ochorenie srdca, obličiek, poškodenie zraku a ciev). Pri zanedbaní liečby u človek až osemnásobne stúpa riziko mŕtvice. Dôležité je preto nepodceňovať jeho pravidelné meranie nielen u seba, ale aj u svojich rodinných príslušníkov.

Obezita

„Nejedz toľko, pretože budeš obézny.“ 

Táto veta je väčšine z nás určite známa. Niečo pravdy na tom asi bude. Podľa vedcov má iba 2-5 % prípadov obezity objektívnu zdravotnú príčinu. Zvyšok je považovaný jednoznačne za dôsledok nevhodného životného štýlu.

Čo teda vlastne tá obezita je a z čoho vzniká? Môže za obezitu človeka naozaj iba jeho prejedanie sa?

Čo je obezita?

Obezita je ochorenie, ktoré sa charakterizuje na základe zvýšeného nahromadenia tukové tkaniva v ľudskom tele. U mužov sa za hraničný bod považuje množstvo 25 % telesného tuku. U žien je toto číslo vyššie a to 30 % telesného tuku z celkovej telesnej hmotnosti. Podľa WHO (svetová zdravotnícka organizácia) sa nadváha a obezita na prahu 21. storočia stávajú globálnou epidémiou, ktorá postihuje ako rozvinuté tak aj rozvojové krajiny. V Európe obezita postihuje 5-36 % dospelých jedincov a nadváha dokonca 30-80 % ľudí. Zdravotný význam obezity je však aj napriek týmto výsledkom podceňovaní ako laikmi tak aj zdravotníkmi. Hlavným argumentom je, že samotná obezita život človeka bezprostredne neohrozuje. Človek, ktorý má obezitu však trpí ďalšími zdravotnými komplikáciami, ktoré s obezitou súvisia. Ovplyvňuje to tak negatívne nielen jeho zdravotný stav, ale taktiež kvalitu a dĺžku života.

Ako vzniká obezita?

Keď zjednodušíme vznik obezity, hlavnú roli pri jej samotnom rozvoji bude stále zohrávať vyšší energetický príjem. Ten je v porovnaní s energetickým výdajom u obézneho človeka vyšší. Aj malý rozdiel týchto dvoch hodnôt môže viesť pri dlhodobom trvaní k obezite. Vzniknutý prebytok energie sa v tele ukladá vo forme tukových zásob. To je dôvod prečo následne dochádza ku zvýšeniu telesnej hmotnosti.

Riziká obezity

Podľa vedeckých výskumov samotná obezita skracuje života človeka až o 7 rokov. Zhoršuje jeho sociálnu a ekonomickú situáciu. Vedie k zhoršeniu kvality života k rozvoju ďalších druhov chorôb, ktoré sa zaraďujú pod pojem civilizačné choroby.

Jedná sa napríklad o vysoký krvný tlak, infarkt myokardu,  kardiovaskulárne choroby, cukrovku či ďalšie metabolické ochorenia. Samotné sťažené spoločenské uplatnenie obéznych ľudí sa podieľa na častom výskytu depresií a úzkosti. Výskumy uvádzajú, že je to až 3-4 krát častejšie než u normálnej populácie.

Zvýšený energetický príjem postihuje celý a to nielen ekonomicky vyspelý svet. Veľká časť obyvateľstva sa bohužiaľ prejedá sústavne. Príčin je niekoľko – stres, ľahká dostupnosť potravín, nevhodný životný štýl a neschopnosť ľudí vyvíjať vyššiu duševnú a fyzickú aktivitu. A tak si táto pohodlnosť neskôr vyžiada svoju daň.

 

Ako zmeniť životný štýl a vyliečiť tak krvný tlak?

 Aj keď si väčšina ľudí vyberá pri liečení vysokého krvného tlaku možnosť chemickú (konzumácia liekov) existuje aj možnosť číslo dva. Tá síce nie je tak pohodlná a vyžaduje určité zmeny v životnom štýle pacienta, ale je účinná a bez negatívnych vedľajších účinkov. Pripravili sme preto pre Vás pár bodov ako zmenou životného štýlu dokážete znížiť vysoký krvný tlak.

1. Zmena životosprávy (zníženie hmotnosti a zdravá výživa)

Znížením hmotnosti môže človek dosiahnuť citeľné zníženie krvného tlaku a niekedy dokonca jeho úplné vyliečenie. V priaznivých prípadoch sa môže úplne vyhnúť užívaniu ďalších liekov.

2. Zdravá výživa

Konzumácia ľahších pokrmov. Obmedziť príjem soli a živočíšnych tukov. U pacientov s vysokým krvným tlakom sa pri miernej konzumácii nápojov s kofeínom ako káva, čaj alebo kola nevyskytujú žiadne problémy. Preto neexistuje dôvod k tomu, aby sa pacient týmto nápojom vyhýbal.

3. Menej alkoholu

Alkohol vo väčšej miere vedie k vysokému krvnému tlaku. Denná dávka alkoholu približne 30 gramov (asi ½ litra piva alebo ¼ litra vína) nemá negatívny vplyv na hodnoty krvného tlaku.

4. Menej fajčenia

Pre ľudí s vysokým krvným tlakom platí absolútny zákaz fajčenia. Nepriaznivé následky vysokého krvného tlaku a fajčenia sa znásobujú.

5. Primeraná telesná aktivita

Nedostatok pohybu zvyšuje riziko chorôb srdca. Pri vysokom krvnom tlaku nie je žiadny dôvod pohyb zásadne obmedzovať. Vhodné je naopak pohybovať sa v potrebnej miere každý deň. Než sa však rozhodnete pre pravidelné športovanie poraďte so svojim lekárom, ktorý preverí Váš stupeň odolnosti proti telesnému zaťaženiu.

Rovnako myslite na to, že pre pacientov s vysokým krvným tlakom sú vhodné iba tieto pohybové aktivity:

  • vytrvalostný beh,
  • rýchla chôdza,
  • plávanie,
  • bicykel,
  • turistika,
  • beh na lyžiach.

Týmito druhmi športov dochádza k posilneniu Vášho tela a trénovaniu krvného obehu. Človek s vysokým krvným tlakom by sa mal vyhýbať športom pri, ktorých dochádza ku krátkodobým, veľmi vysokým hodnotám krvného tlaku. Medzi takéto zakázané športy patria napr.: vzpieranie, posilňovanie, zhyby a ďalšie silové druhy športov. K silovým druhom činností patrí taktiež akékoľvek dvíhanie ťažkých predmetov.

Zmena životného štýlu si vyžaduje veľa trpezlivosti a vnútorného odhodlania. Postupnými krokmi je to však možné dokázať. Na konci ako výsledok nie je iba lepší zdravotný stav, ktorý Vám dovoľuje žiť kvalitnejší život, ale taktiež dobrý pocit a hrdosť na seba samého.

 

Osteoporóza a osteoartóza

 K vzniku osteoporózy dochádza najčastejšie už po 35. roku života. A ako samotná osteoporóza vzniká? V tele človeka dochádza k znižovaniu kostnej hmoty a narušeniu kostnej štruktúry. S týmito zmenami je potrebné počítať u všetkých osôb starších ako 65 – 70 rokov. Kosti sú krehkejšie a pri pádoch alebo nadmernej námahe dochádza častejšie k ich zlomeniu.

Medzi najčastejšie zlomeniny patria:

  • zlomenina krčku stehennej kosti
  • zlomenina zápästia
  • zlomenina členka

Taktiež môže dôjsť k deformovaniu chrbtice a k relatívne nebolestivým zlomeninám stavcov. Intenzita bolesti nie je veľká a vo väčšine prípadov k nej dochádza pri zmene polohy z pokoja do pohybu. Táto bolesť sa však veľmi rýchlo stane bolesťou trvalou.

Čo naozaj spôsobuje osteoporózu sa ešte vedcom nepodarilo zistiť. Vieme však čo prispieva k jej vzniku. Ide hlavne o nedostatok vápniku v tele, genetické vplyvy, fajčenie, konzumácia alkoholu, vysokých príjem kofeínu a niektoré lieky.

Významnú rolu taktiež hrá nedostatok pohybu.

Osteoartróza

Artróza je výsledok degeneratívnych zmien v ľudskom tele. S pribúdajúcim vekom človeka sa vyživovanie kĺbovej chrupavky zhoršuje pretože sliznice kĺbu už nepracujú tak efektívne. Kĺbová tekutina, ktorá je produkovaná synoviálným tkanivom vykazuje negatívne znaky a to ako kvalitatívne tak aj kvantitatívne.

Jednou z najčastejších príčin artróz je neúmerné a dlhodobé preťažovanie kĺbov. Najčastejšie sú v tomto zmysle postihnuté dolné končatiny. Je preto dôležité zvažovať formu, dĺžku a intenzitu pohybového zaťaženia u starších ľudí.

Ďalšími príčinami atrózy sú prechodené úrazy, kĺbové zápaly, choroby, chyby pohybového aparátu spôsobené preťažením a opotrebovaním najmä ťažkou telesnou prácou, športovou činnosťou a obezitou.

Známe sú 3 štádia artrózy podľa stupňa poškodenia

1. Štádium: zúženie chrupavky, bolesť pri zaťažení, stuhnutie svalov

2. Štádium: zdrsnenie chrupavky, bolesť pri pohybe, fixované stuhnutie svalu

3. Štádium: úplné opotrebenie chrupavky (obrúsenie o kosť), bolesť aj v pokojovom stave, zvyšujúce sa zatuhnutie kĺbu

Vývoja artrózy býva pomalý a najviac bolestivý je pri zmenách počasia.

Pohyb starších ľudí by preto mal mať skôr lokomočný charakter (chôdza a poklus) bez výrazného zrýchľovania, zmien smeru, výskokov. Mal by prebiehať na mäkkom podklade s obuvou, ktorá tlmí dopady a otrasy, ktoré by mohli mať vplyv na pohybový a kĺbový aparát.

Význam a vplyv pohybových aktivít na starobu

  V roku 1951 sa v USA konal Medzinárodný gerontologický kongres na, ktorom vystúpil aj Dr. Ginzberg, ktorý prehlásil tieto pamätné slová.

„Tradičná predstava, že človek má byť starý a nepotrebný niekedy okolo 70 roku života, je vo veľkej miere zodpovedná za to, že ľudia v tomto veku „starnú“. V osvietenejšej dobe budú možno ľudia považovať sedemdesiatku za stredný vek.“

Väčšina fyziológov a lekárov sa zhoduje v tom, že činnosť aj keď je namáhavá, vedie v každom veku k zdraviu. Napríklad na to, aby sme cvičili, nie sme nikdy príliš starí. Možno sme chorí, ale nie starí. V tom je rozdiel. Je chybou myslieť si, že máme zásobu energie, ktorú je treba si šetriť. V chode sa udržujeme práve činnosťou. Odpočívať máme až po nej.

Podľa vedcov a lekárov je ľudské telo stvorené tak, aby sa človek dožíval 120 – 130 rokov života. Skutočnosť je však taká, že v dnešnom svete je už 80 ročný človek považovaný za zázrak.  Prečo tomu tak je?  Zisťujeme, že telo aj myseľ sa dajú vytrénovať, aby fungovali lepšie a zdravšie aj v neskoršom veku. Keď nie sú trénované a to v akomkoľvek veku, nastáva atrofia. Na rozdiel od stroja, ktorý vŕzga, keď sa dlho používa, naše kĺby začínajú bolieť a vŕzgať, keď sa naopak nepoužívajú. Pohyb totiž dochádza k ich premazávaniu. Ľudia, ktorí majú kĺby postihnuté artritídou a nemajú ich zapálené lekár odporučí rozhýbať ich a nie nechať stuhnúť.

Aký význam má cvičenie na zdravie človeka?

Mnohé štúdie ukázali, že cvičenie má pozitívne účinky nielen na udržanie kondície, ale aj na odstránenie mnohých zdravotných porúch. Pravidelným pohybom dochádza k zlepšeniu nasledovných mechanizmov ľudského tela:

  • srdcovo-cievneho systému
  • nervového systému
  • krvného obehu
  • dýchania
  • hormonálnej rovnováhe
  • pohyblivosti
  • chemického zloženia krvi
  • trávenia
  • nervovej a svalovej koordinácie

Ďalej pohyb aktivizuje obličky, črevá a kožu. Naopak nečinné svaly nestimulujú organizmus a objavujú sa rôzne poruchy, ktoré sa následne zvádzajú na starobu.

To však nemá s vekom nič spoločné, iba snáď to, že ľudia už dlhý čas necvičili, dostatočne sa nepohybovali a celkovo žili nezdravo.

 

Nevhodné pohybové aktivity pre seniorov

Starší ľudia sú náchylnejší na zranenia spôsobené cvičením a aktívnym pohybom. Naše telo postupom času stráca silu i koordináciu a práve to býva u seniorov najčastejším dôvodom zranení pohybového aparátu. Pri náročnosti a nesprávnom prevedení cvičení si seniori môžu privodiť vážnejšie zranenie alebo spôsobiť nepríjemnú bolesť.

Aké sú nevhodné pohybové aktivity u seniorov?

Starší ľudia trpia rôznymi zdravotnými problémami, ktoré ich limitujú v bežnom živote. Preto pri výbere pohybových aktivít musíme byť veľmi opatrní a obozretní. Všetky pohybové činnosti, ktoré si vyžadujú dynamiku, švihy, hmity či koordináciu sú spojené s rizikom úrazu. Hlavným dôvodom je, že u starších ľudí dochádza k zníženiu nervovo-svalovej kontroly pohybu. Preto je starších ľudí potrebné sa vyhnúť nasledovným činnostiam:

  • skoky zo schodov, skoky zo stoličky, doskoky po odbití lopty (napr. vybíjaná)
  • zjazdové lyžovanie, korčuľovanie, kontaktné športové hry
  • švihové a hmitové cvičenia, korekčné pohyby (možné natiahnutie alebo prasknutie svalu)
  • dlhodobé pochody (možné únavové zlomeniny)

Tieto odporúčania pri výbere pohybových aktivít u seniorov je potrebné brať vážne. Mohlo by tak u nich dôjsť  k vážnejšiemu zraneniu.

 Riziko pádu

 K vážnemu zraneniu však môže dôjsť nielen pri cvičení, ale aj pri vykonávaní bežných denných činností. Častým rizikom u starších ľudí je nebezpečenstvo pádu.

Pri páde dochádza k pomliaždeniu alebo poraneniu mäkkých tkanív čo vedie k vzniku hematómov, podvrtnutiu kĺbov, fraktúry ramenného krčku, stehennej kosti, zápästí alebo paží. Veľmi často taktiež dochádza k vzniku tržných rán a poraneniam hlavy.

Medzi jeden z rizikových faktorov pádu patrí vek starších ľudí. Až u viac ako 50% osôb nad 85 rokov dochádza k nebezpečným pádom. Najčastejšie k týmto pádom

dochádza hneď ráno, po rýchlom postavení sa z postele. Dôvodom je, znížený krvný tlak (hypotenzia).

Ďalšie faktory patria prílišné užívanie liekov, ktoré sú určené na najrôznejšie zdravotné problémy a svalová slabosť z dôsledku poklesu svalovej sily. Tým dochádza u staršieho človeka k bolestiam kĺbov a narušeniu samotnej chôdze.

Myslite teda pri výbere pohybových aktivít pre seniorov na to, že ich nervovo-svalová kontrola pohybu je na nižšej úrovni a preto je potreba pri vykonávaní cvičení byť veľmi opatrní.

Severská chôdza – obľúbená pohybová aktivita seniorov

Medzi odporúčané pohybové aktivity pre seniorov patria vytrvalostné aktivity ako je chôdza, poklus či beh. Dnes sa pozrieme na chôdzu trochu inak. Čo raz vyšší počet seniorov získava náklonnosť k pohybovej aktivite tohto druhu. Zapája sa pri nej až 90 % svalov ľudského tela.

Severská chôdza

Hovoríme o chôdze  s paličkami alebo taktiež Severskej chôdzi. Pri tejto prechádzke dokáže starší človek nielen urobiť niečo pre svoje zdravie,  pre svoju myseľ, ale taktiež dokáže aj spáliť nejaké kalórie. Konkrétne 288 kalórií za 30 minút chôdze. Po pár hodinách chôdze s paličkami dochádza u starších ľudí vďaka takejto prechádzke k zmene ich osobnosti a získaniu dôvery vo vlastné sily.

Pri vykonávaní severskej chôdze sa aktivujú metabolické procesy, ktoré podporujú zníženie hodnôt cukru v krvi, preto je táto aktivita vhodná pre osoby s cukrovkou 1. a 2. typu. Táto chôdza je vhodná pre všetky vekové skupiny, pre ľudí s nadváhou aj s poruchami zdravia. Skvelé na tomto športe je to, že je možné ho vykonávať celoročne. Je to pohyb pri, ktorom si starší ľudia dokážu zlepšiť svoju kondíciu, telesnú zdatnosť a psychickú stránku vďaka prírode, ktorá pôsobí ako balzam na dušu.

Je to pohyb pri, ktorom si starší ľudia rozvinú kondíciu, telesnú zdatnosť a psychickú stránku vďaka prírode, ktorá bude ako balzam na dušu. Táto cyklická pohybová aktivita dokáže rozvinúť vytrvalosť, silu aj koordináciu. Teda všetko čo starší človek potrebuje rozvinúť.

Výhodou severskej chôdze je, že si každý sám môže nastaviť intenzitu zaťaženia. Keď sily dochádzajú spomalíte, pokocháte sa krásami prírody a keď sily znovu načerpáte môžete pridať do kroku.

Príklady pohybovej aktivity severskej chôdze

  • Frekvencia zaťaženia: 2-3 týždenne
  • Intenzita zaťaženia: stredná intenzita (tak, že dokážete plynulo hovoriť)
  • Čas: 30 – 60 minút (záleží na veku, zdraví a kondícii)
  • Výrazné zmeny vo zdravotnom stave: po 4-6 týždňoch

Aké zlepšenia zdravia severská chôdza prináša?

Pri pravidelnom vykonávaní severskej chôdze dochádza k zlepšeniu:

  •  činnosti srdcovo-cievnej sústavy
  •  zvýšeniu maximálnej spotreby kyslíka
  •  zlepšeniu schopnosti ventilácie pľúc
  •  zlepšeniu telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti

Na severskej chôdzi je výhodné to, že môžete vykonávať pozitívnu činnosť pre svoje zdravie iba tým, čo robíte každý deň. A to je chôdza. Pri tejto pohybovej aktivite si môže každý vychutnávať energiu a krásy prírody podľa toho ako sa Vám chce.

Ako zvyšovať pohyb u seniorov

 Pohyb pre starších ľudí znamená jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré prospievajú ich zdraviu. Ukázalo sa, že starší organizmus potrebuje viac pohybu ako mladý. Štúdie na starších zvieratách priniesli výsledky, že staršie zvieratá rovnakého veku, ktoré boli držané bez pohybu vydržali nažive kratšie ako mladšie. Štúdie ukázali, že 40% zvierat, ktoré boli 7 dní držané bez pohybu po siedmich dňoch zomrelo. Naopak zvieratá, ktoré sa mohli hýbať denne 30 minút, vykázali výsledky v úmrtí iba 6 %.

Ďalšie výskumy ukázali, že vitálna kapacita pľúc u športujúceho seniora dosahuje vyšších hodnôt ako u seniora, ktorý je pohybovo neaktívny.

Ako často a ako sa odporúča seniorom  cvičiť?

Odborníci odporúčajú starším ľuďom pohybovať sa najmenej 3-5 krát týždenne a to minimálne 30 minút strednou intenzitou. To znamená, že pri cvičení dokážete plynule rozprávať.

Aké sú vhodné pohybové aktivity pre seniorov?

Medzi vhodné aktivity pre starších ľudí patria rôzne kondičné programy a posilňovacie cvičenia. Jedná sa o pohybové aktivity vytrvalostného charakteru (chôdza, poklus, beh, bicykel, tanec) spolu s kombináciou silových cvičení.

Aby sa starnúci organizmus správne adaptoval na podnety spojené s pohybovou aktivitou potrebuje jednotlivec pravidelne vykonávať pohybovú aktivitu. Tieto kondičné programy pre seniorov musia rešpektovať vekové špecifiká starnúceho organizmu, zdravotný stav, faktory motivácie, úroveň pohybových zručností a zdatností starších ľudí.

Je dôležité dbať na správne vykonávanie cvikov, ktoré by spolu so seniormi mali vykonávať kvalifikovaní inštruktori, ktorí dokážu vysvetliť a ukázať seniorom správny postup cvičenia. Pri nesprávnom vykonávaní cvikov by tak mohlo dôjsť k nejakým zraneniam.

Aby mala pohybová aktivita účinne prispievať k zdraviu a zdravému spôsobu života, mala by byť vykonávaná pravidelne, dlhodobo a mala by starším ľuďom prinášať radosť a psychické uspokojenie z pohybu.

Silikóza

 Silikóza je postihnutie pľúcneho parenchýmu čiastočkami oxidu kremičitého, ktoré sa tam môžu dostať vdýchnutím pri práci napríklad v baniach. Zaraďuje sa teda medzi choroby z povolania a charakteristické je nutnosť dlhodobého vystavenia sa kremičitému prachu a zväčša chronický priebeh.

Po vdýchnutí prachové čiastočky prechádzajú až do najmenších alveol pľúc, kde sa dostáva kyslík do krvi a oxid uhličitý z krvi do alveol. Bunky imunitného systému pohlcujú kremičitanové čiastočky, ale nevedia ich zničiť a rozvíja sa zápalová odpoveď. To v konečnom dôsledku vedie k hojeniu, teda k fibróze a tvorbe uzlov. Tým sa zmenšuje objem pľúc schopný plniť svoju funkciu.

Formy

  • Chronická silikóza. Dochádza k jej rozvoju po minimálne desiatich rokoch práce v danom prostredí. Priebeh tiež závisí od množstva kremičitanov v ovzduší, pri menšom množstve môže rozvoj ochorenia trvať aj 30 rokov.
  • Akútna silikóza. Príznaky sa objavujú v čase od niekoľko týždňov po 5 rokov po vystavení sa vysokým koncentráciám kremičitanov v ovzduší.

 Príznaky

  • dušnosť, kašeľ, zrýchlené dýchanie
  • bolesť na hrudníku
  • únava, horúčka
  • nechuť do jedla, chudnutie
  • v závažnejších prípadoch cyanóza (modré sfarbenie kože a slizníc pre nedostatok kyslíka v krvi)
  • náchylnosť na infekcie (špeciálne tuberkulózu)

 Diagnostika

Pacient by v prvom rade mal spomenúť, že bol vystavený prostrediu, ktoré mohlo zapríčiniť jeho zdravotný stav. Následne klasická RTG snímka hrudníka ukáže stav pľúcneho parenchýmu. Obraz na RTG snímke je značne špecifický pre toto ochorenie a preto umožňuje relatívne jednoznačnú diagnostiku. Pri funkčnom vyšetrení pľúc sa preukáže znížená rýchlosť prúdenia vydychovaného vzduchu.

 Terapia

Základom je zastavenie pôsobenia prachu a tiež vyhýbanie sa iným dráždivým látkam vo vzduchu, vrátane tabakovému dymu. Ďalej sa podáva symptomatická liečba. Proti kašľu sú to antitusiká a na uľahčenie dýchania bronchodilatanciá. Pomôcť môže fyzioterapia na zlepšenie odstránenia hlienu alebo podávanie kyslíka pri jeho nedostatku v krvi, teda domáca oxygenoterapia. Ochorenie nie je vyliečiteľné, ale vhodnou starostlivosťou sa dajú príznaky do značnej miery zmenšovať.

Akútna pankreatitída

 Akútna pankreatitída je náhle zápalové ochorenie podžalúdkovej žľazy, ktoré sa vždy považuje za vážny zdravotný stav. V niektorých prípadoch postačuje iba dočasný pôst a doplnenie tekutín, v závažnejších prípadoch je potrebná operácia.

Príčiny

Medzi najčastejšie príčiny patrí požívanie alkoholu, žlčníkové kamene, penetrujúci vred žalúdka, úraz brucha, nádorové ochorenia, obezita, autoimunitná pankreatitída alebo užívanie niektorých liekov (diuretiká, estrogény, tetracyklínové antibiotiká, sulfonamidy, salicyláty, steroidy).

Pankreas sa nachádza v hornej časti brucha. Je dôležitý pre tvorbu inzulínu a trávenie, pretože produkuje enzýmy na trávenie sacharidov, tukov a bielkovín. V súvislosti s pankreatitídou je najvýznamnejší trypsinogén, ktorý štiepi a tým pomáha tráviť bielkoviny z potravy. V pankrease sa tvorí v neaktívnej forme, aby nedošlo k natráveniu samotného pankreasu a aktivuje sa až v tenkom čreve. Ak pôsobí niektorý z vyššie uvedených podnetov v nadmernom alebo nezvládnuteľnom množstve a za určitých okolností, dochádza k rozvoju zápalovej odpovede. Výsledkom je predčasná aktivácia pankreatických enzýmov a zápalový opuch až nekróza, teda odumretie časti pankreasu.

Príznaky

  • výrazná bolesť nad pupkom, v polovici prípadov vyžarujúca do chrbta
  • nevoľnosť, nechuť do jedla
  • zvracanie
  • horúčka
  • triaška
  • zrýchlený pulz
  • problémy s dýchaním
  • štikútka

Diagnostika

V diagnostike prevláda klinické vyšetrenie lekárom, teda vyšetrenie bolestivosti brucha a anamnéza. Na odlíšenie stupňa pankreatitídy možno vykonať CT vyšetrenie. Ďalej sa odoberie krv na krvný obraz, zistenie funkcie obličiek, pečeňové testy, pankreatické enzýmy- amyláza, lipáza. Zlatým štandardom v rámci zobrazovacích metód je sonografické vyšetrenie.

Terapia

V prvom rade treba zabezpečiť intravenózne dostatočný prísun tekutín, podať lieky proti bolesti a neskôr dostatočnú výživu. Pacient nesmie prijímať žiadnu potravu, aby sa pankreas nedráždil k tvorbe ďalších enzýmov, ktoré ho následne poškodia. Pankreatitída nie je zápal, ktorý by vyvolala infekcia určitými baktériami. Avšak asi u 20% pacientov sa môže do pankreasu zaniesť infekcia z inej časti tela, napríklad pri zápale pľúc alebo infekcii močových ciest a vtedy je potrebné podať antibiotiká.

Ak konzervatívne postupy nevykazujú dostatočné zlepšenie stavu, pristupuje sa k chirurgickej liečbe. Zvlášť sa vykoná, ak ide o nekrózu pankreasu s pridruženou infekciou, o stav s komplikáciami alebo ak sa vyskytnú nejasnosti v diagnostike. Vykoná sa nekrosektómia, teda odstránenie výrazne poškodenej časti pankreasu.

Komplikácie a prognóza

Najčastejšími komplikáciami sú akútny respiračný distress syndróm, teda poruchy dýchania, zlyhanie viacerých orgánov, hyperglykémia a diabetes mellitus, lokálne tvorba pseudocysty, abscesu, krvácanie z poškodenia artérie zásobujúcej slezinu, ktorá sa nachádza za pankreasom, obštrukcia tenkého čreva, žlčovodu, postup do chronickej pankreatitídy.

Úmrtnosť sa pohybuje medzi 10-15%. Pacienti by mali dbať najmä o to, aby sa vyhýbali pitiu alkoholu, príliš mastným jedlám a úrazom brucha.

Amyloidóza

 Amyloidóza vzniká v dôsledku hromadenia tzv. amyloidu v rôznych orgánoch. Amyloid je tvorený bielkovinami, ktoré sú za normálnych okolností rozpustné vo vode. Potom, čo sa zmenia na nerozpustné, majú tendenciu sa ukladať do orgánov a tkanív a spôsobovať typické klinické prejavy.

Bielkoviny sa v tele tvoria pospájaním aminokyselín alebo pospájaním menších zložiek bielkovín. Faktom je, že v procese ich tvorby dochádza aj k usporiadaniu ich molekúl v priestore a to je práve miesto, kde môže nastať chyba. Ak sa v priestore zložia nesprávne, teda takým spôsobom, že enzýmy pre ne určené ich nevedia rozložiť, keď je to potrebné, začnú sa hromadiť.

 Príčiny a druhy amyloidózy

  • Primárna systémová amyloidóza. Príčina je neznáma. Najčastejšie postihuje obličky, srdce, pečeň a črevá.
  • Sekundárna systémová amyloidóza. Vzniká v dôsledku chronického zápalového ochorenia ako je lupus, reumatoidná artritída, tuberkulóza, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída. Najčastejšie zasahuje slezinu, obličky, pečeň, nadobličky a lymfatické uzliny.
  • Amyloidóza súvisiaca s dialýzou. U pacientov dialyzovaných 5 a viac rokov. Postihuje kĺby, kosti a šľachy.
  • Dedičná forma. Je vzácna.
  • Senilná systémová amyloidóza. Spôsobená ukladaním nezmenených bielkovín do tkanív, je normálnou súčasťou starnutia.
  • Orgánovo špecifická amyloidóza

 Rizikové faktory

  • mužské pohlavie
  • vyšší vek
  • nádorové ochorenie, vrátane mnohopočetného myelómu
  • pacienti so zlyhávaním obličiek, na dialýze

 Príznaky

 Vo všeobecnosti sú príznaky mierne, rôzne a nešpecifické. Ku všeobecným patrí únava, bolesti kĺbov, anémia, dušnosť, chudnutie, slabosť, mravčenie v nohách.

Príznaky z postihnutia srdcového svalu súvisia s oslabením jeho svaloviny. Je to zadýchavanie sa, nepravidelný pulz, opuchy nôh, únava.

Obličkové príznaky zahŕňajú opuchy nôh, proteíny v moči. Z príznakov poškodenia tráviaceho traktu ide o stratu chuti do jedla, hnačku, nevoľnosť, bolesti brucha.

Diagnostika

Neexistuje špecifický test, ktorý by napríklad z krvi preukázal a potvrdil diagnózu. Dôležité je dôkladné klinické vyšetrenie a anamnéza. Definitívne sa ochorenie dá potvrdiť odobraním biopsie najčastejšie z tuku na bruchu a dôkazom prítomnosti chybného proteínu. Nie je nevyhnutné odoberať vzorku priamo z postihnutého orgánu.

 Terapia

Liečba spočíva v zastavení tvorby amyloidu a zvládnutí príznakov. Už vytvorený amyloid nie je možné odstrániť a napraviť tak poškodenia tkanív, ktoré už sú prítomné. V liečbe primárnej systémovej amyloidózy sa podáva chemoterapia. V prípade sekundárnej systémovej amyloidózy sú to steroidy. Ďalej môžu stav zlepšiť diuretiká na odvodnenie, kompresívne pančuchy alebo úprava stravy, ak je postihnutý tráviaci trakt.

Prognóza závisí od toho, aký orgán je postihnutý a aký je stupeň závažnosti postihnutia. Ak sa ochorenie nelieči, pacient zomiera do 40 mesiacov.

Feochromocytóm

 Feochromocytóm je tzv. neuroendokrinný nádor, ktorý vzniká z buniek drene nadobličky. Nadoblička je malý párový orgán uložený na hornom póle obličiek. Jej štruktúru tvorí kôra a dreň. V kôre sa tvoria mineralokortikoidy a glukokortikoidy, ktoré riadia metabolizmus a hospodárenie s minerálmi a tiež pohlavné hormóny. V dreni sa tvoria katecholamíny – adrenalín a noradrenalín. Tieto hormóny sú tiež prenášačmi informácii o nervových vzruchoch, preto sa feochromocytóm označuje za neuroendokrinný nádor a práve tieto hormóny sa tvoria v nadmernom množstve.

 Príčina

Vo väčšine prípadov je príčina vzniku nádoru neznáma, ide o pôsobenie rôznych faktorov ako je to pri iných onkologických ochoreniach. Môže ísť o vplyvy prostredia, životný štýl a iné pridružené ochorenia. Na druhej strane asi 25% prípadov sa spája s vrodenou predispozíciou, teda s určitou mutáciou v genetickom kóde a výskyt môže byť aj v rodine. Určite však neexistuje jeden gén, kedy by sa na základe jeho poruchy dala vypočítať pravdepodobnosť vzniku ochorenia.

Často sa vyskytuje ako súčasť tzv. MEN 2 syndrómu, teda syndrómu mnohopočetných endokrinných neoplázii (spolu s adenómom prištítnych teliesok, karcinómom štítnej žľazy).

 Príznaky

 Veľké množstvo príznakov vyplýva zo zvýšeného vyplavovania hormónov sympatikového nervového systému do obehu.

  • zvýšený krvný tlak, zároveň ortostatická hypotenzia- zníženie tlaku pri náhlom postavení až s pocitom na odpadnutie
  • zrýchlený pulz
  • búšenie srdca, tras rúk
  • úzkosť pripomínajúca panický atak
  • nadmerné potenie
  • bolesti hlavy
  • úbytok hmotnosti
  • bledosť, zvýšená citlivosť kože
  • bolesti v oblasti bočnej až zadnej strany trupu okolo obličiek

Diagnostika

 Zvyčajným postupom je odber krvi alebo 24-hodinový zber moču, odkiaľ sa následne stanovia hladiny katecholamínov a metanefrínov, čo sú produkty metabolizmu katecholamínov. Pri podozrení na feochromocytóm je pacient odoslaný na vyšetrenie magnetickou rezonanciou, prípadne na scintigrafické vyšetrenie kde sa definitívne potvrdí prítomnosť tumoru.

Liečba

 Liečbou prvej voľby je chirurgické odstránenie tumoru laparoskopicky alebo klasickým prístupom pri nádoroch väčších rozmerov. Niekedy treba pristúpiť k odstráneniu celej žľazy. Pred chirurgickým odstránením sa podávajú lieky, ktoré opačne pôsobia na miesto účinky katecholamínov a tiež betablokátory.

 Po úspešnom odstránení nádoru sa krvný tlak upraví a pacienti sa dožívajú normálneho veku.

 

Sjögrenov syndróm

 Sjögrenov syndróm je autoimunitné ochorenie, pri ktorom aktivovaný imunitný systém, konkrétne biele krvinky napádajú exokrinné žľazy v tele. Na rozdiel od endokrinných žliaz, exokrinné žľazy nevylučujú látky do krvi. Patria medzi ne slinné a slzné žľazy. Syndróm sa môže vyskytovať samostatne alebo v kombinácii s iným autoimunitným ochorením. Postihnuté sú asi 9x častejšie ženy, vekové rozmedzie pacientov je medzi 15. a 65. rokom.

Príčiny

Zriedkavo sa v súvislosti s autoimunitným ochorením zistí presná príčina. Svoj význam má genetická predispozícia, vírusové infekcie v minulosti aj celkový zdravotný stav.

Príznaky

  • suchosť slizníc- xerostómia (nedostatok slín, suché pery)
  • keratoconjunctivitis sicca (suchá keratokonjunktivitída – nedostatok sĺz, pálenie, rezanie, svetloplachosť, pocit cudzieho telesa v oku)
  • chronická bronchitída
  • suchá koža, znížená tvorba potu
  • celkové príznaky- slabosť, únava, mierne zvýšená teplota, bolesti kĺbov, zväčšenie sleziny, pečene

Diagnostika

Pre definitívne stanovenie diagnózy je nutné, aby boli splnené viaceré kritériá. Objektívnym testom sa hodnotí keratokonjunktivitída a xerostómia. Z krvi sa zisťuje hladina autoprotilátok typu reumatoidných faktorov. Vyšetrí sa krvný obraz. K pomocným vyšetreniam, ktoré hodnotia stupeň a rozsah postihnutia žliaz patrí Schirmerov test, ktorý sa robí pomocou pásiku filtračného papiera, ktorý saje tekutinu. Na základe stupňa jeho vlhkosti sa dokáže porucha príslušnej žľazy. Na stanovenie diagnózy teda nestačí niektorý z príznakov, ale musia byť prítomné všetky hlavné príznaky (xerostómia, keratokonjunktivitída sicca, dôkaz autorpotilátok).

Terapia

Základom liečby a zvládania ochorenia je neustále zvlhčovanie úst, časté zapíjanie malých súst pri jedle a dôsledná starostlivosť o chrup. Pacientom hrozí vyššie riziko zubného kazu, pretože funkciou slín je aj odstraňovať baktérie z povrchu zubov. Ďalej sa podávajú kvapky nahrádzajúce slzy. Pacientom s vážnejšími príznakmi sa podávajú kortiokosteroidy alebo imunosupresívna liečba. Liečba je následne udržiavacia a prognóza je rôzna. Môže dôjsť k remisii, teda k ústupu príznakov, k stabilizácii alebo k zhoršeniu stavu. Liečba by teda mala byť komplexná a pacient by mal byť pravidelne sledovaný.

Lymská borelióza

 Borelióza je infekčné ochorenie, ktorého pôvodcom sú baktérie druhu Borrelia burgdorferi. Prirodzeným rezervoárom sú divo žijúce zvieratá a vtáky a prenos sa deje prostredníctvom kliešťa. Približne 5-10% kliešťov je prenášačmi tejto nákazy, v oblastiach s vyšším výskytom kliešťov je to viac. Zvyčajne musí byť kliešť prisatý aspoň 36-48 hodín, čo je čas potrebný na pomnoženie baktérií. Inkubačná doba, teda doba od infekcie po prvé príznaky, je niekoľko dní až rokov.

 Postup infekcie

Baktérie sa do tela dostávajú cez sliny kliešťa zatiaľ čo sa kliešť kŕmi krvou. Sliny zároveň obsahujú látky, ktoré narušujú pôsobenie imunitného systému v mieste prisatia. Toto prostredie chráni Borrelie pred imunitou a môžu sa tak dostať do kože. V koži sa množia a postupujú do zamše. V tom čase sa vyvíja imunitná odpoveď a vznikajú kruhovité začervenané fľaky na koži.

Po niekoľkých dňoch až týždňoch sa baktérie krvou dostávajú do kĺbov, srdca, nervového systému a vzdialenejších častí kože. Ak sa infekcia nelieči, baktéria zostáva v tele aj roky. Následkom môže byť poškodenie nervových buniek a porušenie správnej funkcie šedej hmoty mozgu.

 Príznaky a štádiá boreliózy

  • Skorá lokalizovaná infekcia

Ak ešte nedošlo k rozsevu infekcie, okolo pohryznutia možno pozorovať kruhovitú vyrážku, ktorá je zvyčajne bezbolestná. Ďalej sa vyskytujú príznaky ako pri chrípke- bolesť hlavy, bolesti svalov, únava, horúčka.

  • Skorá rozšírená infekcia

Okrem kožných príznakov aj na iných miestach ako v blízkosti pohryznutia sa môže rozvinúť neuroborelióza. Príznaky sú slabosť svalov tváre, meningitída alebo zápal miechových koreňov. Encefalitída môže viesť k stratám pamäte, poruchám spánku alebo nálad. Postihnutie srdca sa prejavuje arytmiami. Ďalším prejavom je postihnutie kolenných kĺbov, problémy so zrakom alebo typický kožný príznak- borreliový lymfocytóm. Ide o červenofialový kožný infiltrát najčastejšie na ušnom lalôčiku, skróte alebo prsnej bradavke.

  • Neskorá rozšírená infekcia

Po niekoľkých mesiacoch nastáva prechod do chronicity a prejavuje sa to poškodením motorických alebo senzorických funkcií (pohyb a cit). Rozvíja sa chronická encefalomyelitída (zápal mozgu a miechy), poškodenie rozumových funkcií, migréna až psychiatrické poruchy.

 Diagnostika

V prvom štádiu sa diagnóza dá stanoviť podľa typického kožného prejavu a informácii o pohryznutí kliešťom. Neskôr sa robí sérologické vyšetrenie na prítomnosť protilátok.

Liečba a prognóza

Základnou liečbou sú antibiotiká, najčastejšie doxycyklín, ale v danej krajinnej oblasti lekár vždy vie, aké sú najúčinnejšie. Liečba trvá 1-4 týždne. Následne je potrebné chodiť pravidelne na kontrolné odbery krvi pre vyšetrenie hladiny protilátok pre možný návrat infekcie.

Prognóza je dobrá, ak sa ochorenie zachytí včas a začne sa s liečbou. Neskôr hrozia chronické príznaky a aj nenávratné poškodenia hlavne nervového systému a srdca.

Meningitída

 Meningitída alebo ľudovo zápal mozgových blán je akútne zápalové ochorenie obalov mozgu alebo miechy. Tieto obaly pozostávajú z viacerých vrstiev a spoločne sa nazývajú meningy. Príčinou býva najčastejšie infekcia vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Najčastejším pôvodcom hnisavých (bakteriálnych) meningitíd sú pneumokoky alebo meningokoky. Pri vírusových ide o herpetické vírusy. Ochorenie postihuje všetky vekové skupiny, ohrození sú ale najmä ľudia žijúci vo väčších kolektívoch a ľudia vo vyššom veku.

Čo sa vlastne deje?

Mozgové obaly a obaly miechy spolu s mozgovomiešnym mokom ochraňujú mozog a miechu. Na úplnom povrchu mozgu a miechy sa nachádza mäkká plena, pod ňou tenká pavúčnica a vonkajšiu vrstvu tvorí tvrdá mozgová plena. Patogény sa do ich blízkosti môžu dostať buď priamo, dotykom s obalmi pri úraze alebo krvou, prípadne prestupom z nosovej alebo ústnej dutiny. Prítomnosť patogénov v priestoroch medzi obalmi vyvolá imunitnú odpoveď a dochádza k zápalu. Postupne dochádza k zvýšenej priepustnosti bariéry, ktorá má brániť prestupu patogénov. To spôsobí opuch mozgu, čím sa zvyšuje vnútrolebečný tlak a to môže spôsobiť vážne poškodenie mozgu alebo miechy.

 Príznaky

  • silná bolesť hlavy
  • stuhnutosť šije
  • horúčka
  • neznášanlivosť svetla
  • vracanie
  • poruchy vedomia

 Diagnostika

 Pri podozrení na meningitídu treba vždy rýchlo konať a zabezpečiť adekvátne vyšetrenia. Odoberie sa krv na zápalové markery – CRP, krvný obraz. Diagnóza sa definitívne potvrdí lumbálnou punkciou a následným vyšetrením mozgomiešneho moku. Punkcia sa vykonáva pod lokálnou anestéziou, ihla sa vpichne v oblasti krížov do miechového kanála. V moku sa potom vyšetruje prítomnosť patogénu, farba a ďalšie biochemické parametre.

Terapia

 Keďže bakteriálna meningitída je život ohrozujúce ochorenie, s terapiou je nutné začať čo najskôr – do 30 minút po lumbálnej punkcii. Podávajú sa antibiotiká intravenózne, prvotne podľa skúsenosti, podľa veku a podľa toho, či by príčinou mohlo byť poranenie hlavy. Potom, ako sa vyšetrí mozgomiešny mok sa nasadia antibiotiká cielene na zistený patogén, ak ide o baktérie. Liečba antibiotikami trvá približne 14 dní. Ďalej sa podáva liečba znižujúca opuch- manitol, kortikoidy. Dôležitý je kľud na lôžku, možno podať lieky proti bolesti a horúčke.

Pri vírusovej meningitíde je priebeh menej rizikový z hľadiska vážnych komplikácii. Vyžaduje iba podpornú liečbu. Môžu sa podať antivirotiká, ale vo väčšine prípadov ochorenie odoznie samo po dostatočnom pokoji na lôžku a symptomatickej liečbe.

Wilsonova choroba

 Wilsonova choroba alebo tiež hepatolentikulárna degenerácia je dedičné ochorenie charakterizované narušeným transportom medi v organizme. Meď sa využíva na rôzne životne dôležité funkcie. Hlavnou úlohou medi je to, že je súčasťou enzýmov potrebných pre bunkové dýchanie, tvorbu hormónov alebo dôležitých pre odstraňovanie škodlivých voľných radikálov z tela.

Meď sa do organizmu dostáva potravou a vstrebáva sa v tenkom čreve, dostáva sa následne do portálneho obehu alebo sa vylučuje do žlče. V krvi je meď prenášaná vo väzbe na bielkovinu ceruloplazmín. Pri Wilsonovej chorobe dochádza kvôli mutácii génu pre ceruloplazmín k tomu, že tento prenášač je nefunkčný. Meď sa tak hromadí v pečeni a výsledkom je chronická hepatitída, fibróza (väzivovatenie) až cirhóza pečene. Okrem pečene sa voľná meď dostáva do mozgových štruktúr a môže spôsobiť poruchy koordinácie pohybov, pamäti, učenia a správania.

Príčina

Ochorenie je dedičné a súvisí s mutáciou na chromozóme 13. Dedí sa autozomálne recesívne, to znamená, že sa v populácii vyskytujú tzv. nosiči, u ktorých sa príznaky neprejavujú. Ak by mali dieťa dvaja nosiči, s 50% pravdepodobnosťou bude dieťa tiež nosič, s 25% bude úplne zdravé a s pravdepodobnosťou 25% bude mať Wilsonovu chorobu.

Príznaky

Pacienti v mladšom veku vyhľadajú lekára pre pečeňové príznaky, vo vyššom veku prevládajú neurologické alebo psychiatrické príznaky. Ochorenie sa prejaví medzi 5.-50. rokom života.

Poškodenie pečene

  • únava
  • portálna hypertenzia môže viesť k tvorbe pažerákových varixov, zväčšenie sleziny, ascites (pozri článok Ascites, Cirhóza pečene)
  • z porúch pečene vyplývajúca hypoalbuminémia, poruchy zrážania krvi, prítomnosť odpadových látok metabolizmu (amoniak)
  • Neuropsychiatrické príznaky
  • spočiatku zmätenosť, nešikovnosť, zmeny správania
  • parkinsonské prejavy (stuhnutosť končatín, spomalené pohyby, poruchy rovnováhy, tras, poruchy reči, poruchy koordinácie pohybov)
  • psychické zmeny (impulzivita, promiskuita, apatia, neschopnosť rozhodovať)
  • psychiatrické problémy (depresia, úzkosť, psychóza)

Ostatné orgány

  • okolo zreničky možno pozorovať tzv. Kayserov-Fleischerov prstenec, ktorý tvorí meď
  • katarakta, poruchy zraku
  • poruchy obličkových funkcií
  • kardiomyopatia- oslabenie srdcového svalu, arytmie
  • nedostatok hormónov metabolizmu vápnika, neplodnosť, spontánny potrat

Diagnostika

V diagnostike sa začína pečeňovými testami, ktoré sú základným vyšetrením, vyšetria sa pečeňové enzýmy, albumín a parametre zrážanlivosti krvi. Pri neurologických príznakoch sa pacient odošle na magnetickú rezonanciu-MR mozgu. Sleduje sa hladina ceruloplazmínu a medi v krvi, a tiež koncentrácia medi v 24-hodinovom odbere moču. Definitívne diagnózu potvrdí biopsia pečene.

Terapia

Liečba spočíva v podávaní liekov, ktoré na seba naviažu voľnú meď a pomáhajú ju vylúčiť do moču. Takýmto liekom je penicilamín. V diéte je potrebné vynechať potraviny bohaté na meď (pečeň, čokoláda, kakao, kokos, orechy, morské ryby, čaj, kávu, petržlen, ovsené vločky.) Príznaky ustupujú pomaly, po niekoľkých mesiacoch. Novšie sa podáva zinok, ktorý bráni vstrebávaniu medi z čreva, ale jeho účinok nastupuje oneskorene, preto sa nepoužíva na začiatku liečby. V štádiu ťažkého zlyhávania pečene sa pristupuje k transplantácii, ak pacient spĺňa podmienky (vek, zdravotný stav).

Liečbou sa metabolická porucha upravuje a neurologické príznaky sa zlepšujú až v 80%. V prognóze platí, že ak sa ochorenie zachytí včas, je priaznivá.

Katarakta- šedý zákal

 Šedý zákal je ľudové pomenovanie ochorenia šošovky v oku, ktorá sa skladá z obalu- kapsuly (kortexu) a tvrdšieho jadra. Zdravá šošovka je krištáľovo číra a neobsahuje cievy ani nervy. Katarakta sa vyskytuje okolo 55.- 60. roku. Základným prvkom, ktorý ovplyvňuje fungovanie pacienta v bežnom živote je zhoršené videnie. Môže sa vyskytovať na jednom alebo oboch očiach v rôznej kvalite.

Príčiny

1. Vek

Vek je významným faktorom a najčastejšou príčinou katarakty. V šošovke sa nachádzajú bielkoviny, ktoré s vekom strácajú dostatočnú kvalitu, teda ide o typicky vekom podmienenú degeneráciu. Samozrejme, neprebieha u každého človeka v rovnakej miere a k urýchleniu degeneratívnych procesov významne prispieva celkový stav pacienta (diabetes, hypertenzia).

2. Poranenia

Katarakta môže vzniknúť aj pri tupom poranení oka. Pri poškodení šošovky sa môže pod kapsulu dostať tekutina z prednej očnej komory a šošovka napučiava. Takéto dôsledky môže mať aj zasiahnutie elektrickým prúdom.

3. Radiácia

Nebezpečné je ultrafialové žiarenie typu B alebo ionizačné žiarenie (X-rays).

4. Genetika

Katarakta sa vyskytuje pri niektorých genetických syndrómoch (Turnerov syndróm, Downov syndróm). Nejde teda o ochorenie, ktoré sa diagnostiku len vo vyššom veku.

Typy katarakty

  • zadná kortikálna (zasahuje zadnú časť puzdra)

  • kortikálna (postihuje celé puzdro)

  • nukleárna (zasahuje jadro)

  • kortikonukleárna (postihnuté sú obe štruktúry= celá šošovka)

Príznaky závisia od typu a stupňa postihnutia

  • postupujúci pokles videnia, zahmlievanie, pacienti hovoria, že vidia akoby cez vodu (odtiaľ katarakta=vodopád)
  • ak ide o nukleárnu kataraktu, videnie je lepšie v tme, kedy je zrenica rozšírená a svetlo prechádza cez periférnejšie časti šošovky
  • naopak pri kortikálnej katarakte je videnie ostrejšie počas dňa, kedy sa zrenica zužuje a svetelné lúče neprechádzajú cez skalenú perifériu

Diagnostika

Diagnóza sa zakladá na zistení lokálnych zákalov pri vyšetrení štrbinovou lampou. Lekár taktiež oko presvieti oftamologickým zrkadielkom, kedy sa sleduje červený odraz od očného pozadia viditeľný týmto zrkadielkom na oku spredu. Ak nie je prítomný, znamená to, že odraz od očného pozadia neprešiel nejakou časťou oka, vysoko pravdepodobne cez šošovku. Ďalej sa vyšetruje vízus, teda čítanie z určitej vzdialenosti a perimeter, periférne videnie.

Terapia

Trvalou liečbou je odstránenie skalenej šošovky v miestnej anestéze mikrochirurgickým výkonom a implantácia umelej vnútroočnej šošovky. Pooperačná rekonvalescencia býva krátka a ide o ambulantný zákrok. Ku komplikáciám patrí odlúčenie sietnice a infekcia, ktoré sa prejavia buď stratou zraku alebo výraznou bolesťou a dajú sa okamžite riešiť. Riziko je ale približne 0,4% pre odlúčenie sietnice a 10% pre infekciu. Nová šošovka je najčastejšie multifokálna, teda pacient ďalej potrebuje okuliare na čítanie, ak ich predtým nosil. Vo všeobecnosti sú pacienti po operácii veľmi spokojní, pretože zlepšenie zraku pociťujú veľmi výrazné.

Glaukóm alebo zelený zákal

Glaukóm je ochorenie prednej časti oka, kedy je porucha v prúdení komorového moku, ktorá sa v oku tvorí. Miestom tvorby je vráskovec, ktorý sa nachádza v okolí šošovky, tekutina odtiaľ ďalej prúdi okolo dúhovky a cez tzv. Schlemmov kanál do ciev na povrchu očnej gule. Ak je za určitých podmienok zamedzené toto prúdenie, zvyšuje sa vnútroočný tlak. Vyšší tlak sa z predného segmentu oka prenáša aj na vzdialenejšie štruktúry ako je optický nerv a vedie tak k poruchám videnia.

 Delenie

Glaukóm s uzavretým uhlom, tzn. že nie je žiadny priestor medzi dúhovkou a rohovkou, kadiaľ normálne odteká tekutina cez kanál do ciev na povrchu očnej gule

Glaukóm s otvoreným uhlom (chronický)- uhol resp. spomínaný priestor je zúžený, ale priechodný

Vrodený glaukóm

Príčiny

  • sekundárny glaukóm (poranenie oka, popálenia, poleptania, iridocyklitída, zmeny na šošovke, krvácanie, mozgové nádory, hydrocefalus)
  • primárny glaukóm (príčina nejednoznačná)

Príznaky chronického glaukómu s otvoreným uhlom

  • problémy so zaostrovaním, pri čítaní, bolesti hlavy
  • postupujúca strata zraku- výpadky zorného pola- polmesiačikovité výpadky, koncentrické zužovanie zorného pola (strata periférneho videnia)
  • zvýšený vnútroočný tlak
  • nebolestivý stav

Diagnostika

 Lekár vykoná vyšetrenie zrakovej ostrosti- pacient číta z cca 5-6 metrov a ďalej zhodnotí periférne videnie pri perimetrickom vyšetrení. Odmeria sa vnútroočný tlak. Dôležité je vyšetriť očné pozadie oftalmoskopom po rozkvapkaní s rozšírenými zrenicami. Pozorujú sa zmeny na optickom nerve a zmeny sietnice.

Liečba

 V liečbe sa podávajú lieky na zníženie produkcie komorového moku- betablokátory a krátkodobo spolu s blokátorom karboanhydrázy – acetazolamidom. Odtok komorového moku zlepšuje pilokarpín, prípadne manitol. Kontraindikované sú lieky s obsahom atropínu a všetky, ktoré zvyšujú vnútroočný tlak.

Ak farmakologická liečba nezlepšuje stav, pristupuje sa k chirurgickému riešeniu. Prvou voľbou je laserová iridotómia, pri ktorej sa zruší uzavretie uhla napríklad odstránením zrastov. Ak stav rohovky neumožňuje laserový výkon, pristúpi sa k iridektómii, odstráneniu časti dúhovky, kedy sa nielen odstráni blok, ale vytvorí sa aj priamo priechod pre komorový mok. Výsledky operácie bývajú pozitívne, stav sa však často môže opakovať.

Diabetes insipidus

Diabetes znamená v latinčine „sifón“, na základe toho, že pacient s diabetom nadmerne močí a insipidus znamená „bez chuti“. Slovo insipidus vychádza z toho, že v minulosti sa diabetes v skutočnosti diagnostikoval tak, že lekár ovoňal a ochutnal pacientov moč. Ak bol sladký, išlo o diabetes mellitus, ak pacient rovnako veľa močil a moč nebol sladký, stav sa uzavrel ako diabetes insipidus.

Diabetes insipidus je ochorenie systému žliaz s vnútorným vylučovaním, konkrétne ide o poruchu v oblasti hypofýzy, pri ktorej sa netvorí dostatok antidiuretického hormónu (ADH), iným názvom vazopresínu. Porucha môže byť aj na úrovni obličiek, kde ADH plní svoje funkcie, ale tu sa jedná o necitlivosť buniek obličky na účinky tohto hormónu. Podľa toho rozlišujeme centrálny a nefrogénny diabetes insipidus.

Antidiuretický hormón dôležitý pre zadržiavanie vody v organizme, čo úzko súvisí z dostatočným množstvom krvi v cievach a zabezpečením krvného obehu. Krv sa filtruje v obličkách a tu pôsobí ADH. Pri dehydratácii zabraňuje vylučovaniu vody a redukuje tak množstvo moču. Z jeho druhého názvu vazopresín vyplýva, že rovnako pri nedostatku tekutín a teda aj krvi zabezpečí kontrakciu ciev, čo podporuje nevyhnutné prúdenie krvi. Krv tak prúdi pod väčším tlakom, aj keď objemovo jej môže byť v cievach menej.

Príčiny

  • dedičné formy, vrodené syndrómy (Wolframov syndróm)
  • poškodenie podmozgovej žľazy (hypofýzy) – nádory, úrazy, krvácanie, zápal
  • nefrogénny DI je väčšinou dedičná forma, ide o mutáciu v géne pre kanály pre vodu v obličke (voda sa pôsobením ADH nemôže pri dehydratácii vstrebať)

Príznaky

  • nadmerné močenie- aj 20 litrov za deň
  • extrémny smäd- niekedy až zúfalé prahnutie po vode (pacient vypije aj vodu z vázy s kvetmi, v krajnej situácii pije aj vlastný moč)
  • príznaky dehydratácie- zvýšená teplota, vracanie, hnačka

Diagnostika

Lekár odoberie krv na základné biochemické vyšetrenia, ionogram, zisťuje sa prítomnosť glukózy v krvi, odoberie moč, pri ktorom sa stanovuje osmolarila, teda pomer iónov v moči a ďalej hustota moču. Moč býva zriedený, hustota je nižšia a obsahuje menej iónov. Ďalej sa robí koncentračný smädový test. Pacient nepije žiadne tekutiny a sledujú sa vyššie spomenuté parametre moču. Za normálnych okolností by malo účinkom ADH dôjsť k zníženému močeniu a moč by mal mať vyššiu hustotu.

Terapia

Základom terapie je podávanie náhrady ADH, podáva sa desmopresín pod jazyk. Tekutiny sa podávajú bez obmedzenia. Ak sa ochorenie podchytí a nasadí sa substitučná liečba, pacient žije normálny život bez spoločenských obmedzení a problémov, ako to často pred diagnostikou býva. Zároveň by sa mala zobrazovacím vyšetrením vylúčiť závažná príčina DI (nádor mozgu, úraz, krvácanie…).

Polycytemia vera (Pravá polycytémia)

 Polycytémia je ochorenie, pri ktorom kostná dreň produkuje nadmerné množstvo červených krviniek. Táto zvýšená tvorba erytrocytov je zapríčinená neoplastickými zmenami v kmeňovej bunke, z ktorej sa tvoria erytrocyty. V kostnej dreni sa tvoria aj ostatné krvné zložky, ako sú doštičky a biele krvinky, ktorých dozrievanie je taktiež narušené.

Príčina vzniku ochorenia je zväčša neznáma, niekedy ide o dedičnosť.

Príznaky

Ochorenie je veľmi často bezpríznakové, ak sa ale príznaky vyskytnú, môže ísť o:

  • začervenanie kože, nápadné na tvári
  • svrbenie kože najmä po teplom kúpeli
  • bolesti hlavy
  • ťažké sústredenie sa, únava
  • dnová artritída
  • peptický vred
  • trombóza a trombotické komplikácie (infarkt, cievna mozgová príhoda)

Diagnostika

Lekár pacienta vyšetrí pohľadom, kedy si všíma zafarbenie kože a opýta sa na svrbenie a znášanlivosť teplej vody. Následne sa odoberie krv, kde sa sleduje hematokrit, teda pomer krviniek a plazmy, množstvo hemoglobínu, sedimentácia a počet ostatných krvných elementov ako aj červených krviniek. Pri ďalšom zisťovaní je možné ochorenie dokázať aj geneticky, kedy sa zisťuje mutácia v tzv. JAK kináze, čo je molekula dôležitá pre to, aby bunka, z ktorej červené krvinky vznikajú vedela, kedy má spustiť ich tvorbu.

Terapia a prognóza

Terapia je pri polycytémii veľmi dôležitá, keďže zvyšuje prežívanie až desaťnásobne (na 10-20 rokov). Terapia vyplýva zo stavu nadmerného množstva erytrocytov, krv je teda príliš „hustá“. Jednoduchou metódou je flebotómia, teda „púšťanie žilou“. Predpisujú sa tiež malé dávky aspirínu na zníženie rizika tvorby krvných zrazenín. Možno podávať aj chemoterapiu (hydroxyurea) alebo interferóny. Možnosti liečby, resp. udržiavania stavu sú viaceré a pri dostatočnej terapii sa pacient môže úplne vyhnúť komplikáciám a jeho život má nezmenenú dĺžku ani kvalitu.

Psoriáza

 Psoriáza je dlhotrvajúce chronické autoimunitné ochorenie postihujúce kožu a nechty. Vzniká z rôznych príčin a je charakteristické aj veľkým vplyvom vonkajšieho prostredia. Priebeh a rozvoj príznakov ovplyvňuje stres alebo životný štýl vo všeobecnosti. Postihuje ľudí v rôznom veku, o niečo viac sa vyskytuje u žien. Ochorenie je nevyliečiteľné, príznaky sa ale dajú správnou starostlivosťou do vysokej miery minimalizovať.

Psoriázu charakterizuje zrýchlená výmena a dozrievanie buniek povrchovej vrstvy kože, epidermy. Za normálnych okolností keratinocyt (bunka kože) putuje z hlbokých vrstiev na povrch, dozrieva a toto trvá 28-30 dní. Pri psoriáze sú to iba 3-5 dní. Tieto keratinocyty sú nezrelé a to, že sa na povrch kože dostávajú tak rýchlo, je spôsobené zápalovou reakciou. Táto reakcia je autoimunitná, teda zameraná proti vlastným bunkách a spôsobuje následne toto chybné a urýchlené dozrievanie keratinocytov.

 Príčiny

1. Genetika

Udáva sa, že asi u tretiny pacientov sa v rodine psoriáza vyskytla. Preukázalo sa teda, že pravdepodobnosť rozvoja ochorenia závisí od prítomnosti zmien, ktoré sa týkajú konkrétnych génov.

2. Životný štýl

Niektoré faktory sú schopné vyvolať alebo zhoršiť prejavy psoriázy. Ide o chronické infekcie, stres, zmena prostredia, teplá voda, škriabanie sa, suchá koža, obezita, fajčenie, alkohol.

3. HIV

U pacientov s HIV infekciou nie je výskyt psoriázy častejší, ale priebeh je pochopiteľne pre oslabený imunitný systém horší.

4. Lieky

Psoriázu môže vyvolať aj dlhodobé užívanie niektorých liekov ako sú napríklad betablokátory, lítium, antimalariká, nesteroidné antiflogistiká, blokátory kalciových kanálov, interleukíny, interferóny a ďalšie. Vždy sa ale treba poradiť s lekárom, pretože ak lekár tieto lieky predpíše, je to odôvodnené a riziko vzniku psoriázy tiež závisí od dávky.

 Príznaky

Najčastejšou formou sú kožné lézie vo forme plošných útvarov, pokryté striebristými šupinami. Medzi typické lokalizácie patrí oblasť lakťov, kolien, záhlavia, na chrbte oblasť bedier a krížov. Ďalšie príznaky sú:

  • svrbenie, opuch, bolestivosť
  • suchá koža vo vonkajšom zvukovode
  • hrboľaté nechty, zvýšené valy kože okolo nechtov, biele škvrny na nechtoch až úplná strata nechtu
  • kožné lézie môžu krvácať, môžu vzniknúť aj z malej ranky, môžu sa infikovať a zapáliť

 Diagnostika

Psoriázou sa zaoberajú kožní lekári, ktorí pacienta vyšetria pohľadom, zhodnotia stupeň stavu a popíšu všetky lézie. Ak je klinická diagnostika nejednoznačná, urobí sa biopsia kože a v mikroskopickom zobrazení sa diagnóza definitívne potvrdí.

 Manažment

Najúčinnejšie v udržiavaní stabilného stavu sú lokálne kortikosteroidové krémy, stav zlepšuje aj vitamín D a retinoidy. Významné zlepšenie poskytuje aj balneoterapia a voda z Mŕtveho mora. Veľmi pomáha aj kúpeľná liečba. Rovnako fototerapia tzv. PUVA (psoralen a UVA žiarenie). Perorálne sa môže podať metotrexát, cyklosporín alebo retionidy.

Obrna tvárového nervu

Tvárový nerv je jeden z dvanástich hlavových nervov, ktoré vystupujú zo štruktúr mozgu a inervujú rôzne časti tváre a hlavy. Tento nerv inervuje mimické svaly a prispieva k výrazu tváre. Ďalej spracováva chuťové vnemy z predných dvoch tretín jazyka a inervuje aj zložky vnútorného ucha. Prostredníctvom jeho vláken je regulovaná aj činnosť podjazykovej a podsánkovej žľazy, ktoré produkujú sliny.

Pri jeho obrne sa prejavia príznaky z nedostatočnej inervácie najmä na tvári. Klinický obraz môže byť rôzny v závislosti od lokalizácie poruchy v mozgových štruktúrach.

Príčiny

  • Bellova obrna- Ide o akútnu paralýzu, ktorej príčina sa často spája s nedávnou infekciou vírusom herpes simplex. Vyvinie sa počas dní a môže trvať mesiace. Zvyčajne sa diagnostikuje u pacientov, u ktorých sa iné príčiny vylúčili.
  • Infekcia- herpes zoster, zápal stredného ucha, lymská borelióza
  • Úraz- najmä priečne zlomeniny spánkovej kosti
  • Nádory- niekedy môžu utláčať priebeh nervu- hemangióm, neurinóm, metastatické tumory
  • Cievna mozgová príhoda
  • Iné: diabetes mellitus, sarkoidóza, Guillain- Barreho syndróm

Príznaky

  • jednostranná paralýza (neschopnosť pohybu) tvárových svalov
  • neschopnosť zavrieť oko
  • strata chuti
  • hyperacusis (zvýšená citlivosť sluchu na predtým bežné zvuky)
  • znížená tvorba slín a sĺz

Diagnostika

Pacient s obrnou tvárového nervu sa dostáva do rúk neurológovi, ktorý vykoná potrebné vyšetrenie, teda na prvý pohľad vidí, aký nerv je s najväčšou pravdepodobnosťou poškodený. Následne je dôležité vylúčiť závažné príčiny ako sú nádorové ochorenia alebo infekcia, či úraz. Pacientovi sa odoberie krv na zistenie prípadných známok zápalu a hladín glukózy v krvi, pre vylúčenie diabetu. Ak ide o podozrenie na úraz alebo nádorové ochorenie, lekár pošle pacienta na CT vyšetrenie alebo magnetickú rezonanciu (MR).

 Liečba a prognóza

Najväčšiu úľavu od príznakov prináša podanie kortikosteroidov (prednison). Ak sa dokáže, že príčinou je infekcia, podajú sa antivirotiká, ale posledné štúdie ukazujú, že efekt tejto liečby je minimálny. Fyzioterapia môže byť účinná kvôli stimulácii tvárového nervu a obnove jeho funkcie.

Vo väčšine prípadov sa normálna funkcia sama obnoví do troch týždňov aj bez liečby. Komplikáciami môže byť strata chuti alebo chronické zášklby a sťahy tvárových svalov.

Tetanus

Tetanus je závažné infekčné ochorenie, ktoré sa môže vyskytnúť v každom veku, vyšší vek nevynímajúc. Ochoreniu sa dá efektívne predchádzať vyhýbaním sa zdroju nákazy a očkovaním. Toto očkovanie a preočkovanie treba prvýkrát podstúpiť v detstve a následne od 30.teho roku je nutné preočkovanie každých 10-15 rokov.

Príčiny vzniku a zdroje nákazy

Tetanus spôsobuje toxín produkovaný baktériou Clostridium tetani, ktorá sa bežne nachádza v pôde, na hrdzavých predmetoch, v prachu alebo hnojive. Do tela sa dostáva akýmkoľvek poranením, preto k nákaze môže dôjsť pri autonehodách, poraneniach pri práci v záhrade alebo poľnohospodárstve.

Príznaky

Toxín blokuje správnu funkciu molekúl v centrálnej nervovej sústave, ktoré sa podieľajú na riadení uvoľnenia svalu po kontrakcii. Výsledkom pôsobenia toxínu je teda dlhotrvajúca kontrakcia svalu- kŕč (spazmus).

  • stuhnutie a kŕče žuvacích svalov, ktoré menia výraz tváre, chorý vyzerá, ako keby sa usmieval
  • stuhnutie svalov krku, hrudníka, brušných svalov
  • spazmy chrbtových svalov, ktoré vedu k lukovitému prehnutiu chrbta
  • potenie, horúčka, podráždenosť
  • problémy s prehĺtaním, dýchaním, nepravidelná akcia srdca, nekontrolovateľná defekácia a urinácia

Inkubačná doba trvá zvyčajne okolo 8 dní. Vo všeobecnosti platí, že čím ďalej na tele je poranenie od hlavy, tým je inkubačná doba dlhšia, nakoľko toxín putuje nervovými vláknami cez miechu až do centrálnej nervovej sústavy.

Diagnostika

V súčasnosti sa nepoužívajú žiadne krvné testy na potvrdenie infekcie. Diagnostika spočíva len v klinických prejavoch a informáciách o predošlom poranení. Významným je aj jednoduché vyšetrenie, kedy sa lekár špachtľou dotkne zadnej časti hrdla. Ak je odpoveďou iba reflex napnutia na vracanie, pacient s najväčšou pravdepodobnosťou nemá tetanus. Naopak, ak je výsledkom zahryznutie, test je pozitívny.

Liečba a prevencia

Pri liečbe mierneho tetanu sa podávajú protilátky, ďalej metronidazol ako antibiotikum a diazepam na uvoľnenie kŕčov. Pri závažnom stave sa podajú taktiež protilátky, horčík na spazmy, diazepam a ak je to nevyhnutné vykoná sa tracheotómia alebo sa pacient napojí na umelú pľúcnu ventiláciu. Ďalej treba zabezpečiť dostatočnú výživu a príjem tekutín.

Aj pri liečbe stále zomiera okolo 10% pacientov. V prípade neočkovaných a starších ľudí je percento vyššie. V prevencii je dôležité očkovanie a v rámci sekundárnej prevencie treba poznať spôsoby nákazy a základné príznaky.

Myastenia gravis

Myasténia gravis je nervovosvalové ochorenie, ktoré v konečnom dôsledku, ak sa nelieči, vedie k únave, svalovej slabosti až neschopnosti pohybu. Je to ochorenie, ktoré sa často prejaví už v mladšom veku, ale s pribúdajúcimi možnosťami zvládania tohto ochorenia nie je výnimkou ani u starších pacientov.

Príčiny

Myasténia v princípe vzniká pri zmenách v určitých génoch. Pre správne fungovanie svalovej kontrakcie a hlavne prenosu signálu z nervovej sústavy na svaly je veľmi významný acetylcholín. Za normálnych okolností sa acetylcholín skladuje v mechúrikoch v koncovej časti nervového vlákna a pri šírení vzruchu nervom dôjde k jeho uvoľneniu. Toto nervové vlákno je v tesnej blízkosti svalového vlákna a tak sa acetylcholín dostáva na špeciálne miesta na svale- receptory. Tým, že sa dostane na receptory, spustí svalový sťah.

Pri myasténii gravis sa tvoria protilátky proti týmto receptorom. Tie sa na ne naviažu, čím bránia väzbe acetylcholínu, ale nemajú žiaden účinok a sval tak neplní svoju funkciu.

Príznaky

  • nebolestivá celková únava svalov- tá sa počas dňa zhoršuje
  • ptóza (pokles viečka), dvojité videnie kvôli ochabnutiu svalov okolo oka a oko hybných svalov
  • problémy s jedením a prehĺtaním pre slabosť svalov krku a hrdla
  • problémy s rozprávaním
  • ochabnutie tvárových svalov- zmena výrazu tváre
  • problémy s dýchaním- takisto pre nedostatočnú funkciu dýchacích svalov

Komplikácie

Závažnou komplikáciou je život ohrozujúci stav- tzv. myastenická kríza, kedy dochádza k zlyhávaniu dýchania a zosilneniu ostatných príznakov. Pri problémoch s dýchaním je nevyhnutné zabezpečiť lekársku pomoc. Niekedy je nutné pacienta napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu.

Diagnostika

Významná je anamnéza a klinické neurologické vyšetrenie. Robí sa tiež EMG elektromyografia, teda zaznamenáva sa elektrická aktivita svalu ako odpoveď na impulz. Taktiež je významné stanovenie protilátok proti acetylcholínovému receptoru.

Terapia a prognóza

Základom terapie je stabilizácia stavu pacienta podávaním liekov s antiacetylcholín esterázovými účinkami (neostigmín, pyridostigmín). Acetylcholín esteráza je enzým, ktorý rozkladá acetylcholín. Preto sa podávajú lieky s účinkom, ktoré znižujú množstvo tohto enzýmu, aby zostalo v svale čo najviac acetylcholínu potrebného na pohyb. V kritických prípadoch sa vykonáva plazmaferéza, kedy sa odstránia z krvi protilátky proti receptorom pre acetylcholín.

Prognóza je relatívne priaznivá,  pri dostatočnej lekárskej starostlivosti majú pacienti normálnu dĺžku života.

Hypertyreóza

Štítna žľaza je endokrinný orgán motýlieho tvaru, ktorý sa nachádza na dolnej polovici krku pred priedušnicou. Endokrinný znamená, že sa z nej do krvi vylučujú hormóny trijódtyronín a tyroxín. Tieto hormóny sú veľmi dôležité pre správne fungovanie organizmu ako celku a reguláciu metabolizmu. K ochoreniam štítnej žľazy okrem hypertyreózy patrí hypotyreóza a adenóm, resp. karcinóm štítnej žľazy. V tomto článku sa budeme venovať hypertyreóze, ktorá môže mať aj fatálne následky.

Príčiny hypertyreózy

  • Gravesova choroba – autoimunitné ochorenie, ktoré sa objavuje náhle a môže ho spustiť rôzna vírusová alebo bakteriálna infekcia. Imunitný systém začne tvoriť protilátky, ktoré ale krížovo  reagujú s receptorom pre hormón TSH. TSH alebo tyreotropný hormón sa tvorí v hypofýze a v štítnej žľaze aktivuje tvorbu jej hormónov. Tieto chybne účinkujúce protilátky spôsobia nadmernú aktiváciu štítnej žľazy k produkcii jej enzýmov v zvýšenom množstve.
  • Toxický adenóm- nezhubný nádor, ktorý niekedy produkuje väčšie množstvo hormónov.
  • Toxická difúzna struma- rovnako zvýšená tvorba hormónov pre výskyt uzlov, v ktorých sa hormóny tvoria vo vyššej miere.
  • Zápal štítnej žľazy- po infekcii protilátky môžu zaútočiť aj na vlastnú žľazu.

Príznaky

 široké a často nešpecifické príznaky súvisia so širokými účinkami tyroxínu a trijódtyronínu v organizme.

  • nervozita, podráždenosť, nepokoj, tras rúk, svalová slabosť
  • zrýchlené dýchanie, zvýšená srdcová frekvencia
  • poruchy spánku
  • tenšia koža, lámavé vlasy
  • exoftalmus (vypúlené oči) pri Gravesovej chorobe

Diagnostika

V diagnostike majú význam hodnoty TSH- tyreotropného hormónu (štítnu žľazu stimulujúci), taktiež T4 a T3 hormóny. Ďalej sa zisťuje hladina protilátok proti TSH receptorom. Scintigrafia ako zobrazovacia metóda umožňuje odlíšiť zápalovú aktivitu (tyroiditídu) od hypertyreózy. Pri tomto vyšetrení sa podá dávka rádioaktívneho jódu a následne sa gamma kamerou zobrazí štítna žľaza a jej prípadné vychytanie jódu. Toto je v prípade hypertyreózy zreteľné, keďže jód je potrebný na tvorbu jej hormónov.

Liečba

V terapii sú veľmi účinné tzv. tyreostatiká, ktoré znižujú tvorbu tyroidálnych hormónov (karbimazol, propylhiouracil). Tieto pomáhajú udržovať hladiny hormónov na prijateľnej úrovni. Beta-blokátory sa používajú na miernenie typických príznakov ako je búšenie srdca, tras a nepokoj. Pacienti by tiež nemali jesť potraviny bohaté na jód.

Komplikácie

Tyreotoxikóza je závažná komplikácia stavu alebo nedostatočne nastavená liečba. Ide o kritický stav, ktorý sa okrem iného prejavuje vystupňovaním príznakov hypertyreózy:

  • vysoká horúčka (okolo 40 °C)
  • rýchly a nepravidelný pulz
  • vracanie, hnačka
  • nepokoj
  • až infarkt myokardu alebo zlyhanie srdca

V zvládaní tyreotoxikózy sa podáva Lugolov roztok (jodid draselný) a lieky s antityroidálnym účinkom. Ďalej betablokátory na ochranu kardiovaskulárneho systému. Horúčka sa rieši podaním paracetamolu.

Hemoroidy

Hemoroidy sú cievne štruktúry, ktoré sa nachádzajú z vnútornej strany análneho otvoru, v časti zvanej análny kanál. Ide o tzv. vankúšiky, ktoré pozostávajú z ciev- sínusoíd, spojivového tkaniva a vrstvy hladkých svalových buniek. Tieto cievne štruktúry tvoria hemoroidálny plexus (komplex ciev), ktorý spája portálny (pečeňový) a systémový krvný obeh. V oblasti análneho otvoru sa normálne nachádzajú tri takéto vankúšiky, problémom sú až ich prípadné zmeny v zmysle rozšírenia. Vrchol výskytu hemoroidov je vo veku 45-65 rokov.

Rizikové faktory a príčiny

  • chronická hnačka alebo zápcha
  • dlhodobé sedenie na toalete
  • prílišné tlačenie pri vyprázdňovaní
  • nedostatok vlákniny v strave
  • obezita
  • tehotenstvo
  • vysoký krvný tlak

Rozšírenie týchto cievnych zväzkov vzniká pri zvýšení tlaku (pri nadmernom tlačení na stolicu) alebo pri blokovaní odtoku krvi (dlhodobé sedenie). Podobne, pri oslabení steny hemoroidov sa riziko zvyšuje s vekom.

Vnútorné hemoroidy

Vnútorné hemoroidy sa nachádzajú vyššie v análnom kanáli a nespôsobujú bolesť kože okolo análneho otvoru, pretože nie sú inervované kožnými nervami. Často môžu prepadnúť (prolaps) nižšie a krvácať. Pri prolapse ich reflexne obopína komplex zvieračov, čo môže spôsobiť bolesť až ich zaškrtenie (akútna trombóza). Niekedy sa s vnútornými hemoroidami dostávajú z tela von aj zvyšky stolice, ktoré spôsobujú dráždenie kože a svrbenie.

Príznaky

  • prvotne bezbolestné
  • po zaškrtení akútna bolesť
  • jasnočervená krv na toaletnom papieri, na stolici
  • svrbenie kože v okolí análneho otvoru, inkontinencia stolice

Vonkajšie hemoroidy

Pacientov rovnako ohrozuje akútna trombóza (uškrtenie), ktorá vzniká pri zápche, hnačke alebo fyzickom tlaku. Táto bolesť trvá 7-14 dní a mizne spolu s rozpadom krvnej zrazeniny (trombózy). Toto sa zvykne opakovať a v oblasti análneho otvoru možno pozorovať kožné riasy.

Príznaky

  • po uškrtení bolesť, opuch
  • podráždenie a svrbenie okolia

Diagnostika

Na diagnostiku je nevyhnutné fyzikálne vyšetrenie a posúdenie okolia análneho otvoru okom  lekára. Rektálnym vyšetrením sa ďalej vylučuje tumor, polypy, zväčšená prostata alebo absces. Toto vyšetrenie sa prevádza s dostatočným utlmením pacienta, špeciálne pri anoskopii, takže necíti bolesť.

Terapia

Konzervatívne sa vznik hemoroidov dá ovplyvniť cvičením, prijímaním jedla bohatého na vlákninu, a dostatočnou hydratáciou. Možno použiť tiež maste s obsahom zinku, epinefrínu (zužuje cievy) alebo lidokaínu (znecitlivuje). Taktiež pomáhajú prípravky s obsahom flavonoidov.

Ďalšími možnosťami sú ambulantné zákroky, ako podviazanie hemoroidov, sklerotizácia (vpichnutie látky, ktorá spôsobí zmenšenie steny) alebo kauterizácia (elektro, infrared, laser, kryoterapia).

Ak tieto metódy nie sú účinné, na rad prichádzajú chirurgické postupy, pri ktorých je výrazná pooperačná bolesť a robia sa, ak nie je iná možnosť a súčasný stav významne zhoršuje kvalitu života pacienta.

Akútny a chronický zápal žlčníka- cholecystitída

Žlčník je nepárový orgán brušnej dutiny, ktorý sa nachádza pod pečeňou pod pravým rebrovým oblúkom. Funkcia žlčníka spočíva v uskladňovaní žlče, ktorá sa tvorí v pečeni. Pri trávení potravy sa žlč zo žlčníka dostáva spolu s tráviacimi enzýmami z pankreasu spoločným vývodom do úvodnej časti tenkého čreva, kde pomáha tráviť tuky.

Príčiny

Najčastejšou príčinou zápalu je upchanie vývodu pre žlč žlčovým kameňom. Žlč nemôže prirodzene opúšťať žlčník, dochádza v ňom k zvýšeniu tlaku a to spôsobuje bolesť. Zápalová reakcia vzniká chemickým (žlčové kyseliny) alebo mechanickým (kameň) podráždením steny žlčníka.

Akútna cholecystitída

90% prípadov vzniká v dôsledku kameňov. Zápal je spočiatku bez bakteriálnej infekcie, neskôr môže dôjsť k infekcii. V 10% ide o cholecystitídu bez prítomnosti kameňa. Oveľa častejšie sa vyskytuje u závažne chorých a u ľudí na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Chronická cholecystitída

Takmer vždy sa vyskytuje v dôsledku kameňov pri ich častom a opakovanom výskyte. Môže byť bezpríznaková alebo ako akútna.

Rizikové faktory

  • ženské pohlavie
  • obezita, diabetes mellitus, rapídna strata váhy

Príznaky

  • akútna bolesť, tzv. biliárna kolika v pravej hornej časti brucha, bolesť sa objavuje po mastných jedlách
  • nevoľnosť, vracanie
  • horúčka, nechutenstvo
  • mierna žltačka
  • pri chronickom zápale sú príznaky miernejšie, miznúce a znovu sa opakujúce

Komplikácie

  • peritonitída
  • prasknutie žlčníka
  • gangréna (odumretie)

Diagnostika

Diagnostika spočíva vo vyšetrení brucha lekárom, krvných testov a zobrazovacích metód. Významná je ultrasonografia, na ktorej možno zobraziť zmeny na žlčníku a aj kamene.

 Liečba a starostlivosť

Úplná liečba je cholecystektómia, teda chirurgické odstránenie žlčníka, ktoré sa dnes už zvyčajne robí laparoskopicky. Pri tomto postupe je menšia rana a rýchlejšie hojenie, ale výber metódy závisí od zdravotného stavu pacienta. Preventívne sa podávajú antibiotiká a lieky proti bolesti. Dôležitý je pokoj, oddych a vyhýbanie sa mastným jedlám, teda diéta.

Peptický vred a chronická vredová choroba vo vyššom veku

S vyšším vekom sa často spája zvýšená potreba užívania niektorých liekov proti bolesti a proti zrážaniu krvi, ktoré zvyšujú riziko tvorby vredov. Na riziko ich vzniku majú samozrejme vplyv aj iné vonkajšie a genetické faktory.

 Peptický vred vzniká v sliznici žalúdka alebo v počiatočnej časti tenkého čreva (duodenum) a na základe lokalizácie sa rozlišuje vred žalúdočný a duodenálny. Na jeho vzniku sa podieľa nedostatok ochranných faktorov sliznice žalúdka, ako je hlien, a nadmerné pôsobenie dráždivých faktorov. Medzi najhlavnejšie patrí žalúdočná kyselina a tráviaci enzým pepsín. Spočiatku vzniká na sliznici erózia, ktorá sa pôsobením nepriaznivých faktorov môže prehlbovať, až sa vytvorí „kráter“- vred.

 Príčiny

Poškodenie sliznice:

Erózie môžu vznikať pri gastritíde, pri poruchách krvného zásobenia alebo vracaní a neskôr sa môžu transformovať na vred.

 Vonkajšie faktory:

Stres- aktivuje tvorbu kyseliny chlorovodíkovej, fajčenie, alkohol, lieky-salicyláty, kortikoidy, antiflogistiká, napr. ibalgin

 Helicobacter pylori- baktéria, ktorá je najčastejším dôvodom vzniku vredov. Helicobacter spôsobuje poškodenie sliznice narušením ochrannej hlienovej bariéry

Príznaky

  • bolesť brucha- pri žalúdočnom vrede hneď po jedle, pri duodenálnom typicky nalačno, v noci
  • nechutenstvo, chudnutie, vracanie

Komplikácie

  • krvácanie z vredu- prejavuje sa hematemézou (vracaním čerstvej krvi) alebo melenou (natrávená tmavá krv v stolici), pri nadmerných stratách krvi hrozí šok
  • perforácia vredu- ide o porušenie steny žalúdka alebo čreva, obsah sa dostáva mimo daný orgán a hrozí peritonitída až sepsa a smrť
  • vredy vznikajúce pri infekcii H. Pylori sa neskôr môžu premeniť na malignitu

Diagnostika

Oblasť žalúdka a duodena je najlepšie zobraziteľná ezofagogastroduodenoskopiou, teda endoskopickou metódou, ktorá zavedením sondy cez ústnu dutinu umožňuje na monitore zobraziť sliznicu tráviaceho traktu. Ďalej je dôležité zistenie prítomnosti Helicobaktera. Na to slúži vzorka odobratej sliznice pre endoskopii. Taktiež sa môže zisťovať prítomnosť urey v dychu, ktorá vzniká pri prítomnosti Helicobactera alebo prítomnosť jeho antigénov zo stolice.

 Terapia a prevencia

Pri dokázaní prítomnosti H. Pylori je nevyhnutná antibiotická terapia. K nej sa pridávajú antacidá na zníženie tvorby kyseliny chlorovodíkovej ako dráždiaceho faktora. Pre prevenciu je prospešné vyhýbať sa fajčeniu a stresovým situáciám a neodkladať návštevu lekára pri dlhšie trvajúcej nevoľnosti. Prospešné je aj zvážiť nutnosť úžívania nesteroidných antiflogistík (ibalgin, ibuprofen…) a nahradiť ich vhodnou alternatívou.

Nenádorové ochorenia prostaty

Prostata je mužská žľaza, ktorá sa nachádza v okolí močovej rúry pod močovým mechúrom v oblasti malej panvy. Funkcia prostaty spočíva v produkcii významných zložiek ejakulátu. K nenádorovým ochoreniam prostaty patrí zápal- prostatitída a benígna hyperplázia prostaty.

1. Prostatitída

Medzi príčiny vzniku patrí akútna bakteriálna infekcia, chronická infekcia, ktorá sa prejavuje ako prechodne sa objavujúca infekcia močových ciest. Tzn. časté močenie menších množstiev moču, pocity bolesti, pálenia a rezania pri močení, prípadne teplota a triaška. Ďalšou príčinou je nebakteriálny zápal.

2. Benígna hyperplázia prostaty

Hyperplázia znamená nezhubné zväčšenie prostaty. Začína už okolo veku 30 rokov a odhaduje sa, že vo veku 80 rokov až 50 % mužov trpí benígnym zväčšením prostaty.

Príčina

Za príčinu sa pokladá pôsobenie testosterónu na prostatu, ktorý podporuje jej zväčšovanie.

Príznaky

  • slabý prúd moču
  • časté močenie v noci
  • predĺženie vyprázdnenia močového mechúra
  • nepravidelné nutkanie na močenie
  • bolestivé močenie
  • oneskorený začiatok močenia

Diagnostika

Úvodným vyšetrením pacienta je vždy rektálne vyšetrenie, teda vyšetrenie cez konečník. Takto vie lekár na dotyk diagnostikovať zväčšenie a následne odporučiť ďalšie vyšetrenia. Z krvi je možné zistiť hladinu prostatického špecifického antigénu PSA. Pomocnou metódou je aj transrektálna ultrasonografia.

Dôležitý v skorej diagnostike je aj skríning, ktorý sa vykonáva ako rektálne vyšetrenie u mužov nad 40 rokov raz ročne.

Manažment pacienta

Pri úprave životného štýlu je významné znížiť príjem tekutín pred spaním, alkoholu a kofeínu. Pomôcť môže aj správny postoj pri močení, resp. lepší odchod moču umožňuje pozícia v sede. Možno podať dva typy medikácie- alfa-blokátory alebo inhibítory 5alfa reduktázy, ktoré bránia zvýšenej tvorbe testosterónu. Úľavu môže priniesť aj prechodná katetrizácia močového mechúra (cievkovanie) alebo chirurgické zmenšenie prostaty. Chirugicky ide o tzv. transuretrálnu resekciu prostaty. Existujú aj mnohé miniinvazívne metódy pre ušetrenie časti prostaty kvôli uchovaniu funkcie prostaty významnej z hľadiska zložiek ejakulátu.

Dôležité je ale vedieť aj to, že liečiť je potrebné len zväčšenie prostaty, ktoré spôsobuje pacientovi ťažkosti a tiež treba dbať na preventívne vyšetrenia.

Ileus- nepriechodnosť čriev

Ileus je závažný stav postihujúci najmä oblasť tenkého, ale aj hrubého čreva. Ide o poruchu peristaltiky, ktorá zabezpečuje posun natrávenej potravy ďalej do hrubého čreva alebo o upchatie priesvitu čreva.

 Príčiny- podľa príčiny vzniku sa ileus rozdeľuje na:

Mechanický

Príčinou je mechanické upchatie tenkého čreva, ktoré vzniká najčastejšie v dôsledku zrastov v brušnej dutine. Zrasty veľmi často vznikajú po operáciách. Ďalšími príčinami môžu byť benígne alebo malígne nádory pochádzajúce zvonka čreva alebo rastúce v jeho stene. Inou príčinou sú Crohnova choroba, divertikulitída, zápcha alebo rôzne cudzie telesá, napríklad žlčníkové kamene alebo prehltnuté predmety a väčšie nestráviteľné zvyšky potravy.

Strangulačný

Strangulačný ileus znamená, že príčinou nepriechodnosti čreva je priškrtenie črevnej kľučky- v prípade hernie, zauzlenie alebo vsunutie časti čreva do priesvitu susednej časti. Tento typ ileu vzniká vždy akútne, v priebehu hodín a môže mať závažné dôsledky, keďže sa poškodia aj cievy. Poškodenie ciev má za následok nedokrvenosť a odumieranie časti čreva, tzv. infarzáciu (infarkt čreva).

Paralytický

Paralýza, teda nefunkčnosť prirodzených a potrebných pohybov čriev, vzniká pre priame poškodenie svalstva čreva alebo nervových dráh, ktoré toto svalstvo inervujú. Často sa prirodzene objavuje po operáciách v brušnej dutine, kedy vzniká reflexne a postupne sa upraví.

Rizikové faktory

  • operácie gastrointestinálneho traktu
  • užívanie liekov oslabujúcich peristaltiku- opiáty
  • zranenia miechy pod úrovňou 5. hrudného stavca
  • diabetická ketoacidóza, elektrolytová nerovnováha

Príznaky

  • kolikovitá veľmi silná bolesť brucha, distenzia- rozdutie brucha, diskomfort
  • nevoľnosť a vracanie, hlavne po jedle, prípadne vracanie biliárnej tekutiny až žlče
  • meteorizmus (plynatosť bez odchodu plynov a stolice)
  • môže byť prímes krvi a hlienu v stolici, ak nie je obštrukcia úplná a stolica odchádza

Diagnostika

Štandardom je RTG brucha, tzv. natívna snímka a krvné testy, prípadne CT.

Liečba

Základným postupom je obmedzenie príjmu potravy a sledovanie pacienta. K úprave stavu a obnoveniu peristaltiky dochádza často samovoľne. Podávajú sa elektrolyty a tekutiny intravenózne pre zabezpečenie hydratácie. Pri zistenej mechanickej obštrukcii sa pristupuje k chirurgickému odstráneniu jej príčiny. Ak došlo k poškodeniu čreva nedokrvením, tu sa pristupuje k radikálnejším postupom. Ak je to nevyhnutné časť čreva sa odstráni a napojí na zdravú časť, prípadne sa urobí stómia. (vývod)

Komplikácie

Najzávažnejšou komplikáciou je smrť v dôsledku peritonitídy (zápal pobrušnice). To sa môže stať, ak sa stena čreva poškodí a baktérie prirodzene prítomné v čreve sa z neho dostanú do brušnej dutiny. Poškodenie steny čreva tiež uľahčuje vstrebávanie toxínov do krvi, svoj podiel majú aj výrazné straty tekutín vracaním a straty sodíka a chloridov. Príčinou smrti býva rozvrat vnútorného prostredia.

Cirhóza pečene

 Cirhóza pečene označuje nenávratné štádium poškodenia pečene, pri ktorom už pečeň nie je schopná dostatočne plniť svoju funkciu. Vzniká po dlhotrvajúcich ochoreniach pečene a dochádza pri nej k prestavbe štruktúry pečeňového parenchýmu. Medzi základné funkcie pečene patrí tvorba žlče, detoxikácia látok prijatých potravou, tvorba faktorov zrážania, zložiek imunitného systému a bielkovín, pečeň ďalej uskladňuje vitamíny, napr. vitamín A a podieľa sa na metabolizme cukrov a tukov. Pri cirhóze sú všetky tieto funkcie nedostatočné a z toho potom vyplývajú klinické príznaky.

Príčiny

  • Poškodenie pečene alkoholom sa vyvinie pri nadmernom užívaní alkoholu trvajúceho 10 rokov a viac u 10-20% pacientov. Alkohol poškodzuje pečeň tým, že z neho vznikajú látky, ktoré sú pre pečeň toxické.
  • Nealkoholová steatohepatitída (ztukovatenie pečene) vzniká často u obéznych pacientov, u diabetikov a u ľudí liečených kortikoidmi.
  • Chronická hepatitída C spôsobuje zápal tkaniva a taktiež ho časom poškodzuje, ale nie každá hepatitída C sa vyvinie do cirhózy (odhadom 20-30%)
  • Chronická hepatitída B
  • Primárna biliárna cirhóza je poškodenie žlčovodov a následne druhotne dôjde k poškodeniu pečene.
  • Autoimunitná hepatitída vzniká, keď sa v tele tvoria protilátky proti bunkám pečene
  • Metabolické ochorenia- hereditárna hemochromatóza, Wilsonova choroba, galaktozémia, cystická fibróza
  • Poškodenie liekmi a toxínmi (glukokortikoidy, paracetamol, izoniazid, aflatoxíny, arzén, muchotrávka)

Príznaky

1. z poškodenia pečene

  • Ascites = nahromadenie voľnej tekutiny v brušnej dutine kvôli nedostatočnej tvorbe bielkovín, ktoré udržujú tekutinu v cievach, v pečeni
  • Ikterus = žlté sfarbenie kože, slizníc a sklér kvôli zvýšenej hladine bilirubínu
  • Zväčšenie pečene, bolestivé na dotyk
  • Gynekomastia = zväčšenie prsnej žľazy
  • Hypogonadizmus = zníženie hladiny pohlavných hormónov a z toho vyplývajúca impotencia, neplodnosť
  • Palmárny erytém = začervenané dlane
  • Pavúčikovité névy = cievne lézie na koži tváre a trupu
  • Poruchy zrážanlivosti krvi

2. Z portálnej hypertenzie

  • Splenomegália = zväčšenie sleziny
  • Pažerákové varixy = rozšírenia žíl, ktoré môžu prasknúť a spôsobiť krvácanie (viac v článku Ascites)
  • Caput medusae (hlava medúzy) = viditeľne rozšírené žily na bruchu v tvare vlasov medúzy

Diagnostika

Stupeň fungovania pečene sa zisťuje na základe biopsie pečene, ktorá je zlatým štandardom na potvrdenie diagnózy. K tomu sa pridávajú krvné testy, kde sa stanovuje hladina parametrov odrážajúcich funkciu pečene a stupeň jej poškodenia (enzýmy ALT, AST, alkalická fosfatáza, GMT, bilirubín, albumín, globulíny, koagulačné faktory a iné.) Význam majú aj zobrazovacie metódy ako je ultrazvuk, v určitých prípadoch CT alebo MR.

Liečba a starostlivosť

Vo všeobecnosti platí, že poškodenie pečene je nezvratné, ale vhodnou starostlivosťou a životným štýlom pacienta je možné vážnejšie poškodenie významne oddialiť. Podávajú sa hepatoprotektíva, ale cielená liečba neexistuje. Zvládať sa dajú komplikácie, ako je ascites alebo krvácanie z pažerákových varixov a ďalšie. Dôležitá je najmä prevencia (podľa príčiny vzniku) a to obmedziť požívanie alkoholu, liekov, ktoré poškodzujú pečeň, dbať na zdravú stravu a pohyb a vyhýbať sa rizikovému správaniu pri kontakte s hepatitídou B, C.

 

Ascites- voľná tekutina v brušnej dutine

Ascites znamená nahromadenie tekutiny v brušnej dutine, teda jej výskyt medzi kľučkami tenkého čreva a ďalšími orgánmi. Objem tejto tekutiny môže byť aj 10 a viac litrov, pričom norma je okolo 150 mililitrov.

Nejde o klinicky klasifikované ochorenie, ale skôr príznak, sprievodný jav alebo dôsledok ochorenia srdca, pečene, pankreasu alebo nádorového ochorenia. Vždy teda ide o varovné znamenie, ktorého príčinu treba dôkladne vyšetriť.

 Príznaky a komplikácie:

  • zväčšenie brucha, brucho je napäté, ťažké, problémy z pohybom
  • dušnosť- nahromadenie objemu tekutiny v brušnej dutine vytvára tlak na bránicu. Toto má za následok, že je pre pacienta ťažšie sa nadýchnuť, keďže musí dýchať proti väčšiemu odporu a dýchanie je tak plytké, rýchle a spôsobuje ťažkosti pri zvládaní záťaže
  • dyspepsia- problémy z trávením pri tlaku na žalúdok
  • hernia- „pruh“- ide o častú komplikáciu, vznikajúcu kvôli zvýšenému vnútro brušnému tlaku pôsobením ktorého sa brušné svaly rozostúpia a vzniká hernia
  • prasknutie ascitu- môže byť život ohrozujúcou situáciou. Pri jednorázovom veľkom a rýchlom vypustení tekutiny, ako je to pri prasknutí, dochádza k presunu tekutín z krvných ciev do brušnej dutiny, aby bola zachovaná rovnováha, ktorá vznikala postupným formovaním ascitu. Tento rýchly presun tekutín z ciev môže mať za následok chýbanie tekutiny v obehu a rozvoj hypovolemického šoku. Potrebné je podanie albumínu, krvnej plazmy alebo krvi.
  • spontánna peritonitída- teda zápal pobrušnice vzniká prestupom baktérií z čreva cez jeho oslabenú stenu.
  • pažerákové varixy- ich rozvoj závisí od stupňa priechodnosti obehu pečene. Ide o spojku medzi portálnou žilou a žilami pažeráka. Ak krv nemôže voľne prúdiť cez portálnu žilu, nájde si inú cestu a vznikajú rozšírenia týchto žíl pažeráka. Hrozí až ich prasknutie, ktoré je často smrteľné.

Príčiny:

  • Hromadenie krvi v portálnej žile, ktorá zbiera krv z čriev a sleziny a privádza látky prijaté potravou do pečene. Krv sa pri zvýšení tlaku v portálnej žile hromadí a filtruje sa cez ňu krvná plazma. Tento stav sa nazýva portálna hypertenzia. Môže vznikať v dôsledku viacerých faktorov ako je napríklad cirhóza pečene, kedy poškodené tkanivo pečene bráni odtoku krvi cez portálnu žilu. Ďalšou príčinou je srdcové zlyhávanie pravej polovice srdca, teda tej, ktorá prijíma krv z dutých žíl. Ak srdce dostatočne krv nepumpuje, krv zostáva nahromadená v pečeni a opäť sa pod zvýšeným tlakom filtruje. Inou príčinou môže byť útlak odtoku nádorom, napr. nádory pečene a okolia (pankreas, žlčník, žlčové cesty). Príčinou môže byť aj trombóza portálnej žily.
  • Nádorové ochorenia brušnej dutiny- tieto nádory môžu produkovať tekutinu, napr. rakovina vaječníkov.
  • Zápaly v dutine brušnej- aby bol ascites prítomný v prípade zápalu, musel by zápal byť rozsiahly ako je pri difúznej peritonitíde.
  • Nedostatok bielkovín- hypoalbuminémia- Bielkoviny majú schopnosť udržovať tekutinu v cievach a ak je ich nedostatok, tekutina oveľa ľahšie z cievy uniká. Nízke hladiny bielkovín nachádzame pri podvýžive alebo u strát bielkovín pri ochorení obličkiek.

Diagnostika a terapia:

Okrem ultrazvukového zobrazenia, základnou vyšetrovacou aj liečebnou metódou je punkcia. Pri nej sa napichne brušná dutina a prirodzene sa vypustí tekutina. Vzorky sa potom odosielajú na mikrobiologické a cytologické vyšetrenie. Liečba ďalej spočíva v zistení a riešení príčiny. Na úpravu ascitu sa podávajú okrem toho diuretiká, teda lieky na odvodnenie a úbytok plazmy sa rieši podaním albumínu.

Mnohopočetný myelóm- plazmocytóm

Myelóm je nádorové ochorenie, ktoré najčastejšie postihuje pacientov vo veku 60-70 rokov. Príčinou je nekontrolované delenie B- lymfocytov, buniek imunitného systému, ktoré sa tvoria v kostnej dreni a svoje funkcie plnia v krvi. B- lymfocyty sú nesmierne dôležité pre správne fungovanie imunitného systému a ich funkciou je tvorba protilátok pre boj s baktériami a vírusmi. Ak dôjde k poruche v ich normálnej tvorbe, tieto pozmenené B lymfocyty tvoria protilátky, ktoré sú nefunkčné. Tieto protilátky sa nazývajú aj ako tzv. paraproteín a môžu sa ukladať v obličkách, čím ich poškodzujú.

 Klinické príznaky

  • bolesť kostí

Bolesť kostí, je jedným z najčastejších príznakov a vzniká hromadením nádorových buniek- B- lymfocytov v kostnej dreni. Častým a vážnym následkom sú zlomeniny kostí, najmä stavcov a chrbtice, čo môže mať veľakrát vážne dôsledky na mobilitu a samostatnosť pacienta.

  •  anémia

Anémia vzniká kvôli obsadeniu kostnej drene nádorovými bunkami, čo znižuje schopnosť drene tvoriť červené krvinky.

  •  poškodenie obličiek

Vážne komplikácie môže spôsobiť ukladanie paraproteínu do obličiek, ktoré sa tým poškodzujú a výsledkom môže byť akútne alebo chronické zlyhávanie obličiek.

  •  infekcie

V dôsledku tvorby chybných protilátok telu v čase infekcie môžu chýbať funkčné protilátky a teda nezriedka pacienti trpia na dlhotrvajúcu pneumóniu alebo pyelonefritídu.

K ostatným celkovým príznakom môžeme priradiť slabosť, zmätenosť, únavu a bolesti hlavy.

Diagnostika

Základom je vyšetrenie krvného obrazu, kde sa sleduje prítomnosť pozmenených B- lymfocytov, ďalej je to RTG vyšetrenie pri podozrení na zlomeniny, kde sa môžu zistiť známky osteoporózy. V diagnostike je veľmi dôležitá biopsia, teda napichnutie kostnej drene, ktoré je často obávaným, ale nevyhnutným vyšetrením, ale pri správnom a šetrnom postupe vôbec pacienta netraumatizuje. Pri znecitlivení sa najčastejšie napichuje panvová alebo hrudná kosť. Diagnóza sa potvrdí identifikáciou paraproteínu v krvi a prítomnosťou typických príznakov.

 Terapia a prognóza

Hlavným cieľom je dostať ochorenie pod kontrolu, zmierniť príznaky a zabrániť komplikáciám. Ochorenie môže dlhý čas (aj niekoľko rokov) prebiehať prevažne skryte a liečba sa zahajuje až pri postupe ochorenia a objavení sa príznakov. V liečbe sa potom používa chemoterapia s transplantáciou kostnej drene. Prognóza závisí od ďalších ochorení pacienta. Moderné liečebné stratégie sú účinné a výsledkom môže byť prežívanie aj viac ako 10 rokov.

 

Divertikulitída a seniori

Divertikulárne ochorenie hrubého čreva je zápalové ochorenie výdutiniek čreva, ktoré postihuje predovšetkým starších ľudí a v 50-70% z nich predstavujú seniori vo veku 80 rokov. Prevalencia divertikulárneho ochorenia hrubého čreva sa zvyšuje s vekom. Aj keď je toto ochorenie prítomné u dvoch tretín seniorov, veľká väčšina pacientov s týmto ochorením hrubého čreva ostáva bez príznakov. Divertikuly sú vypuklé vaky, ktoré sa môžu vytvoriť na sliznici Vášho tráviaceho traktu, avšak najčastejšie sa vyskytujú v dolnej časti na sliznici  hrubého čreva. Divertikuly sa najčastejšie objavujú v poslednom segmente hrubého čreva, ktoré môžu dosahovať až do veľkosti od 3 mm do 15 cm. Diagnostika a liečba divertikulitídy hrubého čreva u starších ľudí je náročnejšia a zložitejšia vzhľadom k pridruženým ochoreniam. Len asi 20% pacientov s črevnou divertikulózou majú príznaky, ktoré ich vedú k tomu, aby vyhľadali lekársku pomoc. Väčšina z nich ani nevie, že sa im tieto divertikuly tvoria.

Príznaky

Klinické príznaky črevnej divertikulitídy sa líšia s rozsahom chorobného procesu, pričom najčastejším príznakom je akútna nižšia abdominálna (brušná) bolesť. Umiestnenie sa líši v závislosti na mieste zapojenia hrubého čreva.

 Príznaky divertikulitídy zahŕňajú:

  • bolesť, ktorá môže byť konštantná a môže pretrvávať po dobu niekoľkých dní. Bolesť je väčšinou pociťovaná v ľavej spodnej časti brucha
  •  nadúvanie, kŕče, nevoľnosť, vracanie
  •  horúčka, zimnica
  •  zmena v činnosti čriev, problémy so stolicou (zápcha alebo naopak hnačka)

Príčiny

Toto nepríjemné a potenciálne smrteľné ochorenie hrubého čreva ja spájané s nesprávnym stravovaním, pričom sa konzumujú potraviny s nízkym obsahom vlákniny. Divertilulitída bola prvýkrát diagnostikovaná niekedy začiatkom roku 1900. Divertikuly sa zvyčajne vyvíjajú, keď sú prirodzene slabšie miesta vo Vašom hrubom čreve pod určitým tlakom. Divertikulitída nastane, keď sa divertikuly zapália alebo v nich dôjde k infekcii.

 Rizikové faktory

Niekoľko faktorov môže zvýšiť riziko vzniku divertikulitídy, akými sú napríklad:

  •  starnutie – výskyt divertikulitídy sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom
  •  obezita
  •  fajčenie
  •  nedostatok fyzickej aktivity
  •  strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov a nízkym obsahom vlákniny
  •  užívanie niektorých druhov liekov

Komplikácie

Asi u 25% pacientov s akútnou divertikulitídou sa môžu objaviť komplikácie, ktoré môžu zahŕňať:

  •  absces (ohraničená dutina vyplnená hnisom)
  •  zablokovanie Vášho hrubého alebo tenkého čreva
  •  abnormálny priechod (fistula) medzi časťami čreva alebo medzi črevom a močovým mechúrom
  •  zápal pobrušnice (peritonitída), ktorý je vyvolaný prienikom baktérií do organizmu a  môže vyvolať až život ohrozujúci stav

u starších pacientov s divertikulárnym ochorením hrubého čreva majú tiež riziko ischemickej kolitídy (zápal hrubého čreva, ktorý je vyvolaný nedostatočným prísunom kyslíka do jeho steny)

Tromboflebitída: Čo potrebujete vedieť?

Čo je to tromboflebitída? Ide o zápal žíl, pri ktorom sa vytvárajú krvné zrazeniny (tromby). Vyskytuje sa v prípade, keď krvná zrazenina zablokuje jednu alebo viacero z Vašich žíl. Typickým miestom výskytu sú nohy, avšak tromboflebitída môže ovplyvniť žily aj na rukách, či krku, aj keď len zriedkavo. Žila ovplyvnená zrazeninou sa môže nachádzať blízko povrchu pokožky, čo spôsobuje povrchovú tromboflebitídu alebo aj hlboko vo vnútri, čo spôsobuje hlbokú žilovú trombózu.

Tromboflebitída môže byť spôsobená úrazom, poranením žily, operáciou, dedičnou poruchou zrážania krvi alebo dlhodobou nečinnosťou.

Povrchová tromboflebitída sa môže objaviť u ľudí s kŕčovými žilami. Zrazenina v hlbokej žile zvyšuje riziko vážnych zdravotných komplikácií, vrátane možného presúvania sa zrazeniny do pľúc.

 Príznaky

Medzi najčastejšie príznaky povrchovej tromboflebitídy patria:

  •  teplo, citlivosť a bolesť v postihnutej oblasti
  •  opuch, s chronickými opuchmi a zvýšeným tlakom vyvíjaným na kožu môže dôjsť k odfarbeniu. Niekedy sa môžu vytvoriť aj kožné vredy. Keď je žila v blízkosti povrchu Vašej pokožky ovplyvnená zrazeninou, môžete spozorovať červený, tvrdý pás pod povrchom kože.

Medzi najvýraznejšie príznaky hlbokej žilovej trombózy patria:

  •  bolesť
  •  opuch

Rizikové faktory

Čím viac rizikových faktorov sa u Vás objaví, tým vyššie je riziko tromboflebitídy.

Riziko tromboflebitídy sa zvyšuje, ak:

  •  ste vo vekovej kategórii viac ako 60 rokov
  •  máte kŕčové žily, ktoré sú častou príčinou povrchovej tromboflebitídy
  •  ste imobilní po dlhšiu dobu (napríklad po operácii, úraze)
  •  ste prekonali mŕtvicu, ktorá zapríčinila ochrnutie Vašich končatín
  •  máte kardiostimulátor alebo katéter vedený do centrálnej žily, ktoré môžu dráždiť   steny krvných ciev a tak znižujú prietok krvi
  •  sa tromboflebitída vyskytuje v rodinnej anamnéze
  •  užívate lieky hormonálnej substitučnej terapie

Komplikácie

Ak je tromboflebitída povrchová, komplikácie bývajú zriedkavé. Ak však dôjde k zrazenine v hlbokej žile, môžu nastať vážne zdravotné problémy, môže sa vyvinúť stav známy ako hlboká žilová trombóza. Ak k tomu dôjde, riziko závažných komplikácií sa zvyšuje. Tieto komplikácie môžu zahŕňať:

  •  pľúcna embólia – uvoľnená zrazenina môže smerovať do pľúc, kde môže zablokovať tepnu a spôsobiť tak potenciálne život ohrozujúcu situáciu
  •  posttrombotický syndróm, ktorý sa môže vyvinúť niekoľko mesiacov až rokov po tom, čo sa objavila hlboká žilová trombóza. Tento syndróm môže vyvolať dlhodobú bolesť, opuch a v závažnejších prípadoch sa môže vytvoriť aj vred predkolenia.

Prevencia

Ako môžete zabrániť tromboflebitíde? Jednoduchým strečingom alebo pravidelnou chôdzou, predovšetkým, ak trávite dlhé hodiny sedavým spôsobom života. V prípade, že ste v nemocnici, Váš lekár by mal pravidelne meniť vnútro žilové kanyly. V závislosti na Vašom zdravotnom stave a ďalších faktoroch Vám môže podať lieky, ktoré sú navrhnuté tak, aby zabránili tromboflebitíde.

Crohnova choroba

Crohnova choroba je zápalové ochorenie, ktoré ovplyvňuje tráviaci trakt – vrátane úst, pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva a taktiež konečníka. Môže teda zasahovať akúkoľvek časť tráviaceho traktu, ale najbežnejšie toto ochorenie zasahuje najnižšiu časť tenkého čreva, kde sa spája s hrubým črevom. Crohnova choroba častejšie postihuje mladších ľudí, avšak asi 25% prípadov je diagnostikovaná aj u ľudí nad 60 rokov. Diagnostika Crohnovej choroby môže mať často ťažší neskorší nástup, pretože niektoré pre ňu typické príznaky sú podobné ako u iných ochorení, ktoré sa bežne vyskytujú u starších ľudí. Medzi ne patrí napríklad ischemická kolitída (zápal hrubého čreva, ktorý je vyvolaný nedostatočným prísunom kyslíka do jeho steny), ďalej divertikulóza (tvorba vydutín v čreve), či rakovina hrubého čreva.

Väčšina starších ľudí, ktorí sú liečení na Crohnovu chorobu, môžu používať rovnaké lieky ako tie, ktoré užívajú aj mladší ľudia s rovnakou diagnózou, avšak väčšina seniorov sú schopní tolerovať iba ich znížené dávky. Ochorenie je charakterizované aktívnymi periódami, známymi ako vzplanutia, nasleduje obdobie remisie, počas ktorej sa príznaky zmiernia alebo úplne vymiznú. Táto príčina však nie je známa.

 Príznaky

Príznaky sa môžu u jednotlivcov pohybovať v rozmedzí od miernych až po ťažké, ktoré sa obvykle vyvíjajú postupne, ale niekedy sa stane, že prídu náhle bez varovania. Napriek tomu ľudia s týmto ochorením sú všeobecne schopní viesť aktívny a produktívny život.

Crohnova choroba môže spôsobiť:

  •  hnačky, ktoré sú častým problémom pri tomto ochorení
  •  bolesti brucha a kŕče – zápal a ulcerácia (vznik vredov) môže ovplyvniť normálny pohyb obsahu v tráviacom trakte a môže viesť k bolesti a kŕčom, ktoré môžete pociťovať buď ako mierne nepohodlie, či až silné bolesti vrátane nevoľnosti a zvracania
  •  horúčku a únavu v dôsledku zápalu alebo infekcie
  •  krv v stolici
  •  stratu chuti do jedla a stratu hmotnosti – bolesti brucha, kŕče a zápalové reakcie v črevnej stene môžu ovplyvniť chuť do jedla a Vašu schopnosť tráviť a absorbovať jedlo
  •  vznik vredov v ústach

Príčiny

Presná príčina Crohnovej choroby zostáva neznáma. Predtým bola podozrivou príčinou strava a stres, ale dnes už lekári vedia, že tieto faktory môžu ochorenie zhoršíť, avšak nie ho spôsobiť. Rad faktorov ako je napríklad dedičnosť, či poruchy imunitného systému pravdepodobne zohrávajú dôležitú úlohu v rozvoji ochorenia.

 Rizikové faktory

Rizikové faktory Crohnovej choroby môžu zahŕňať:

  •  vek – ochorenie sa môže objaviť v každom veku, avšak vyššia pravdepodobnosť výskytu je u mladších ľudí. Ale starší ľudia nie sú výnimkou.
  •  rodinná anamnéza – riziko vzniku ochorenia sa zvyšuje, ak sa Crohnova choroba objaví u blízkych príbuzných
  •  fajčenie
  •  užívanie nesteroidných protizápalových liekov

Komplikácie

Crohnova choroba môže viesť k jednej alebo viacerým z týchto komplikácií:

  •  zápal, ktorý môže viesť k zjazveniu a zúženiu črevnej steny
  •  črevná obštrukcia – v priebehu času sa môžu časti čreva zahustiť a tým blokovať tok obsahu v tráviacom trakte. Môže to vyžadovať chirurgický zákrok na odstránenie chorej časti Vášho čreva
  •  vredy – chronický zápal môže viesť k otvorenej rane – vredu kdekoľvek v tráviacom trakte, vrátane Vašich úst a konečníka
  •  fistuly – niekedy sa môže vred rozšíriť úplne cez črevnú stenu a vytvorí sa fistula – abnormálne spojenie medzi rôznymi časťami tela, môže sa vyvinúť medzi črevom a kožou alebo medzi Vašim črevom a iným orgánom
  •  absces (ohraničený hnisavý zápal s rozpadom odumretého tkaniva)– v niektorých prípadoch sa môže vytvoriť absces, ktorý môže byť život ohrozujúci, ak sa nelieči
  •  análne trhliny
  •  podvýživa, anémia v dôsledku nízkej hladiny železa alebo vitamínu B12 v dôsledku ochorenia
  •  rakovina hrubého čreva, ktorá sa zvyšuje s Crohnovou chorobou

 

Obličkové kamene: sú seniori viac ohrození?

Výskyt obličkových kameňov je ochorenie, ktoré patrí u seniorov medzi ochorenia s obzvlášť rýchlym vzostupom. Seniorská skupina je v ohrození pre ich metabolické poruchy, ochorenia kostí súvisiace s ich vekom.

Obličkové kamene (renálna litiáza, nefrolitiáza) sú tvrdé kryštalické častice, ktoré sa tvoria v močových cestách. Pri menších rozmeroch sa dokážu vylúčiť von z organizmu bez toho, aby človek pocítil akékoľvek nepohodlie. Pri väčších obličkových kameňoch sa zablokuje prietok moču, čo môže spôsobiť neznesiteľnú bolesť, infekciu alebo dokonca zlyhanie obličiek.

Kým obličkové kamene môžu byť spôsobené radom faktorom, potom starnutie je práve ten faktor, ktorý zvyšuje riziko ich vzniku. Pričom zmeny súvisiace s vekom v hustote kostného materiálu, kumulovaná strata kostí, predchádzajúce zlomeniny a nehybnosť sú tiež faktory, ktoré preukázali, že sa zvyšuje riziko ochorenia obličkových kameňov.

Príznaky

Príznaky pri ochorení obličkových kameňov môžu zahŕňať:

  •  silná bolesť na bočnej a zadnej strane pod rebrami
  •  bolesť, ktorá sa šíri do spodnej časti brucha a slabín
  •  bolesť, ktorá prichádza vo vlnách a kolíše v intenzite
  •  bolesť pri močení
  •  sfarbený moč (ružový, červený alebo hnedý)
  •  páchnuci moč
  •  nevoľnosť a zvracanie
  •  trvalá potreba močiť, prípadne častejšie močenie ako zvyčajne
  •  horúčka a zimnica, ak je prítomná infekcia

Príčiny

Obličkové kamene často nemajú žiadnu určitú, jedinú príčinu, aj keď existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko ich vzniku. Obličkové kamene sa tvoria, keď Váš moč obsahuje viac kryštálov tvoriacich látok – napríklad vápnik, oxalát a kyselina močová. V rovnakom čase však môže moč postrádať látky, ktoré bránia zlepeniu kryštálov a tak sa vytvára ideálne prostredie pre tvorbu obličkových kameňov.

Rizikové faktory

Faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku obličkových kameňov zahŕňajú:

  •  rodinná alebo osobná anamnéza – ak má niekto z Vašej rodiny obličkové kamene, máte väčšiu pravdepodobnosť ich vzniku. V prípade, že ste už niekedy mali obličkové kamene, máte zvýšené riziko ich ďalšieho vzniku.
  • dehydratácia – v prípade, že nie je dostatok denného pitného režimu, môže sa zvýšiť riziko vzniku obličkových kameňov. Hlavne u ľudí žijúcich v teplejšom podnebí a u tých, ktorí vylučujú viac potu sa riziko ešte viac zvyšuje.
  •  jednostranná strava – hlavne s vysokým obsahom bielkovín, sodíka a cukru
  •  obezita je spojená so zvýšeným rizikom obličkových kameňov
  •  ochorenia tráviaceho traktu a chirurgické zákroky – žalúdočný bypass, zápalové ochorenie čriev alebo chronická hnačka môže spôsobiť zmeny v tráviacom procese, ktoré ovplyvňujú vstrebávanie vápnika a vody, zvýšenie hladín látok reagujúcich v moči
  •  ostatné zdravotné stavy – ochorenia a podmienky, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku obličkových kameňov zahŕňajú renálnu tubulárnu acidózu, cystinúriu, hyperaratyreózu, niektoré lieky a niektoré infekcie močových ciest

Historicky sa obličkové kamene vyskytujú u dospelých vo veku 20 až 60 rokov. Avšak 10 – 20% pacientov s týmto ochorením sú starší ako 65 rokov. A ako populácia starne, je dôležité pochopiť ako ochorenie zhodnotiť, ako pristúpiť k prevencii a liečbe obličkových kameňov u tejto populácii. Zvlášť keď majú seniori vyššie riziko infekčných komplikácií a celkovej chorobnosti po liečbe obličkových kameňov.

Dobrou správou však je, že liečba obličkových kameňov sa výrazne vyvinula. V súčasnej dobe sú takmer všetky kamene v močových cestách úspešne liečené s minimálne invazívnymi chirurgickými technikami. Tieto postupy môžu zahŕňať menej bolesti a kratší čas v anestéze, čo z medicínskeho pohľadu umožňuje riadiť väčšinu starších pacientov rovnako ako tých mladších.

 

Emfyzém (rozdutie pľúc)

Emfyzém je chronické ochorenie pľúc, pri ktorom sa znižuje výmena vzduchu v pľúcach v dôsledku zväčšenia, ale zároveň zníženia počtu prírodných vzdušných priestorov v pľúcach, takzvaných pľúcnych mechúrikov. Tkanivo obklopujúce pľúcny mechúrik stráca pružnosť natoľko, že vzdušné priestory už nemôžu expandovať a zmenšovať sa ako obvykle a tým pádom sa znižuje aj odvádzané množstvo kyslíka z pľúc do krvného riečišťa. Pri výdychu poškodené pľúcne mechúriky nefungujú správne a starý vzduch ostane ako keby v pasci, takže neostáva žiaden priestor pre vstup čerstvého vzduchu bohatého na kyslík. Preto dochádza k ťažšiemu dýchaniu. Emfyzém je jedno z niekoľkých ochorení, ktoré sú spoločne označované ako chronická obštrukčná choroba pľúc.

Príznaky

Rozdutie pľúc môžete mať po mnoho rokov bez toho, aby ste si to všimli, bez akýchkoľvek príznakov. Hlavným príznakom emfyzému je dýchavičnosť, ktorá zvyčajne začína postupne. Môžete sa vyhýbať takým činnostiam, ktoré spôsobujú krátky a rýchly dych, takže tento príznak sa nestane viditeľným problémom kým Vám nezačne zasahovať do každodenných činností. Rozdutie pľúc nakoniec spôsobí dýchavičnosť aj keď ste v kľudovom režime.

Emfyzém sa však vyvíja postupne až do dosiahnutia kritickej úrovne. Väčšina ľudí spočiatku ignoruje zmeny, ktoré v sebe zažívajú. Prvým príznakom môže byť kašeľ, ktorý začína niekoľko rokov po chronickej expozícii dráždivými látkami. Potom môže dôjsť k spomínanej dýchavičnosti, najmä pri namáhavých činnostiach. S postupujúcim rozdutím pľúc sa príznaky zhoršujú. Kašeľ sa stáva veľmi závažným, dýchanie sa stáva stále ťažším, ktoré je sprevádzané piskotom. Môžu sa objaviť mdloby, či zvracanie. U starších ľudí postupujú príznaky rýchlejšie.

 Príčiny a rizikové faktory

  1.  fajčenie je príčinou číslo jedna pri vzniku emfyzému. Fajčenie je zodpovedné za 80 až 90% prípadov chronickej obštrukčnej choroby pľúc vrátane rozdutia pľúc. Horiaca cigareta vydáva viac ako 4000 rôznych chemických látok, z ktorých sú mnohé karcinogénne alebo inak toxické pre živé tkanivá.
  2.  požívanie alkoholu
  3.  infekcie dýchacích ciest (bronchiálna alebo pľúcna infekcia) môžu taktiež zničiť pľúcne tkanivo a tým prispieť k rozvoju alebo zhoršeniu emfyzému. Rovnako s emfyzémom sa zvyšuje pravdepodobnosť infekcie.
  4. starnutie prirodzene prináša zmeny na pľúcach a pľúcnych mechúrikoch aj u nefajčiarov. Strata elasticity sa môže stať nakoniec natoľko závažnou, že to môže byť klasifikované ako rozdutie pľúc. Preto jedným z rizikových faktorov rozvoja emfyzému je vek viac ako 65 rokov.
  5.  pohlavie – muži sú viac ohrozenou skupinou ako ženy
  6.  anamnéza pľúcnych problémov z detstva
  7.  znečistenie ovzdušia môže tiež dráždiť pľúca a spôsobiť emfyzém, hoci znečistenie samo o sebe je len zriedka príčinou

 Komplikácie

Ľudia, u ktorých sa objaví rozdutie pľúc, sa zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja:

  •  zlyhania pľúc (pneumotorax), ktoré môže byť život ohrozujúce, keď je závažné rozdutie pľúc, pretože funkcia pľúc je už tak ohrozená. Býva to nezvyčajné, avšak vážne, keď už k tomu dôjde
  •  problémov so srdcom, kedy emfyzém môže zvýšiť tlak v cievach, ktoré spájajú srdce a pľúca. To môže spôsobiť vážny stav, v ktorom časť srdca expanduje a oslabí sa.
  •  veľké diery v pľúcach (obrie pľuzgiere) – u niektorých ľudí s emfyzémom sa rozvíjajú prázdne medzery v pľúcach nazývané pľuzgiere, ktoré môžu byť tak veľké ako polovica pľúc.

 

Čo je myelodysplastický syndróm (MDS)

Myelodysplastický syndróm (MDS) zahŕňa skupinu porúch kostnej drene, pri ktorých kostná dreň neprodukuje dostatočné množstvo zdravých krvných buniek. MDS je často označovaný ako porucha kostnej drene. Zlyhanie kostnej drene produkovať zrelé zdravé bunky je postupný proces, preto MDS nie je nevyhnutne choroba. Niektorí ľudia podľahnú priamym účinkom, teda pri znížení krviniek alebo krvných doštičiek, kedy to môže byť sprevádzané stratou schopnosti organizmu bojovať s infekciou a kontrolou krvácania. Okrem toho pre asi 30% pacientov s diagnózou myelodysplastického syndrómu môže zlyhanie kostnej drene postupovať až k akútnej myeloidnej leukémii.

MDS je ochorenie, ktoré primárne postihuje starších ľudí vo veku nad 65 rokov, ale samozrejme, že výnimkou nie sú ani mladší ľudia. Svetová zdravotnícka organizácia rozdeľuje MDS do niekoľkých subtypov na základe typu krvných buniek, ktoré sú zapojené – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky.

Príznaky

U pacientov v ranných fázach MDS sa nemusia zaznamenať žiadne príznaky. Avšak predsa len neskôr existuje niekoľko príznakov:

  • únava
  • dýchavičnosť
  • neobvyklá bledosť v dôsledku anémie
  • ľahké alebo nezvyčajné modriny, či krvácanie
  • červené škvrny určitej veľkosti tesne pod kožou spôsobené krvácaním
  • časté infekcie

Príčiny

Pre správnejšie pochopenie myelodysplastického syndrómu, je užitočné mať aspoň základné informácie o kostnej dreni a krvi. Kostná dreň funguje ako „továreň“, ktorá vyrába tri typy krviniek: červené, biele a krvné doštičky. Zdravá kostná dreň produkuje nezrelé krvinky, takzvané kmeňové bunky, progenitorové bunky alebo nezrelé bunky (blasty), ktoré sa normálne vyvíjajú do zrelých a plne funkčných červených a bielych krviniek a krvných doštičiek. Pri MDS ostávajú tieto kmeňové bunky nezrelé a môžu sa hromadiť v kostnej dreni alebo môžu mať skrátenú životnosť, čo má za následok prísun menej normálnych zrelých krviniek v krvnom obehu.

Lekári rozdeľujú myelodysplastický syndróm do dvoch kategórií na základe ich príčiny:

  • MDS bez známej príčiny
  • MDS spôsobený chemickými látkami a žiarením, ktorý sa vyskytuje ako reakcia na liečbu rakoviny ako je chemoterapia a ožarovanie alebo ako reakcia na chemické pôsobenie – sekundárny myelodysplastický syndróm, je ťažko liečiteľný

Rizikové faktory

Faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko myelodysplastického syndrómu zahŕňajú:

  • vek – ľudia starší ako 65 rokov
  • liečba chemoterapiou alebo žiarením
  • vystavenie určitým chemikáliám – chemické látky spojené s MDS zahŕňajú tabakový dym, pesticídy a priemyselné chemikálie ako je napríklad benzén
  • vystavenie ťažkým kovom – olovo a ortuť

 Komplikácie

Komplikácie MDS zahŕňajú:

  • anémiu – zníženie počtu červených krviniek môže spôsobiť anémiu, ktorá sa môže prejaviť únavou
  • opakujúce sa závažné infekcie, ku ktorým dochádza pri zvýšenom nedostatku bielych krviniek
  • krvácanie – ak organizmu chýbajú krvné doštičky na zastavenie krvácania môže dochádzať k jeho nadmernému krvácaniu
  • zvýšené riziko rakoviny – u niektorých pacientov s MDS sa môže nakoniec vyvinúť rakovina krvných buniek (leukémia)

 Liečba myelodysplastického syndrómu sa obvykle zameriava na zníženie alebo na prevenciu možných komplikácií spojenými s MDS ako napríklad krvnými transfúziami, ktoré môžu byť použité na nahradenie červených a bielych krviniek alebo krvných doštičiek; liekmi používanými na zvýšenie počtu zdravých krvných buniek a v niektorých prípadoch musí dôjsť aj k transplantácii kostnej drene.

 

Starnutie s hemofíliou

Hemofília je vzácna dedičná porucha špecifických faktorov zrážania krvi. Avšak asi 30 % ľudí s hemofíliou nemá toto ochorenie v rodinnej anamnéze. U týchto ľudí je potom hemofília spôsobená genetickou zmenou (spontánnou mutáciou).

Proces zrážania krvi je podporovaný niektorými krvnými časticami (krvné doštičky a plazmatické bielkoviny), takzvané koagulačné faktory. Hemofília nastane, keď sa objaví nedostatok v jednom z týchto koagulačných faktorov. Pokiaľ máte hemofíliu, môžete pri zranení krvácať po dlhšiu dobu. Malé zranenia nebývajú obvykle veľkým problémom. Väčšiu starosť o Vaše zdravie by ste si mali robiť v prípade hlbokého krvácania. Takéto vnútorné krvácanie môže poškodiť Vaše orgány a tkanivá, čo môže ohroziť Váš život. Mnoho komplikácií z hemofílie, vrátane vnútrolebečného krvácania, ochorenia kĺbov a rozvoja inhibítorov, sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Avšak aj napriek tomu môže väčšina ľudí s hemofíliou udržiavať aktívny a produktívny životný štýl.

Príznaky

Známky a príznaky hemofílie sa môžu líšiť v závislosti od úrovne koagulačných faktorov vo Vašom organizme. Ak je hladina koagulačných faktorov len mierne znížená, môžete začať krvácať až po nejakom úraze, či operácii. A naopak, ak je ťažký nedostatok koagulačných faktorov v organizme, môže dôjsť k spontánnemu krvácaniu.

Príznaky spontánneho krvácania zahŕňajú:

  • nevysvetliteľné a nadmerné krvácanie z poranení, po operácii alebo zubárskom zákroku
  • mnoho veľkých alebo hlbokých modrín
  • nezvyčajné krvácanie po očkovaní
  • bolesť, opuch alebo tlak kĺbov
  • krv v moči alebo v stolici
  • krvácanie z nosa bez známej príčiny
  • dlhodobá bolesť hlavy
  • opakované vracanie
  • extrémna únava
  • bolesť krku
  • dvojité videnie

Existuje niekoľko typov hemofílie, ktoré sú rozdelené podľa toho, ktorého koagulačného faktora je nedostatok:

  • hemofília A – najbežnejší typ, ktorý je spôsobený nedostatkom zrážacieho faktora VIII
  • hemofília B – druhý najčastejší typ, ktorý je spôsobený nedostatkom zrážacieho faktora IX
  • hemofília C, pri ktorej sú príznaky často mierne a je zapríčinená nedostatočným faktorom zrážania XI

Komplikácie

Komplikácie hemofílie môžu zahŕňať:

  • hlboké vnútorné krvácanie, ktoré sa vyskytuje hlboko v svaloch a môže spôsobiť napučiavanie Vašich končatín. Opuch môže tlačiť na nervy a môže viesť k znecitliveniu alebo bolesti
  • poškodenie kĺbov – vnútorné krvácanie môže vyvíjať tlak na Vaše kĺby, čo spôsobuje silné bolesti. Pokiaľ sa to nelieči, časté vnútorné krvácanie môže vyvolať artritídu alebo trvalé narušenie kĺbov
  • infekcie – ľudia s hemofíliou majú vyššiu pravdepodobnosť transfúzie krvi, kedy sa zvyšuje ich riziko prijímania kontaminovaných produktov z krvi. Krvné produkty sa stali bezpečnejšie po polovici 80-tych rokov v dôsledku skríningu darovanej krvi pre hepatitídy a vírusu ľudskej imunodeficiencie (HIV). Riziko infekcie sa prostredníctvom geneticky upravených koagulačných produktov (rekombinantný faktor koncentrátov) podstatne znížil
  • nežiaduce reakcie na liečbu faktora zrážanlivosti – u niektorých ľúdí s hemofíliou môže mať imunitný systém negatívnu reakciu na zrážanie faktorov používaných na liečbu krvácania. V prípade, že imunitný systém vyvíja bielkoviny (známe ako inhibítory), ktoré inaktivujú koagulačné faktory, liečba býva menej účinná

Onychomykóza

Onychomykóza je ochorenie, ktoré je zapríčinené plesňovou infekciou, pričom dochádza k napadnutiu nechtového lôžka. Viac pravdepodobné je, že napadnutie sa objaví na nechtoch na nohách ako na rukách, pretože, nechty na nohách sú často obmedzené na tmavom, teplom, vlhkom prostredí (obuvou), kde sa môžu plesne rozvíjať. Prsty na nohách majú zvyčajne menší prietok krvi než prsty na rukách, takže je pre imunitný systém ťažšie odhaliť a zastaviť infekciu organizmu. Pri tomto ochorení nechty zmenia svoju farbu, zdeformujú sa a môžu sa aj rozštiepiť.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že onychomykóza je len kozmetickým problémom, avšak bez liečby sa môže rozvinúť do silnejšieho štádia, kedy sa vytvára tlak, podráždenie a bolesť. Takáto nechtová infekcia môže taktiež spôsobiť aj psychologické, či sociálne problémy.

Výskyt onychomykózy sa zvyšuje a je spojená s cukrovkou, oslabenou imunitou, či pribúdajúcim vekom. Dospelí, obzvlášť seniori, majú väčšiu pravdepodobnosť výskytu tejto plesňovej infekcie než deti.

Plesňová infekcia nechtového lôžka je rozdelená na niekoľko druhov:

  • distálna laterálna subungválna (plocha pod nechtom) onychomykóza je najčastejšou formou plesňovej infekcie nechtov. Obvykle sa pleseň šíri z kože a napáda spodnú stranu nechtu
  • biela povrchová onychomykóza je zriedkavé ochorenie spôsobené plesňami, ktoré priamo napádajú povrch nechtov a sekundárne infikujú nechtové lôžko
  • proximálna subungválna onychomykóza, kedy je napadnutá koža okolo nechtov a nechty potom prenikajú pod nechtovú platničku
  • endonyx – endonychiálna onychomykóza, pričom pleseň ihneď napáda nechtovú platničku
  • kandidová onychomykóza – plesňové infekcie súvisia s kvasinkovou infekciou (Candida)

Ľudia s plesňovou infekciou nechtov môžu mať aj kombináciu týchto druhov. Celková dystrofická onychomykóza je termín používaný pri výskyte najpokročilejšej formy akéhokoľvek druhu onychomykózy.

Príznaky

Prítomnosť onychomykózy sa dá určiť na základe niekoľkých príznakov jedného alebo viacerých nechtov:

  • zahustenie nechtu
  • krehkosť, drobivosť alebo ošúchanosť nechtu
  • skreslenie v tvare
  • necht je bez lesku
  • zmena farby pod nechtom
  • infikované nechty sa taktiež môžu oddeľovať od nechtového lôžka – onycholýza
  • môžete pociťovať bolesť prstov alebo nôh
  • cítiť neprirodzený zápach z infikovaného miesta

Rizikové faktory

Faktory, ktoré môžu zvyšovať riziko vzniku onychomykózy zahŕňajú:

  • vek – s pribúdajúcim vekom dochádza k zníženiu prietoku krvi, k vystaveniu plesňami počas viacerých rokov a k pomalšiemu rastu nechtov
  • pohlavie – muž je ohrozenejší na tvorbu plesňových infekcií nechtového lôžka než žena a dôležitú úlohu zohráva výskyt takýchto infekcií z rodinnej anamnézy
  • ľudia s cukrovkou, pri problémoch s krvným obehom, pri oslabenom imunitnom systéme
  • nadmernejšie potenie
  • práca vo vlhkom prostredí
  • časté nosenie ponožiek a obuvi, ktoré bránia vetraniu a neabsorbujú pot
  • chôdza na boso vo vlhkých spoločných priestoroch (bazény, telocvične, verejné sprchy)

Komplikácie

Závažný prípad plesňových infekcií nechtového lôžka môže byť veľmi bolestivý a môže spôsobiť trvalé poškodenie nechtov, čo môže ďalej viesť k závažným infekciám, ktoré sa môžu rozšíriť aj do oblasti mimo Vašich nôh v prípade, že máte oslabený imunitný systém z dôvodu užívania liekov, cukrovky, či iných podmienok. 

Geriatrická krehkosť – sarkopénia

Sarkopénia je geriatrický syndróm, pričom slovo sarkopénia pochádza z gréckeho slova, ktoré znamená „chudobu mäsa“, teda stratu svalovej hmoty, sily a funkcie u seniorov, spôsobenú bežným starnutím. Má vysoký klinický dopad a taktiež aj vplyv na kvalitu života, pretože toto ochorenie vedie k poklesu mobility a tým pádom k nezávislosti seniorov, ovplyvňuje telesnú rovnováhu, chôdzu a celkovú schopnosť vykonávať úlohy každodenného života. Avšak štúdie preukazujú, že sarkopénia je reverzibilnou príčinou invalidity.

Strata svalových vlákien začína so stratou motorických neurónov, ktoré odumierajú s pribúdajúcim vekom, čo vedie k denervácii svalových vlákien v motorickej jednotke, čo ďalej zapríčiní atrofiu a zníženie svalovej hmoty.

Pokles kostrovej svalovej sily sa zrýchľuje s pribúdajúcim vekom. Postihuje 10 % až 50 % ľudí vo veku nad 60 rokov. Môže dôjsť k strate približne 45 % až 50 % vo veku 75 až 85 rokov a viac ako 55 % vo veku nad 85 rokov.

Príčiny sarkopénie

Príčiny sarkopénie sú početné, komplexné a multifaktoriálne.

Faktory, ktoré sú zapojené do rozvoja tohto ochorenia zahŕňajú zníženie fyzickej aktivity, zníženie koncentrácie androgénov (steroidných hormónov), nutričné nedostatky (predovšetkým bielkovín a vitamínu D), chronický zápal, rezistenciu na inzulín a rad ďalších faktorov. Je dôležité, že aj kachexia (telesná ochablosť, podvýživa) môže taktiež prispieť ku sarkopénii. Vo všeobecnosti možno povedať, že najprominentnejšou príčinou sarkopénie je svalová nečinnosť. Cvičenie (svalová kontrakcia) spôsobuje uvoľňovanie rastových faktorov, ktoré aktivujú tvorbu bielkovín, čo vedie k regenerácii svalov. Všetky tieto procesy sú však menej aktívne pri starnutí.

Rizikové faktory

Medzi hlavné rizikové faktory sarkopénie patria:

  • starnutie
  • podvýživa
  • nedostatok fyzickej aktivity
  • vážne zdravotné problémy (ochorenie srdca, zlyhanie obličiek, cukrovka predovšetkým u starších mužov)

Liečba sarkopénie

Pri liečbe tohto ochorenia je dôležité:

1. vykonávať špecifické cvičenia, ktoré by mali zahŕňať všetkých päť foriem cvičenia, pri ktorých sa zachová:

  • vytrvalosť
  • odpor
  • vyváženosť
  • správne držanie tela
  • flexibilita

Vodné cvičenia sú veľmi efektívne najmä u ľudí s artritídou. Je však dôležité, aby boli seniori pri vykonávaní týchto cvičení podporovaní svojimi blízkymi, aby sa zvýšila ich spontánna fyzická aktivita.

2. uživať anabolické steroidy, denné užívanie vitamínu D

3. podporovať dostatočný kalorický príjem s primeraným množstvom bielkovín obohatených o srvátkové bielkoviny a svalové bielkoviny

4. ak má pacient hypertenziu, kongestívne zlyhanie srdca alebo cukrovku, je dôležité užívať ACE inhibítory, pretože tieto látky dokážu zvyšovať svalovú silu.

Bercové vredy

Bercové vredy znamenajú chronické vredy predkolenia, ktoré predstavujú dlhodobé bolesti na nohách, pričom najčastejšie sa vyvíjajú na vnútornej strane nôh, tesne nad členkom. Bercové vredy sa vyvíjajú, keď je porušená koža a baktérie sa dostanú do podkladových tkanív. Bercové vredy sú bežné u starších ľudí vo veku nad 65 rokov a trikrát častejšie postihuje ženy ako mužov. U väčšiny ľudí sa poškodenie kože hojí v priebehu niekoľkých dní, či týždňov, ale pokiaľ sa narušená koža nelieči, postihnutá plocha sa môže zväčšiť a rozvinúť sa do vredu.

Čo spôsobuje Bercové vredy?

Najčastejšou príčinou chronických vredov dolných končatín je zlý krvný obeh v nohách. Tieto vredy môžu nastať kvôli problémom s artériami, žilami alebo aj kombináciou oboch problémov.

Príčiny zahŕňajú:

  • v prípade, že krv v žilách neprúdi správne, vytvára sa vysoký tlak, narúša sa koža, ktorá sa potom rozkladá do vredu
  • poranenia – traumatické vredy (trauma môže byť tiež iniciačný faktor iných typov vredov)
  • dlhodobejší tlak na určitých miestach kože vďaka preležaninám
  • niektoré kožné podmienky
  • výskyt niektorých nádorov, infekcií
  • Medzi najčastejšie typy vredov predkolenia patria:
  • žilové – tvoria asi 70% všetkých vredov predkolenia; tkanivo vredu je prevažne životaschopné tkanivo
  • arteriálne (tepnové) – vznikajú v dôsledku arteriálneho ochorenia; tkanivo vnútri lôžka rany býva zriedka životaschopné tkanivo
  • zmiešané – svoj pôvod majú v prvom rade v chronickej žilovej nedostatočnosti v nohe pacienta; je možné mať žilové aj arteriálne ochorenie súčasne

Príznaky

Príznaky toho, že sa môžu rozvinúť Bercové vredy zahŕňajú:

  • opuchy členkov
  • ťažký pocit v nohách
  • zapustené, asymetrické tvarované rany
  • okolitá koža rany je zapálená
  • výskyt žlto-bieleho hnisu
  • výskyt krčových žíl
  • bolesti v nohách pri dlhšom státí
  • hnedé zafarbenie alebo škrvny na koži
  • podráždená, červená alebo šupinatá koža
  • stvrdnutá koža, svrbenie okolo ubolenej oblasti

Rizikové faktory

Rad rôznych faktorov môže zvýšiť riziko vzniku vredov predkolenia:

  • vek – periférna cirkulácia sa stáva menej efektívna s pribúdajúcim vekom
  • kŕčové žily
  • fajčenie
  • výskyt arteriálneho ochorenia – výskyt vredov predkolenia je pravdepodobnejší, ak už má človek aj ďalšie ochorenia tepien
  • výskyt určitých ochorení – napríklad cukrovka, artritída
  • výskyt preležanín
  • užívanie niektorých druhov liekov – niektoré kardiovaskulárne lieky môžu prispieť k edému nôh (opuch v dôsledku nahromadenia tekutiny) a poruchám cirkulácie

Komplikácie

Pri vredoch predkolenia môžu nastať určité komplikácie, akými sú napríklad:

  • zhoršujúce sa bolesti
  • zelený, nepríjemný a niekedy páchnuci výtok z oblasti Bercovho vredu
  • červená opuchnutá koža okolo vredu
  • vysoká teplota

Čo je Guillain-Barrého syndróm

Guillain-Barrého syndróm alebo GBS je ochorenie, pri ktorom imunitný systém organizmu „útočí” na periférny nervový systém. Hoci je tento syndróm zriedkavým ochorením (postihuje zhruba dve osoby zo 100 000), je najčastejšou príčinou akútneho neuromuskulárneho ochrnutia na svete. Slabosť a brnenie v končatinách sú zvyčajne prvými príznakmi. Tieto pocity sa môžu rýchlo šíriť až sa nakoniec paralyzuje celé telo. Presná príčina Guillain-Barrého syndrómu je neznáma, pričom porucha sa objaví niekoľko dní až týždňov, avšak často mu predchádzajú infekčné ochorenia, ako je napríklad infekcia dýchacích ciest alebo tráviaceho traktu.

Príznaky

Guillain-Barrého syndróm sa prejavuje brnením a slabosťou, ktoré začínajú v nohách a postupne sa šíria do hornej časti tela a paží. Približne u 10% ľudí s touto poruchou začínajú tieto príznaky v rukách alebo tvári. Ako tento syndróm postupuje, tak sa svalová slabosť môže vyvinúť až do ochrnutia.

Príznaky vo všeobecnosti môžu zahŕňať:

  •               pocity brnenia
  •               slabosť v nohách, ktorá sa šíri do hornej časti tela
  •               nestabilná chôdza alebo neschopnosť chodiť po schodoch
  •               problémy s mimikou tváre, žuvaním alebo prehĺtaním
  •               silná bolesť, ktorá sa môže prejavovať ako kŕč
  •               problémy s ovládaním močového mechúra, či funkciou čriev
  •               nízky alebo vysoký krvný tlak
  •               ťažkosti s dýchaním

Ľudia s Guillain-Barrého syndrómom zvyčajne vykazujú ich najvýraznejšie oslabenie v priebehu dvoch až štyroch týždňov od začatia príznakov.

 Vplyv Guillain-Barrého syndrómu na organizmus

V prípade Guillain-Barrého syndrómu začne imunitný systém ničiť myelínové pošvy, ktoré obklopujú axony (výbežky nervových buniek) mnohých periférnych nervov alebo aj samotných axonov.

Za normálnych okoloností myelínové pošvy obklopujúce axon urýchľujú prenos nervových signálov a umožňujú prenos signálov na dlhé vzdialenosti. Za prítomnosti tohto ochorenia kedy sú tieto myelínové pošvy poškodené, respektíve degradované, nervové signály sa neprenášajú efektívne. To je dôvod, prečo svaly strácajú schopnosť reagovať na príkazy z mozgu. Alternatívne, mozog môže prijať nevhodné signály, ktoré vedú k brneniu alebo k bolestivým pocitom, parestézii.

 Rizikové faktory

Guillain-Barrého syndróm môže mať vplyv na všetky vekové skupiny, ale riziko sa zvyšuje napríklad pri:

  •               mužoch
  •               starších dospelých
  •               tento syndróm môže byť vyvolaný najčastejšie druhom baktérií, ktoré sa často nachádzajú v nedostatočne tepelne spracovanej hydine
  •               víruse chrípky, HIV

Komplikácie

Guillain-Barrého syndróm postihuje nervy. Vzhľadom k tomu, že nervy ovládajú pohyby a telesné funkcie, tak u ľudí s týmto syndrómom môže dôjsť k:

  •               dýchacím ťažkostiam – slabosť alebo až ochrnutie sa môže šíriť do svalov, ktoré ovládajú dýchanie. V takomto prípade sa jedná o potenciálne fatálne komplikácie. Až 30% ľudí s Guillain-Barrého syndrómom potrebujú dočasnú pomoc pri dýchaní, pokiaľ sú hospitalizovaní v nemocnici,
  •               zostatkovej necitlivosti, pretože väčšina ľudí s Guillain-Barrého syndrómom sa úplne uzdraví alebo má len malé reziduálne slabosti, necitlivosti, či brnenie,
  •               problémom so srdcom a krvným tlakom – kolísanie krvného tlaku a nepravidelný srdcový rytmus (srdcové arytmie) sú častými nežiaducimi účinkami Guillain-Barrého syndrómu,
  •               bolestiam – až polovica ľudí s Guillain-Barrého syndrómom pociťuje ťažké nervové bolesti,
  •               tráviacim problémom a narušeniu správnej funkcie močového mechúra – Guillain-Barrého syndróm môže viesť k stagnujúcej funkcii čriev a retencii moču,
  • recidíve – až 5% ľudí s Guillain-Barrého syndrómom má skúsenosti s recidívou tohto ochorenia

Hlasové poruchy u seniorov

 Naše hlasivky sú dva pružné pásy svalového tkaniva, ktoré sú umiestnené pri vstupe do priedušnice. Niektoré zmeny hlasiviek u ľudí sú normálnou súčasťou starnutia. Hlasové poruchy môžu nastať u starších osôb ako následok prirodzených anatomických a fyziologických zmien alebo zvýšenou expozíciou patologických stavov starnutia. Ako starneme, tak naše hlasivky strácajú na sile a kvalite. Ale vedeli ste, že hlasové poruchy u seniorov sú pomerne častým javom a môžu mať významný vplyv na kvalitu ich života?

Príznaky

Väčšina hlasových porúch u seniorov nie sú život ohrozujúce a môžu byť vyliečené, ale niektoré zmeny hlasu môžu byť aj varovným signálom pre vážnejší zdravotný stav. Niektoré príznaky hlasových porúch si vyžadujú okamžitú pozornosť. Začnite s primárnou starostlivosťou lekára. Tu sú niektoré z príznakov hlasových porúch, ktorým by ste mali venovať pozornosť a ktoré nemôžu byť len tak odignorované:

  •             zachrípnutie trvajúce dlhšie ako len niekoľko dní
  •             neustála potreba vyčistiť si hrdlo
  •             bolesť hrdla pri rozprávaní
  •             akákoľvek zmena hlasu sprevádzaná opuchom hrdla, trhaný hlas
  •             akákoľvek zmena hlasu sprevádzaná dusením alebo ťažkosťami pri prehĺtaní
  •             akákoľvek zmena hlasu sprevádzaná nevysvetliteľným úbytkom na hmotnosti
  •             pretrvávajúce problémy rozprávania súčasne s prenikavým dýchaním

Bežné príčiny hlasových porúch

  •            zápal hrtana – je najčastejšou príčinou chrapotu a dochádza k nemu pri podráždení alebo infekcii, pričom najčastejším typom infekcie je vírus,
  •            žalúdočný reflux – bežnou príčinou hlasových porúch u seniorov je pažerákový reflux. Aj keď žalúdočný reflux zvyčajne vyvoláva príznaky akými sú pálenie záhy, dusenie alebo ťažkosti s prehĺtaním, v niektorých prípadoch je chrapot len symptómom,
  •            paralyzovanie hlasiviek – v prípade, že je narušený nervový prenos do hlasiviek, jedna alebo obe hlasivky nemusia byť schopné správneho chvenia, čo bude mať za následok poruchu reči. Paralýza hlasiviek je častejšia u starších pacientov, najmä tých, ktorí majú v anamnéze mŕtvicu alebo Parkinsonovu chorobu,
  •            mŕtvica , ktorá preruší prietok krvi do mozgu a môže dôjsť k poškodeniu tej časti mozgu, ktorá vysiela signály pre hlasivky,
  •            spastická dysfónia (kŕčovitá hlasová porucha) – jedná sa o dlhodobú hlasovú poruchu, kedy sú hlasové zmeny vyvolané nekoordinovaným pohybom svalov, ktoré ovládajú hlasivky,
  •            nezhubné nádory hlasiviek – nerakovinové výrastky, ktoré môžu tvoriť na hlasivkách uzliny, cysty a polypy. Vzhľadom k tomu, že rastú na povrchu hlasivkového väziva, kde sa dotýkajú, môžu robiť hlas slabým a chrapľavým. Seniori sa potom môžu namáhať, aby sa sami vôbec počuli,
  •            rakovina – chrapot je najčastejším varovným príznakom rakoviny hrdla, ktorý začína na hlasivkách. Seniori, najmä muži, fajčiari a tí čo konzumujú väčšie množstvo alkoholických nápojov, majú vyššie riziko rakoviny hrdla a hrtana.

 Liečba niekoľkých hlasových porúch môže zahŕňať jednoduchý hlasový odpočinok, logopedickú starostlivosť, lieky alebo chirurgický zákrok. Hlasové poruchy môžu vyvolať aj vážnejšie fyzické, či psychické komplikácie. V takom prípade je potom možnosť vychutnať si nejaký rodinný výlet alebo zúčastniť sa akejkoľvek fyzickej aktivity obmedzená. Toto obmedzenie môže vyplývať z traumy, polypov, ochrnutia hlasiviek, problémov so štítnou žľazou a podobne.

Problém geriatrickej tuberkulózy

 Tuberkulóza je jednou z najčastejších infekcií na svete. Objavuje sa ako významný zdravotný problém u starších osôb v dôsledku oslabeného imunitného systému. Príznaky tuberkulózy sú často nešpecifické, u starších ľudí sú mnohé klinické príznaky tuberkulózy jemné a môžu nastať v dôsledku zmien spojených s vekom, čo však často vedie k jej oneskorenej diagnóze prípadne obtiažne stanovenej diagnóze. Osobitnú pozornosť treba venovať kontrole dodržiavania liečby, vedľajších účinkov liekov a liekových interakcií.

Napriek vyhláseniam Svetovej zdravotníckej organizácie, že šírenie tuberkulózy je globálne núdzové a napriek realizácii silných iniciatívnych kontrol tuberkulózy, toto vysoko infekčné ochorenie svetového významu aj naďalej vplýva na všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva, vrátane starších ľudí vo veku nad 65 rokov.

Tuberkulóza je potenciálne závažné infekčné ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým pľúca. Baktéria, ktorá spôsobuje tuberkulózu sa nazýva Mycobacterium tuberculosis. Toto ochorenie sa prenáša z jednej osoby na druhú prostredníctvom kvapôčkovej infekcie vypúšťanej do ovzdušia prostredníctvom kašľa alebo kýchania. Tuberkulóza môže ovplyvniť aj iné časti tela ako sú pľúca, vrátane obličiek, chrbtice alebo mozgu. Jeden z dôvodov prečo zostáva tuberkulóza „strašiakom“ pre ľudí je to, že narástol počet rezistentných kmeňov baktérií. Vzhľadom k tomu, že prvé antibiotiká boli použité v boji proti tuberkulóze pred 60 rokmi, niektoré baktérie tuberkulózy si vyvinuli schopnosť prežívať. Rezistentné kmene tuberkulózy sa objavujú pri neúčinnosti na cieľové baktérie.

 Príznaky

Aj keď Váš organizmus môže skrývať baktérie, ktoré spôsobujú tuberkulózu, Váš imunitný systém zvyčajne môže zabrániť ochoreniu. Z tohto dôvodu lekári rozlišujú medzi:

1.         latentnou tuberkulózou – v tomto stave máte infekciu tuberkulózy, ale baktérie ostávajú vo Vašom tele v neaktívnom stave a nespôsobujú žiadne príznaky a tento typ tuberkulózy nie je nákazlivý. Avšak môže sa zvrátiť na aktívnu formu tuberkulózy, takže liečba je veľmi dôležitá. Všeobecne sa odhaduje, že až 2 miliardy ľudí postihuje latentná tuberkulóza.

2.         aktívnou tuberkulózou – pri ktorej dochádza ku šíreniu medzi ľuďmi, čo môže nastať v prvých niekoľkých týždňoch po infekcii s baktériou alebo aj o niekoľko rokov neskôr.

Medzi jej príznaky patria:

  •               kašeľ, ktorý pretrváva tri alebo viac týždňov
  •               vykašliavanie krvi
  •               bolesť na hrudníku alebo bolesť pri dýchaní, či kašľaní
  •               strata chuti do jedla, neúmyselný úbytok na hmotnosti
  •               únava
  •               horúčka
  •               zimnica, nočné potenie

 Rizikové faktory

Medzi niektoré faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku tuberkulózy patria:

  •             oslabený imunitný systém,
  •            ochorenia akými sú: HIV/AIDS, cukrovka, ochorenie obličiek, niektoré typy rakoviny,
  •               určité druhy chemoterapie,
  •               lieky na prevenciu odmietnutia transplantovaných orgánov,
  •               podvýživa,
  •               pokročilý vek,
  •               nedostatok lekárskej starostlivosti

Komplikácie

Bez liečby môže mať pretrvávajúca tuberkulóza fatálne následky. Neliečená aktívna tuberkulóza postihuje pľúca, ale taktiež sa môže šíriť do ďalších častí tela prostredníctvom krvného obehu. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce komplikácie spojené s tuberkulózou patria napríklad:

  •               tuberkulózne artritídy (postihuje boky a kolená),
  •               opuch blán, ktoré pokrývajú mozog,
  •               zhoršené funkcie pečene alebo obličiek,
  •               zriedkavo môže tuberkulóza infikovať tkanivá, ktoré obklopujú Vaše srdce, čo spôsobuje zápal a hromadenie tekutín, ktoré tým pádom ovplyvňujú schopnosť Vášho srdca efektívne pracovať, tento stav, tzv. tamponáda srdca, môže byť však fatálny

 Prevencia

Jedna z možností prevencie je, ak máte pozitívny test na latentnú tuberkulózu, lekár Vám môže odporučiť, aby ste užívali lieky na zníženie rizika vzniku aktívnej tuberkulózy, ktorá je nákazlivá, ak postihuje pľúca.

Inkontinencia moču u seniorov

Inkontinencia moču znamená nedobrovoľný únik moču. Jednoducho povedané, vtedy, keď to práve nemáte v úmysle. Ide o neschopnosť udržať moč v močovom mechúre, pretože dobrovoľná kontrola močového zvierača je buď oslabená alebo úplne narušená. Inkontinencia je oveľa častejší problém, než si väčšina ľudí uvedomuje. Hoci inkontinencia moču sa môže objaviť v každom veku, vyskytuje sa častejšie u starších ľudí, pričom viac u žien ako u mužov.

Typy inkontinencie moču

Existujú rôzne typy inkontinencie:

  • stresová inkontinencia – dochádza k úniku moču kvôli tlaku, ktorý je kladený na močový mechúr a v takom prípade človek močí nedobrovoľne, napríklad pri cvičení, náhlom kašli, kýchaní, smiechu alebo zdvíhaní ťažkých predmetov. V tomto prípade sa odkazuje na fyzické namáhanie tlakom než na psychickú záťaž,
  • urgentná inkontinencia – tiež známa ako reflexná inkontinencia a nastane, keď majú ľudia náhlu potrebu močiť a nie sú schopní udržať moč dostatočne dlho, aby stihli ísť na toaletu. To môže byť problém u ľudí, ktorí majú cukrovku, Alzheimerovu chorobu, Parkinsonovu chorobu, sklerózu multiplex alebo mŕtvicu,
  • inkontinencia z preplnenia – nastane, ak má človek ťažkosti s vyprázdňovaním močového mechúra, u mužov pri zväčšenej prostate, ktorá blokuje močovú rúru. Tento typ inkontinencie môže byť spôsobený cukrovkou alebo aj poranením miechy,
  • funkčná inkontinencia, ktorá sa vyskytuje u mnohých seniorov, ktorí majú normálnu kontrolu močového mechúra len majú jednoducho problém dostať sa na toaletu, pretože ich trápia artritídy a iné ochorenia, pri ktorých je ťažké pohybovať sa dostatočne rýchlo,
  • zmiešaná inkontinencia – ide o spojenie stresovej a urgentnej inkontinencie.

Rizikové faktory

Nižšie sú uvedené niektoré rizikové faktory, ktoré sú spojené s močovou inkontinenciou:

  • pohlavie – ženy majú výrazne vyššiu šancu na výskyt stresovej inkontinencie než muži. Niektoré aspekty ženského života, ako je narodenie dieťaťa alebo menopauza, zvyšujú pravdepodobnosť inkontinencie. U mužov sa zvyšuje riziko inkontinencie, ak majú problémy s prostatou,
  • staroba – starnutím svaly močového mechúra a močovej rúry slabnú, čo znamená, že močový mechúr nemôže držať toľko kvapaliny ako predtým, zvyšuje sa pravdepodobnosť nedobrovoľného úniku. Avšak neznamená to, že sa u starších ľudí nutne objaví inkontinencia, to jednoducho len znamená, že je vyššie riziko,
  • fajčenie – pravidelní fajčiari majú vyššiu pravdepodobnosť, aby sa u nich vyvinul chronický kašeľ, ktorý môže mať za následok rad inkontinencií. Pravidelní fajčiari sú tiež náchylnejší mať hyperaktívny močový mechúr,
  • obezita – obézni ľudia majú zvýšený tlak na ich močový mechúr a okolité svaly v porovnaní s ľuďmi s normálnou hmotnosťou. Obezita oslabuje svaly a zvyšuje pravdepodobnosť, že nastane únik,
  • niektoré ochorenia ako napríklad cukrovka alebo ochorenie obličiek zvyšujú pravdepodobnosť inkontinencie.

Komplikácie

Existujú možné komplikácie, ktoré môžu byť inkontinenciou moču vyvolané. Jedná sa o:

  • infekcie močových ciest – ľudia s inkontinenciou moču sú náchylnejší k infekciám močových ciest. Dlhodobé použitie močového katétra výrazne zvyšuje riziko infekcie,
  • kožné problémy ako napríklad kožné vredy, vyrážky a kožné infekcie sa môžu vyskytnúť u ľudí s inkontinenciou, pretože je väčšina času koža mokrá,
  • prolaps  – prepadnutie, vyčnievanie orgánu z telovej dutiny (močového mechúra, močovej rúry), čo je zvyčajne spôsobené oslabením svalov panvového dna. Problém si všeobecne vyžaduje chirurgický zákrok.

Pri inkontinencii je samozrejme najdôležitejším krokom vyhľadať odbornú lekársku pomoc, pretože pri inkontinencii moču sa jedná o liečiteľný stav. Pri správnej a vhodnej liečbe môžete pomôcť svojim blízkym znovu prežívať plnohodnotnejší život.

Zdravie seniorov – problémy s dýchaním…

Problémy s dýchaním, tiež známe ako dýchavičnosť. Jedná sa o nepríjemné rýchle a zároveň ťažké dýchanie. K dýchavičnosti dochádza pri ťažkostiach s dýchaním a môže sa prejaviť náhle (akútna dýchavičnosť) alebo postupne v priebehu času (chronická dýchavičnosť). V prípade, že organizmus potrebuje viac kyslíka než je schopný ho prijať, nastáva tento stav – dýchavičnosť. Takže sa telo snaží dýchať rýchlejšie, aby sa pokúsilo zvýšiť prietok okysličeného vzduchu do pľúc. So zrýchleným dýchaním je sprevádzaný pocit „vyčerpania“ vzduchu. Ľudia majú potom pocit, že nemôžu dýchať dostatočne rýchlo a dostatočne hlboko a často pociťujú tlak na hrudi niekedy sprevádzaný kašľom.

 Dýchavičnosť má mnoho príčin, ktoré ovplyvňujú buď dýchacie cesty alebo pľúca, srdce a cievy. Príliš rýchle dýchanie je označované ako hyperventilácia. V prípade, že dýchavičnosť pretrváva dlhodobejšie, je pravdepodobné, že je v spojení so zdravotným stavom.

Dýchavičnosť môže byť sprevádzaná:

  • bolesťou alebo nepríjemnými pocitmi na hrudníku
  • nepohodlím alebo bolesťou v rukách
  • bolesťou vyžarujúcou do čeľuste alebo bolesťou v krku
  • opuchom v oblasti členkov a nôh
  • úbytkom hmotnosti
  • neobvyklou únavou
  • potením, horúčkou, výskytom hlienu v krku
  • pískaním pri dýchaní
  • chronickým kašľom
  • modrým zafarbením pier

 Čo spôsobuje dýchavičnosť?

Príznaky dýchavičnosti môžu byť spôsobené rôznymi abnormalitami v rôznych orgánových systémoch v organizme.

  • pľúca: nedávne infekcie ako je bronchitída alebo zápal pľúc; dýchavičnosť môže byť sprevádzaná hlienom alebo aj horúčkou.
  • astma, chronická obštrukčná choroba pľúc (COPD), emfyzém (rozdutie pľúc): dýchacie cesty sú zúžené so zvýšenou odolnosťou voči vydychovaniu vzduchu z pľúc, čo má za následok zachytenie vzduchu v pľúcach; dýchavičnosť je sprevádzaná pískaním pri dýchaní; u astmy sú zvyčajne prítomné predchádzajúce alergie, zatiaľ čo pri COPD a rozdutí pľúc je zvyčajne história fajčenia.
  • rakovina pľúc: je sprevádzaná neúmyselnou nechuťou do jedla a úbytkom hmotnosti.
  • poškodenie pľúcneho tkaniva toxínmi alebo systémovými ochoreniami
  • pľúcna embólia (zrazenina v obehu pľúc): dýchavičnosť je obvykle náhla a je spojená s bolesťou na hrudi.

 Existuje staré príslovie, ktoré hovorí: „Život je v dychu. Ten, kto dýcha len z polovice, žije len na polovicu“. Ak máte alergiu, astmu alebo iné problémy s dýchaním, vyznieva toto príslovie veľmi presne. Avšak nezáleží na tom, aké sú príčiny Vašich dýchacích problémov, vždy je podstatné ich mať pod lekárskym dohľadom. Denná kontrola je veľmi dôležitá, aby ste mohli žiť aktívny a produktívny život. V závislosti na príčine môže dôjsť k dýchavičnosti len raz alebo sa môžu objaviť opakované epizódy, ktoré by sa mohli stať konštantné.

Pľúcna embólia

Pľúcna embólia nastáva vtedy, ak je jedna z pľúcnych tepien zablokovaná. Vo väčšine prípadov je pľúcna embólia spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá putuje z hlbokých žíl na nohách alebo zriedka z iných častí tela do pľúc. Pľúcna embólia sa takmer vždy vyskytuje v spojení s hlbokou žilovou trombózou. Vo väčšine prípadov sa jedná o viac zrazenín, ale nie sú nevyhnutne všetky naraz. Pľúcna embólia môže byť život ohrozujúca. Asi tretina ľudí s neliečenou pľúcnou embóliou neprežije. Ak je takýto stav diagnostikovaný a liečený rýchlo, počet dramaticky klesá, (zaznamenaný pokles úmrtnosti o 3%) a prijatím určitých opatrení na predchádzanie vzniku krvných zrazenín v nohách sa môžete ochrániť pred pľúcnou embóliou. V zriedkavých prípadoch často sa vyskytujúce malé embólie majú za následok chronické pľúcne hypertenzie.

Pľúcna embólia môže vzniknúť aj z iných látok, nielen krvnou zrazeninou, napríklad z časti tuku alebo kostnej drene, ktorá mohla uniknúť z vnútra zlomenej dlhej kosti. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže aj kus zhubného nádoru napadnúť krvné riečisko a spôsobiť pľúcnu embóliu.

Príznaky

Príznaky pľúcnej embólie sa môžu značne líšiť v závislosti na tom o akú veľkú časť pľúc sa jedná (drobná embólia nemusí spôsobiť žiadne príznaky) a aký je Váš celkový zdravotný stav, najmä prítomnosť alebo neprítomnosť ochorenia pľúc alebo srdca.

Medzi bežné príznaky patria:

  • dýchavičnosť, ktorá sa objaví náhle a vždy sa zhoršuje s námahou
  • ostrá, bodavá bolesť na hrudi, ktorá sa pri hlbokom dýchaní zhoršuje
  • vykašliavanie krvi

K ďalším príznakom, ktoré sa môžu objaviť v súvislosti s pľúcnou embóliou patria:

  • bolesť a opuch zvyčajne v oblasti lýtka
  • modrasté zafarbenie kože
  • horúčka, nadmerné potenie
  • zrýchlený alebo nepravidelný srdcový tep
  • točenie hlavy, závrate, mdloby spôsobené náhlym poklesom krvného tlaku

 Rizikové faktory

Niektoré rizikové faktory môžu zvyšovať riziko pľúcnej embólie:

  • rodinná anamnéza žilovej krvnej zrazeniny, pľúcnej embólie alebo kardiovaskulárnych ochorení,
  • dlhotrvajúca nehybnosť nôh, predovšetkým u starších ľudí, ktorí trávia veľa času na lôžku
  • fajčenie
  • vek – incidencia sa s vekom zvyšuje
  • obezita
  • chirurgické zákroky kĺbových náhrad bedrového a kolenného kĺbu

Prevencia a skríning

Ak, ste pripútaný na lôžko, noste kompresné pančuchy na zníženie výskytu hlbokej žilovej trombózy. Používajú sa na podporu cirkulácie krvi v tele. Ak je to možné, snažte sa vyhnúť dlhším obdobiam imobilizácie.

 

„Syndróm horiacich úst“ u seniorov

„Syndróm horiacich úst“ je celkom bežný po celom svete, ale napriek tomu je vzácny. Vyskytuje sa u ľudí staršieho veku a u žien je 3 až 7 krát väčšia pravdepodobnosť než u mužov.

„Syndróm horiacich úst“ je lekársky termín pre prebiehajúce (chronické) alebo opakujúce sa pálenie v ústach bez zjavnej príčiny. Takéto nepohodlie môže mať vplyv na jazyk, ďasná, pery, vnútornú stranu líc, podnebie úst. Tento syndróm sa objaví náhle a môže mať ťažký priebeh.

Príznaky

Príznaky tohto syndrómu môžu zahŕňať:

  • pálenie, ktoré najčastejšie postihuje jazyk, ale môže tiež ovplyvniť aj Vaše pery, ďasná, podnebie, krk alebo aj celé ústa
  • pocit sucha v ústach so zvýšeným smädom
  • zmeny chuti ako je horká alebo kovová chuť
  • strata chuti

Nepríjemné pálenie v ústach sa môže objaviť každý deň, pričom sa s postupujúcim dňom zhoršuje. Môže nastať aj situácia kedy pálenie môže náhle na chvíľu odznieť. Avšak „syndróm horiacich úst“ môže trvať mesiace až roky a zvyčajne nespôsobí žiadne znateľné fyzické zmeny jazyka alebo úst.

Príčiny

Príčiny tohto syndrómu môžu byť klasifikované ako primárne alebo sekundárne.

I. primárny „syndróm horiacich úst“ – v prípade kedy nie sú anomálie klinicky alebo laboratórne označené. Niektoré výskumy naznačujú, že tento primárny syndróm sa vzťahuje k problémom s chuťou a senzorických nervov periférneho alebo centrálneho nervového systému.

II. sekundárny „syndróm horiacich úst“ – v prípade, že je pálenie v ústach spôsobené zdravotným stavom. Základné problémy, ktoré môžu byť spojené so sekundárnym syndrómom zahŕňajú:

  • nepríjemný pocit suchosti v ústach (xerostómia), ktorý môže byť spôsobený rôznymi liekmi, problémami s funkciou slinných žliaz alebo vedľajších účinkov liečby rakoviny
  • ďalšie orálne podmienky ako napríklad infekcie ústnej dutiny (afty); chronické ochorenie (Lichen planus), postihujúce sliznicu, kožu a jazyk a prejavuje sa v podobe vyrážky, či lézie.
  • nutričné nedostatky železa, zinku, vitamínu B1, B2, B6, B9, B12
  • zubné protézy, ktoré nie sú kvalitne zasadené v ústach
  • alergie na potraviny, potravinársky aromatické prídavné látky
  • endokrinné poruchy – znížená činnosť štítnej žľazy
  • nadmerné podráždenie úst
  • traumatické životné udalosti

Rizikové faktory

Riziko „syndrómu horiacich úst“ sa zvyšuje v prípade, ak:

  • ste žena
  • ste po menopauze
  • ste vo veku 50, 60 alebo dokonca 70 rokov

Komplikácie, ktoré spôsobuje tento syndróm, môžu byť spojené predovšetkým s určitým nepohodlím. Patria medzi ne:

  • problémy so zaspávaním
  • depresia, úzkosť
  • ťažkosti s konzumáciou jedla

 Užitočné rady:

Ak chcete zmierniť bolesť pri „syndróme horiacich úst“, dajte si studený nápoj, cmúľajte kúsky ľadu alebo žuvajte žuvačky bez cukru, vyhnite sa dráždivým látkam ako sú napríklad tabak, horúce a korenené jedlá, alkoholické nápoje, ústne vody s obsahom alkoholu, výrobky s vysokým obsahom kyseliny ako sú citrusové plody.

Geriatrická astma

Astma je charakterizovaná zápalom dýchacích ciest, čo vedie k dočasnému zúženiu dýchacích ciest. U seniorov ovplyvňuje kvalitu života a v bežnej klinickej praxi je nedostatočne diagnostikovaná. Astma môže byť spôsobená rôznymi podnetmi, akými sú alergény alebo dráždivé látky, ktoré sú vdychované do pľúc, čo vedie k dýchavičnosti, tlaku na hrudi a ku kašľu. Postihuje ľudí všetkých vekových kategórií. Bežne sa vyskytuje aj u ľudí starších ako 65 rokov a môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Viaceré pozorovacie štúdie ukázali, že starší ľudia s astmou majú vyššiu mieru alergickej senzibilizácie a výrazne horšiu kvalitu života v porovnaní s kontrolnou skupinou.

Astma môže byť oveľa nebezpečnejšia u starších ľudí, pretože sú náchylnejší k respiračným zlyhaniam a to aj pri slabšej forme. Je dokázané, že starší pacienti s miernymi astmatickými záchvatmi majú rovnakú úroveň priebehu ochorenia ako bývajú dýchacie ťažkosti mladších pacientov s astmou vážnejšej formy. Na rozdiel od ochorenia u mladších ľudí, sa u astmy u starších objaví dočasné zlepšenie choroby. Skôr je však pravdepodobné, že zostanú prejavy astmy závažné, niekedy až smrteľné.

Príznaky

Medzi bežné príznaky astmy u seniorov patria:

  •            dýchavičnosť pri námahe (môže, ale nemusí byť prítomná)
  •            často sa opakujúci kašeľ, najmä suchý
  •            tlak na hrudníku

Avšak tu je dôležité pripomenúť, že príznaky kašľa a dýchavičnosti môžu byť tiež známkou nežiaducich účinkov liekov, ktoré sú často seniorom predpísané (ako ACE inhibitory), ktoré môžu spôsobiť chronický kašeľ.

Existuje niekoľko závažných príznakov, ktoré sa vyskytujú pri zhoršení astmy:

  •            zvýšená dýchavičnosť a zvýšený tlak na hrudi alebo sipot
  •            zníženie maximálneho výdychu
  •            zvýšené používanie inhalátora
  •            časté budenie sa počas noci vďaka príznakom astmy
  •            potreba pre akútnu starostlivosť
  •            znížená schopnosť reagovať na lieky
  •            perzistenica príznakov napriek liečbe
  •            zníženie kvality života vzhľadom k príznakom

Starší pacienti, ktorí majú astmu, môžu byť zaradení do dvoch skupín:

1.   tí, ktorým bola astma diagnostikovaná už v detstve a niesli si diagnózu niekoľko desaťročí  (dlhotrvajúca astma)

2.     tí, ktorým bola astma diagnostikovaná až v neskoršom veku (neskorý nástup)

Pri pokuse o diagnózu astmy u seniorov je potrebné vziať do úvahy aj iné ochorenia, akými sú: chronická obštrukčná choroba pľúc, kongestívne srdcové zlyhanie, aspiračné syndrómy, rakovina pľúc, pľúcna embólia, pľúcna hypertenzia, dysfunkcia hlasiviek a mnohé ďalšie.

Aneuryzma brušnej aorty

Aneuryzma (chorobné rozšírenie časti tepny s rizikom prasknutia) brušnej aorty je zväčšený priestor v dolnej časti aorty, tepny odvádzajúcej krv zo srdca do celého organizmu. Vzhľadom k tomu, že je aorta hlavným dodávateľom krvi v tele, prasknutie aneuryzmy brušnej aorty môže spôsobiť život ohrozujúce krvácanie.

Aneuryzma brušnej aorty často rastie pomaly a väčšinou bez príznakov, čo je potom ťažké odhaliť. Niektoré aneuryzmy ani prasknúť nemusia, naopak iné môžu rásť rýchlejšie s možným rizikom prasknutia. Predvídanie ako rýchlo sa môže aneuryzma zväčšiť je náročné.

Pri zväčšenej aneuryzme brušnej aorty si môžu niektorí ľudia všimnúť:

  • pulzujúci pocit v blízkosti pupka
  • hlboká, konštantná bolesť v oblasti brucha alebo na bočnej strane brucha
  • bolesti chrbta

Kedy navštíviť lekára

Mali by ste navštíviť svojho lekára, ak máte niektorý z vyššie uvedených príznakov. Každý človek vo veku od 65 rokov, ktorý má rizikové faktory pre rozvoj aneuryzmy brušnej aorty, ako je napríklad fajčenie alebo rodinná anamnéza aneuryzmy brušnej aorty, by mal zvážiť pravidelné vyšetrenie. Ak si myslíte, že môžete mať aneuryzmu brušnej aorty alebo sa obávate v dôsledku silnej rodinnej anamnézy, dohodnite sa so svojim lekárom na vyšetrení. V prípade, že sa aneuryzma objaví skoro, Vaša liečba môže byť jednoduchšia a efektívnejšia.

Rizikové faktory

Medzi rizikové faktory aneuryzmy brušnej aorty patria:

  • vek – aneuryzma brušnej aorty sa vyskytuje najčastejšie u ľudí vo veku 65 rokov a starších
  • fajčenie je pre rozvoj aneuryzmy brušnej aorty významným rizikovým faktorom
  • ateroskleróza – nahromadenie tuku a iných látok, ktoré môžu poškodiť výstelku ciev, zvyšuje riziko aneuryzmy brušnej aorty
  • pohlavie – u mužov sa rozvíja aneuryzma brušnej aorty oveľa častejšie než u žien
  • rodinná anamnéza – ľudia, ktorí majú v rodinnej anamnéze aneuryzmu brušnej aorty sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu aneuryzmy aj v mladšom veku a sú vystavení vyššiemu riziku prasknutia.

Komplikácie

Trhliny na stene aorty sú hlavnými komplikáciami aneuryzmy brušnej aorty. Prasknutie môže viesť k život ohrozujúcemu vnútornému krvácaniu. Všeobecne platí, že čím väčšia je aneuryzma, tým je väčšie riziko prasknutia.

Medzi príznaky, že Vaša aorta praskla patria:

  • náhle, intenzívne a trvalé bolesti brucha alebo chrbta
  • bolesť, ktorá vyžaruje do chrbta, či nôh
  • zvýšenie potenie
  • pocit lepkavosti
  • závrate
  • nevoľnosť, zvracanie
  • nízky krvný tlak
  • zrýchlený pulz
  • strata vedomia
  • dýchavičnosť

Ďalšie komplikácie aneuryzmy aorty je riziko tvorby krvných zrazenín. Malé krvné zrazeniny sa môžu vyvinúť v oblasti aneuryzmy aorty. Ak sa krvná zrazenina odlomí od vnútornej steny aorty a blokuje cievy na iných miestach v tele, môže spôsobiť bolesť alebo zablokovať prietok krvi do nôh, prstov, obličiek alebo brušných orgánov.

Alopécia (vypadávanie vlasov) u seniorov

 Alopécia u starších žien a mužov nemusí byť niečo, čoho by ste sa mali báť. Kvalita vlasov sa starnutím značne mení. Existuje viacero faktorov, ktoré môžu ovplyvniť rednutie vlasov, ako napríklad užívanie liekov, dysfunkcia štítnej žľazy, či dôsledok dedičnosti.

Vypadávanie vlasov sa môže objaviť v rôznej forme v závislosti na probléme, ktorý to spôsobuje. Alopécia môže prísť náhle alebo postupne s ovplyvnením len pokožky hlavy alebo naopak celého tela. Niektoré typy alopécie sú dočasné, zatiaľ čo iné môžu byť trvalé.

Príznaky vypadávania vlasov môžu zahŕňať:

  • postupné rednutie na vrchole hlavy – jedná sa o najbežnejší typ vypadávania vlasov, ktorý postihuje rovnako ženy ako aj mužov.
  • kruhové alebo škvrnité nahé miesta – v niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť svrbenie alebo až nepríjemná bolesť pokožky než vlasy vypadajú
  • náhle vypadávanie vlasov – fyzický alebo emocionálny šok môže spôsobiť náhle vypadanie vlasov, tento typ alopécie zvyčajne spôsobuje celkové rednutie vlasov, nie len čiastočne nahé miesta
  • vypadávanie vlasov z celého povrchu hlavy – niektoré podmienky a liečebné postupy (ako je chemoterapia) môže viesť k vypadávaniu vlasov celoplošne. Zvyčajne začnú rásť po ukončení liečby.

Príčiny vypadávania vlasov

  • hormonálne zmeny
  • zdravotný stav – rad zdravotných problémov môže spôsobiť alopéciu, vrátane: problémov so štítnou žľazou, znížený imunitný systém, infekcie (napríklad pásový opar), kožné ochorenia
  • užívanie liekov

Rizikové faktory

  • rodinná anamnéza – zvýšená pravdepodobnosť vypadávania vlasov v prípade, že sa alopécia vyskytuje u členov Vašej rodiny a dedičnosť tiež ovplyvňuje vek, v ktorom Vám začnú vlasy vypadávať
  • nesprávna výživa – alopécia sa môže vyskytnúť v prípade stravy, ktorá je ochudobnená o potravinové zdroje železa, často pri výskyte poruchy príjmu potravín. Preto je vhodné jesť nutrične vyváženú stravu.
  • nadmerné ošetrenia vlasov (chemické, tepelné úpravy vlasov, tesné účesy)

Avšak ak si všimnete významné náhle alebo nerovnomerné vypadávanie vlasov alebo viac ako je obvyklé pri česaní, či umývaní vlasov, poraďte sa so svojim lekárom. Náhla strata vlasov môže signalizovať problémy so zdravotným stavom a môžu vyžadovať lekárske vyšetrenie.

Koncepty opatrovateľskej služby

Opatrovateľské organizácie ponúkajú rad služieb, ktorých spoločným prvkom je zamerať sa na riešenie a ochranu starostlivosti zdravia starších dospelých vo všetkých aspektoch. Pri výbere opatrovateľských služieb ponúkaných od profesionálnych opatrovateľov sa odporúča, aby sa vždy preskúmali všetky ponuky podporných služieb.

Práca ošetrovateľského personálu zahŕňa niekoľko dôležitých funkcií zároveň a preto by bolo vhodné zadefinovať si jednotlivé koncepty opatrovateľskej služby. Takéto certifikované služby môžu zahŕňať krátkodobé ošetrovateľstvo, rehabilitačné, terapeutické a pomocné domáce zdravotné starostlivosti, ktoré sú poskytované prostredníctvom registrovaných zdravotných sestier, či fyzioterapeutov.

Každý si potom môže zvoliť ten, ktorý mu najviac vyhovuje:

  •  domáca starostlivosť (sociálna starostlivosť) je starostlivosť, ktorá umožňuje človeku s osobitnými potrebami zostať v jeho domácom prostredí. Takýto typ starostlivosti je vhodný pre ľudí, ktorí sú mobilní a dokážu byť aj samostatní, ale potrebujú vypomôcť v rámci starostlivosti o domácnosť (upratovanie, varenie alebo dodávanie jedla, záhradné práce, …).
  •  domáca a základná starostlivosť je určená pre seniorov, chronicky chorých ľudí, ľudí v rekonvalescencii po operácii alebo je nemožné postarať sa o človeka v inom ako domácom prostredí kvôli ich zníženej pohybovej schopnosti.
  •  Takýto koncept zahŕňa služby ako osobnú starostlivosť (napríklad pomoc s obliekaním, kúpaním, umývanie vlasov, opora pri chôdzi, rehabilitačná pomoc …).
  •  odborná starostlivosť je určená pre ľudí, prevažne ležiacich, buď po operácii alebo chorých a nevládnych. V takomto prípade sa jedná o jednotlivé činnosti: podávanie infúzií, výmena katétrov, či polohovanie chorého človeka. Tento koncept si však už vyžaduje kvalifikovaný zdravotnícky personál.

Integrované systémy zdravotnej starostlivosti sú vo všeobecnosti propagované ako prostriedok na zlepšenie prístupu a kontinuity efektívnejším spôsobom a to najmä pre ľudí s komplexnými potrebami.

Integrovaná starostlivosť, tiež známa ako integrované zdravie, či koordinovaná starostlivosť a zahŕňa komplexný koncept spájajúci vstupy, dodávky, riadenie a organizáciu služieb v oblasti liečby, starostlivosti, rehabilitácie a podpory zdravia. Integrácia je prostriedkom na zlepšenie služieb v súvislosti s prístupom, kvality a spokojnosti užívateľov. Kladie dôraz na perspektívu pacienta prostredníctvom sociálnych služieb. Kvalita zdravotnej starostlivosti je do značnej miery závislá od interpersonálneho prvku poskytovania služieb.

Úzkostné poruchy u seniorov

 

Každý jeden z nás sa vo svojom živote už určite stretol s úzkosťami. Koniec koncov, starosti o našu budúcnosť sú súčasťou ľudského bytia a na druhú stranu nám pomáha plánovať dopredu a v konečnom dôsledku robiť lepšie rozhodnutia, preto niektoré druhy úzkosti sa považujú za relatívne normálne, ba dokonca aj za produktívne. Avšak, v prípade, že sa úzkosť stáva rušivou a negatívne vstupuje do života, je to považované za nezdravú psychiatrickú poruchu.

Až štvrtina všetkých ľudí pociťuje úzkosť v nezdravej miere a v takom prípade môžu byť starší ľudia vystavení určitému riziku. U seniorov môže dochádzať k väčším problémom ako u mladších ľudí z viacerých dôvodov: trpia chronickými ochoreniami a väčšími bolesťami, užívajú viac liekov, ktoré by mohli zhoršiť úzkosť.

Viaceré štúdie ukazujú, že úzkostné poruchy postihujú 3-14% starších ľudí, pričom viac prípadov je zaznamenaných u žien ako u mužov.

Hlavné typy úzkostných porúch u starších ľudí:

  • akútna stresová porucha – úzkosť a poruchy správania, ktoré sa vyvíjajú v priebehu prvého mesiaca po vystavení extrémnej traumy. Príznaky zahŕňajú: opakovane zažíva traumu v obrazoch, myšlienkach, snoch, nespavosť, podráždenosť, zlosť a neschopnosť sústrediť sa.
  • posttraumatická stresová porucha – príznaky akútnej stresovej poruchy, ktoré pretrvávajú dlhšie ako jeden mesiac
  • záchvaty paniky – náhly, nepredvídateľný, intenzívny, nelogický strach a hrôza.

 Ako pomôcť niekomu, kto má záchvat paniky?

- využívať relaxačné metódy (jóga, meditácie môžu byť veľmi užitočné pri prevencii budúcich záchvatoch paniky)
- byť v kľude a s jemnosťou
- ísť na bezpečné, pokojné miesto, kde sa dá pohodlne sedieť prípadne ležať
- sústrediť sa na dýchanie, aby sa následne spomalilo a upokojilo
- pre niektorých ľudí je vhodné aplikovať upokojujúce objatie

  •  sociálna úzkosť – zaujatie sa s tým, ako je človek videný ostatnými ľuďmi
  • generalizovaná úzkostná porucha – vnímanie nadmerných starostí viac ako len jednoduché každodenné udalosti. Ľudia s touto poruchou sa cítia často nepokojní a môže spôsobiť vyčerpanosť, nespavosť.
  • fóbie – iracionálny strach zo situácií (strach z výšky, z hadov, …)
  • obsedantno-kompulzívna porucha – vzor rušivých myšlienok, ktoré „útočia“ na myseľ a produkujú extrémnu úzkosť

Posledné dve zo spomenutého zoznamu sú možno menej časté u starších ľudí, pretože sa môžu často aj úspešne liečiť v mladosti a strednom veku. Z doterajších štúdií existuje len málo informácií o tom, ako sa tieto problémy menia s vekom. Je dôležité si uvedomiť, že úzkostné poruchy nie sú kvôli nejakej morálnej slabosti alebo nedostatku charakteru, ale ide o skutočné biochemické poruchy.

Liečba

Všetky tieto úzkostné poruchy u starších ľudí zvyčajne dobre reagujú na kombináciu terapie a predpísaných užívaných liekov. V niektorých jemnejších prípadoch sú účinné aj meditácie, masáže, či akupunktúra.

 

Hematúria – krv v moči

Ak zbadáte vo svojom moči krv, môže vám to spôsobiť určitú úzkosť. Kým v mnohých prípadoch sú príčiny benígne (nezhubné, neškodné), tak krv v moči (hematúria) môže tiež signalizovať vážne ochorenie. V každom prípade je dôležité zistiť príčinu krvácania.

Príznaky

Viditeľným znakom hematúrie je ružový, hnedkastý alebo až červený moč, čo je výsledkom prítomnosti červených krviniek. Takéto krvácanie zvyčajne nebýva bolestivé, opačne je tomu tak, ak sa pri močení objavia už krvné zrazeniny v moči. Vo väčšine takýchto prípadov sa neobjavia žiadne ďalšie príznaky.

 Čo spôsobuje hematúriu?

Hematúria môže byť spôsobená intenzívnym cvičením, vírusovými ochoreniami, poraneniami alebo infekciou močových ciest. Medzi tie závažnejšie príčiny hematúrie patria:

  • rakovina obličiek, močového mechúra, prostaty (bohužiaľ v počiatočných fázach sa nemusia objaviť príznaky)
  • zápal obličiek, močového mechúra, močovej trubice alebo prostaty
  • polycystické ochorenie obličiek – pri tomto ochorení sú prítomné takzvané balónikové vačky (cysty) naplenené tekutinou. Tieto cysty znižujú schopnosť obličiek odvádzať „odpadové“ produkty metabolizmu
  • krvné zrazeniny
  • porucha zrážania krvi (hemofília)
  • kosáčiková anémia – dedičná porucha, kedy sa tvoria červené krvinky s abnormálnym tvarom polmesiaca, čo má za následok dodávanie menšieho množstva kyslíka do tkanív, upchávanie malých krvných ciev a narušenie krvného prietoku

Rizikové faktory

Takmer každý, vrátane detí a dospievajúcich, môže vo svojom moči spozorovať prítomnú krv. Avšak faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť výskytu krvi v moči zahŕňajú:

  • rodinná anamnéza ochorenia obličiek
  • zväčšená prostata u mužov vo veku 50 rokov a starších
  • obličkové kamene
  • niektoré lieky (nesteroidné protizápalové analgetiká a antibiotiká)
  • namáhavé cvičenie (napríklad beh na dlhé vzdialenosti)
  • nedávny zápal obličiek spôsobený po vírusovou alebo bakteriálnou infekciou (post infekčná glomerulonefritída) je jednou z hlavných príčin viditeľnej prítomnosti krvi v moči

Prevencia

Vo všeobecnosti nie je možné, aby sa úplne zabránilo hematúrii, aj keď existujú nejaké kroky, ktorými môžete znížiť riziko niektorých ochorení, ktoré ju spôsobujú:

  • ak chcete znížiť riziko infekcie močových ciest, skúste piť dostatočné množstvo tekutín
  • ak chcete pomôcť znížiť pravdepodobnosť vzniku obličkových kameňov, taktiež pite veľa tekutín, obmedzte potraviny s vyšším obsahom soli
  • odvyknite si od fajčenia, aby sa zabránilo vystaveniu sa chemickým látkam, udržiavajte si zdravú hmotnosť, zostaňte aktívny, stravujte sa zdravšie a prijímajte dostatočné množstvo tekutín. To všetko môže napomôcť znížiť rakovinu močového mechúra, či rakovinu obličiek

Často kladené otázky

Pri hematúrii vyvstávajú niektoré základné otázky, s ktorými sa môžete obrátiť na svojho lekára:

  • aké sú možné príčiny mojich príznakov?
  • je môj stav dočasný?
  • budem potrebovať liečbu?
  • aké typy liečby sú k dispozícii?
  • mám aj iné zdravotné problémy, ako to môžem najlepšie zvládnuť dohromady?
  • máte nejaké brožúry alebo iný informačný materiál, čo si môžem vziať so sebou?

 

Pásový opar

Pásový opar je vírusová infekcia, ktorá spôsobuje bolestivé vyrážky. Hoci sa pásový opar môže objaviť kdekoľvek na tele, najčastejšie sa objavuje ako jeden pás pľuzgierov, ktoré sa zalomia okolo trupu buď na ľavej alebo na pravej strane. Niekedy sa objaví okolo jedného oka alebo na jednej strane krku, či tváre. Pásový opar je spôsobený rovnakým vírusom, ktorý spôsobuje aj kiahne. Potom, čo ste mali kiahne, sa aktívna forma vírusu nachádza iba v nervovom tkanive miechy a mozgu. O niekoľko rokov neskôr sa však môže aktivovať ako pásový opar. Aj keď to nie je život ohrozujúci stav, pásový opar môže byť veľmi bolestivý. Očkovanie môže napomôcť znížiť riziko vzniku pásového oparu, zatiaľ čo včasná liečba môže pomôcť skrátiť infekciu pásového oparu a znižuje možnosť prípadných komplikácií.

Príznaky

Príznaky pásového oparu zvyčajne zasahujú iba malú časť jednej strany tela. Tieto príznaky môžu zahŕňať:

  • bolesť, pálenie, znecitlivenie alebo brnenie
  • citlivosť na dotyk
  • červená vyrážka, ktorá začína niekoľko dní po bolesti
  • tekutinou naplnené pľuzgieriky

Bolesť je zvyčajne prvým príznakom pásového oparu. Pre niektorých môže byť táto bolesť veľmi intenzívna. V závislosti na umiestnení bolesti, môže byť niekedy zamenený za príznak problémov, ktoré majú vplyv na srdce, pľúca alebo obličky.

Rizikové faktory

Medzi faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku pásového oparu patria:

  • vek, ľudia starší ako 50 rokov. Riziko sa s pribúdajúcim vekom zvyšuje. Niektorí odborníci odhadujú, že polovica ľudí, ktorí sú starší ako 80 rokov majú pásový opar
  • výskyt určitých chorôb, ktoré oslabujú imunitný systém (HIV/AIDS, rakovina, …)
  • podstúpenie chemoterapie môže vyvolať pásový opar
  • užívanie niektorých liekov (lieky určené na prevenciu odmietnutia transplantovaných orgánov môže zvýšiť riziko vzniku pásového oparu; dlhodobé užívanie steroidov)

Komplikácie

Vzniknuté komplikácie súvisiace s pásovým oparom môžu zahŕňať:

  • post herpetická neuralgia – u niektorých ľudí bolesť z pásového oparu pokračuje ešte dlho potom, čo už nie sú prítomné pľuzgiere. Tento stav nastane vtedy, keď poškodené nervové vlákna posielajú zmätené a prehnané správy o bolesti z kože do mozgu
  • strata videnia – očný pásový opar môže spôsobiť bolestivé infekcie oka, ktoré môžu viesť k strate zraku
  • neurologické problémy – pásový opar môže spôsobiť napríklad zápal mozgu, tvárové ochrnutie, či problémy s rovnováhou
  • kožné infekcie – ak nie sú pľuzgiere z pásového oparu správne liečené, môžu sa vyvinúť bakteriálne kožné infekcie

Kedy navštíviť lekára?

Obráťte sa na svojho lekára ihneď, ak:

  • sa bolesť a vyrážka vyskytujú v blízkosti oka. Ak sa nelieči, môže táto infekcia viesť k trvalému poškodeniu zraku.
  • máte pásový opar a máte 70 a viac rokov, pretože vek výrazne zvyšuje riziko komplikácií z pásového oparu
  • vy alebo niekto z Vašej rodiny má oslabený imunitný systém (v dôsledku liekov, rakoviny alebo iných chronických ochorení)
  • je vyrážka veľmi bolestivá a veľmi rozšírená

Užívanie liekov

Lieky sa môžu dostať do organizmu rôznymi spôsobmi, okrem iného aj prostredníctvom náplasti, inhalátora, vo forme tabliet, či injekčnou ihlou. Pochopenie toho, ako lieky v tele fungujú nám pomôže zistiť, prečo je dôležité ich užívať bezpečne a efektívne. Budeme sa teda sústrediť na lieky, ktoré užívame ústami, pretože to sú tie najčastejšie.

Vstup a cirkulácia liekov v organizme

Lieky, ktoré sú požité ústami, sa pohybujú tráviacim traktom a následne sú prevzaté ďalšími vnútornými orgánmi, ako je žalúdok a tenké črevo. Často sú potom odosielané do pečene, kde by mohli byť chemicky zmenené a nakoniec sa uvoľnia do krvného riečišťa. Vzhľadom k tomu, že krvný obeh nesie lieky po celom tele, môžu interagovať s liekmi v mnohých tkanivách a orgánoch a môžu sa objaviť nežiaduce účinky.

 Metabolizmus liekov

Rovnako ako s jedlom sa organizmus snaží chemicky rozložiť aj lieky akonáhle vstúpia do tela. Väčšina liekov prijímaných perorálne vstupujú do žalúdka alebo tenkého čreva a potom sú vedené do pečene. Tá obsahuje bielkovinové molekuly zvané enzýmy, ktoré chemicky modifikujú lieky a iné nepotravinové látky. Takáto chemická premena lieku sa nazýva metabolizmus liečiv. Často, keď je liek metabolizovaný v organizme, je prevedený do produktov nazývaných metabolity, pričom tieto metabolity sú zvyčajne tak silné ako originálny liek, ak nie silnejšie. Vzhľadom k tomu, že väčšina liekov a iných „cudzích“ látok sa odbúravajú v pečeni, sa o pečeni hovorí ako o „detoxikačnom orgáne“. Metabolity liekov sa často vracajú do pečene a sú chemicky zmenené ešte raz pred tým než opustia organizmus (stolicou, močom). Avšak je dôležité upozorniť na fakt, že zmeny súvisiace s vekom, môžu ovplyvniť, respektíve spomaliť funkciu obličiek a tým môžu mať významný vplyv na to, ako rýchlo je liek z tela vylúčený.

 Vedľajšie účinky

Je prirodzené, že staršie orgány spracúvajú prijaté lieky odlišne ako mladší organizmus. Aj keď by mal byť každý opatrní pri užití lieku, starší dospelí musia často dostať do tela viac liekov naraz. Tieto lieky môžu na seba vzájomne pôsobiť neočakávaným spôsobom, preto je v takomto prípade zvýšená opatrnosť na mieste. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť rozkladania a vstrebávania jednotlivých látok v tele.

 Riziká a benefity

Všetky lieky majú aj svoje riziká a výhody. Výhody liekov spočívajú v tom, že pri jednotlivých ochoreniach môžu napomáhať zlepšiť naše zdravie a pohodu tým, že vplývajú na tie miesta, pre ktoré boli lieky navrhnuté a vyvinuté (liečenie choroby, infekcie, zmiernenie bolesti, …). Za riziká sa považujú práve tie už spomenuté nežiaduce alebo neočakávané príznaky a pocity, ktoré môže vyvolať interakcia liekov v organizme. Tieto vedľajšie účinky môžu byť relatívne zanedbateľné (bolesť hlavy, sucho v ústach, …) alebo naopak život ohrozujúce (ťažké krvácanie, nezvratné poškodenie pečene, obličiek, …).

 Tipy, aby sa zabránilo nežiaducim účinkom:

  • - vždy informujte svojho lekára alebo lekárnika o všetkých liekoch, ktoré už užívate vrátane prírodných výživových doplnkov
  • - oboznámte svojho lekára, zdravotnú sestru alebo lekárnika, ak sa Vám objavili nejaké negatívne účinky po užití liekov (vyrážky, poruchy trávenia, závrat, strata chute do jedla, …)
  • - opýtajte sa, či môže liek interagovať s akýmikoľvek potravinami, doplnkami stravy, či inými užívanými liekmi
  • - dôkladne si prečítajte príbalový leták k predpísaným liekom
  • - nemiešajte alkohol a predpísané lieky

 

Problémy s čuchom

 Náš čuch nám pomáha užívať si života plnými dúškami. Tešíme sa z vôní našich obľúbených jedál alebo kvetín. Ale na druhú stranu je náš čuch tiež varovným systémom, ktorý nás upozorní na nebezpečné signály, ako je únik plynu, zápach skazených potravín a podobne. Čuch aj spolu s chuťovým vnímaním je súčasťou nášho „chemického systému snímania“. Čuchové nervové bunky sú stimulované pomocou vôní okolo nás a posielajú správy do nášho mozgu, kde sme schopní identifikovať konkrétnu vôňu. Preto prípadná strata čuchu môže mať negatívny vplyv na kvalitu nášho života. A taktiež môže byť príznakom vážnejších zdravotných problémov.

Starnutie a strata čuchu

Problémy so stratou čuchu nastávajú s pribúdajúcim vekom a častejšie sa vyskytujú u mužov než u žien. Štúdie zamerané práve na straty čuchového vnímania spozorovali, že takmer jedna štvrtina mužov vo veku 60-69 rokov mali poruchu čuchu, zatiaľ čo u žien to bolo asi len 11 %. Mnoho starších ľudí si ani nie sú vedomí toho, že majú problém s týmto zmyslovým vnímaním, pretože k zmenám dochádza postupne v priebehu niekoľkých rokov.

Typy porúch čuchu

Ľudia, ktorí majú poruchy čuchu, sa ich problémy môžu prejavovať poklesom ich schopnosti cítiť alebo nastávajú zmeny v spôsobe akým vnímajú rôzne vône. Celková strata čuchu je pomerne zriedkavá, ale k jeho zníženiu dochádza už častejšie a to najmä u starších osôb. Existuje niekoľko typov porúch, v závislosti na tom, ako je ovplyvnený čuch:

  • hyposmia – dochádza k zníženiu vnímania čuchových podnetov
  • anosmia – chorobná strata čuchu, ktorá môže byť čiastočná alebo úplná, aj keď úplná strata čuchu je pomerne vzácny stav
  • dysosmia – chorobná porucha čuchu, zmena vnímania podnetov, skreslené vnímanie podnetov
  • phantosmia – ľudia s týmto typom poruchy môžu vnímať vôňu, ktorá nie je prítomná vôbec
  • presbyosmia – strata čuchu v dôsledku starnutia

 Problémy s našimi zmyslami môžu byť príznakom iných vážnych zdravotných komplikácií. Tak napríklad porucha čuchu môže byť jedným z príznakov Parkinsonovej choroby, Alzheimerovej choroby alebo sklerózy multiplex. To môže samozrejme tiež súvisieť s inými zdravotnými stavmi, ako je obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak, či podvýživa. V závažných prípadoch môže strata čuchu viesť k depresii. Niekedy Vás môže strata čuchových vnemov zvádzať k použitiu prebytočnej soli alebo cukru na prípravu jedál pre zlepšenie ich chuti, čo však môže byť problém, ak máte vysoký krvný tlak alebo cukrovku.

Príčiny porúch

Medzi tie najčastejšie príčiny porúch čuchu patria:

  • infekcie horných dýchacích ciest
  • starnutie
  • fajčenie
  • nosové polypy
  • poranenie hlavy
  • alergie
  • hormonálne poruchy
  • ochorenie nervového systému
  • vystavenie sa chemickými látkami
  • niektoré lieky

 Ak dôjde k strate čuchu, poraďte sa so svojim lekárom. Hoci nemožno zvrátiť poruchu, respektíve stratu spôsobenú s vyšším vekom, niektoré ďalšie príčiny zhoršenia vnímania vôní sú liečiteľné.

Čo by sme mali vedieť o vysokom cholesterole?

Čo je cholesterol?

Cholesterol je mastná látka, ktorá je produkovaná našou pečeňou a cirkuluje v krvi, pričom existuje v niekoľkých rôznych formách a každá z týchto foriem môže byť meraná jednoduchým krvným testom. Cholesterol sa vyskytuje vo všetkých častiach tela, čo je nevyhnutné pre mnoho dôležitých telesných funkcií.

Vysoký cholesterol je stav, ktorý vyplýva zo zložitej interakcie medzi tým, ako sa stravujeme, aký vedieme životný štýl a ako naše telo reaguje na tieto faktory.

Lipoproteíny a cholesterol

Cholesterol putuje do krvného obehu v malých „baleniach“ nazývaných lipoproteíny (a to LDL, HDL).

• LDL – lipoproteíny s nízkou hustotou. Ľudovo sa tento LDL cholesterol nazýva ako zlý cholesterol, pretože sa môže ukladať na stenách tepien. Čím je vyššia jeho hladina v krvi, tým je väčšia šanca na ochorenie srdca.

• HDL – lipoproteíny s vysokou hustotou. Často sa HDL cholesterolu hovorí, že je práve dobrým cholesterolom, pretože pomáha odstrániť usadený cholesterol zo stien tepien a pečeň ho potom odstráni z tela.

Príliš veľa cholesterolu má tendenciu v nich vybudovať takzvaný plak (usadeniny), a tým sa spomalí alebo až zablokuje prietok krvi smerom k srdcu, čo môže viesť k jeho ochoreniu.

Vybudovanie plaku môže viesť k …

• ateroskleróze – dochádza ku kôrnateniu tepien v dôsledku dlhodobejšieho usadzovania plaku

• ischemickej chorobe srdca – ateroskleróza sa môže objaviť v cievach kdekoľvek v tele, vrátane tých, ktoré prinášajú krv k srdcu. Pokiaľ sa tvorí cholesterolová usadenina práve v týchto cievach, krv nemôže priviesť dostatok kyslíka do srdcového svalu. Tento stav sa nazýva ischemická choroba srdca (ICHS). Najčastejšou príčinou úmrtia u mužov i žien vo veku nad 65 rokov je práve ischemická choroba srdca.

• angíne pektoris – nahromadenie plaku môže viesť k bolesti na hrudi nazývanej angína pektoris, ktorá je častým príznakom ICHS.

• srdcovému infarktu – niektoré plaky majú tenký obal, takže môžu svojvoľne prasknúť a krvná zrazenina môže potom zablokovať prietok krvi v tepne. Táto blokácia môže spôsobiť srdcový infarkt.

Príčiny

Existuje viacero príčin, ktoré môžu mať vplyv na hladinu cholesterolu v krvi. Niektoré dokážeme ovplyvniť, iné naopak nie.

Ovplyvniteľné:

  • stravovanie – nasýtenými tukmi sa zvyšuje LDL cholesterol viac než čokoľvek iné v našej strave. Väčšinou sa tieto nasýtené tuky vyskytujú v potravinách, ktoré pochádzajú zo živočíšnych zdrojov, ako sú vaječné žĺtky, mäso a mliečne výrobky, vrátane masla, smotany a syra. Trans mastné kyseliny taktiež zvyšujú LDL cholesterol, tie však väčšinou pochádzajú z rastlinných olejov, ktoré prešli procesom takzvanej hydrogenácie (polotovary, hranolky, …).
  • telesná hmotnosť – nadváha zvyšuje hladinu LDL cholesterolu, znižuje HDL cholesterolu.
  • udržiavať pravidelnú fyzickú aktivitu

Neovplyvniteľné:

  • genetická predispozícia (niekedy v kombinácii s nesprávnym životným štýlom)
  • vek – s pribúdajúcim vekom sa hladina cholesterolu zvyšuje
  • pohlavie – pred menopauzou majú ženy tendenciu mať nižšiu hladinu celkového cholesterolu ako muži v tom istom veku; po menopauze má „dámsky“ LDL cholesterol tendenciu zvyšovať sa

Rizikové faktory

Medzi hlavné rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú cieľový LDL cholesterol patria:

  • fajčenie
  • vysoký krvný tlak
  • nízky HDL cholesterol
  • rodinná anamnéza ochorenia srdca u mužov pred vekom 55 rokov a u žien pred vekom 65 rokov

Prevencia

Predovšetkým je dôležitá nutrične bohatá strava, čo však môže byť so zvyšujúcim sa vekom náročnejšie. Výživa je dôležitým faktorom pri znižovaní LDL cholesterolu. Správne stravovacie návyky účinkujú správne, najmä v kombinácii s cvičením, ale všeobecne si vyžadujú neustálu „ostražitosť“, čo môže byť ťažké pre tých seniorov s obmedzenou schopnosťou pohybu, napríklad kvôli artritíde. Preto pre väčšinu seniorov je efektívnejšie znižovanie LDL cholesterolu liekmi na to určenými.

Poskytovanie starostlivosti pre seniorov

 Často sa stáva, že členovia rodiny sú pre svojich starších blízkych významným článkom v oblasti dlhodobej starostlivosti, ktorá môže byť náročná, pokiaľ ide práve o milovaného človeka. Môžeme však skonštatovať, že táto zodpovednosť si časom môže vybrať svoju emocionálnu, fyzickú a zároveň aj finančnú daň. Preto znalosť dostupných zdrojov o opatrovateľskej starostlivosti môže zmierniť každodenný stres opatrujúcej osoby.

Starostlivosť o seniorov je splnením špecifických potrieb a požiadaviek. Tento široký pojem zahŕňa služby ako asistované bývanie pre dospelých dennej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti, domovoch dôchodcov, hospicovej starostlivosti a domácej starostlivosti. Takáto starostlivosť kladie dôraz na ich sociálne a osobné potreby, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť, pomoc s každodennými činnosťami a taktiež si želajú, aby mohli dôstojne zostarnúť.

Čo je úlohou profesionálneho opatrovateľa?

V prvom rade treba zdôrazniť, že profesionálny opatrovateľ nezastáva funkciu náhradníka lekárskeho odborníka alebo člena rodiny. Pretože niektoré úlohy zvládne len kvalifikovaný zdravotnícky personál, či priamy člen rodiny.

Stručne povedané, profesionálny opatrovateľ by mal pri starostlivosti o seniorov predovšetkým dbať na zmysluplnú kvalitu ich života a pomáhať im ostať nezávislými. Profesionálny opatrovateľ pomáha s nelekárskymi úlohami, ktoré senior nezvládne vykonávať bezpečne a pohodlne sám. Primárne sa jedná o nasledovné činnosti, ktoré sú venované s rešpektom k dôstojnosti seniora:

  • byť im správnym poslucháčom, nechať im priestor, aby sa mohli podeliť o svoje myšlienky, či spomienky
  • pomáhať im ostať aktívnymi prostredníctvom obľúbených aktivít, prechádzok, či rekreačných výletov
  • osobná starostlivosť – pomoc pri kúpaní, obliekaní, byť im nápomocným v oblasti ich mobility, polohovanie, cvičenie, starať sa o ich stravovanie, upratovanie domácnosti
  • dbať na užívanie potrebných predpísaných liekov
  • mnohé ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z prípadných typv ochorení seniorov

 S neustále starnúcou populáciou vo všetkých vyspelých spoločnostiach sa stáva rola profesionálneho opatrovateľa stále viac uznávanou.

 Niekedy sa však stáva, že pri takejto opatere dochádza ku komplikáciám. Jeden z najťažších problémov, ktorým môžete čeliť pri starostlivosti o seniorov je ich odpor voči samotnej starostlivosti.

Zdravá chrbtica v každom veku

 Zdravá chrbtica je nevyhnutnou súčasťou zdravého životného štýlu a často stav chrbtice prehliadame a zanedbávame. Bohužiaľ, približne 85 % populácie trpí bolesťami chrbtice, čo znižuje kvalitu života. Sú to predovšetkým ľudia, ktorí majú nadváhu alebo sú až obézni, fajčiari, či takí, ktorí pravidelne zdvíhajú ťažké predmety. Vzhľadom k tomu, že to percento je dosť vysoké, preto je dôležité, aby sme sa pokúsili udržať si zdravú chrbticu. Často kvôli týmto bolestiam prichádzame o prácu, spoločenské aktivity a taktiež nemusia byť dosiahnuté ani jednoduché každodenné potreby.

 Existuje celý rad jednoduchých vecí, ktoré môžete vyskúšať, aby ste minimalizovali možné komplikácie pri bolestiach chrbtice a zachovať si tak jej zdravie. Spomenieme len niektoré z nich:

1. Nechajte svoju chrbticu odpočívať aj počas spánku: Kým spíte, všetky štruktúry vo Vašej chrbtici, ktoré počas celého dňa tvrdo pracovali, použitím správneho matraca a vankúša majú konečne možnosť relaxovať.

2. Pri sedavej práci sa vždy posaďte sa rovno s podporou na Vašu chrbticu a snažte sa udržiavať prirodzené zakrivenie vo Vašej dolnej časti chrbta.

3. Udržiavajte správnu polohu pri státí: Keď stojíte, majte jednu nohu mierne pred druhou s mierne pokrčenými kolenami. Takáto pozícia umožňuje, aby sa znížil tlak v dolnej časti chrbtice. Taktiež nestojte v predklone po dlhšiu doby, pretože svaly v dolnej časti chrbta nie sú prirodzene prispôsobené na takúto polohu, čo môže viesť k bolesti.

4. Dbajte na chrbticu pri zdvíhaní: Pri zdvíhaní ťažších predmetov sa snažte vyhnúť sa skrúteniu, pretože to je pri zdvíhaní jeden z najnebezpečnejších momentov na chrbticu. Prípadne požiadajte niekoho, aby Vám pri tomto pomohol.

5. Stravujte sa zdravšie: Pravidelnou a vyváženou stravou dosiahnete, že nebudete trpieť nadbytočnými kilami, ktoré by Vám predovšetkým v oblasti brucha mohli spôsobiť nežiaduce tlaky na dolnú časť chrbta.

6. Pravidelne cvičte: Pokiaľ sú brušné a chrbtové svaly udržiavané v dobrej kondícii, pomáhajú podporovať chrbticu a minimalizujú riziko jej poranenia.

7. Vyberajte svoje topánky zodpovedne: Topánky, či už na špeciálne príležitosti alebo len na bežné nosenie by mali byť dobre vyvážené, pružné a určite pohodlné. Vhodne zvolená obuv poskytuje ochranu nielen pre Vaše nohy, ale aj podpornú základňu, ktorá napomáha chrbtici a tak telo ostáva v jednej osi.

8. Dávajte pozor na prípadné varovné príznaky, počúvajte, čo Vám Vaše telo „hovorí“, pretože neliečené problémy s chrbticou sa zhoršujú a môžu sa stať veľmi vážnymi.

Dodržiavaním týchto jednoduchých odporúčaní nie je zaručené, že už budete bez akýchkoľvek bolestí chrbtice po celý život. Ide len o to, že pri zachovaní zodpovednosti voči svojmu telu môžete znižovať riziko vzniku komplikácií s chrbticou, môžete ju takto udržiavať v dobrej kondícii.

Prevencia pádov: jednoduché tipy, aby sa zabránilo pádom

 Keďže chceme chrániť našich starších členov rodiny a pomôcť im zostať v bezpečí, je dôležité vedieť ako znížiť riziko ich prípadného pádu. Aj na pohľad obyčajný pád v staršom veku Vás môže dostať do rizika vážneho úrazu. Preto je téma prevencie pádov taká dôležitá. Ako človek starne, dochádza k fyzickým zmenám a menia sa aj jeho zdravotné podmienky. V skutočnosti sú pády najčastejšou príčinou zranenia u starších dospelých. Napriek tomu, strach z pádu nemusí ovládnuť Váš život. Namiesto toho je tu šesť jednoduchých stratégií prevencie pádov:

1. Dohodnite si stretnutie s lekárom

Začnite svoj plán prevencie pádov tým, že zájdete k lekárovi na vyšetrenie, s tým, že by ste mali byť pripravení odpovedať na otázky typu:

  • aké lieky užívate? (urobte si zoznam Vašich liekov a výživových doplnkov; lekár tak môže skontrolovať vedľajšie účinky a interakcie, ktoré môžu zvyšovať riziko pádu)
  • už ste niekedy v minulosti padli? (zapíšte si podrobnosti, vrátane prípadu kedy, kde a ako ste padli)
  • mohol by Váš zdravotný stav spôsobiť pád? (mávate závrate, bolesti kĺbov, necitlivosť alebo dýchavičnosť pri chôdzi?; lekár môže takto zhodnotiť Vašu svalovú kondíciu, rovnováhu a štýl chôdze)

 2. Pohybujte sa

Fyzická aktivita znižuje riziko pádu zlepšením sily, rovnováhy, koordinácie a flexibility. Ak sa vyhýbate fyzickej aktivite, pretože sa bojíte, povedzte to svojmu lekárovi, môže Vám odporučiť starostlivo sledované cvičebné programy alebo Vás odkázať na fyzioterapeuta.

 3. Používajte vhodnú obuv

V každom prípade je vhodné, ak zvolíte pohodlnú a zároveň bezpečnú obuv proti pádom a pošmyknutiam.

 4. Odstráňte domáce „nebezpečenstvo“

Ak chcete, aby bol Váš domov bezpečnejší, tak odstráňte prebytočné škatule, noviny, káble. Presuňte nábytok v miestnostiach tak, aby Vám nezavadzal pri prechádzaní. Zaistite voľné koberce, aby sa nestalo, že o ne zakopnete. Používajte protišmykové podložky pri sprchovaní.

 5. Rozsvieťte svoj životný priestor

Za každých okolností pre istotu udržujte svoj domov jasne osvetlený, aby nedošlo k zachyteniu o predmety, ktoré sú ťažšie viditeľné.

 6. Použite pomocné zariadenia, ktoré Vám uľahčia každodenné činnosti. Ako napríklad:

  • pomocná barla pri chôdzi
  • v prípade schodiska, pomocné držadlá pre obe jeho strany
  • protišmykové podložky na povrchoch, ktorých opracovanie si to vyžaduje
  • pomocné držadlá do kúpeľne a toalety
  • pomocné sedadlo do kúpeľne, …

Dlhodobé následky zranení z pádov, akými sú zlomeniny krčka stehennej kosti a traumatické poranenia mozgu, môžu výrazne vplývať na zdravie a nezávislosť starších dospelých. Avšak každý z nás môže prijať opatrenia na ochranu seniorov pred zbytočnými pádmi.

Niektoré riešenia sú relatívne lacné a dajú sa ľahko inštalovať do domácností. Iné si môžu vyžadovať odbornú pomoc pri ich montáži alebo taktiež väčšie investície. Avšak, ak máte obavy o náklady, nezabudnite, že investície do prevencie pádov, sú vždy investíciami do Vašej nezávislosti.

Nepríjemné dekubity

Dekubity znamenajú nepríjemné poranenia kože a podkožného tkaniva, ktoré vznikajú pri dlhodobom tlaku na určitých miestach na ľudskom tele. Takéto poškodenia nazývame dekubity alebo preležaniny. Najčastejšie sa vytvoria na koži, ktorá pokrýva kostnaté časti tela, ako sú lopatky, chrbtica, päty, členky, bedrá a kostrč. Najviac ohrozenou skupinou sú imobilní, respektíve menej mobilní seniori, ktorých zdravotný stav obmedzuje ich schopnosť meniť polohy a vyžaduje ich polohu na lôžku alebo invalidnom vozíku po dlhú dobu, pričom sa preležaniny môžu vyvinúť rýchlo a často bývajú ťažšie liečiteľné.

Ako sa dekubity prejavujú

  • prvotná fáza pri vzniku dekubitov je charakterizovaná neblednúcim začervenaním kože, ktorá je na dotyk opuchnutá, teplá a nebolestivá s prítomným pálením pokožky v porovnaní s okolitou kožou.
  • vonkajšia vrstva pokožky a časť podkladovej vrstvy kože sú poškodené a začínajú sa tvoriť pľuzgiere naplnené tekutinou. Táto fáza je na rozdiel od predchádzajúcej veľmi bolestivá.
  • v tretej fáze dochádza k odumretiu tkaniva medzi pokožkou a kosťou. Poškodenie môže presahovať primárne rany pod vrstvami zdravej pokožky.
  • štvrtá fáza je sprevádzaná tvorbou vredov, pričom dochádza k rozsiahlej deštrukcii svalového tkaniva a kosti.

 Príčiny

 Preležaniny sú spôsobené tlakom, ktorý je vyvíjaný na kožu a obmedzuje prietok krvi do kože a okolitých tkanív. Existujú aj ďalšie faktory, ktoré súvisia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, kedy sa koža stáva náchylnou na poškodenie, čo prispieva k rozvoju dekubitov. Trvalý tlak a trenie sú dva primárne prispievajúce faktory k vzniku preležanín.

Rizikové faktory

Ľudia sú vystavení riziku vzniku dekubitov, ak majú sťažený pohyb a nie sú schopní ľahko meniť polohu pri sedení alebo, ak sú na lôžku. Nehybnosť môže byť spôsobená všeobecne zlým zdravotným stavom, slabosťou, ochrnutím, zranením alebo chorobou, zotavením po operácii, sedáciou, či kómou. Ďalšie faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku preležaním sú:

  • vek – koža seniorov je všeobecne krehkejšia, suchšia a menej pružná ako okolitá koža mladších dospelých. Starší dospelí zvyčajne tvoria nové kožné bunky pomalšie.
  • nedostatok zmyslového vnímania – poranenia miechy, neurologické poruchy môžu viesť k strate pocitu. Neschopnosť cítiť bolesť alebo nepríjemné pocity môže mať za následok, že si takýto človek nie je vedomý preležanín alebo nutnosti meniť polohu.
  • úbytok na hmotnosti sa objaví počas dlhodobejších ochorení, kedy dochádza k strate tukových a svalových tkanív, čím sa zmenší odpruženie medzi kosťami a lôžkom, či invalidným vozíkom.
  • nesprávna výživa a dehydratácia narúša udržanie zdravej kože
  • prebytočná vlhkosť alebo naopak suchosť zvyšuje trenie medzi pokožkou a oblečením, respektíve posteľnou bielizňou.
  • lekárske podmienky ovplyvňujúce krvný obeh (napríklad cukrovka alebo cievne ochorenia zvyšujú riziko poškodenia tkaniva)
  • fajčenie (pomalšie hojenie rán)
  • svalové kŕče – ľudia, ktorí majú časté svalové kŕče alebo iné nedobrovoľné pohyby svalov, môžu mať zvýšené riziko vzniku dekubitov z častého trenia.

Komplikácie

Medzi možné komplikácie vyplývajúce z preležanín patria:

  • sepsa je rýchlo postupujúci život ohrozujúci stav, ktorý môže viesť k zlyhaniu orgánov
  • infekcie kostí a kĺbov – infekcie z dekubitov sa môžu „zavŕtať“ do kostí a kĺbov. Môže dôjsť k poškodeniu chrupaviek a tkanív, k zníženiu funkcie kĺbov a končatín. Tieto infekcie môžu viesť k život ohrozujúcim komplikáciám.
  • ďalšou komplikáciou je rozvoj typu karcinómu, ktorý sa vyvíja do chronickej rany (Marjolinov vred). Tento typ rakoviny je agresívny a zvyčajne vyžaduje chirurgický zákrok.

Prevencia

Zmeny polohy sú kľúčom k prevencii preležanín. Tieto zmeny musia byť častejšie, je potrebné minimalizovať tlak na zraniteľných oblastiach. Ďalšie stratégie sú o dobrej starostlivosti o pokožku, udržaní správnej výživy, či odvyknutí si od fajčenia.

Máte kŕčové žily?

Žily sú cievy s jednosmernými ventilmi, ktoré pomáhajú udržať krv prúdiacu smerom do Vášho srdca. V prípade, že sú tieto ventily oslabené alebo poškodené, krv sa môže hromadiť v žilách, čo spôsobí ich napučiavanie, ktoré môže viesť ku kŕčovým žilám. Teda o kŕčových žilách hovoríme vtedy, keď sú žily zväčšené, opuchnuté a sú na pohľad pokrútené. Akákoľvek žila sa môže stať kŕčovou, avšak najčastejšie postihnuté miesta sú na dolných končatinách. Môžete ich vidieť tesne pod povrchom kože. Kŕčové žily môžu signalizovať vyššie riziko ďalších problémov s krvným obehom. Niekedy môžu spôsobiť mierne až stredne silné bolesti, krvné zrazeniny, kožné vredy a iné problémy.

Príznaky

V prípade, že kŕčové žily Vám nespôsobujú žiadnu bolesť, tak môžete na sebe pozorovať:

  • tmavofialové alebo až modré žily
  • vypuklé a stočené žily

V prípade bolestivých stavov príznaky zahŕňajú:

  •  boľavý alebo ťažký pocit v zasiahnutých miestach, väčšinou v nohách
  •  pálivé, pulzujúce svalové kŕče a opuchy dolných končatín
  •  zhoršenie bolesti pri sedavej práci alebo pri dlhšom státí
  •  svrbenie okolo jednej alebo viacerých z Vašich žíl
  •  kožné vredy v okolí členku, čo však môže znamenať, že máte závažnú formu cievneho ochorenia, ktorá si vyžaduje lekársku pomoc

Kto je ohrozený?

Mnoho faktorov môže zvýšiť riziko kŕčových žíl. Medzi ne patria:

  • rodinná anamnéza – riziko vzniku kŕčových žíl sa môže zvýšiť, ak sú prítomné u členov rodiny. Asi polovica všetkých ľudí, ktorí majú kŕčové žily, sa vyskytli aj u rodinných príslušníkov.
  • vek – s pribúdajúcim vekom strácajú žily svoju elasticitu. Ventily v žilách sú oslabnuté, takže krv, ktorá by mala byť v pohybe smerom k srdcu, prúdi naspäť a hromadí sa v žilách. Tie opuchnú a zmenia farbu, pretože obsahujú odkysličenú krv, ktorá je v procese recirkulácie cez pľúca.
  • pohlavie – u žien je vyššia tendencia výskytu kŕčových žíl ako u mužov. Hormonálne zmeny, ktoré nastanú v období puberty, tehotenstva a menopauzy (alebo s užívaním antikoncepcie).
  • tehotenstvo ­- u niektorých tehotných žien sa rozvíjajú kŕčové žily. Tehotenstvo zvyšuje objem krvi v organizme, čo je dôležité pre podporu vývoja plodu, ale na druhú stranu môže vyvolať nepríjemné vedľajšie účinky – zväčšené žily na nohách. Avšak kŕčové žily, ktoré sa rozvíjajú v priebehu tehotenstva sa môžu bez lekárskeho ošetrenia zlepšiť do troch mesiacov po pôrode.
  • nadváha alebo obezita, pri ktorej sa môže vyvíjať zvýšený tlak na žily.
  • nedostatok pohybu – dlhodobejšie státie alebo sedenie a to predovšetkým s prekríženými alebo ohnutými nohami môže zvýšiť riziko vzniku kŕčových žíl. To je preto, že monotónna poloha končatín po dlhší čas môže donútiť žily, aby sa viac „snažili“ pumpovať krv do srdca.
  • traumatizované končatiny – predchádzajúce krvné zrazeniny alebo traumatické poškodenie ventilov v žilách môžu oslabiť ich schopnosť prúdenia krvi späť do srdca, čím sa zvyšuje riziko vzniku kŕčových žíl.

Prevencia

Zlepšenie krvného obehu môže znižovať riziko ich vzniku. Taktiež môžete zabezpečiť zopár jednoduchých krokov, ktorými sa im dá zabrániť, napríklad cvičením, kontrolovaním svojej hmotnosti, stravovaním sa jedlami s vyšším obsahom vlákniny a s nízkym obsahom soli. Vyhýbajte sa topánkam na vysokých podpätkoch a tesným pančuchovým nohaviciam. Noste kompresívne pančuchy, pokiaľ Vám ich lekár odporučí, pretože tieto pančuchy vytvárajú mierny tlak, odvádza krv zo združených miest v žilách a tým znižuje opuchy nôh. Pravidelne striedajte svoju prácu v sede a v stoji, preventívne si zacvičte s nohami, zdvíhajte ich, pokiaľ sedíte.

Poruchy rovnováhy

 Už ste niekedy mali pocit závrate alebo sa Vám zdalo ako keby sa všetko okolo Vás točilo? To môžu byť veľmi nepríjemné pocity. V prípade, že sa Vám to stáva častejšie, môže to byť známkou poruchy rovnováhy. Za rovnováhu je zodpovedná časť vnútorného ucha, keďže ucho nie je len sluchovým, ale aj rovnovážnym orgánom.

Prečo je správna rovnováha taká dôležitá?

Žiť s dobrou rovnováhou znamená, že ste schopní kontrolovať a udržiavať postoj svojho tela, či už ste v pohybe alebo v kľudovom režime. Neporušený zmysel pre rovnováhu Vám pomôže pri bezproblémovom vykonávaní každodenných aktivít. Spomenieme len niektoré z nich:

  • chodiť bez potácania,
  • vstať zo stoličky bez pádu,
  • chodiť po schodoch bez pomocných barlí,
  • zohnúť sa bez spadnutia, …

Kedy majú ľudia problémy s rovnováhou?

  • starnutím sa stráca zmysel pre rovnováhu, stávame sa nestabilnými, príčinou čoho sú pokročilejšie poruchy vnútorného ucha
  • vertigo (závrat), respektíve pocit, že sa Vy alebo veci okolo Vás točia
  • pády a úrazy, akými sú zlomeniny bedrovej časti. Pričom viac ako jedna tretina ľudí vo veku 65 rokov a starších sa zrania pri rôznych pádoch.

Existuje viacero typov porúch rovnováhy. Jedným z najčastejších je benígne paroxyzmálne polohové vertigo (BPPV), pri ktorom narazíte na krátky, avšak intenzívny pocit závratu pri zmene polohy hlavy, napríklad pri prevrátení sa z jednej strany na druhú pri vstávaní z postele alebo pri pohľade na nejaký vysoký alebo práve naopak nízky objekt. BPPV je pravdepodobnejší u ľudí nad 60 rokov, ale ojedinele sa môže vyskytnúť aj u mladších. Tento typ poruchy môže byť zapríčinený infekciou vnútorného ucha, poranením hlavy alebo jednoducho starnutím. Ďalším typom môže byť Ménierová choroba, ktorá spôsobuje odznievanie a znovu navrátenie sluchu, zvonenie a pocit plnosti v uchu.

Príčiny a prevencia

Problémy s rovnováhou sa s pribúdajúcim vekom zhoršujú. Ale vek nie je jediný dôvod, prečo k týmto poruchám dochádza. Existujú aj iné príčiny a v niektorých prípadoch môžete znížiť riziko problémov s rovnováhou.

-       problémy vo vnútornom uchu a ďalšie zdravotné problémy – niektoré poruchy rovnováhy sú spôsobené problémami vo vnútornom uchu, iné môžu zahŕňať ďalšiu časť tela ako je srdce a mozog. Starnutie, infekcie horných dýchacích ciest, vírusové a bakteriálne infekcie, poranenia hlavy, problémy s krvným obehom (mŕtvica) môžu viesť k problémom s rovnováhou

-       problémy spôsobené liekmi – problémy s rovnováhou môžu tiež vyplývať z užívania niektorých liekov. Napríklad ototoxické lieky, ktoré poškodzujú vnútorné ucho. Niekedy však porucha rovnováhy odznie so skončením užívania takýchto liekov.

-       strava a životný štýl dokážu ovplyvniť určité ťažkosti s rovnováhou. Napríklad príznaky Ménierovej choroby sa môžu zjemniť so stravou, ktorá má nízky obsah soli, obmedzenie kofeínu a alkoholu.

-       zabrániť ušným infekciám

Niektorí ľudia môžu mať poruchy rovnováhy bez toho, aby si to vôbec uvedomovali. Iní si zas môžu myslieť, že aj majú nejaký problém, ale sú príliš hanbliví, aby sa s tým zdôverili svojim blízkym, či lekárovi. Avšak poruchy s rovnováhou netreba brať na ľahkú váhu. Niekedy sú príznakom iných vážnejších zdravotných problémov. Z toho dôvodu je dôležité, aby sa vždy poriadne vyšetrila príčina poruchy rovnováhy a aby sa liečila čo najskôr.

Preto si skúste položiť zopár základných otázok. Ak na niektorú z nich odpoviete kladne, mali by ste sa určite poradiť s príznakmi so svojim lekárom.

  •     cítim sa neistý?
  •     mám pocit, že sa v miestnosti všetko točí okolo mňa?
  •     mám pocit, že strácam rovnováhu a padám?
  •     mám pocit slabosti ako by som mohol omdlieť?
  •     vidím rozmazane?
  •     mám pocit zmätenosti o čase, mieste alebo totožnosti?

Opuch kolena

Opuch kolena býva označovaný aj ako voda v kolene. Voda v kolene je všeobecný termín pre akumuláciu prebytočnej tekutiny v okolí kolenného kĺbu. Nahromadená voda môže byť dôsledkom zranenia alebo primárneho ochorenia. Tekutina v opuchnutom tkanive môže byť kĺbny maz – synovia alebo v prípade infekcie, je to hnis. Synovinálna tekutina je väzivová tekutina, ktorá znižuje trenie a má veľký význam vo výžive chrupavky. Obklopuje dutinu kĺbu, ktorá má za normálnych okolností veľmi malý objem a obsahuje len minimálne množstvo kĺbneho mazu.

Opuch kolenného kĺbu môže obmedziť jeho funkciu a flexibilitu.  Chronické alebo dlhotrvajúce opuchy môžu viesť k trvalému poškodeniu kĺbov, odbúraniu chrupavky a zmäkčovaniu kostí. Ak chcete zistiť príčinu vody v kolene, lekár musí v prvom rade odobrať vzorku tekutiny z kolena na testovanie, či sa jedná o infekciu, chorobu alebo úraz. V prípade, že tekutina obsahuje kryštáliky, možno máte dnu. Prítomnosť baktérií vo vzorke tekutiny naznačuje infekciu a krv je znakom traumatického poranenia. Akonáhle lekár určí základnú príčinu prítomnosti vody v kolene, vhodná liečba môže začať.

Príznaky

Príznaky vody v kolennom kĺbe obyčajne zahŕňajú:

  • opuch a začervenanie v okolí kolena
  • stuhnutosť – pri prebytočnej tekutine nemusí byť kolenný kĺb schopný ohnúť sa alebo narovnať dolnú končatinu úplne
  •  bolesť – v závislosti na príčine nahromadenia tekutiny môže byť koleno bolestivé až do takej miery, že nie je možné niesť celú telesnú hmotnosť

Kedy navštíviť lekára?

Znovu vyhľadajte lekársku pomoc, ak predpísané lieky nezmierňujú bolesť a opuch kolena alebo v prípade, že je postihnuté koleno teplé a citlivé na dotyk.

Príčiny

Voda v kolene môže byť spôsobená rôznymi typmi problémov, od traumatických zranení (zlomenina, poškodenie menisku) až po ochorenia (poranenie väziva kolenného kĺbu, artróza, reumatoidná artritída, infekcie, dna, cysty, krvácavé stavy, nádory) alebo aj pri nehode, po ktorej je prirodzenou reakciou organizmu, že sa koleno obklopí ochrannou tekutinou. Vo väčšine prípadoch sa môže opuch ľahko vyliečiť.

Rizikové faktory

  •   vek – voda v kolene má častejšiu tendenciu tvoriť sa u ľudí starších ako 55 rokov
  •   fyzická aktivita – u športovcov, ktorí pri trénovaní zahŕňajú náhle zmeny smeru, ako je napríklad pri basketbale, sú viac pravdepodobné typy zranenia kolena, ktoré spôsobujú vodu v kolennom kĺbe
  •   obezita prispieva k opotrebovaniu a roztrhnutiu väziva, čo môže viesť k nahromadeniu vody v kolene. Tým sa zvyšuje riziko osteoartózy, jeden z častejších príčin vody v kolene.

Ak sa voda v kolene nijakým spôsobom nelieči, môže dôjsť k obmedzeniu Vašej mobility. V prípade, že je opuch spôsobený infekciou, dochádza aj k zničeniu väziva.

Ochorenie ďasien

 Ochorenie ďasien je rozvinutá infekcia ďasien a okolitých tkanív, ktoré udržiavajú zuby na svojom mieste. Jedná sa o miernu formu ochorenia, ktorá sa dá zvrátiť správnou ústnou hygienou. Avšak ak už dôjde k paradentóze, v takom prípade sa môžu poškodiť mäkké tkanivá a kosti, ktoré podporujú zuby a neliečená paradentóza môže viesť k vypadaniu zubov. Vo svojich ranných fázach je ochorenie ďasien zvyčajne bezbolestné a mnoho ľudí si ani neuvedomuje, že majú takýto problém v ústach. V pokročilejších prípadoch ochorenia ďasien sa objavujú bolesti na ďasnách a taktiež bolesti pri žuvaní. Dobrou správou však je, že ochorenie ďasien nemusí byť prirodzenou súčasťou starnutia. Vďaka dôkladnej zubnej hygiene a pravidelným preventívnym zubárskym prehliadkam sa znižuje riziko vzniku tohto ochorenia.

Čo spôsobuje ochorenie ďasien?

Ochorenie ďasien je zapríčinené vzniknutým zubným plakom, lepiaci film baktérií, ktoré sa hromadia na zuboch. Pravidelným čistením a používaním dentálnej nite môžeme pomôcť sa tohto plaku zbaviť. Ak sa však tento plak postupne usádza na zuboch a nie je odstránený, v takom prípade môže zatvrdnúť a vytvorí sa zubný kameň, ktorý sa normálnym domácim čistením zubov neodstráni. V takomto prípade pomôže len profesionálna dentálna hygiena.

Rizikové faktory

Existuje celý rad rizikových faktorov, ktoré môžu zvýšiť Vaše šance na rozvoj paradentózy:

  • fajčenie je jedným z najdôležitejších rizikových faktorov spojených s rozvojom ochorenia ďasien. Fajčenie môže taktiež znížiť šance na úspešnú liečbu.
  • hormonálne zmeny u žien môžu zvýšiť citlivosť ďasien a tak uľahčiť rozvoj zápalu
  • ľudia s cukrovkou majú vyššie riziko vzniku infekcie, vrátane ochorenia ďasien
  • ochorenia, ako je rakovina alebo AIDS a ich ošetrenie môže tiež negatívne ovplyvniť zdravie ďasien
  • niektoré lieky, ktoré môžu znížiť tok slín, čo má ochranný účinok pre ústa. Bez dostatočného množstva slín sú ústa náchylnejšie na infekciu akou je ochorenie ďasien
  • genetická predispozícia, kedy môžu byť ľudia viac náchylní na závažné ochorenia ďasien

Príznaky ochorenia ďasien môžu zahŕňať:

  • nemiznúci nepríjemný zápach z ústnej dutiny
  • červené alebo opuchnuté ďasná
  • krvácanie z ďasien
  • bolestivé žuvanie
  • citlivé, uvoľnené zuby
  • ustupujúce ďasná

Ak u seba pozorujete niektoré z týchto príznakov, môže to byť známkou vážneho zdravotného problému, ktorý si jednoznačne vyžaduje odborné vyšetrenie zubárom.

 Liečba

Hlavným cieľom liečby je dostať infekciu pod kontrolu. Typ, intenzita a úspešnosť liečby sa líši v závislosti na tom, v akom štádiu sa ochorenie ďasien vyskytuje. Avšak akýkoľvek druh liečby si vyžaduje, aby pacient dodržiaval dobrú každodennú domácu starostlivosť. Lekár v niektorých prípadoch môže tiež navrhnúť zmenu určitých návykov, ktoré môžu napomôcť k zlepšeniu výsledkov liečby. Liečba môže zahŕňať dôkladné hĺbkové čistenie (odstránenie zubného plaku, zubného kameňa), nasadenie liekov alebo chirurgický zákrok.

Prevencia

Môžeme spomenúť zopár vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste zabránili ochoreniu ďasien:

  • čistiť si zuby dvakrát denne s obsahom fluoridov v zubnej paste
  • používať zubnú niť na odstránenie plakov
  • pravidelné navštevovať zubné prehliadky a absolvovať zubnú hygienu
  • nefajčiť
  • jesť pestrú vyváženú stravu

Dna – „choroba labužníkov“

 Dna je forma artritídy, ktorá spôsobuje náhle intenzívne bolesti, začervenanie a opuchy kĺbov, pričom postihuje kĺby v dolnej časti tela, ako sú palce na nohách, päty, členky, kolená. Môže postihnúť kohokoľvek, avšak u mužov sa dna objavuje častejšie. Ženy sú náchylné na toto ochorenie po menopauze. Akútny záchvat bolesti Vás môže prebudiť uprostred noci s pocitom, ako keby ste mali postihnutý kĺb v ohni, je horúci, opuchnutý a tak citlivý, že aj hmotnosť listu by sa Vám mohla zdať ako neznesiteľná záťaž. Na šťastie je dna liečiteľná a existujú spôsoby, ako znížiť riziko opakovaného výskytu tohto ochorenia.

Príznaky

Známky a príznaky dny sú takmer vždy akútne, vyskytujúce sa nárazovo, častokrát v nočných hodinách a bez varovania. Patria medzi ne:

  • intenzívna bolesť kĺbov, ktorá je pravdepodobne najzávažnejšia v priebehu prvých 12 až 24 hodinách po spustení bolesti
  • pretrvávajúce problémy aj keď tie najťažšie bolesti odznejú
  • zápal, začervenanie a opuch kĺbov

Príčiny

Dna nastane, keď sa pri nadbytočnej kyseline močovej vo Vašom tele nahromadia v kĺbe jej kryštály, čo spôsobí zápal a tým pádom intenzívnu bolesť postihnutého miesta. Za normálnych okolností sa kyselina močová rozpúšťa v krvi a prechádza obličkami do moču. Ale niekedy organizmus produkuje kyselinu močovú príliš veľa alebo ju obličky vylučujú príliš málo. Keď nastane takáto situácia, tak sa začnú tvoriť ostré ihlicovité kryštály kyseliny močovej v kĺbe alebo okolitých tkanivách, ktoré spôsobujú zápal, opuch a bolesť.

Rizikové faktory

Faktory, ktoré zvyšujú hladinu kyseliny močovej v tele sú:

  • nezdravý životný štýl – nadmerné užívanie alkoholu
  • zdravotný stav – výskyt niektorých ochorení zvyšuje pravdepodobnosť vzniku dny, ako napríklad nekontrolovaný vysoký krvný tak, cukrovka, vysoká hladina cholesterolu a zúženie tepien
  • niektoré lieky – tiazidové diuretiká, nízke dávky aspirínu, …
  • nadváha zvyšuje riziko vzniku dny, pretože je k dispozícii pre ďalšie tkanivá alebo poruchy, ktoré vedú k nadmernej produkcii kyseliny močovej
  • rodinná anamnéza zvyšuje pravdepodobnosť vzniku ochorenia
  • vek – u mužov obvykle medzi 40 a 50 rokov, zatiaľ čo u žien sa prejavy sa objavia až po menopauze
  • pohlavie

Komplikácie

Niektorí ľudia nemusia nikdy zažiť príznaky tohto ochorenia viac ako raz, ale u iných sa môžu tieto symptómy objaviť aj niekoľkokrát do roka. Lieky môžu zabrániť záchvatom u ľudí s rekurentnou dnou.

Neliečená dna môže spôsobiť usadeniny kyseliny močovej a vytvárajú sa kryštály pod kožou, čo znamená len ďalšie nepríjemnosti – bolestivé opuchy.

Kryštály kyseliny močovej sa môžu zhromažďovať v močovom trakte u ľudí s dnou, čo spôsobuje obličkové kamene. Lieky môžu napomôcť znížiť riziko ich vzniku.

Prevencia

  • dodržiavať pravidelný a dostatočný pitný režim
  • obmedziť alebo sa vyhnúť alkoholu úplne
  • jesť pestrú a vyváženú stravu
  • konzumovať nízkotučné mliečne výrobky
  • obmedziť príjem mäsa a rýb

Čo je dlhodobá starostlivosť?

Dlhodobá starostlivosť zahŕňa celý rad služieb, ktoré spĺňajú potreby zdravotnej a osobnej starostlivosti, teda pomáhajú plniť lekárske a nelekárske potreby konkrétnemu človeku počas určitej doby. Takéto služby napomáhajú ľuďom žiť samostatnejšie a bezpečnejšie, v prípadoch, kedy už nie sú schopní vykonávať každodenné činnosti na vlastnú päsť. Takáto starostlivosť je poskytovaná na rôznych miestach a rôznymi ošetrovateľmi (zdravotné sestry, asistenti domácej zdravotnej starostlivosti, terapeuti), vždy veľmi závisí od potrieb danej osoby, väčšinou sa však starostlivosť poskytuje v domácom prostredí prostredníctvom profesionálneho opatrovateľa. Sú situácie, kedy je dlhodobejšia starostlivosť v domácom prostredí nemožná, v takom prípade sa zvolí možnosť sociálneho zariadenia s opatrovateľskou službou. Niekedy je dlhodobá starostlivosť zamieňaná s inými formami zdravotnej starostlivosti, pretože tá zahŕňa širokú škálu liečebných a podporných služieb v rôznych prostrediach.

Najbežnejším typom dlhodobej starostlivosti je osobná starostlivosť, respektíve pomoc pri každodenných činnostiach, ktoré môžeme nazvať aj ako „činnosti v rámci každodenného života“. Tieto aktivity zahŕňajú kúpanie, obliekanie, stravovanie, použitie toalety, pomoc pri príprave jedál, domáce práce, dynamickú starostlivosť, teda presun danej osoby napríklad z postele na stoličku a podobne.

Ľudia často potrebujú dlhodobú starostlivosť, ak majú vážne, prebiehajúce zdravotné problémy alebo postihnutie. Potreba dlhodobej starostlivosti môže vzniknúť náhle, napríklad po infarkte alebo mŕtvici. Najčastejšie sa však vyvíja postupne, ako ľudia starnú, taktiež s rozvojom ochorení alebo postihnutí, kedy sa stávajú krehkejšími a menej samostatnými. Dlhodobá starostlivosť je v podstate flexibilnou starostlivosťou, pretože jej doba trvania sa pohybuje v rôznych časových intervaloch v závislosti od podmienok, ktoré si daná osoba vyžaduje. Približne 70 % ľudí starších ako 65 rokov si vyžadujú určitý druh dlhodobej starostlivosti v priebehu svojho života, pričom viac ako 40 % potrebuje starostlivosť v opatrovateľských domovoch počas určitej doby.

Kto potrebuje dlhodobú starostlivosť?

Je ťažké predvídať, aký typ dlhodobej starostlivosti a s akou intenzitou môže človek vo svojom živote potrebovať. Ale môže sa to týkať každého z nás. Avšak niekoľko faktorov môže zvýšiť potrebu využiť dlhodobú starostlivosť:

  • vek, samozrejme, že s pribúdajúcim vekom sa nároky na starostlivosť zvyšujú
  • pohlavie, pričom ženy sú viac ohrozené ako muži a to predovšetkým preto, že často sa dožívajú vyššieho veku ako muži
  • rodinný stav – rozvedení, opustení väčšinou potrebujú starostlivosť častejšie ako ľudia žijúci s partnerom
  • životný štýl – nesprávna životospráva, cvičenie návykov môže zvýšiť potrebu po starostlivosti
  • zdravie a rodinná anamnéza sú taktiež dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú dopyt po dlhodobej starostlivosti

Pri výbere dlhodobej starostlivosti je dôležité, aby sa komplexne zvážili všetky potreby, ktoré sa majú vyžadovať pre danú osobu. V každom prípade je veľmi vhodné prediskutovať všetky možnosti s členmi rodiny a blízkymi príbuznými, aj keď priebeh takýchto diskusií nemusí byť vždy príjemný.

Depresia u seniorov

Zmeny, ktoré často prichádzajú v neskoršom veku, úmrtia blízkych, zvýšená izolácia od ostatných, či zdravotné problémy môžu viesť k depresii. Depresia Vám bráni užívať si život tak ako ste boli zvyknutí. S depresiou prichádzajú ďalšie problémy, ako napríklad poruchy spánku, chuti do jedla a fyzické zdravie. Avšak depresia nie je nevyhnutnou súčasťou starnutia a existuje veľa krokov, ktoré môžete podniknúť, aby ste prekonali príznaky, bez ohľadu na problémy, ktorým čelíte.

Príznaky depresie u seniorov

Príznaky depresie nie sú osobné. Stav depresie býva pre človeka, ktorý ňou trpí veľmi náročný. Nedokáže o nej otvorene jednoznačne rozprávať, dokonca ani najbližšej milovanej osobe. Medzi príznaky depresie patria:

  • smútok, prázdnota, nespokojnosť
  • únava
  • podráždenosť, frustrácia
  • strata záujmu o koníčky
  • intenzívny, všadeprítomný pocit viny
  • sociálne stiahnutie a izolácia (nechuť byť s priateľmi, zapojiť sa do činností)
  • úbytok na hmotnosti alebo strata chute do jedla
  • poruchy spánku (ťažkosti so zaspávaním alebo spaním, zaspávanie alebo denná ospalosť)
  • strata sebaúcty (pocit bezcennosti)
  • zvýšené užívanie alkoholu alebo iných omamných látok
  • fixácia na smrť, samovražedné myšlienky alebo pokusy o samovraždu

Mohlo by sa zdať, že depresia a smútok idú spolu ruka v ruke, veľa depresívnych seniorov však tvrdí, že im vôbec nie je smutno, popierajú smútok, len majú potrebu sa sťažovať na nedostatok energie, fyzické problémy, nedostatok motivácie robiť čokoľvek užitočné. Ale v skutočnosti sú často fyzické problémy (zhoršenie bolesti hlavy) prevládajúcim príznakom depresie u seniorov. Tu sú znaky, ktoré treba u nich hľadať:

  • “nevysvetliteľné” alebo “špeciálne” bolesti hlavy
  • pocity beznádeje, bezmocnosti
  • úzkosť, obavy
  • problémy s pamäťou
  • nedostatok motivácie, energie
  • spomalené pohyby a reč
  • podráždenosť
  • strata záujmu o spoločenský život
  • zanedbávanie osobnej starostlivosti (vynechávanie jedál, zabúdanie liekov, zanedbávanie osobnej hygieny)

Typy depresie

  1. úzkosť – neobvyklý nepokoj a obavy o možných udalostiach alebo strata kontroly nad nimi
  2. zmiešané funkcie – simultánne depresie a mánie
  3. depresia s melancholickými črtami
  4. depresia s atypickými prvkami
  5. depresia s psychotickými príznakmi, pričom je sprevádzaná halucináciami
  6. katatónia – súhrn príznakov niektorých duševných porúch, napríklad stuhnutosť a neschopnosť hýbať sa a hovoriť
  7. depresia so sezónnym charakterom, ktorá súvisí so zmenami ročných období

Rozlišovanie medzi žiaľom a klinickou depresiou nie je vždy ľahké, pretože majú veľa spoločných príznakov. Avšak existujú spôsoby ako rozpoznať rozdiel. Pamätajte si, že smútok je ako horská dráha, ktorá zahŕňa širokú škálu emócií a striedanie dobrých a zlých dní. Dokonca aj uprostred smútiaceho procesu sa objavia okamihy radosti a šťastia. Ale pri depresii sú pocity prázdnoty a zúfalstva konštantné. Depresia nie je známka slabosti alebo vady charakteru. Depresia je vážne, ale liečiteľné ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí bez ohľadu na vek a ovplyvňuje nielen tých, ktorí ňou trpia, ale aj ľudí okolo nich. To sa môže stať každému bez ohľadu na svoje pozadie alebo svoje predchádzajúce úspechy v živote. Avšak so správnou podporou, svojpomocných a liečebných postupov sa môžete cítiť lepšie a žiť šťastný a pulzujúci život.

Strata sluchu

Strata sluchu je častým problémom, ktorý sa vekom zhoršuje alebo je spôsobený opakovaným vystavovaním hlasnými zvukmi. K strate sluchu môže dôjsť náhle, ale obvykle sa vyvíja postupne. Niektorí ľudia sa už narodia s poškodeným sluchom, ale vo väčšine prípadov sa strata rozvíja s pribúdajúcim vekom. Strata sluchu postihuje na celom svete asi 10% populácie do určitej miery.

Príznaky

Všeobecné príznaky straty sluchu môžu zahŕňať:

  • obtiažnosť počuť ostatných ľudí jasne, nepochopenie toho, čo hovoria
  • hlasné počúvanie hudby alebo sledovanie televízie
  • pravidelný pocit únavy alebo stresu kvôli prílišnému sústredeniu pri počúvaní

Lekári sa domnievajú, že dedičnosť a chronická expozícia na hlasné zvuky sú hlavnými faktormi, ktoré prispievajú k strate sluchu v priebehu času. Stratu sluchu nemôžete zvrátiť, avšak nemusíte žiť vo svete tlmených a menej zreteľných zvukov. S Vašim lekárom môžete podniknúť kroky na zlepšenie toho, čo počujete.

Prečo sa to stane?

Strata sluchu je výsledkom zvukových signálov, ktoré sa dostanú do mozgu. Existujú dva hlavné typy sluchových strát v závislosti na tom, kde je problém.

  1. percepčná (ľahko vnímateľná, citlivá) nedoslýchavosť, ktorá je spôsobená poškodením citlivých vláskových buniek na vnútornej strane vnútorného ucha a vyskytuje sa prirodzene s pribúdajúcim vekom alebo v dôsledku úrazu. Ako sa Váš sluch začína zhoršovať, zvuky o vysokých frekvenciách môžu byť ťažko vnímateľné.
  2. nervová alebo vodivá strata sluchu, kedy sa zvuky nie sú schopné preniesť z vonkajšieho ucha do svojho vnútorného ucha, často v dôsledku zablokovania (napríklad nahromadením tekutiny v dôsledku ušnej infekcie, perforovaným ušným bubienkom alebo poruchou sluchu kostí v uchu)
  3. alebo kombinácia obidvoch typov, čo je známe ako zmiešané straty sluchu

Príčiny

  • vek – naskytuje sa možnosť progresívnej straty schopnosti počuť vysoké frekvencie s pribúdajúcim vekom
  • hluk je príčinou približne polovice všetkých prípadov straty sluchu
  • genetická predispozícia – strata sluchu môže byť aj dedičnou záležitosťou
  • ochorenia – napríklad osýpky môžu spôsobiť sluchové poškodenie nervov, meningitída môže poškodiť sluchový nerv alebo slimák, mumps môže mať za následok ťažkú senzorineurálnu stratu sluchu a mnohé ďalšie
  • lieky, chemikálie – niektoré lieky môžu spôsobiť poškodenie ucha
  • neurobiologické faktory – z neurobiológie existujú len dva dôvody. Buď je niečo s mechanickou časťou alebo nie je niečo v poriadku s nervovou časťou procesu, čo znamená že problém nastáva v mozgu

Komplikácie

Strata sluchu môže mať významný vplyv na kvalitu Vášho života. U starších osôb sa so stratou sluchu ohlasujú aj problémy a medzi tie najčastejšie patria:

  • depresia
  • úzkosť
  • častokrát falošný pocit, že ostatní sú na Vás nahnevaní

Bohužiaľ väčšina ľudí postihnutých stratou sluchu žije s týmito ťažkosťami bez toho, že sa ani neusilujú o liečbu. Čoho dôsledkom môžu byť neskôr trvalejšie následky a nielen pre postihnutého stratou sluchu, ale aj pre blízkych, keď sa snažia vyrovnať sa s tým, že popiera svoje zdravotné problémy.

Amnézia (poruchy pamäte)

Amnézia sa vyznačuje stratou pamäti v dôsledku poškodenia mozgu, či prekonania psychickej traumy. K amnézii môže teda dôjsť buď z organických, neurologických (poškodenie mozgu cez zranenia, neurologické ochorenia, užívanie niektorých liekov), funkčných alebo psychogénnych (duševná porucha, post-traumatický stres) príčin. Amnézia je bežné klišé pre filmy a televízne relácie, pričom v takýchto prípadoch sa ľudia správajú dramaticky, že zabúdajú kto vlastne sú. Avšak amnézia spravidla nespôsobuje stratu vlastnej identity, naopak ľudia s týmto ochorením obvykle vedia, kto sú, len majú ťažkosti pri učení nových informácií a pri tvorbe nových spomienok. Dočasná strata pamäti môže byť spôsobená použitím rôznych sedatív alebo hypnotík. Strata pamäti môže byť čiastočná alebo úplná, vždy záleží od rozsahu poškodenia mozgu. Viacero typov amnézie je spojených s poškodením v hipokampe a v oblastiach mozgu, ktoré sú používané na kódovanie, ukladanie a vyhľadávanie spomienok. Ak dôjde k zablokovaniu týchto častí, potom mozog nemusí byť schopný získať staré spomienky alebo naopak tvoriť tie nové. Preto existujú dva hlavné typy amnézie, ktoré sa vzájomne nevylučujú, obe sa môžu objaviť u každého v jednom okamihu:

  1. retrográdna amnézia – pri nej dochádza ku zhoršenej schopnosti vybaviť si minulé spomienky, ktoré sa nadobudli ešte pred úrazom
  2. anterodgrádna amnézia – po jej prekonaní sa nedokážu preniesť nové spomienky z krátkodobej pamäte do tej dlhodobej. Prejavuje sa zhoršená schopnosť učiť sa nové informácie po nástupe amnézie.

Neexistuje žiadna špecifická liečba, ale techniky pre zlepšenie pamäti a psychickú podporu môžu pomôcť ľuďom s amnéziou a ich rodinám zvládnuť toto ochorenie.

Príznaky

V závislosti na príčine straty pamäti môžu príznaky zahŕňať:

  • falošné spomienky (rozprávanie)
  • neurologické problémy, akými sú nekoordinované pohyby, kŕče alebo trasenie
  • zmätenosť alebo dezorientácia

Každý, kto zažíva nevysvetliteľnú stratu pamäti, poranenia hlavy, zmätenosť alebo dezorientáciu, si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Amnézia spôsobená neurologickými poškodeniami  mozgu môže mať rôzne príčiny:

  • mŕtvica
  • encefalitída (zápal mozgu)
  • nedostatok adekvátneho prísunu kyslíka do mozgu
  • nedostatok vitamínu B1 v dôsledku dlhodobého užívania alkoholu
  • nádory v oblastiach mozgu, ktoré ovládajú pamäť
  • degeneratívne ochorenie mozgu, napríklad Alzheimerova choroba
  • záchvaty
  • poranenia hlavy

 Prevencia

Vzhľadom k tomu, že akékoľvek poškodenie mozgu môže byť príčinou straty pamäti, je dôležité, aby sme podnikli niektoré kroky na minimalizáciu takéhoto poškodenia, napríklad: vyhýbať sa nadmernej konzumácii alkoholu, pri jazde na bicykli nosiť cyklistickú helmu, zabrániť šíreniu infekcii do mozgu a predovšetkým vyhľadať okamžitú lekársku pomoc pri spomenutých príznakoch.

Jednotlivé prípady amnézie sa môžu líšiť v rozsahu poškodenia, teda v závažnosti ochorenia. Ale už aj mierna amnézia dokáže ovplyvniť každodenné činnosti a kvalitu života. Narúša sa plynulý chod činností v práci, škole, či spoločenskom prostredí. A preto je nevyhnutné, aby ľudia zasiahnutí s vážnejším priebehom amnézie mali celodennú opatrovateľskú starostlivosť.

Starostlivosť o pacientov so zápalom pľúc

Zápal pľúc (pneumónia) je zápalové ochorenie pľúc, pričom je obvykle spôsobené vírusovou alebo bakteriálnou infekciou. K zápalu pľúc dochádza v prípade, keď je imunitný systém oslabený v dôsledku iného ochorenia, akým je napríklad bronchitída, či chrípka. Zápal pľúc môže ovplyvniť pľúcne laloky samostatne alebo aj obe pľúca súčasne. Zápal pľúc je častejší problém, než si väčšina ľudí myslí. Ide o štvrtú najčastejšiu príčinu úmrtia u starších osôb. Zvyčajne má mierny priebeh, avšak niektoré formy tohto ochorenia môžu byť životu veľmi nebezpečné. Niektoré štúdie zistili, že obohatenie stravy o zinok môže zabrániť vzniku zápalu pľúc alebo ho udržiavať v miernom štádiu, ak už k nemu dôjde. V každom prípade je potrebná odborná pomoc lekára.

Príznaky zápalu pľúc

Príznaky tohto ochorenia sa môžu pohybovať od miernych až po závažné. Závisí predovšetkým od veku pacienta a od typu pneumónie. Niektoré z najčastejších príznakov ochorenia sú:

  • kašeľ
  • žltozelený hlien
  • dýchavičnosť
  • pocit únavy
  • bolesť na hrudníku
  • pretrvávajúca horúčka
  • potenie, triaška
  • nevoľnosť
  • hnačka
  • chorobná zmätenosť (bežná u seniorov)

Ako môžete znížiť riziko vzniku zápalu pľúc?

  • správnou a častou hygienou rúk
  • nezdieľať riady s chorými ľuďmi
  • držať si odstup od chorých ľudí

Rizikové faktory

  • vek – zápal pľúc môže postihnúť kohokoľvek, ale najväčšie riziko je u týchto dvoch skupín:

- dojčatá, deti mladšie ako 2 roky, pretože ich imunitný systém sa ešte stále vyvíja

- ľudia starší ako 65 rokov

  • výskyt niektorých ochorení – astma, chronická obštrukčná choroba pľúc, ochorenie srdca
  • oslabený imunitný systém v dôsledku rôznych faktorov, ako je HIV/AIDS, transplantácia orgánov, chemoterapia, dlhodobé užívanie steroidov
  • nedávno prekonané vírusové infekcie horných dýchacích ciest, vrátane chrípky
  • fajčenie

 Komplikácie

Zápal pľúc je zvyčajne možné úspešne liečiť bez toho, aby to viedlo ku komplikáciám. Avšak nie je to vylúčené, predovšetkým u pacientov v rizikových skupinách. Tieto komplikácie sa môžu objaviť vo vzťahu k ochoreniu alebo ako reakcia na lieky, ktoré sú používané pri liečbe pneumónie. Okrem toho, zápal pľúc môže mať za následok zhoršenie chronických ochorení, ako je chronická obštrukčná choroba pľúc alebo kongestívne srdcové zlyhanie.

a)    komplikácie kvôli zápalu pľúc

-       akumulácia tekutiny medzi pohrudnicou a vnútornou výstelkou hrudnej steny

-       absces – nahromadený hnis v oblasti vzniku zápalu pľúc

-       bakteriémia – vzniká v prípade, keď sa infekcia šíri do krvného obehu

-       smrť – v niektorých prípadoch môže mať zápal pľúc až fatálne následky

b)    komplikácie spôsobené liekmi používanými na liečbu zápalu pľúc

-       vedľajšie nežiaduce účinky niektorých liekov (hnačka, vyrážka)

U väčšiny ľudí môže liečba zápalu pľúc prebiehať doma, ale deti, seniori a chorí ľudia môžu veľmi vážne ochorieť, pokiaľ nie sú následne hospitalizovaní v nemocnici.

Poradenstvo pre členov rodiny a opatrovateľov

Čo môžete urobiť, keď je Váš člen rodiny so zápalom pľúc doma?

  • podávajte mu dostatočné množstvo tekutín, pretože tie pomáhajú uvoľniť sekréty, ktoré sa potom môžu z tela vylúčiť
  • podajte mu liek na zníženie horúčky
  • doprajte chorému odpočinok, nedovoľte, aby vykonával akékoľvek domáce práce, pokiaľ ešte nemá dostatok energie
  • pred prípravou jedla, ktoré mu chcete podávať, je dôležitá hygiena rúk
  • uistite sa, že ktokoľvek, kto príde pacienta navštíviť, nie je prechladnutý ani nekašle

Čo môžete urobiť, keď je Váš člen rodiny hospitalizovaný so zápalom pľúc?

  • aj napriek tomu, že je v nemocnici s lekármi a zdravotnými sestrami, mali by ste ho pozorne sledovať, keďže ho poznáte lepšie ako zdravotnícky personál. A ak sa Vám zdá, že sa jeho stav zhoršuje, treba okamžite pomôcť.
  • ak máte pocit, že naordinovaná liečba nezaberá v očakávanom časovom období, je nutné to ihneď prekonzultovať s lekárom. Vaša bdelosť môže napomôcť.
  • špeciálne pre pacientov – seniorov sa odporúča neustála prítomnosť členov rodiny počas dňa

opatrovatelia by mali zabezpečiť, aby zdravotnícky personál, ktorý prichádza do kontaktu s chorým, dodržiaval hygienu rúk.

Zdravie seniorov: Ako odhaliť a zabrániť podvýžive

Podvýživa je definovaná ako nerovnováha živín spôsobená buď nadmerným príjmom živín, alebo nutričným deficitom. Stále častejšie sa vyskytuje u staršej populácie, pričom je podvýživa u starších ľudí považovaná za vážny zdravotný problém. Seniori zažívajú menší pocit hladu a pocit plnosti dosahujú rýchlejšie v porovnaní s mladšími ľuďmi. Pokles v senzorických vnemoch (chuť, vôňa) je normálnou súčasťou starnutia. Táto zmena môže spôsobiť znížený záujem o potraviny, ako aj následné zníženie príjmu živín. Dobrá výživa je dôležitá pre ich celkové zdravie a pohodu, napriek tomu mnohí starší ľudia sú vystavení riziku nedostatočnej výživy. Podvýživa u seniorov môže viesť k rôznym zdravotným problémom:

  • slabý imunitný systém, čo zvyšuje riziko infekcií
  • zlé hojenie rán, ľahká tvorba modrín
  • svalová slabosť, ktorá môže viesť k pádom a zlomeninám
  • okrem toho môže podvýživa viesť k ďalšiemu nezáujmu v jedle alebo nedostatku chute do jedla, čo problém ešte zhoršuje

Starší ľudia, ktorí sú vážne chorí a tí, ktorí trpia demenciou sú obzvlášť citliví voči účinkom nesprávnej výživy. Podvýživa je často spôsobená kombináciou fyzických, sociálnych a psychologických problémov. Starší ľudia mávajú zdravotné problémy, ktoré môžu viesť k zníženiu chute do jedla alebo k ťažkostiam s prijímaním potravy, ako je chronické ochorenie, užívanie niektorých liekov, ťažkosti pri prehĺtaní, či absorbovaní živín alebo potiaže s prežúvaním vzhľadom k problémom so zubami. Taktiež nutné diétne stravovacie režimy (obmedzenie soli, tukov, bielkovín alebo sacharidov) môžu pomôcť zvládnuť určité zdravotné problémy, ale môžu prispieť k nedostatočnej výžive. Znížený sociálny kontakt – seniori, ktorí jedia o samote, si nemusia pochutnať na jedle, čo spôsobuje, že strácajú záujem o varenie a celkové stravovanie. Smútok, osamelosť, horší zdravotný stav, nedostatok pohybu by taktiež mohli prispieť k depresiám, čo spôsobuje stratu chuti do jedla. Ďalším a nemenej významným faktorom vzniku podvýživy je konzumácia alkoholu. Príliš veľa alkoholu môže narušiť trávenie a vstrebávanie jednotlivých živín v organizme. Avšak známky podvýživy u starších ľudí môže byť v niektorých prípadoch náročné odhaliť a to najmä u ľudí, ktorí sa nezdajú, že by boli v ohrození malnutrície (podvýživy). Pokiaľ však odkryjeme problémy ešte v počiatočnej fáze, môžeme napomôcť zabrániť neskorším komplikáciám.

Ak chceme zistiť podvýživu u starších ľudí, mali by sme dohliadnuť na ich stravovacie návyky, chudnutie a užívanie liekov. Je vhodné tráviť čas so seniormi počas jedenia a to nielen pri zvláštnych príležitostiach. Dokonca aj malé zmeny v stravovaní môžu prispieť k ich zdraviu a všeobecnej pohode. V prípade, že starší človek žije sám, zistiť kto kupuje stravu. Môžeme taktiež odsledovať príznaky chudnutia, či aké lieky užíva, keďže viacero liekov ovplyvňuje chuť do jedla, vstrebávanie a trávenie živín.

Pokiaľ máme pocit, že svojim konaním už nedokážeme byť viac nápomocní, je nutné zapojiť pomoc odborníka (dietológ, zdravotný asistent). Keďže sú seniori obzvlášť náchylnou skupinou na podvýživu, tak ošetrovatelia musia zabezpečiť, aby starší ľudia získali dostatok bielkovín, vitamínov, minerálov a sacharidov. Rozpoznanie a liečenie problémov výživy u starších ľudí môže podporiť dobré zdravie, nezávislosť a dlhšiu životnosť.

Anémia – chudokrvnosť

Anémia je stav, kedy nemáme dostatok zdravých červených krviniek, prostredníctvom ktorých sa kyslík dostáva do jednotlivých tkanív v celom tele. Táto situácia môže nastať v prípade, že organizmus nevytvára dostatočné množstvo červených krviniek alebo ich ničí. Červené krvinky obsahujú hemoglobín, červené farbivo obsahujúce železo a bielkovinovú zložku.

S anémiou sa cítime vyčerpaní. Existuje viacero foriem anémie, pričom každá má svoje vlastné príčiny. Strata krvi je najčastejšou príčinou chudokrvnosti. Anémia môže byť dočasná alebo môže mať aj dlhodobejšie trvanie a od toho závisí aj stupeň ochorenia, ktorý sa môže pohybovať od miernej až po ťažkú anémiu. Ak sa domnievame, že trpíme anémiou, mali by sme navštíviť svojho lekára, pretože chudokrvnosť môže byť príznakom závažných ochorení.

Príznaky anémie sa môžu líšiť v závislosti od jej príčiny. Spočiatku môže anémia pretrvávať mierne, bez povšimnutia, ale príznaky sa zhoršujú ako sa zhoršuje anémia. Hovoríme o:

  • únave
  • bledej pleti
  • rýchlom alebo nepravidelnom srdcovom tepe
  • dýchavičnosti
  • bolesti na hrudi
  • závratoch
  • kognitívnych problémoch
  • studených nohách a rukách
  • bolesti hlavy

Bežné typy anémie môžu mať tieto príčiny:

  1. anémia z nedostatku železa - bez potrebného množstva železa nemôže organizmus produkovať dostatočné množstvo hemoglobínu potrebného pre červené krvinky. Tento typ anémie je často spôsobený stratou krvi (z ťažkého menštruačného krvácania, vredu, polypu v tráviacom trakte, dlhodobým užívaním niektorých liekov, …).
  2. anémia z nedostatku vitamínov B9, B12, ktoré sú potrebné na tvorbu dostatočného množstva zdravých červených krviniek. Niektorí ľudia môžu konzumovať dostatok vitamínu B12, avšak ich organizmus nemusí byť schopný tento vitamín spracovať a to môže viesť k jeho nedostatku a teda k anémii.
  3. anémia vyvolaná chronickými ochoreniami – niektoré chronické ochorenia (onkologické ochorenia, HIV/AIDS, reumatoidná artritída, chronické zápalové ochorenia, … ) môžu zasahovať do procesu tvorby červených krviniek, čo vedie ku chronickej anémii.
  4. aplastická anémia alebo dreňový útlm – jedná sa o veľmi vzácnu život ohrozujúcu anémiu, ktorá je spôsobená poklesom schopnosti kostnej drene produkovať krvné elementy a tým dochádza k zníženiu množstva hemoglobínu v krvi. Aplastická anémia môže byť spôsobená infekciami, liekmi a autoimunitnými ochoreniami.
  5. anémia súvisiaca s ochorením kostnej drene – ochorenia, akými sú leukémia alebo myelodysplázia, môžu ovplyvniť tvorbu krvi v kostnej dreni.
  6. hemolytická anémia, ktorá je spôsobená zničením alebo predčasnou smrťou červených krviniek. Zdravá červená krvinka žije v krvi približne 4 mesiace, avšak v prípade hemolytickej anémie je jej životnosť skrátená niekedy len na niekoľko dní, čo môže byť rýchlejšie než je kostná dreň schopná ich nahradiť novými červenými krvinkami.
  7. kosáčikovitá anémia je spôsobená chybou v géne pre hemoglobín, ktorá „núti“ červené krvinky, aby sa vyvíjali deformované a umierajú predčasne, čo má za následok chronický nedostatok červených krviniek.

Neliečená anémia môže vyvolať početné komplikácie, akými sú:

  • ťažká únava
  • problémy so srdcom – srdce musí pumpovať viac krvi, čo môže dokonca viesť ku chronickému srdcovému zlyhávaniu
  • niektoré dedičné anémie môžu byť natoľko závažné, že môžu ohroziť život. Dochádza k veľkým a rýchlym stratám krvi, čo môže mať pre organizmus fatálne následky.

Viacerým typom anémie sa úplne zabrániť nedá, avšak môžeme sa v rámci prevencie vyhnúť anémii z nedostatku železa a nedostatku vitamínov vhodným zložením stravy s obsahom týchto dôležitých živín.

Hypertenzia – „tichý zabijak“

Čo je hypertenzia?

Hypertenzia je definovaná ako vysoký krvný tlak, fyzická sila, ktorá je vyvíjaná v tepnách, teda v cievach odvádzajúcich okysličenú krv zo srdca do celého organizmu. Zvýšený krvný tlak znamená, že srdce sa musí viac snažiť, aby napumpovalo dostatočné množstvo krvi.

Príznaky

Väčšina ľudí s hypertenziou nemusí mať žiadne príznaky, ktoré by naznačovali, že hodnoty krvného tlaku sú zvýšené, prípadne život ohrozujúce. Aj keď niektorí ľudia môžu mať v rannej fáze hypertenzie tupé bolesti hlavy, závrate, zmeny vo videní alebo krvácanie z nosa. Odhaduje sa, že 1 z každých 5 ľudí s vysokým krvným tlakom si ani nie je vedomý toho, že má tento významný rizikový faktor infarktu a mŕtvice.

 Čo spôsobuje hypertenzia?

Príčiny hypertenzie sú multifaktorálne, to znamená, že existuje niekoľko faktorov, ktorých kombinácia vedie k vysokému krvnému tlaku.

Existujú dva typy hypertenzie:

  1. primárna (esenciálna) – má tendenciu vyvíjať sa postupne v priebehu niekoľkých rokov
  2. sekundárna, ktorú môžu zapríčiniť niektoré druhy liekov a faktorov:

      -  abnormality tepien, čo má za následok zvýšenie tlaku v malých cievach

     -  narušená funkcia štítnej žľazy, obličiek, nádory nadobličiek, stav nervového systému, hladina hormónov v organizme

 Rizikové faktory

- vek

- genetická predispozícia hypertenzie

- nadváha, obezita

- vysoký príjem soli alebo precitlivenosť na soľ: k tomu dochádza najmä u starších ľudí, obéznych ľudí alebo u ľudí s poruchou funkcie obličiek, štítnej žľazy. Pri vysokom príjme sodíka sa začne zadržiavať v organizme voda a tým sa zablokuje zúženie tepien a rozširovanie žíl, čo zvyšuje krvný tlak

- nízky príjem draslíka, ktorý napomáha vyvážiť množstvo sodíka v bunkách

- nedostatok fyzickej aktivity

- požitie tabaku – nielen fajčením, ale aj žuvaním tabaku sa dokáže okamžite zvýšiť krvný tlak a chemické látky obsiahnuté v tabaku poškodzujú sliznicu na stenách tepien

- nadmerné požitie alkoholu

- niektoré chronické ochorenia môžu zvýšiť riziko vzniku hypertenzie

- stres môže viesť k dočasnému zvýšeniu krvného tlaku

 Komplikácie

Nekontrolovaný vysoký krvný tlak a komplikácie s vysokým krvným tlakom zvyšujú riziko vážnych zdravotných problémov a môžu spustiť ochorenie srdca, obličiek, kôrnatenie tepien (ateroskleróza), poškodenie mozgu (mŕtvica), oslabenie cievnej steny s jej následným vyklenutím a možným rizikom prasknutia (aneuryzma), metabolický syndróm, problémy s pamäťou alebo porozumením, či poškodenie očí.

 Zmenou životného štýlu na liečbu hypertenzie

Hypertenzia často pretrváva po celý život. Hodnoty vysokého krvného tlaku sa dajú regulovať zmenou nezdravého životného štýlu. Ak však táto zmena ešte nestačí, odporúčajú sa aj lieky, ktoré majú tento vysoký krvný tlak znižovať a tým pádom sa dá vylepšiť kvalita života.

Ak sú Vaše kĺby opotrebené, máte artrózu

Čo je artróza?

Artróza je chronické degeneratívne ochorenie kĺbov zapríčinené opakovaným opotrebovaním kĺbovej chrupavky, pričom následne dochádza k zmenám v kostnatých kĺbových plochách, rozvoju okrajových osteofytov, deformácii kĺbov a rozvoju miernej synovitídy (zápal vnútrokĺbnej výstelky). Chrupavka je druh spojivového tkaniva, ktorá pokrýva konce kostí a napomáha kĺbom k dokonalému ohybu. Na rozdiel od artritídy, pri ktorej sa bolesti objavujú prevažne v noci, sa bolesti artrózy vyskytujú kontinuálne počas celého dňa a stupňujú sa pri namáhavejšom pohybe. Artróza najviac postihuje kolenný kĺb, bedrovú časť a chrbticu. Niektorí ľudia tiež trpia krčnou artrózou, ktorá spôsobuje bolesť a stuhnutosť krku.  Toto ochorenie koreluje s vekom, pričom sa vyvíja častejšie po 35.roku života a je zjavné u 97 % ľudí nad 60 rokov.

Ako sa artróza tvorí?

Artróza je v skutočnosti opotrebenie chrupavky, ktorá stráca svoju pružnosť a účinnosť pre organizmus. Nadváha, či nedostatok fyzickej aktivity sú dôležité faktory, ktoré prispievajú k jej rozvoju. Náročné opakované pohyby zaťažujú kĺby a tým sa môže spôsobiť abnormálne opotrebovanie chrupavky, ktoré vedie k tomuto ochoreniu. Je zaznamenaných niekoľko prípadov artrózy ako výsledkov monotónnej práce alebo naopak v dôsledku opakovaných pohybov.

Aké sú príznaky?

Príznaky, ktoré sú spojené s artrózou sa však u každého jedného človeka môžu líšiť. Tie najčastejšie sú:

- bolesti v kĺboch pri pohybe (napríklad bolesť v kolene pri chôdzi dole schodmi)

- zvýšená citlivosť okolo postihnutých kĺbov

- znížená  pohyblivosť , flexibilita v oblasti zasiahnutých kĺbov

- nepríjemné pocity v kĺboch pri zmenách teploty

- ľahký tlak vyvíjaný na kĺby, ktorý spôsobujú nepohodlie

- pocit stuhnutosti kĺbov krátko po prebudení, po dobu imobility, avšak táto stuhnutosť netrvá dlhšie ako 30 minút a objaví sa po každom odpočinku alebo obmedzenom pohybe kĺbu

- pocit nestability kĺbu

- tvorba malých kostených ostrohov (osteofytov) na kĺboch

- najmä pri artróze kolena je počuť jemné trhliny

- začervenanie alebo opuch kĺbu, avšak tieto príznaky sú zriedkavé

Prevencia a znižovanie príznakov:

- udržanie si zdravej váhy:

Nadváha prispieva k mechanickému namáhaniu kĺbov a spôsobuje predčasné opotrebovanie a preto udržanie si ideálnej hmotnosti podporuje zdravé kĺby. Redukcia hmotnosti, pokiaľ je odôvodnená, pomôže zmierniť príznaky ochorenia. Prípady artrózy bedrového a kolenného kĺbu sú bežné u ľudí, ktorí trpia obezitou.

- nácvik na pravidelnú fyzickú aktivitu:

Pravidelné cvičenie a posilňovanie fyzickej aktivity je veľmi dôležité pre celkové pevné zdravie, vyživujú a posilňujú sa svaly. Je dôležité zvoliť si taký typ športovej aktivity, ktorá je vhodná a ideálna pre rozsah artrózy. Ak trpíte artrózou kolenného kĺbu, treba sa vyhýbať športom ako je beh, či lyžovanie. A v prípade artrózy, ktorá postihuje bedrovú oblasť, nie je vhodná cykloturistika, golf, či tenis. Avšak vo všetkých prípadoch je skvelým športom plávanie, pri ktorom je zapojené rovnomerne celé telo bez toho, aby to malo priamy negatívny vplyv na vaše kĺby.

- starostlivosť o vaše kĺby:

Ak je to možné, snažte sa vyhnúť opakujúcim sa pohybom, ktoré si vyžadujú špecifické pohyby kĺbov.

Aké sú rizikové faktory vzniku artrózy?

- s pribúdajúcim vekom sa riziko vzniku artrózy zvyšuje

- pohlavie – ženy majú vyššie riziko vzniku tohto ochorenia

- ľudia, ktorí trpia nadváhou alebo obezitou majú vyššie riziko poškodenia kĺbov v dôsledku väčšieho vyvíjaného tlaku na kĺby

- zranenia, infekcia, metabolické poruchy alebo nehoda môžu poškodiť chrupavku a tým sa zvýši riziko vzniku ochorenia

- vrodené chyby kĺbov; riziko rozvoja artrózy u ľudí s vrodenými chybami pohybového aparátu je takmer 8-krát vyššia

-  prípadná deformácia kĺbov, chrupavky môže zvýšiť riziko vzniku artrózy

- ťažká fyzická práca s nadmernou mechanickou námahou kĺbov pri často opakovaných stereotypných pohyboch.

Život s artrózou

Rovnako ako v prípade iných ochorení , včasná diagnóza artrózy je recept na úspešnú liečbu. Pri diagnostikovaní artrózy je dôležité spolupracovať s Vašim lekárom, aby sa mohol nastaviť vyhovujúci liečebný plán. Nadobudnúť ďalšie informácie o možnostiach liečby, fyzikálnej terapii,  o stave, vrátane toho, čo komplikácie vyvoláva, ako ochorenie liečiť a čo robiť, aby sa zabránilo zhoršeniu zdravotného stavu. Početné štúdie preukázali, že informovanosť  pacienta a úroveň jeho intelektu môže pozitívne ovplyvniť prognózu pri liečbe kĺbov.

Osteoporóza – tiché ochorenie

Osteoporóza je potenciálne ochromujúce ochorenie, ktoré je charakterizované nízkou hustotou kostí a tým pádom aj zhoršením kvality kostného tkaniva. V zdravej kosti sa nachádzajú malé otvory, ktoré vyzerajú ako včelí úľ. Osteoporóza zvyšuje veľkosť týchto otvorov natoľko, že kosti strácajú svoju pevnosť a hustotu. Takýto stav vedie k zvýšenej krehkosti kostí a k zvýšenému riziku vzniku zlomenín, najmä v oblasti chrbtice, bedrovej časti, či zápästia. Zlomeniny kostí, najmä v oblasti chrbtice alebo bedrovej časti sú najzávažnejšou komplikáciou pri osteoporóze. Zlomeniny v bedrovej časti môžu mať za následok aj postihnutie a dokonca v niektorých prípadoch aj pooperačné komplikácie, predovšetkým u starších ľudí. Osteoporóza sa však nevyvíja v priebehu jednej noci. Je to dlhodobejší proces rovnomerného strácania kostnej hmoty počas niekoľkých rokov. Preto včasná detekcia úbytku kostnej hmoty je dôležitým krokom v prevencii osteoporotických zlomenín. Testovanie úbytku kostnej hmoty a hodnotenie rizika sú kľúčovými krokmi k diagnostike osteoporózy. Prevalencia osteoporózy – zlomeniny vzniknuté v dôsledku tohto ochorenia sa vyskytujú častejšie ako infarkt, mŕtvica, či rakovina prsníka v ich kombinácii.

 Príznaky

V skorších štádiách úbytku kostnej hmoty sa zvyčajne žiadne príznaky neobjavujú. Ale ako náhle sú kosti oslabené natoľko, že je už rozvinutá osteoporóza, môže ísť o príznaky, ktoré zahŕňajú:

  • bolesti chrbta, ktoré sú spôsobené zlomeninou stavca
  • strata výšky v priebehu rozvíjajúceho sa ochorenia, zhrbený postoj
  • častejšie zlomeniny kostí, ku ktorým dochádza oveľa ľahšie než sa očakáva

 Rizikové faktory

 Rad faktorov môže zvyšovať pravdepodobnosť, že sa u nás bude rozvíjať osteoporóza, či už ide o pohlavie, vek, zdravotný stav, liečbu, či životný štýl, aký vedieme.

Niektoré rizikové faktory osteoporózy sú mimo našu kontrolu a môžeme ich zatriediť do niekoľkých skupín:

 1.    Riziká, ktoré nedokážeme zmeniť:

  • pohlavie -  ženy majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť vzniku osteoporózy ako muži
  • vek – s pribúdajúcim vekom sa riziko vzniku tohto ochorenia zvyšuje
  • rodinná anamnéza – väčšie riziko vzniku ochorenia sa predpokladá v prípade, že máme súrodencov alebo rodičov s osteoporózou

 2.    Prítomnosť hormónov:

Osteoporóza sa vyskytuje častejšie u ľudí, ktorí majú nedostatok, či naopak prebytok určitých hormónov v  organizme. Jedná sa napríklad o:

  • pohlavné hormóny – zníženie koncentrácie estrogénu v menopauze je jedným z najsilnejších rizikových faktorov vzniku osteoporózy; u mužov sa stárnutím znižuje koncentrácia testosterónu. Znížené koncentrácie pohlavných hormónov majú tendenciu oslabiť kosti v organizme.
  • hormóny štítnej žľazy -  nadbytočná koncentrácia hormónov štítnej žľazy môže viesť k úbytku kostnej hmoty. Táto situácia môže nastať v prípade hyperaktívnej štítnej žľazy.

 3.    Nutričné faktory:

Výskyt osteoporózy je pravdepodobnejší u ľudí, ktorí majú:

  • nízky príjem vápnika – celoživotný nedostatok vápnika zohráva dôležitú úlohu v rozvoji osteoporózy, keďže jeho nízky príjem prispieva k zníženej kostnej hustote, strate kostnej hmoty a zvýšenému riziku zlomenín.
  • poruchy príjmu potravy – napríklad vplyvom duševnej choroby spočívajúcej v odmietaní potravy
  • gastrointestinálna chirurgia – chirurgické zmenšenie veľkosti žalúdka alebo odstránenie časti čreva obmedzuje množstvo plochy, ktorá je k dispozícii absorbovať živiny, vrátane vápnika.

 4.    Užívanie steroidov a liekov:

Dlhodobé užívanie kortikosteroidov a liekov môže zasahovať do procesu výstavby kostí.

 5.    Životný štýl:

Niektoré zlé návyky môžu zvýšiť riziko vzniku osteoporózy. Napríklad sedavý spôsob života, nadmerná konzumácia alkoholu, či fajčenie.

 V prevencii osteoporózy zohrávajú dôležitú úlohu tri faktory, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie zdravých kostí. Ide predovšetkým o dostatočné množstvo vápnika, vitamínu D a taktiež pravidelná fyzická aktivita. Cvičenie môže napomáhať budovať silné kosti a spomaliť úbytok kostnej hmoty.

Diabetes mellitus (cukrovka)

Chronické a celoživotné ochorenie diabetes mellitus, inak známe aj ako cukrovka, zahŕňa skupinu metabolických porúch, pri ktorých sa u ľudí vyskytuje vysoký obsah cukru v krvi. Cukrovka je klasifikovaná ako porucha metabolizmu, to znamená, porucha mechanizmu akým dokáže naše telo využiť natrávenú potravu vo forme energie. Glukóza je hlavným zdrojom „paliva‟ pre náš organizmus. Prostredníctvom glukózy sa stráviteľné jedlo dostáva do nášho krvného obehu, avšak je pri tom nevyhnutná aj prítomnosť inzulínu, hormónu produkovaného v pankrease.  Zvýšený obsah cukru v krvi môže byť spôsobený nedostatočnou produkciou inzulínu, nesprávnou reakciou organizmu na inzulín alebo ich kombináciou. Chronická hyperglykémia diabetu je spojená s dlhodobým poškodením, dysfunkciou a zlyhaním rôznych orgánov, najmä očí, obličiek, srdca, nervov a ciev.

Existujú tri typy diabetu:

1.    Diabetes mellitus 1.typu - organizmus neprodukuje inzulín; Pacienti s týmto typom cukrovky si musia dávať po zvyšok svojho života inzulínové injekcie a dodržiavajú diétu. Tento typ cukrovky môže byť spôsobený genetickou predispozíciou, čo by mohlo byť dôsledkom narušených buniek v pankrease, ktoré za normálnych okolností produkujú inzulín. Nevyskytuje sa tak bežne ako diabetes mellitus 2.typu.

2.    Diabetes mellitus 2.typu – organizmus neprodukuje dostatočné množstvo inzulínu pre správnu funkciu alebo telo nereaguje na inzulín (inzulínová rezistencia). Približne 90 % všetkých prípadov cukrovky na celom svete sú tohto typu. Niektorí ľudia môžu byť schopní „ovládať‟ svoje príznaky zdravou výživou, dostatočným pohybom a sledovaním obsahom glukózy v krvi. Avšak diabetes mellitus 2.typu je obvykle progresívne ochorenie, postupne sa zhoršuje. Ľudia s nadváhou a obézni ľudia majú oveľa vyššie riziko vzniku cukrovky v porovnaní s tými, ktorí majú zdravú telesnú hmotnosť.

3.    Gestačný diabetes - tento typ postihuje ženy počas tehotenstva.

Včasná diagnóza a následne liečba cukrovky môže znížiť riziko vzniku prípadných komplikácií, ktoré môžu byť vyvolané týmto ochorením. Nasledovné príznaky diabetu sú typické, avšak niektorí ľudia s diabetom 2.typu môžu mať mierne príznaky, niekedy sú aj bez povšimnutia.

Bežné príznaky:

  • pocit veľkého smädu
  • pocit veľkého hladu, aj pri pravidelnom prísune potravy
  • časté močenie
  • rozmazané videnie
  • extrémna únava
  • podráždenosť, ktorá môže byť dôsledkom nedostatku energie
  • chudnutie – častejšie u ľudí s diabetom 1.typu
  • priberanie na váhe
  • brnenie, bolesť alebo necitlivosť v končatinách
  • hojenie rezných rán a modrín môže trvať dlhšie
  • svrbenie kože
  • opuchnuté ďasná

Liečba cukrovky závisí predovšetkým od jej typu a taktiež od závažnosti ochorenia. Každá liečba sa potom stanoví individuálne, pričom sa berie do úvahy už spomínaný typ diabetu a taktiež špecifické potreby každého pacienta. Zmena stravovacích návykov a zvýšenie fyzickej aktivity sú zvyčajne prvými krokmi k znižovaniu množstva cukru v krvi. Niekedy je u ľudí s diabetom 2.typu množstvo cukru v krvi stále vysoké, napriek tomu, že jedia zdravo a cvičia. V takom prípade sa predpisujú lieky, ktoré zvyšujú efektivitu prirodzeného inzulínu, znižujú tvorbu cukru v krvi, zvyšujú tvorbu inzulínu a bránia vstrebávaniu cukru v krvi. Niekedy sa lieky používajú v kombinácii s inzulínom.

Zlodej nervových buniek

Skleróza multiplex je zápalové demyelinizačné ochorenie centrálneho nervového systému. Toto ochorenie je taktiež známe ako roztrúsená skleróza, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervových buniek v mozgu a mieche. Každé nervové vlákno v mozgu a mieche je obklopené vrstvou bielkoviny, zvanej myelín. Ten má za úlohu chrániť nervy a pomáhať pri prenose signálov z mozgu do zvyšných častí v tele. Avšak poškodenie narúša schopnosť niektorých častí nervového systému komunikovať, čo má za následok širokú škálu príznakov vrátane fyzických, mentálnych a niekedy aj psychických problémov. Aj keď príčina nie je úplne jasná, základným mechanizmom ochorenia je zlyhanie buniek produkujúcich myelín, ktorý tvorí ochranný obal nervových vlákien centrálneho nervového systému. Ľudia so sklerózou multiplex môžu na sebe pri tomto ochorení pozorovať viaceré neurologické príznaky, ktoré môžu mať na každého človeka iný vplyv, pričom sa môžu objaviť v ktorejkoľvek časti tela. Najčastejšie môže ísť o autonómne, vizuálne, motorické, či zmyslové problémy. Spomedzi viacerých príznakov tohto ochorenia môžeme spomenúť niektoré z nich:

  • necitlivosť, brnenie, bodanie v rôznych častiach tela
  • trasenie končatín, čo je zriedkavý avšak závažný problém
  • rozmazané videnie
  • problémy s rovnováhou, koordináciou a mobilitou
  • svalová slabosť, tlak na svaly a kĺby v dôsledku kŕčov
  • únava, ktorá môže byť ovplyvnená zdravotným stavom
  • kognitívne dysfunkcie

Väčšina ľudí so sklerózou multiplex má iba niektoré z týchto spomenutých príznakov, ktoré sú však nepredvídateľné a rozvíjajú sa buď postupne v priebehu času, alebo existuje situácia kedy príznaky prichádzajú a odchádzajú pravidelne.

Vizuálne problémy pri skleróze multiplex sa môžu prejaviť ako: mierna až ťažká strata zraku v niektorom z postihnutých očí; farbosleposť; bolesť očí, ktorá sa zhoršuje pri ich pohybe; záblesky svetla; dvojité videnie; mimovoľné pohyby očí zvyčajne zo strany na stranu. Všetky tieto príznaky sú výsledkom zápalu optického nervu, ktorý prenáša vizuálne informácie do mozgu. Ďalej približne polovica ľudí v rannom štádiu ochorenia má problémy s myslením, učením, či plánovaním, ktoré môžu nastať v rôznych situáciách, napríklad pri pochopení a použití jazyka, pri využívaní dlhodobej pamäti, spracovaní vizuálnej informácie. Ľudia často uvádzajú, že vedia, čo chcú robiť, avšak nedokážu pochopiť spôsob ako správne na to. S týmto ochorením prichádzajú aj depresie, ktorých príčina však nie je úplne jednoznačná. Depresívne stavy môžu vznikať kvôli jednotlivým poškodeniam na mozgu spôsobenými sklerózou multiplex alebo v dôsledku stresu vyvolanom obavami, že ochorenie človeku spôsobuje určité ťažkosti. Toto ochorenie častejšie postihuje ženy než mužov.

Skleróza multiplex je ochorenie, ktoré spôsobuje náročné a frustrujúce stavy v bežnom živote, ale nové spôsoby liečby za posledných dvadsať rokov dokážu výrazne zlepšiť kvalitu života takto chorých ľudí. Starostlivosť o ľudí so sklerózou multiplex je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. To znamená, že je dôležité správať sa zodpovedne k zdraviu a pohode chorého samozrejme s podporou od osôb zapojených do tejto starostlivosti.

Čo je Parkinsonova choroba?

Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy. Toto ochorenie priamo súvisí so stratou špecifických nervových buniek produkujúcich dopamín, chemickú látku, ktorá funguje aj ako neurohormón a taktiež zohráva dôležitý úlohu v motorických funkciách mozgu. Jeho nedostatok ovplyvňuje schopnosť ovládať pohyb každého z nás. História Parkinsonovej choroby sa datuje už od staroveku, avšak po prvýkrát ju popísal v roku 1817 britský lekár James Parkinson. Ochorenie sa vyvíja postupne, začína sa jemným chvením v jednej ruke. Zatiaľ čo, toto sotva znateľné trasenie môže byť najznámejším znakom Parkinsonovej choroby, poruchy taktiež často spôsobujú stuhnutosť alebo spomalenie pohybu. V skorších štádiách tohto ochorenia sa na tvári takto chorých ľudí zobrazí len mierny alebo žiadny výraz, dokonca pri chôdzi sa ruky držia pri tele bez pohnutia. Postupne dochádza k poruche reči, ktorá sa javí ako mäkká alebo až nezreteľná. S postupujúcim časom sa zdravotný stav zhoršuje. Keďže sa Parkinsonova choroba nedá vyliečiť, je možné jej príznaky mierne zjemniť a to dodržiavaním určitého režimu, ktorý je daný odporúčaniami od lekára a taktiež prístupom voči chorému. V niektorých prípadoch môže vyšetrujúci lekár navrhnúť operáciu na regulovanie určitých oblastí v mozgu a tým sa zlepšia príznaky ochorenia.

Príznaky a známky Parkinsonovej choroby sa môžu líšiť od človeka k človeku. Skoré príznaky môžu byť mierne a môžu ostať aj bez povšimnutia. Tieto príznaky často začínajú na jednej strane tela a na tej sa prejavujú horšie aj v prípade, že sa ochorenie začína prejavovať aj na druhej strane. Lieky môžu výrazne znižovať mnohé z nižšie uvedených príznakov ochorenia, pretože si liekmi dopĺňajú absenciu dopamínu v mozgu.

Parkinsonova choroba môže zahŕňať tieto príznaky:

  • trasenie, ktoré zvyčajne začína v ruke alebo prstoch, kedy je ruka prirodzene uvoľnená
  • spomalenie pohybu, kroky môžu byť kratšie a ťažšie
  • stuhnutosť svalov v ktorejkoľvek časti tela
  • narušenie prirodzenej rovnováhy a držania tela, zhrbený postoj
  • strata automatických pohybov (úsmev, gestá, prirodzené kývanie rúk pri chôdzi)
  • zmeny v hovorenej reči, ktorá môže byť často monotónna (tichšie, rýchlejšie alebo váhavejšie rozprávanie)
  • zmeny v písomnej forme komunikácie

Rizikové faktory:

  • riziko vzniku Parkinsonovej choroby sa s pribúdajúcim vekom zvyšuje. Toto ochorenie sa vyvinie prevažne v strednom až staršom veku.
  • dedičnosť môže mať výrazný vplyv na rozvoj ochorenia
  • väčšie riziko výskytu ochorenia sa prejaví u mužov ako u žien
  • vystavenie vplyvov vonkajšieho prostredia (expozícia toxínmi)

Pokiaľ Vám lekár diagnostikoval Parkinsonovu chorobu, je potrebné prejsť si odporučený liečebný plán, ktorý ponúka úľavu od jednotlivých príznakov s najmenším počtom vedľajších účinkov. Taktiež niektoré zmeny životného štýlu môžu napomôcť k tomu, aby sa ľuďom s týmto ochorením žilo jednoduchšie. Na zjemnenie príznakov určite vplýva nutrične vyvážené stravovanie a pravidelné cvičenie. Takýto režim môže chorému poskytnúť rodina a taktiež aj profesionálny ošetrovateľ v domácom i sociálnom zariadení. Rehabilitáciami sa môže zvýšiť svalová zdatnosť, pružnosť a hlavne ochorením narušená rovnováha. Vzájomná spolupráca chorého s členmi rodiny alebo ošetrovateľov prináša výborné výsledky v rámci ochorenia.

Autizmus v kocke

Autizmus je všeobecným pomenovaním pre skupinu komplexných porúch nervového vývinu mozgu. Tieto poruchy sú charakterizované v rôznej miere. Jedná sa o ťažkosti v oblasti sociálnej interakcie, verbálnej a neverbálnej komunikácie a taktiež jednostranné, opakujúce sa alebo stereotypné správanie a obmedzený rozsah záujmových aktivít. Nedokáže správne rozpoznávať a chápať myšlienky, emócie a skutočné zámery ostatných ľudí a práve to je dôvodom, prečo nie je schopný prispôsobiť svoje reakcie na vzniknuté situácie. Autizmus môže byť spojený s mentálnym postihnutím, s ťažkosťami pri koordinácii motoriky a pozornosti. Viaceré štúdie dokazujú, že až dve tretiny autistov majú zasiahnutú schopnosť myslenia na hranici strednej a ťažkej mentálnej retardácie. Avšak môžeme u nich pozorovať rôznu inteligenčnú úroveň, pričom rozmedzie sa pohybuje od priemerných až po nadpriemerné hodnoty inteligenčného kvocientu. Niektorí ľudia trpiaci autizmom môžu naopak vynikať v iných oblastiach, ako je matematika, hudba, či umenie. Ale vo väčšine takýchto prípadov však nie sú schopní tieto svoje prednosti prakticky aplikovať v bežnom živote. Napriek tomu, že autizmus zasahuje ľudský mozog už v rannom štádiu vývinu, jeho príznaky majú tendenciu sa objaviť medzi druhým a tretím rokom života. Prejavy autizmu bývajú často spojené aj s agresivitou, záchvatmi hnevu alebo až ničením majetku.

Čo spôsobuje autizmus?

Ešte donedávna sme odpoveď na túto otázku nepoznali. Avšak výskum napreduje aj v tejto oblasti a dnes už vieme, že neexistuje len jedna príčina autizmu, rovnako ako neexistuje len jeden typ autizmu. Za posledných šesť rokov vedecké tímy identifikovali celý rad vzácnych génových modifikácií, respektíve mutácií spojených s autizmom. Väčšina prípadov autizmu je spôsobených kombináciou rizikových génov autizmu a environmentálnych faktorov, ktoré dokážu ovplyvňovať skorší vývin mozgu.

Príznaky autizmu:

Ako rozpoznať, či práve naše dieťa nie je autista? Spomenieme len zopár príkladných situácií, ktoré si môže rodič na svojom dieťati všimnúť, či sa náhodou nelíši od jeho rovesníkov. Jednotlivé príznaky sa môžu prejavovať aj v rôznych kombináciách. Jedná sa napríklad o:

  • ľahostajné správanie
  • jednostranná komunikácia
  • nezáujem voči ostatným deťom
  • pravidelné opakovanie už počutých slov
  • rozprávanie o tej istej téme
  • slabý respektíve žiaden očný kontakt s inými ľuďmi
  • vyjadrovanie požiadaviek rukami inej osoby
  • rýchle vykonávanie aktivít bez emócií
  • repetitívne správanie
  • výrazná koncentrácia na jednu činnosť záujmu
  • nepripúšťanie akýchkoľvek zmien

Správanie sa ľudí s autizmom je prejavom odlišného vnímania okolitého sveta a taktiež obmedzeného porozumenia vzniknutých sociálnych situácií. Preto je zvyšovanie povedomia o autizme kľúčovým aspektom k tomu, aby členovia rodiny, či  dobrovoľníci dokázali pomôcť svojim blízkym a známym, ktorí sú postihnutí touto poruchou. U detí s autizmom je dôležité rozvíjať špeciálnu výchovu, vzdelávanie a zaradenie sa do života. Pri tomto type výchovy je nesmierne dôležitá trpezlivosť, vytrvalosť a odhodlanie zo strany rodičov. Často krát sa však stáva, že okolo seba len vytvárajú stresujúce prostredie a ďalej to prenášajú na svoje autistické deti. V takom prípade je čas zvoliť dočasnú prípadne celoživotnú avšak nepretržitú inštitucionálnu starostlivosť.

Keďže autizmus sa jednoducho vyliečiť nedá, treba sa s ním naučiť žiť najlepšie ako to len ide. Dokážeme akurát ovplyvniť kvalitu života a to cielenými špecifickými terapeutickými prístupmi k autistovi. Včasná intenzívna starostlivosť môže mať pozitívne dopady na postupujúci vývin autistického dieťaťa.

Život s demenciou

 V našom uponáhľanom každodennom živote sa zvyčajne stretávame s pojmom demencia. Avšak nie každý si uvedomuje jej pravý význam a predovšetkým jej vážnosť. Duševné poruchy prejavujúce sa u starších ľudí, nad 65 rokov, môžu postihovať bežné funkcie organizmu a tým dokážu zasahovať do kvality života duševne chorých ľudí a taktiež aj do života ich príbuzných. So zvyšujúcim sa vekom sa zvyšuje aj prevalencia duševných porúch.

Do kategórie chronických duševných ochorení sa zaraďuje takzvaná demencia, ktorá je definovaná ako syndróm zhoršenia pamäťových, jazykových schopností, priestorového vnímania a ďalších príbuzných kognitívnych funkcií mozgu. Častým prejavom spomínanej poruchy sú náladovosť a zmeny osobnosti. Takto duševne chorí ľudia dokážu svojou až chorobnou obrazotvornosťou rozprávať výmysly a skresľovať realitu. Ďalším prvkom demencie je ich nereálny pojem o čase, pričom si dokážu zameniť minulosť s prítomnosťou, neustále niekoľkokrát opakujú určité veci. V niektorých prípadoch a situáciách sa môže u ľudí s demenciou prejaviť aj agresívnejšie správanie.

Rozlišujeme niekoľko druhov demencií, pričom jednou z nich je napríklad degeneratívna demencia. Do tejto skupiny duševných ochorení patrí Alzheimerova demencia. Dôvod prečo sa zamerať práve na tento typ demencie je prostý. Je najčastejšie sa vyskytujúcou demenciou z pomedzi všetkých, čo u nás predstavuje až do 60%. Môže sa však prejaviť už aj pred 65.rokom života, ako aj po ňom. Pri Alzheimerovej demencii dochádza k výraznejším a rýchlejším zmenám v činnostiach, ktoré človek vykonáva oproti činnostiam vykonávaným, pokiaľ prirodzene starne.

Môžeme hovoriť napríklad o:

1. Poruchách pamäti, ktoré neskôr spôsobujú nastupujúce komplikácie v každodennom živote. Začína sa to zabúdaním vecí, mien, čísel. Pacienti s Alzheimerovou demenciou sa opakovane pýtajú na tie isté skutočnosti.

2. Poruchách rozhodovania a plánovania, ktoré súvisia s narušením sústredenosti

3. Neschopnosti finančne plánovať, či disponovať s peniazmi v bežných každodenných záležitostiach

4. Poruchách orientovať sa v čase alebo aj na známych miestach, čiastočná alebo úplná dezorientácia

5. Sťaženej konverzácii, či častej zábudlivosti. Ľudia s touto poruchou majú problém zapájať sa do rozhovorov.

6. Častej zábudlivosti, ktorá súvisí s odkladaním jednotlivých predmetov na nesprávne miesta.

7. Častých zmenách nálady a osobnosti, ktoré sa prejavujú úzkosťou, depresiami, plachosťou, podozrievavosťou, či vzťahovačnosťou.

Ľudia postihnutí touto duševnou poruchou v pokročilom štádiu si vyžadujú nepretržitú starostlivosť. Buď sa o týchto pacientov dokáže postarať niekto z rodiny, čo často krát býva veľkou obetou alebo sa zvolí odborná ošetrovateľská opatera. V každom prípade býva pre pacienta s Alzheimerovou demenciou tou najlepšou voľbou starostlivosť v domácom prostredí. Aj v prípade voľby profesionálneho ošetrovateľa je pre pozitívny priebeh liečby dôležitá spolupráca s rodinou chorého. Avšak o úplnom vyliečení pacienta sa hovoriť nedá, vhodnou edukáciou je možné len zjemniť priebeh Alzheimerovej demencie u postihnutého. Aj keď je človek postihnutý Alzheimerovou demenciou, má právo, aby sa s ním pri starostlivosti jednalo ako s dospelým človekom so všetkým, čo k tomu patrí. Či už ide o osobnostný postoj, režim stravovania, hygienu, či obliekanie. Je nutné sa k nemu postaviť s toleranciou, trpezlivosťou, empatiou a nie so súcitom k jeho ochoreniu. Pri vybudovávaní vzťahu s pacientom sa treba nastaviť na priateľskú líniu, pretože akýkoľvek odstup, či napätie sa jednoznačne prenáša na postihnutého demenciou. V styku s pacientom sa preferuje predchádzať vzniku kritických situácií. Vhodným prvkom “liečby” je jednoduché počúvanie so záujmom a pritom dať najavo človeku s Alzheimerovou demenciou, že nám na ňom záleží. V komunikácii s pacientom nesmie figurovať kritika, ponižovanie, práve naopak k stabilizácii priebehu ochorenia prospieva pozitívny prístup ošetrujúceho.

Starecká demencia

Žijeme v dobe, v ktorej sa aj nároky na našu pamäť neustále zvyšujú. Avšak existujú okolo nás skrytí zlodeji našej pamäte aj mozgu. Jedným z nich je aj starecká demencia, ktorá je veľkým strašiakom staršej generácie. Každý z nás bol dieťaťom, ale nie všetci si na to pamätajú. Mnohí dospelí si v staršom veku nevedia spomenúť na svoje detské roky. Kým Alzheimer postihuje aj mladšie vekové ročníky,  demencia sa prejavuje u ľudí v dôchodkovom veku, teda po 65 roku života. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť presné príčiny vzniku tohto ochorenia.

Pomenovanie „demencia“ zaviedol francúzsky psychiater P. Pinol v r. 1800. Je to získané chorobné oslabenie rozumových schopností človeka a zaraďujeme ju medzi najčastejšie  ochorenia starých ľudí. Je to choroba, ktorej následkom je obmedzovanie každodenných aktivít a po určitom čase si vyžiada starostlivosť. Je dôležité nepodceňovať prvotné príznaky tohto ochorenia. Je dôležité začať hľadať možnosti liečby, prípadne oddialiť nástup ochorenia podávaním vhodných liekov.

Medzi prvotné a ešte zvládnuteľné signály patria problémy logicky myslieť. Pacient začína mať problémy pri vyjadrovaní a hľadaní vhodných slov. Má medzery v pamäti, ktoré sa snaží zakryť vymyslenými historkami. Býva dezorientovaný, nespoznáva svojich príbuzných, nevie nájsť vhodné pomenovanie pre ľudí a veci, býva hašterivý. Stáva sa, že uloží veci, kam nepatria. Dokonca môže premiestňovať nábytok, veci ako je obuv a šatstvo si ukladá pod vankúš. Pokiaľ sa liečenie zanedbá, ochorenie sa stále viac komplikuje. Z pamäte človeka vypadnú aj tie najbežnejšie úkony. Nedokáže sa obliecť nerozozná teplo ani chlad, nereaguje na svoje meno. Ocitá sa vo vlastnom svete, rozpráva sa sám so sebou v zrkadle, pretože si myslí, že je to cudzia osoba. Nakoniec dochádza až k strate reči a zanedbávaniu osobnej hygieny.

            Ľudí s touto chorobou neustále pribúda. Vyliečenie v dnešnej dobe zatiaľ nie je možné, ale podávaním vhodných liekov sa dá proces choroby čiastočne spomaliť. Podáva sa vitamín B, používa sa psychoterapia. Tiež môže pomôcť aj fyzická námaha. V prípade nutnosti sa podávajú sedatíva.

Povinnosťou každej generácie je mať oči otvorené pred touto chorobou. Nikto z nás nevie, aká tá jeho staroba bude.

Starnutie

Často skloňovaným pojmom v dnešnej dobe je starnutie populácie. V súčasnej dobe je globálnym demografickým procesom, ktorý sa v najväčšej miere prejavuje vo vyspelých krajinách sveta. V blízkej budúcnosti bude určite najvýraznejším prvkom v populačnom správaní. Je to veľmi zložitý proces, ktorý je výsledkom predchádzajúceho demografického vývoja a úzko súvisí aj s celkovou modernizáciou spoločnosti. Pokles úmrtnosti ovplyvnil určite vedecký a technologický pokrok. Táto skutočnosť sa prejavila v rastúcej strednej dĺžke života a výrazne sa zlepšil zdravotný stav populácie. Najvýraznejšie predĺženie ľudského života bolo zaznamenané v období dvadsiateho storočia. Poklesla plodnosť aj pôrodnosť, čo spôsobili modernizačné procesy. Z tohto dôvodu sa prehlbuje proces demografického starnutia. Prejavuje sa nárastom vyšších vekových skupín. Vekovou hranicou 65 rokov sa vymedzuje populácia seniorov, ktorá je zároveň v krajinách západnej Európy zhodná s dôchodkovým vekom. Oproti tomu v krajinách východnej Európy je tento vek 60 rokov. Mnohí zo seniorov sú aktívni a bez väčších zdravotných problémov fungujú aj po tomto veku a užívajú si zaslúžený dôchodok. Sú však aj takí, ktorí potrebujú pomoc, či už v domácnosti alebo mimo nej.

Opatrovanie v domácnosti je pojem, pod ktorým môžeme rozumieť pomoc pri vedení domácnosti, jednoduché opatrovateľské činnosti, ale aj fyzickú prítomnosť opatrovateľa, ktorá je nevyhnutná ak je opatrovaná osoba na ňu odkázaná. Práca opatrovateľa obnáša bezproblémový chod domácnosti, varenie, nakupovanie, upratovanie, pranie, starostlivosť o kvety, prípadne starostlivosť o zvieratá. Pomáha opatrovanému pri každodenných činnostiach, ide s ním na prechádzku alebo mu číta.

Z pohľadu opatrovaného je súkromie vlastného domova dôležitejšie ako pobyt v nemocnici či v sanatóriu alebo v sociálnom zariadení. Tieto priestory sú pre nich cudzie, neosobné a neprispievajú k ich fyzickej a duševnej pohode. Väčšina z nich je spokojnejšia a šťastnejšia v priestoroch vlastného domova a v kruhu svojich najbližších. Nemusia sa prispôsobovať a meniť svoje zvyky. Niet pochýb o tom, že domáce prostredie lieči.

Upratovanie domácnosti

  V dnešnej rýchlej dobe, je už viac než bežné, že mnohí hľadajú pomoc pri upratovaní bytu alebo rodinného domu. Pravidelnosť v upratovaní je jednou zo základných činností, ktoré by sa mali vykonávať v každej domácnosti. Dôvodov môže byť viac. V našich zemepisných šírkach to však až také bežné nebolo. Ak si niekto takúto pomoc objednal, ostatní pozerali naňho mnoho krát až pohŕdavo a s otázkou. To je taký problém  upratať si? V dnešnej dobe sa aj v tomto smere  zmýšľanie našinca podstatne zmenilo a mnohí pomoc v domácnosti berú ako normálnu vec.

 V zahraničí je to naopak už dávno úplne bežná vec. Pomoc v domácnosti hľadajú rodiny s malými deťmi, s väčšími ale aj rodiny, kde je väčšina z jej členov pracovne veľmi vyťažená. Nesmieme zabudnúť na starších, ktorí už toľko nevládzu, prípadne nie sú schopní v domácnosti urobiť už takmer nič. Každá činnosti im spôsobuje nemalé problémy.

Každý má vlastnú predstavu a potrebu o tom, ako často upratovať a čo upratovať. Sú činnosti, ktoré je potrebné vykonávať jeden krát týždenne, naopak sú zasa také, ktoré stačí robiť jeden krát za dva týždne. Samozrejme, záleží na každej jednej rodine. Upratovanie je pojem, pod ktorým sa skrýva viacero činností. Ak sa vykonávajú v správnom poradí a použijú sa správne čistiace prostriedky,  poskytnú Vám hrejivý pocit z čistej a upratanej domácnosti.

Veľa námahy nás stojí „veľké upratovanie“, čo môže zahŕňať umývanie okien, pranie záclon, tepovanie kobercov, sedačky a tiež upratovanie po maliaroch. Pomoc si môžete zavolať aj pri sťahovaní, kedy chcete prísť do čistého bez väčšej roboty. V týchto prípadoch stojí za to, obetovať trochu financií a pozvať si do domácnosti pomoc. Ušetrí Vám to kopu času a aj stresu.

Veľké, či malé upratovanie môže byť pre niekoho relaxom a bude sa pri tejto práci usmievať. Ale pre väčšinu je tento druh činnosti menej obľúbený a ušetrený čas strávia relaxovaním v kruhu rodiny a priateľov, alebo športom.

Predpoklady dobrého opatrovateľa

Pri práci dobrého opatrovateľa patrí  medzi najdôležitejšie predpoklady psychická a tiež fyzická kondícia na výbornej úrovni. Tieto jeho schopnosti mu umožňujú striedanie práce s odpočinkom, dodržiavanie životného štýlu a nechýba mu pozitívna nálada. Dôležitá je odolnosť voči stresu a schopnosť vedieť sa realizovať. Len takto bude opatrovateľ vo svojom povolaní prospešný.

Vzťah k tomuto povolaniu je podmienený mnohými faktormi. Jedným z nich je aj vnímať toto povolanie ako poslanie. Mal by túto profesiu vykonávať z vlastného presvedčenia a nemali by ho ovplyvňovať žiadne vonkajšie faktory. Osobnosť opatrovateľa musí vytvárať celok a základ by  mali tvoriť etické princípy, bez ktorých sa táto práca nedá vykonávať.

 Patria medzi ne úcta a trpezlivosť, čo v praxi znamená, že klientovi je poskytnutý dostatok času, pokiaľ niečo potrebuje, netlačíme naňho, nenaháňame ho. Pokiaľ má požiadavky ohľadne oslovovania, tak ich rešpektujeme. Predstavenie a pozdrav sú vizitkou slušného správania. Komunikácia bude vtedy vhodná, pokiaľ bude opatrovateľ aktívne počúvať, nebude sľubovať to, čo nemôže splniť. Pozitívne môže pôsobiť pohladenie, úsmev, prípadne objatie. Dôležitý je individuálny prístup ku klientovi. Správať sa k nemu  ako k seberovnému, neponižovať ho, nepoužívať iróniu. Vylúčiť karhanie za omyly, alebo nešikovnosť, taktne sa správať v intímnej oblasti klienta a  konať vždy v prospech klienta. Pomáhať pri umývaní, obliekaní, prípadne pri kŕmení, ak je to potrebné. Denne zabezpečovať fyzickú, psychickú aj sociálnu pohodu klienta. Vychádzať mu v ústrety, pomáhať pri uspokojovaní jeho potrieb, čo zahŕňa nielen hygienu, stravu či obliekanie ale zaistiť aj jeho bezpečnosť. Tiež je potrebné dodržiavať mlčanlivosť. Zneužitie  dôvery môže  mať veľmi nepríjemné následky.

Opatrovateľ pri  práci automaticky vstupuje do života nielen svojho klienta, ale celej jeho rodiny. Je vlastne jeho súčasťou, či chce alebo nie. Často býva svedkom rôznych udalostí a situácií, ktoré sa v rodine odohrávajú. Dostáva sa do dilemy, do akej miery zasahovať do osobného života klienta a jeho blízkych. Je v rodine sám, bez kolegov, či nadriadených a rozhodnúť sa musí sám.

Etika v práci ošetrovateľa

Človek je krehká bytosť. Znaky tejto krehkosti sa najviac prejavujú v období staroby. V tomto období vzájomná závislosť a solidarita spája všetky generácie.

 Staroba je v živote človeka konečným obdobím na jeho ceste. Práca so starými ľuďmi je pre profesionálnych opatrovateľov a opatrovateľky veľkou výzvou a prináša so sebou mnohé výzvy i ťažkosti v každodennom živote. Seniori sú jednou z najzraniteľnejších skupín. Preto je veľmi dôležité pri práci s nimi dodržiavať určité pravidlá správania.

Základy v pravidlách správania sú väčšinou rovnaké. Určite však každá profesia, ktorú vykonávame má svoje pravidlá v správaní a mala by mať svoj etický kódex. Prácu opatrovateľky môžeme s kľudným svedomím zaradiť medzi tie náročnejšie. Popri odborných znalostiach v opatere chorého by mala byť opatrovateľka aj veľmi dobrým psychológom. Mala by znej vyžarovať dôvera. Pri tejto práci je dôležité dodržiavať určité etické pravidlá. Môžeme ich nazvať aj etickým kódexom, ktorý je veľkým pomocníkom. Správanie opatrovateliek alebo opatrovateľov môže byť rôzne, ale vždy sa nejakým spôsobom prejaví.

Charakteristickými črtami pasívneho opatrovateľa je napríklad jeho neistota a stále ospravedlňovanie. Vo väčšine prípadov ustupuje, robí všetko, aby sa vyhol konfliktom. Zvykne sa neustále sťažovať a viniť iných, že využívajú jeho osobnosť. V prejavoch mu chýba sebaistota, býva neprirodzený a niekedy veľmi snaživý.

Pri agresívnom správaní je pripravený stále k útoku. Nemá problém ľudí okolo seba zraniť a ponížiť. Trpí pocitom menejcennosti, jeho prejav je sebavedomý, nedokáže si priznať pochybenie. Rád moralizuje a ostatných za všetko viní.

Opatrovateľ manipulátor, pri manipulovaní používa výčitky, krik, plač ale aj sľuby a lichotenie. Nie je schopný vytvoriť si s inými čestný a hlboký vzťah. Snaží sa ovplyvňovať správanie ostatných a využíva na to rôzne taktizovanie.

Asertívny opatrovateľ vie ako dosiahne to, čo chce. Je uvoľnený, vyrovnaný aj zodpovedný. Nemá problém priznať svoju chybu. Jeho myslenie je kritické a vďaka nemu je schopný vytvoriť si vlastný názor a formovať svoje myšlienky a hodnoty. Potrebuje získať dostatok informácií, myšlienok a poznatkov, ktoré bude následne využívať pri práci.

Medzi najdôležitejšie činnosti profesionálnych opatrovateľov a opatrovateliek patrí počúvanie ich životných príbehov. Záleží na ich šikovnosti a schopnosti, aby dokázali pri počúvaní špecifikovať potreby starého opatrovaného človeka a vedeli odpovedať na položené otázky. Často sa u nich prejavuje strach z opustenosti, zo samoty, z prípadnej hospitalizácie, alebo z toho, že budú závislí od inej cudzej osoby.

Preto by sme si mali pamätať, že pomáhajúci profesionál má byť oporou pre opatrovaného seniora, nakoľko svoj život vkladá do jeho rúk.

Niečo o komunikácii opatrovateľa s pacientom

 Komunikácia je vlastne rozhovor. Môžeme ju špecifikovať aj ako výmenu informácií medzi jednotlivcami. Komunikácia vo veľkej miere ovplyvňuje život človeka, prináša mu nové poznatky, nové postoje, usmerňuje naše konanie a tiež aj správanie. Prostredníctvom komunikácie sa dokážeme začleniť do spoločnosti a vytvárať si sociálne kontakty. Pri komunikácii je veľmi dôležité dbať na zrozumiteľnosť, jasnosť a v neposlednom rade na presnosť informácie, aby sa nestalo, že dôjde k deformácii obsahu.

 Pri práci opatrovateľa je vhodne zvolená komunikácia veľmi dôležitý sociálny a psychologický proces. Práve vhodne zvolená komunikácia zabezpečí klientovi  príjemné prostredie, ktoré bude nabité dôverou. Môžeme hovoriť o verbálnej a neverbálnej komunikácia. Rozdiel medzi nimi nie je veľmi viditeľný.

 Pri neverbálnej komunikácii je veľmi dôležitý prvý dojem, ale nie je dobré na jeho základe hneď robiť hodnotenia a závery. Nemusí nám byť hneď na prvom stretnutí každý sympatický. Prvý dojem môže byť ovplyvnený mnohými okolnosťami, pohybom, farbou a výškou hlasu, mimikou, výrazom, ktorý máme v tvári, a tiež aj naším subjektívnym názorom. Môže sa však stať, že práve negatívny prvý dojem bude zložité vyvrátiť. Nie je to však nemožné. Môže nás to stáť veľa úsilia a preto bude každá ďalšia informácia dôležitá. S jej pomocou sa nám môže podariť zmeniť názor, ktorý bol utvorený pri prvom stretnutí. Z tohto dôvodu je prvý kontakt s rodinou a ďalšími príbuznými o dôležitý. Najdôležitejšie je, aby dobrý dojem urobil hlavne opatrovateľ.

 Dôležité sú pohľady a reč očí. Nie nadarmo sa hovorí, že oči sú bránou do duše. Sú najcitlivejším prijímačom informácií. Aj dĺžka očného kontaktu nám môže prezradiť, čo si o nás dotyčný myslí. Dlhší pohľad môže naznačovať záujem a sympatie, naopak, krátky apatiu, odmietanie až agresiu.

 Poloha tela, čiže pasturika, nám môže ukázať, aký má človek vzťah k okolitému prostrediu. Dá sa z nej vyčítať aj úroveň sebavedomia, strach, neistota či nervozita. Ďalším dôležitým ukazovateľom je kinezika, ktorá nám odkrýva aktuálne pocity opatrovaného človeka. Je však potrebné zohľadniť celkovú situáciu, v ktorej sa chorý nachádza. Haptika je komunikácia na základe dotykov. Má na pacienta veľmi pozitívny vplyv a je pri práci opatrovateľa veľmi dôležitá. Tento druh kontaktu sa prejavuje objatím, pohladkaním, tiež napríklad položením ruky na rameno. Naopak by sme sa mali vyhýbať štípancom, silnému stlačeniu ruky alebo odstrčeniu. Pri práci opatrovateľa dochádza k dotykom aj na intímnych miestach tela, preto je dôležité vopred pacienta na túto skutočnosť upozorniť. Podanie ruky môže tiež veľa napovedať. Ruky by mali byť čisté a stisk by mal byť primeraný.

 Opatrovateľ by mal byť upravený, oblečenie by malo byť čisté, vyžehlené, vlasy a nechty upravené. U opatrovateliek by mala byť aj úprava tváre decentná a primerane zvolená. Nesmieme zabudnúť na tzv. osobnú zónu, intimitu. Má ju každý z nás. Ak je narušená, môže prísť k určitému napätiu. Práve pri opatrovateľskej práci sa  často stane, že sa opatrovateľ dostane do tejto osobnej zóny pacienta. Dôležité sú faktory, ako je napr. kultúrne prostredie alebo pohlavie, ktoré vplývajú na priestor jednotlivých zón.

 Verbálna komunikácia je nevyhnutná pri opatrovateľskej práci. Pacientovi môže prejaviť úctu, uznanie a vážnosť. Dôležité je aby opatrovateľ  zvyšoval ľudskú hodnotu a nie ju znižoval. Jednou z najdôležitejších vlastností je empatia, kedy sa opatrovateľ dokáže vcítiť do duše a situácie opatrovaného klienta. Pre jeho emocionálny stav to má veľmi pozitívny vplyv. Asertivita, čiže presadzovanie pomáha zvyšovať sebavedomie a sebaúctu. Je jedným zo spôsobov, akým človek dokáže úprimne vyjadriť svoje myšlienky.

 Pri opatrovateľskej praxi sa kladie na komunikáciu veľký dôraz a má v tejto práci významné postavenie.

Človek pre človeka

Práca opatrovateľky je náročná a vyčerpávajúca. Pre niektoré z nich je zároveň ich koníčkom a nevedia si inú prácu ani predstaviť. Opatrovateľka, ktorá nie je duševne vyrovnaná, nedokáže zo seba vydať to, čo opatrovaný človek potrebuje. Táto práca si vyžaduje nielen fyzickú, ale aj psychickú zdatnosť.  Každý z klientov  potrebuje individuálny prístup podľa závažnosti jeho ochorenia a  jednotlivých úkonov s tým spojených. Opatrovaný klient by mal mať pocit istoty, že sa vždy a vo všetkom môže na svoju opatrovateľku spoľahnúť. Mal by jej dôverovať a nemal by sa báť hovoriť pred ňou o svojich pocitoch a trápeniach, ktoré ho ťažia a sužujú.

Určite každého z blízkej rodiny starých  a chorých  znepokojuje úbytok ich fyzickej zdatnosti a odolnosti. Tieto skutočnosti si vyžadujú pozornosť každého, komu  na nich záleží. Vtedy prichádza ten pravý čas  na dobrú radu, o ktorej sa nie nadarmo hovorí, že je “nad zlato”.

Každý jeden klient potrebuje vedieť, že jeho opatrovateľka je tu pre neho, rozumie mu a zaujíma sa o neho. Je dôležité snažiť sa vcítiť do jeho potrieb a nálad. Nemenej dôležité je tiež poznať potreby a nálady  jeho príbuzných. Treba mu pomáhať, motivovať ho  k tomu, aby niektoré úkony vykonával samostatne, alebo s pomocou. Úlohou a poslaním opatrovateľky je, aby bola nápomocná nielen klientovi, ale aj jeho blízkym príbuzným, prípadne opatrovateľkám, s ktorými sa strieda. V tejto práci určite nie je dôležité vynikať a byť uznávaná. Dôležitejšie je byť tu hlavne pre tých, ktorí túto pomoc potrebujú.

Pomocná sila v domácnosti – gutbetreut24.sk

Na rozdiel od sezónnych prác, ktoré sú zväčša krátkodobé  a viažu  sa väčšinou k určitému ročnému obdobiu,  pomocnú silu v domácnosti je možné vykonávať časovo neobmedzene, aj niekoľko rokov. Činnosti, ktoré vykonáva pomocná sila v domácnosti sú nepostrádateľné hlavne v rodinách starších ľudí. Veľkou pomocou sú aj v rodinách, v ktorých je niektorý člen rodiny  postihnutý.

 Pri vykonávaní tejto činnosti sa nejedná o samotné opatrovanie rodinného príslušníka, ale starostlivosť o celú domácnosť.  Táto práca pozostáva z každodenných  menších, či väčších domácich činností, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou každodenného života. Sú to nákupy, príprava jedál, upratovanie, pranie, žehlenie, prípadne starostlivosť o domácich miláčikov alebo záhradu. Toto je len zopár činností, s ktorými sa stretávame denne a ktoré sú pre človeka plného sily bezproblémové, avšak pre človeka staršieho, chorého, prípadne postihnutého môžu byť veľkým problémom. A to je práca pre Vás, pre pomocnú silu v domácnosti, ktorá vykoná všetky činnosti a zároveň bude príjemným spoločníkom.

Opatrovateľka – gutbetreut24.sk

  Podoby staroby sú rôzne, je ich toľko, koľko je ľudských osudov. Zvykneme o nej hovoriť ako o jeseni života, o druhej mladosti, o zlatom veku alebo o treťom veku. Začína sa momentom narodenia človeka a jej priebeh závisí od mnohých faktorov a tiež od podmienok, v ktorých život prežijeme. Dôležitá je aj genetika, ktorú si zo sebou prinášame na tento svet. Každý z nás, či už mladá generácia, alebo ľudia v strednom veku, ale aj tí starší vnímajú starobu inak. Väčšina z nás  prejde dlhým procesom života kým príde ten čas, čas staroby.

V dnešnej dobe pozeráme na starobu a smrť inak, ako po minulé roky, nie je to už len otázka zdravotníckych inštitúcií, kde sa v minulosti tento problém riešil. Aj táto životná etapa sa dá prežiť plnohodnotne, aj keď je spojená s rôznymi telesnými aj pohybovými zmenami, ktoré u človeka nastávajú. U každého jedinca  tento proces prebieha inak. Starší človek je  viac izolovaný od spoločnosti, viac sa zdržuje vo svojom súkromí. Viac  sa sústreďuje sa seba samého, prípadne na rodinu a blízkych známych. Dôležité je kľudné a pokojné domáce prostredie, ktoré seniorovi spríjemní každý deň.  Nemenej dôležitý je aj fakt, či starne senior vo dvojici, alebo sám.

V prípade zhoršenia zdravotného stavu potrebuje starší človek pomoc, ochranu, starostlivosť a hlavne podporu. Nesmieme zabúdať, že starší človek nie je dieťa a preto má právo rozhodovať o sebe samom a o tom, či pomoc prijme alebo nie. Dôležitá je odborná pomoc, ktorú dokáže poskytnúť profesionálne vyškolený personál. Ten by mal byť zárukou toho, že každý deň bude naplnený pokojom a príjemnou atmosférou.

Standortverlegung – preloženie živnosti pri opatrovaní.

V tomto príspevku si povieme pár slov k problematike preloženia živnosti a k ohláseniu živnosti.

V prípade, že je živnosť prihlásená v rodine, v ktorej opatrovateľ vykonáva svoju činnosť, musí v prípade ukončenia svojej činnosti u pacienta preložiť aj svoju živnosť t. z. preložiť prevádzku.

Novým miestom výkonu živnosti je vždy  bydlisko nového pacienta. Horšie je to v prípade, ak trvá dlhší čas, kým si opatrovateľ nájde nové miesto. Živnosť ostáva samozrejme prihlásená na mieste, kde už nevykonáva svoju činnosť. Kým opatrovateľ nemá nové pôsobisko, nemá vlastne kam svoju živnosť preložiť.

To často zo sebou prináša nepríjemnosti, či komplikácie, ako je napríklad doručovanie pošty. V prípade, ak o to živnostník požiada, je možné v písomnej forme (zriedka telefonicky), požiadať príslušné rakúske úrady (SVA, Finanzamt, WKO) o zasielanie písomností na uvedenú slovenskú adresu.

Ak sa zmení miesto vykonávania živnosti (nové pôsobenie, zmena rodiny…) je potrebné živnosť preložiť najneskôr do 30 dní, inak môže byť uložená vysoká pokuta vo výške do 2 180,-€.

Preloženie živnosti sa vykonáva na živnostenskom úrade – v mestách na Magistráte, mimo miest na okresných úradoch – Bezirkhauptmanschaft.

Živnostník môže preloženie živnosti vykonať buď osobne, poštou, emailom, alebo elektronicky, ak je takýto internetový portál na príslušnom úrade k dispozícií ako napr. v mestách ako je  Viedeň, St. Pölten, Krems a ďalšie…

O preložení živnosti a zmene pôsobiska je automaticky  informovaná aj SVA a WKO. Nie je potrebné to osobitne oznamovať. Žiadateľ obdrží poštou novú živnosť s novým registračným číslom. Preloženie živnosti nie je spoplatnené.

Ohlásenie živnosti – Gewerbeanmeldung

Stručný popis prihlasovania živnosti:

  • Prihlásenie k pobytu – Meldezettel (Magistrat, Gemeinde)
  • Potvrdenie z WKO-Neugründungsförderung – na základe ktorého je žiadateľ oslobodený od poplatku za otvorenie prvej živnosti
  • Prihlásenie živnosti na živnostenskom úrade (Magistrat, Bezirkhauptmanschaft)
  • Vyplnenie formuláru, v ktorom žiadateľ prehlási, že neexistujú žiadne prekážky v založení živnosti (napr. trestné stíhanie, konkurz na majetok apod.)

Potrebné doklady na ohlásenie živnosti:

OP, alebo cestovný pas, výpis z registra trestov v nemčine – úradný preklad, nie straší ako 3 mesiace, Meldezettel, Neugründungsförderung a vyššie spomínaný formulár o neexistencii prekážok k založeniu živnosti.

Ďalšie informácie o práci v Rakúsku nájdete na stránke www.gutbetreut24.sk, alebo na uvedených telefónnych číslach.

Základné informácie o právach a povinnostiach pri vykonávaní opatrovateľskej činnosti ako zamestnanec v pracovnom pomere, alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia.

 

V tom príspevku nájdete v prehľadnej forme základné informácie o právach a povinnostiach osôb poskytujúcich opatrovateľské služby na území Rakúskej republiky.

Práva a povinnosti  opatrovateľov  sú zakotvené vo viacerých zákonoch. Sú to:

  • Živnostenský zákon – Gewerbeordnung 1994 – GewO,
  • Zákon o domácej opatere – Hausbetreuungsgesetz – HbeG,
  • Zákon o pomocných silách a zamestnancoch v domácnostiach - Hausgehilfen- und Hausangestelltengesetz (HGHAG),
  • Zákon o zdravotníckej starostlivosti a ošetrovaní chorých – Gesundheit- und Krankenpflegegesetz – (GuKG),
  • Zákon o lekároch – Ärztegesetz 1998.

Je dôležité tiež pripomenúť podstatný rozdiel medzi opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe pracovnej zmluvy, t. j. ako zamestnanec  a opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe živnosti.

Pre komplexnejšiu informovanosť uvádzame aj najdôležitejšie charakteristiky  závislej pracovnej činnosti – zamestnanci:

  • opatrovateľská činnosť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy – Arbeitsvertrag, Dienstvertrag,
  • zamestnávateľ  musí dodržiavať podmienky zákona týkajúce sa prac. času, prac. voľna, sviatkov atď.,
  • opatrovateľ nesmie vykonávať turnusy dlhšie ako 2-týždňové,
  • odvody do soc. poisťovne a daň odvádza zamestnávateľ každý mesiac,
  • zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca na finančný úrad,
  • zamestnávateľ má povinnosť vystaviť po každom 2-týždňovom turnuse výplatný lístok –  Lohnzettel a kópiu zaslať finančnému úradu,
  • na konci roka musí zamestnávateľ vystaviť  opatrovateľovi zúčtovanie ročného príjmu – Jahreslohnzettel  a kópiu zaslať na finančný úrad,
  • opatrovateľ môže podať daňové priznanie zo závislej činnosti L1 – odporúčam/vo väčšine prípadov dochádza k nie malým preplatkom na dani.

Aké sú najdôležitejšie znaky nezávislej pracovnej činnosti pre  živnostníkov

  • opatrovateľská činnosť vykonávaná na základe opatrovateľskej zmluvy zmluvy o dieloWerkvertrag
  • doba vykonávanej činnosti  a odmena je určované na základe dohody zmluvných strán v opatrovateľskej zmluve,
  • opatrovateľ môže vykonávať opatrovateľskú činnosť neobmedzenú dobu (nie len ako je zvykom cca 2-týždňové turnusy),
  • za odvody do sociálnej poisťovne zodpovedá vždy opatrovateľ, keďže je živnostníkom,
  • opatrovateľ musí  vystaviť po každom turnuse klientovi faktúru za vykonané služby (tzv. Honorarnote) a viesť si evidenciu príjmov a výdavkov,
  • opatrovateľ sa musí byť zaevidovaný na finančnom úrade, v Sociálnej poisťovni a musí mať prihlásené miesto podnikania na území Rakúskej republiky (obvykle na adrese pacienta),
  • opatrovateľ je povinný vypracovať si za každý rok výkonu opatrovateľských služieb prehľad príjmov a výdavkov  tzv. Einnahme-Ausgaben-Rechnung, príp. to prenechá  dôveryhodnému účtovníkovi,
  • ak prekročí za príslušný rok hranicu čistého príjmu 11 000 €, resp. má pridelené DIČ (tzv. Steuernr.) , resp. je na to vyzvaný finančným úradom, je opatrovateľ povinný podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov – Einkommensteuergesetz 1988-EStG.

Ďalšie informácie nájdete na stránke www.gutbetreut24.sk, alebo na uvedených telefónnych číslach.

Čo vlastne znamená 24 hodinové opatrovanie a podieľanie sa na starostlivosti o občanov v domácnosti? /1.časť.

Pre každého koho táto problematika zaujíma sme pripravili krátky prehľad hlavných činností, ktoré zahŕňajú výkon opatrovateľských služieb a ktoré vykonávajú opatrovatelia podieľajúci sa na starostlivosti o starších občanov v Rakúsku. Rozsah vykonávaných opatrovateľských činností je závislý od požiadaviek rakúskych klientov, zdravotného stavu opatrovanej osoby a od kvalifikácie poskytovateľ opatrovateľských služieb (pomocná sila v domácnosti, opatrovateľ alebo diplomovaný zdravotný ošetrovateľ). Vykonávané činnosti môžeme rozdeliť na:

Služby v domácnosti:

  • Príprava jedál
  • Obstaranie nákupov
  • Upratovacie práce
  • Domáce práce
  • Doručovanie (napr. pošty)
  • Starostlivosť o zdravé obytné prostredie (napr. vetranie)
  • Starostlivosť o rastliny a zvieratá
  • Starostlivosť o bielizeň
  • Pomoc pri denných aktivitách
  • Pomoc pri obliekaní a vyzliekaní
  • Pomoc pri prijímaní potravy a tekutín
  • Pomoc pri užívaní liekov
  • Pomoc pri osobnej hygiene
  • Pomoc pri použití toalety
  • Pomoc pri vstávaní, líhaní, sadaní a chôdzi

Spoločenská funkcia:

  • Robenie spoločnosti (napr. pozeranie televízie)
  • Konverzácia
  • Udržiavanie spoločenských kontaktov (sprevádzanie k rodine, priateľom, písanie listov apod.)
  • Sprevádzanie pri rôznych aktivitách (prechádzky, návšteva lekára apod.)

Ošetrovateľské činnosti (vykonávajú sa len na základe súhlasu lekára):

  • Podávanie liekov
  • Prikladanie obväzov a bandážovanie
  • Dávanie podkožných inzulínových injekcií a injekcií s liekmi obmedzujúcim zrážanlivosť krvi
  • Odber krvi na určenie hladiny cukru v krvi
  • Procedúry so svetlom a teplom

Prehľad jednotlivých vykonávaných činností vykonávaných opatrovateľom je na dennej báze zaznamenávaný v denníku činností (tzv. Tätigkeitenbuch). Každá osoba vykonávajúca opatrovateľské činnosti je povinná viesť takýto denník. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke www.gutbetreut24.sk, ale získajte informácie na telefónnych číslach uvedených na stránke.

Samostatne zárobkovo činná osoba /opatrovateľ- opatrovateľka v Rakúsku /2.časť

V minulom príspevku sme bližšie rozpracovali problematiku práce opatrovateľa, opatrovateľky v Rakúsku z pozície živnostníka. Pre bližšie objasnenie jednotlivých úkonov, ktoré sú dôležité zrealizovať, Vám prinášame ďalšie doplnkové informácie, podstatné pri rozhodovaní.

Aby boli informácie komplexné, tak si teraz podrobnejšie povieme, čo všetko ďalšie je ešte potrebné vybaviť v Rakúsku – na úradoch, inštitúciách, pokiaľ ste sa rozhodli pôsobiť v Rakúsko ako  živnostník.

Samostatne zárobkovo činná osoba /opatrovateľ- opatrovateľka v Rakúsku

Ak ste sa rozhodli vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako opatrovateľka /opatrovateľ (selbstständige Betreuungskraft), t.j. pracovať v Rakúsku ako živnostník, je dôležité vykonať okrem založenia živnosti ešte ďalšie kroky:

B. Oznámenie o podnikateľskej činnosti finančnému úradu

Je Vašou povinnosťou oznámiť začiatok vašej podnikateľskej činnosti počas

jedného mesiaca miestne príslušnému finančnému úradu (Finanzamt) podľa miesta podnikania v Rakúsku. Krátke a neformálne písomné oznámenie je postačujúce.

Od  príslušného finančného úradu dostanete dotazník, ktorý po vyplnení musíte zaslať späť.

Na základe Vašich údajov rozhodne finančný úrad o tom, či budete podliehať

zdaneniu alebo zostanete vedený v evidencii.

C. Oznámenie o podnikateľskej činnosti sociálnej poisťovni

Povinnosť platiť povinné poistenie v nemocenskej, dôchodkovej a úrazovej poisťovni

začína pre živnostníkov dňom založenia živnosti. Prevádzkovatelia živnosti musia

oznámiť začiatok tejto poistnej povinnosti najneskôr do jedného mesiaca Úradu

sociálneho poistenia pre živnostníkov (Sozialversicherungsanstalt der gewerblichen

Wirtschaft (SVA)) v danej spolkovej krajine.

Použite na to formulár “Vyhlásenie o poistení pre živnostníkov”

(“Versicherungserklärung für Gewerbetreibende und Gewerbegesellschafter”).

Vyhlásenie o poistení môže byť doručené na SVA faxom alebo poštou.

D. Uzatvorenie dohody o vykonaní práce 

Ako samostatne zárobkovo činná osoba – poskytovateľ opatrovateľských služieb na území Rakúska uzatvárate so záujemcom o Vaše opatrovateľské služby – objednávateľom tzv. Werkvertrag, t. j. opatrovateľskú zmluvu, ktorá obsahuje detailné podmienky výkonu opatrovateľských služieb u opatrovanej osoby a ktoré ste povinní dodržiavať.

Objednávateľom v zmysle opatrovateľskej zmluvy môže byť:

•  samotná opatrovaná osoba

•  zmocnenec (Sachwalter) v mene opatrovanej osoby

•  tretia osoba (obvykle deti alebo iní príbuzní)

Podrobnejšie informácie k výkonu opatrovateľských služieb na území Rakúska ako samostatne zárobkovo činná osoba na stránke www.gutbetreut24.sk, alebo Vám budú poskytnuté na kontaktných číslach uvedených na stránke.

Samostatne zárobkovo činná osoba /opatrovateľ – opatrovateľka v Rakúsku /1.časť

V predchádzajúcom príspevku sme sa zaoberali problematikou práce opatrovateľa, opatrovateľky v Rakúsku. Pre bližšie objasnenie jednotlivých úkonov, ktoré sú dôležité zrealizovať, Vám prinášame ďalšie informácie, ktoré  môžu napomôcť pri Vašom rozhodovaní o tejto práci či poslaní.
V súčasnosti je možné v Rakúsku opatrovať osoby v domácnosti 2 spôsobmi:
ako samostatne zárobkovo činná osoba /opatrovateľ- opatrovateľka, alebo ako zamestnanec /závislá činnosť ako opatrovateľ /opatrovateľka.

Aby boli informácie komplexné tak si teraz podrobnejšie povieme, čo všetko je potrebné vybaviť v Rakúsku – na úradoch, inštitúciách, pokiaľ ste sa rozhodli pôsobiť v Rakúsku ako  živnostník.

Samostatne zárobkovo činná osoba /opatrovateľ- opatrovateľka v Rakúsku /1.časť

Ak ste sa rozhodli vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako opatrovateľka /opatrovateľ (selbstständige Betreuungskraft), t.j. pracovať v Rakúsku ako živnostník, je dôležité vykonať nasledovné kroky:

  1. Založenie živnosti

Musíte si založiť voľnú živnosť “opatrovateľstvo” (freies Gewerbe “Personenbetreuung”).

Základné predpoklady pre založenie tejto živnosti sú:

•  Dovŕšenie veku 18 rokov

•  Žiadne prekážky vo vykonávaní živnosti (Gewerbeausschlussgründe), ako napr.

finančný trestný čin, odsúdenie súdom. Za určitých predpokladov môže byť udelená výnimka pri prekážkach vo vykonávaní živnosti (Nachsicht vom Gewerbeausschluss).

Príslušné úrady:

- Živnostenský úrad (Gewerbebehörde), ktorý je miestne príslušný k miestu

- vykonávanej živnosti (Gewerbestandort):

- obvodný úrad (Bezirkshauptmannschaft)

- v mestách s vlastným štatútom (Statutarstadt): mestský úrad (Magistrat)

- vo Viedni: mestský okresný úrad (Magistratisches Bezirksamt).

Prihláška môže byť podaná bez oficiálnej formy (neformálne) alebo pomocou

formulára – osobne, písomne alebo čiastočne aj elektronicky.

 Prihláška podaná neformálne musí obsahovať nasledovné údaje:

- presný popis živnosti: “opatrovateľstvo” (“Personenbetreuung”)

- presné miesto vykonávania činnosti (Gewerbestandort)

- údaje žiadateľa o živnosť:

krstné meno a priezvisko, adresa, dátum narodenia a miesto narodenia,

štátna príslušnosť, číslo sociálneho poistenia

 Potrebné doklady:

•  občiansky preukaz

(Staatsbürgerschaftsnachweis) alebo cestovný pas (Reisepass),

•  potvrdenie o prihlásení k pobytu (Bestätigung der Meldung),

•  prípadne aj úradný doklad o akademickom titule,

•  vysvetlenie týkajúce sa prekážok vo vykonávaní živnosti pre fyzické osoby,

•  pri zmene priezviska: dodatočne

- sobášny list (Heiratsurkunde) alebo doklad o zmene mena,

•  pri pobyte v zahraničí, resp. pobyte v Rakúsku na dobu kratšiu ako 5,

rokov: dodatočne

- výpis z registra trestov domovského štátu (Strafregisterbescheinigung)

(nie starší ako tri mesiace),

•  pri prvom zakladaní živnosti: dodatočne

- prehlásenie o novom založení (Erkärung der Neugründung) potvrdené

príslušnou obchodnou komorou (Wirtschaftskammer),

Všetky dokumenty musia byť predložené v origináloch alebo ako úradne overené

kópie (beglaubigte Kopie).

Cudzojazyčné listiny (výpis z registra trestov, sobášny list a pod.) musia byť predložené v origináli spolu s úradným prekladom.

Poznámka: V prípade, že si môže úrad vyžiadať potrebné údaje z registra

obyvateľov, nie je potrebné predložiť potvrdenie o prihlásení k pobytu (Bestätigung

der Meldung).

Pokiaľ sa zakladá živnosť po prvýkrát (Neugründung), je možné požiadať o

oslobodenie od poplatku. Vyžaduje sa potvrdenie príslušnej obchodnej komory

(Wirtschaftskammer) na formulári “prehlásenie o novom založení” (pozri potrebné

doklady). Toto potvrdenie treba predložiť spolu so žiadosťou.

Zakladaná živnosť je ihneď právoplatná (rechtswirksam), pokiaľ boli splnené všetky

predpoklady a k žiadosti pripojené všetky potrebné podklady.

Živnosť môže byť  vykonávaná odo dňa prihlásenia.

V prípade záujmu o výkon opatrovateľských činností na území Rakúska ako samostatne zárobkovo činná osoba (nie zamestnanec) nájdete podrobnejšie informácie z tejto oblasti na stránke www.gutbetreut24.sk, alebo na kontaktných číslach uvedených na stránke

Základné informácie o práci opatrovateľa, opatrovateľky v Rakúsku

Zamestnať sa v Rakúsku ako pomocná sila v domácnosti, opatrovateľ, či opatrovateľka je stále populárnejšie. Pre všetkých, ktorí majú záujem o túto dobre ohodnotenú, ale náročnú prácu sme pripravili zaujímavé informácie, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní o tejto práci.

Pre opatrovanie ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných členov domácnosti, či „cudzích“ osôb, bývajúcich v danej domácnosti, platia na území Rakúska zákonné predpisy, ktoré zaručujú právnu ochranu pre opatrovateľa, tak aj pre opatrovanú osobu.

Pod pojmom (Hausbetreuung) – ktoré môžeme preložiť ako opatrovanie v domácnosti sa chápu len jednoduché opatrovateľské činnosti, t.j. pomoc pri fungovaní a vedení domácnosti a vykonávaní nevyhnutných životných úkonoch, ako aj fyzická prítomnosť, ktorá je kvôli odkázanosti opatrovanej osoby na pomoc iných potrebná a žiadaná. Do týchto činností nie sú však zahrnuté úkony, ktoré prináležia diplomovaným zdravotným ošetrovateľov, alebo zdravotnému personálu.

Existujú dva spôsoby ako opatrovať osoby v domácnosti:

- budete vykonávať túto prácu ako samostatne zárobkovo činná osoba – živnostník
(založenie voľnej živnosti)
- ako zamestnanec (závislá činnosť).

Aby boli informácie komplexné tak si podrobnejšie povieme, čo všetko v realite znamená jeden, či druhý spôsob opatrovania osoby v domácnosti.

Samostatne zárobkovo činná osoba/opatrovateľ- opatrovateľka

Pokiaľ ste sa rozhodli vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako opatrovateľka /opatrovateľ (selbstständige Betreuungskraft), teda pracovať v Rakúsku ako živnostník, je potrebné aby ste vykonali nasledovné postupy a kroky:

1. založenie živnosti,
2. podanie oznámenia o podnikateľskej činnosti na finančný úrad,
3. podanie oznámenia o podnikateľskej činnosti do sociálnej poisťovne,
4. uzatvorenie opatrovateľskej zmluvy s opatrovanou osobou, alebo jej zástupcom.

Dôležité upozornenie:

Pokiaľ ste občanom Slovenskej republiky, je potrebné vykonať aj nasledovné úkony pre prácu v Rakúsku:

• prihlásiť sa k pobytu na miestnom úrade, referát pre evidenciu
obyvateľov ([Anmeldung bei der Meldebehörde), a to najneskôr do troch dní od zriadenia prechodnej adresy na území Rakúska,

• požiadať o povolenie k pobytu na cudzineckom úrade
(Anmeldebescheinigung bei der Fremdenbehörde), a to najneskôr do 3 mesiacov od príchodu na územie Rakúska.

Ako zamestnanec /závislá činnosť ako opatrovateľ /opatrovateľka

Keď vás chce opatrovaná osoba alebo jej príbuzní zamestnať do trvalého
pracovného pomeru (tzv. závislá činnosť) (unselbstständige Betreuungskraft) musíte
zrealizovať nasledovné kroky:

1. uzatvoriť pracovnú zmluvu,
2. prihlásiť zamestnanca do sociálnej poisťovne (vykoná zamestnávateľ).

Dôležité upozornenie:
Pokiaľ ste občanom Slovenskej republiky, je potrebné vykonať aj nasledovné úkony pre prácu v Rakúsku:

• prihlásiť sa k pobytu na miestnom úrade, referát pre evidenciu
obyvateľov ([Anmeldung bei der Meldebehörde), a to najneskôr do troch dní od zriadenia prechodnej adresy na území Rakúska,

• požiadať o povolenie k pobytu na cudzineckom úrade
(Anmeldebescheinigung bei der Fremdenbehörde), a to najneskôr do 3 mesiacov od príchodu na územie Rakúska.

Samozrejme informácií je ďaleko viac. V prípade záujmu o výkon opatrovateľských činností na území Rakúska ako samostatne zárobkovo činná osoba (nie zamestnanec) nájdete podrobnejšie informácie z tejto oblasti na stránke www.gutbetreut24.sk, alebo na kontaktných číslach uvedených na stránke.

Práce v Rakúsku

Zamestnať sa dnes v Rakúsku už nie aj až také zložité, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Rakúsky pracovný trh je už dnes otvorený bez obmedzenia, čo umožňuje Slovákom si nájsť prácu na rôznych pozíciách a profesiách. Samozrejmosťou, s ktorou je potrebné počítať je znalosť nemeckého jazyka. Pri niektorých profesiách sa vyžaduje výborná znalosť jazyka, pri niektorých pracovných miestach stačí „vedieť sa dohovoriť“.

Rakúske úrady evidujú každoročne výrazný nárast našincov pracujúcich v Rakúsku. Úplné uvoľnenie pracovného trhu v Rakúsku sa uskutočnilo v máji 2011. Predtým bolo potrebné mať pracovné povolenie, čo bolo veľmi obmedzujúce, akurát to podporovalo čiernu prácu. V Rakúsku sa drží nezamestnanosť podľa Eurostatu na úrovni 5-6%. Po otvorení pracovného trhu v Rakúsku sa hlavne začal rozvíjať stavebný priemysel, Slováci, ktorí ovládajú rôzne stavebné profesie našli v Rakúsku uplatnenie.

Veľký boom nastal v oblasti zdravotníctva a opatrovateľských služieb. Na slovenskom trhu pôsobí veľké množstvo spoločností, ktoré ponúkajú výkon opatrovateľských služieb v Rakúsku – ako pomocná sila v domácnosti, ošetrovateľka a opatrovateľka. Je ale dobré, pokiaľ si záujemca o takúto prácu zistí čo najviac informácií o danej spoločnosti, prípadne získa aj nejaké referencie, pretože sa môže stať, že „narazí“ na podvodníka. Dôležitým kritériom pre výber vhodnej agentúry je celkový servis pre záujemcov, poskytovanie právneho poradenstva, pomoci pri riešení problémových a konfliktných situácií a pod.

Jednou zo spoločností, ktorá má veľmi dobré renomé medzi záujemcami o výkon opatrovateľských služieb v Rakúsku ako aj rakúskymi klientmi, ktorí potrebujú opatrovanie, je spoločnosť GutBetreut24 s.r.o.. Táto spoločnosť s tímom slovenských a rakúskych odborníkov z oblasti zdravotníctva a hospodárstva pokrýva komplexne oblasť opatrovateľských služieb v Rakúsku. Poskytuje poradenstvo a  pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí súvisiacich s opatrovaním v Rakúsku ako aj pri riešení vzniknutých problémov. Samozrejmosťou je zosúladenie schopností záujemcu o výkon opatrovateľských služieb s požiadavkami rakúskych klientov.